REPÁŇ, ĽUDOVÍTPSYCHOLÓG BEZ ČAKÁRNE
Obzor, Bratislava, 1980
obálka Ľubomír Ďurček
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
65-058-80
psychológia
408 s., slovenčina
hmotnosť: 385 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný
3,50 €
*bruri* *kat-psy*
Takmer u každého dieťaťa s ľahkým mozgovým poškodením sa vyskytujú rozličné defekty aj v citovej oblasti. Obyčajne je precitlivené, impulzívne, afektívne, plačlivé, podráždené, zlostné, úzkostné, alebo emocionálne tupé, labilné, nestále, povrchné, plaché, prudké. Často reaguje panicky aj v situácii, ktorá u zdravých detí stres nevyvoláva. Také deti sa môžu vyskytnúť aj v rodinách, kde majú optimálne podmienky pre svoj vývin.
Výchovné zásahy rodičov, ak sa nesprávne volia alebo aplikujú, sú obyčajne bezvýsledné. Tento stav vyvoláva v rodičoch a učiteľoch pocit bezmocnosti a nezvládnuteľnej situácie. Medzi školou a rodičmi vznikajú nedorozumenia. Škola obyčajne rodičom vyčíta nedostatočnú, nesprávnu výchovu, rodičia jej zasa zaujatosť, neodbornosť a nepriateľský postoj voči dieťaťu. Týmto deťom sa totiž dosť často pripisujú aj tie nezbednosti, o ktorých nie je jasné, kto ich spáchal. Pre školu a často aj pre rodičov bývajú tieto deti záťažou.
Dieťa s ľahkým mozgovým poškodením má sťažené spoločenské postavenie. Pohybový nepokoj ho ženie od jednej činnosti k druhej, v dôsledku čoho sú jeho zážitky povrchné, jeho pozornosť je oslabená, objavujú sa aj pamäťové ťažkosti. V škole ho pokladajú za „zlé“ dieťa a podľa toho s ním aj zaobchádzajú.
Tieto deti nie sú menejcenné, nepokladáme ich za slabomyseľné ani za duševne choré, ale za deti ťažko vychovatelné. Psychodiagnostickými vyšetreniami sa u nich zisťuje neraz priemerná alebo aj nadpriemerná (pravda, niekedy aj hlboko podpriemerná — nie však spravidla) inteligencia. Čím je poškodenie CNS závažnejšie, tým nižšia je úroveň inteligencie postihnutého dieťaťa. Z toho usudzujeme, že poškodenie CNS dieťaťa mení jeho funkčnú zdatnosť a reaktivitu, a tým aj utváranie aktívnych väzieb medzi dieťaťom a jeho sociálnym prostredím.
Ukázalo sa, že niektoré druhy poškodenia CNS spôsobujú poruchu, iné nie. Dokázalo sa i to, že špecifické nedostatky zasahujú do štruktúry osobnosti dieťaťa aj do jeho správania do tej miery, že mu znemožňujú — hoci nepriamo — uspokojovať potreby, ochudobňujú jeho city a radosť; a namiesto nich nastupuje smútok, napätie, strach alebo prázdnota.
Dieťa s ľahkým mozgovým poškodením môže zlyhať v niektorej alebo v každej požiadavke, preto plnenie školských povinností znamená preň mimoriadnu záťaž, ktorú nemôže zvládnuť bez pomoci dospelých. Okrem toho v škole získava obyčajne samé nepríjemné skúsenosti a zážitky, ktoré mu často znemožňujú uplatniť aj tie schopnosti, ktorými disponuje a ktoré sa uňho normálne vyvíjajú. Následkom toho dieťa v prejavoch klesá hlboko pod svoje vedomosti a schopnosti, jeho správanie sa zhoršuje, a tým aj vzťah medzi ním a ostatnými vrátane učiteľa.
U poškodeného dieťaťa býva kontrolná a riadiaca funkcia rozumu vo vzťahu k motivačným procesom, potrebám, túžbam, impulzom a emóciám oslabená. Postihnuté dieťa je menej schopné originálne reagovať, chápať, postupovať podľa rozumových dôvodov, a preto je náchylné na prenáhlené, nepremyslené a nekritické reakcie. K tomu pristupuje aj okolnosť, že psychický defekt sa neobmedzuje na rozumové schopnosti, ale postihuje celú osobnosť dieťaťa, u ktorého sa ukazuje ťažšia ovplyvniteľnosť a znížená kritickosť. Ukázalo sa, že nesprávna výchova poškodeného dieťaťa spôsobuje, že dieťa si nevybuduje morálne predstavy, a tie, ktoré si už osvojilo, si ďalej neupevňuje.
