Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

nedeľa 22. decembra 2019

VIERTEL, MARTIN - ZAJKO TIKI

VIERTEL, MARTIN

ZAJKO TIKI
(Ticki Mumm)

Mladé letá, Bratislava, 1980
preklad Danica Terenová
ilustrácie Manfred Bofinger
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
66-233-80

knihy pre deti, rozprávky, literatúra nemecká, beletria,
28 s., slovenčina
hmotnosť: 231 g

tvrdá väzba. veľký formát
stav: dobrý. 1 strana natrhnutá

0,90 €

*bib17* in *H-parap*





KRAJČOVIČ, RUDOLF - PRI PRAMEŇOCH SLOVENČINY

KRAJČOVIČ, RUDOLF

PRI PRAMEŇOCH SLOVENČINY
(ESEJE)

Osveta, Martin, 1978
prebal Ján Andel
1. vydanie, 2.000 výtlačkov
70-010-79

jazykoveda, eseje,
152 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 375 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky
 
3,30 € PREDANÉ

*trsos* in *H-bar*FR

Každý národ si váži svoj materinský jazyk, zaujíma sa o jeho osudy a je hrdý na úspechy dosiahnuté pri jeho zveľaďovaní na dlhej púti históriou — od najstarších čias po dnešok. Kníh, ktoré by pútavou formou poúčali o vývoji rodnej reči — slovenčiny a zároveň vzbudili k nej úctu a lásku, máme stále málo. Rudolf Krajčovič, známy bádateľ vývinu slovenčiny, sa o to úspešne pokúsil nevšednou a príťažlivou formou — esejami.

Práca obsahuje jedenásť samostatných, ale na seba nadväzujúcich esejí. Autor začína svoje úvahy stavom jazyka pri príchode slovanských predkov na naše územie, pokračuje jeho vývojom v dobe veľkomoravskej a v stredoveku, osobitne predstaví kodifikátorov spisovnej reči Bernoláka a Štúra, prvého ako prísneho osvietenca a druhého ako vášnivého a uvoľneného romantika, a končí otázkami rozvoja slovenčiny v socialistickej súčasnosti. Pritom využíva všetky základné poznatky z doterajších výskumov slovenčiny a dobre ich zasadzuje do dobového rámca. Eseje uvádza i uzatvára vhodne volenými veršami a text dopĺňa ukážkami z nárečí i odbornej literatúry.

Možno očakávať, že Krajčovičovo zamyslenie sa nad slovenčinou nielen splní svoju výchovnú a náučnú funkciu, ale že poskytne pútavé čítanie všetkým, čo sa o slovenčinu zaujímajú, či už doma
alebo v zahraničí.










EŠTE SLOVO NA DNES

Len schody chrámové.
Len schody chrámové sú slová.

Ty moja lotéria, môj hazard každodenný. 
Hlbina materčiny vždy záludná, ty, ktorá 
sa opäť zatvoríš po každom rozhrnutí.

M. Rúfus

Dnes — to je tento deň v našej socialistickej vlasti. To je rytmus práce v nanovo vystužených štôlňach našich baní, rytmus nových strojov vo fabrikách na panely, na umelé vlákna, na obuv, na spracovanie ropy. To sú noví ľudia na stavbách pre budúce storočia, noví ľudia na hospodárskych dvoroch obkľúčených družstevnými lánmi obťažkaných úrodou, aby stôl bol vždy prestretý pre všetkých, ktorým sa práca stala stálicou. To je tento deň rozsvietený nad vrtom do útrob zeme k vzácnym darom prírody, nad mikroskopom, v ktorom pohľad na protón predpovedá silu budúcnosti, nad staveniskami našich moderných obydlí, celého domova rovnoprávnych národov Čechov a Slovákov a všetkých národností, ktoré vo federatívnom štáte spolu s nami žijú.

Dnes — to sú po celej krajine bohato rozvešané plody kultúry, osvety, tisíce škôl základných, stredných i vysokých. Dožinkový strapec materiálnych i duchovných statkov pre všetkých. A pravdaže, to sú aj boje v nás o nás, zápasy o nového človeka, zápasy s tými, ktorým sa práca stálicou ešte nestala.

Dnes — to je aj ozvena minulosti, ovocie triednych bojov s kapitálom i veľkokapitálom. To je čerstvé ovocie päťročníc odobrených na zjazdoch KSČ a KSS, na zjazdoch vyslancov vyvolených ľudom, vládcom tejto krajiny. To sú klasy vyrastené z úrodnej hliny premiešanej krvou červenoarmejcov vyliatej v bitkách s fašizmom. Úroda zo zrna, ktoré rozsiali povstalci a internacionalisti v odboji, v epopeji našich moderných národ-


piatok 20. decembra 2019

ŠARIŠSKÉ MÚZEUM 3

ŠARIŠSKÉ MÚZEUM 3

Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1972
prebal Zoltán Sokolovič
1. vydanie, 1.100 výtlačkov
83-006-72

história
256 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 577 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky, prebal ošúchaný

3,50 € PREDANÉ

*bib17* in *H-bar*FL






štvrtok 19. decembra 2019

BAUDYŠOVÁ, LIBUŠE - PŘEVRATY

BAUDYŠOVÁ, LIBUŠE

PŘEVRATY

Josef R. Vilímek, Praha, 1927
edícia Vilímkova knihovna (239)

beletria, román, literatúra česká, podpis autora,
348 s., čeština
hmotnosť: 373 g

mäkká väzba
stav: dobrý

NEPREDAJNÉ

*H-6-5*





Teprve druhý den si uvědomil, že nebylo od něho opatrné, že je posílal najednou. Bylo více než pravděpodobno, že jedna nebo druhá sestra pozná stejný rukopis na obou obálkách a zví tímto způsobem, co jí chtěl zamlčeti. Chvíli ho mučila tato představa, ale konečně mávl rukou: Bohu poručeno —

Se zdvojeným úsilím vrhl se do příprav k volbám. Když poprvé vykládal shromážděnému lidu o důležitosti obeslání sněmu, když mu vypravoval, jaké škody utrpělo zejména české školství za dobu nepřítomnosti českých zástupců v zákonodárném shromáždění, zatanulo mu na mysli, jakou radost by měla Eva, kdyby mohla pozorovali zájem, s jakým lidé naslouchali jeho výkladům, s jakým souhlasem potkávaly se u všech jeho názory. Z některých schůzí nechtělo se lidem ani domů, obklopili Volného a žadonili, aby ještě neodcházel, aby vykládal dále. Když pak zvěděli, že on sám nemohl by ještě býti poslancem, protože neměl zákonem předepsaného věku, projevovali hlasitě svoje zklamání i přání, aby na ně nezapomněl, aby mezi ně opět přijel také tehdy, až by ho mohli voliti za svého zástupce.

Mladého muže hřály u srdce tyto projevy sympatií. Dávali mu alespoň na chvíli zapomínati na nezdar v lásce a přenášely ho opět do studijních let, kdy jako nedostižná meta stkvěla se před ním hodnost poslanecká. Ted jí byl blízko, byl oblíben stejně mezi vedoucími poslanci jako u lidu, ale štěstí, o němž býval přesvědčen, že je nerozlučně spiato s touto nejvyšší občanskou hodností, byl vzdálenější než kdy jindy. Co mohl očekávati od budoucnosti, když byl nucen zříci se toho, co by jeho životu bylo dalo teprve pravou náplň? Když nemohl pomýšleti na manželství? Na děti?

Zbývala mu práce. Práce v kanceláři, práce politická. Občas vyjednával v zastoupení svého chefa dr. Kučery s některými poslanci staro-i mladočeskými o smír mezi oběma skupinami, o nějž usilovaly rozvážnější živly na obou stranách. Těsně před volbami, dne 3. srpna, došlo konečně ke společné schůzi důvěrníků, při níž bylo usneseno, aby při volbách každá strana kandidovala pouze v těch okresích, v nichž zvítězila při volbách předchozích a teprve zvolení poslanci aby rozhodli, má-li býti sněm obeslán či ne. Ale již zde bylo patrno, že většina důvěrníků jest pro obeslání, bez ohledu na to, že dr. Rieger kategoricky prohlásil, že by v tom případě složil mandát.

Volnému, jenž byl schůzi přítomen jako zapisovatel, vynořila se při tom v mysli Skrejšovského jízlivá slova o tyranu ve straně, Riegrovi Neomylném. Bude vítězem ve své neústupnosti zeť nezapomenutelného dějepisce království českého? Bude míti ve společném klubu tutéž autoritu jako jeho zesnulý tchán či rozejde se se svými dosavadními přáteli jako Skrejšovský?

Myšlenky Volného zastavily se na okamžik u nešťastného žurnalisty, jenž po nuceném odchodu z redakce Politik marně usiloval, aby se domohl někdejšího vlivu na veřejné mínění svým novým německým deníkem Epoche. Na jeho statky byl vyhlášen konkurs a zasvěcenci věděli, že

.............................................................

.... posledná veta ...

I měšťáci jsou lidé.


MAZÁK, PAVOL - SLOVENSKÝ ROMÁN V OBDOBÍ LITERÁRNEHO REALIZMU

MAZÁK, PAVOL

SLOVENSKÝ ROMÁN V OBDOBÍ LITERÁRNEHO REALIZMU
Význam a tvar

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1975
1. vydanie, 4.000 výtlačkov
67-036-75

jazykoveda, literárna teória,
128 s., slovenčina
hmotnosť: 253 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, knižničné pečiatky

1,30 €

*trsos*litt*in*H-bar*RL






UČNÍK, PAVOL - STOP DOPRAVNÝM ÚRAZOM

UČNÍK, PAVOL

STOP DOPRAVNÝM ÚRAZOM
Zdravotnícka príručka prvej pomoci pre vodičov cestných motorových vozidiel

Obzor, Bratislava, 1974
obálka Ladislav Hruškovič
1. vydanie, 40.000 výtlačkov
65-009-74

doprava, zdravie, zdravotnícka literatúra,
112 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 220 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

1,00 €

*gopal2* in *parap*





SVITANIE

SVITANIE
Antológia rukopisnej poézie levočských študentov 1832/1839

Tatran, Bratislava, 1978
edícia Pamäti a dokumenty (37)
zostavil Edmund Hleba
prebal Miroslav Cipár
ilustrácie Miroslav Cipár
1. vydanie, 1.000 výtlačkov
61-935-78

poézia, literatúra slovenská, antológia,
168 s., slovenčina
hmotnosť: 255 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal po krajoch ošúchaný

7,00 €

*bib17*bels*H-bar-RR*

Rukopisný zborník poézie študentov levočského lýcea, dosiaľ širšej kultúrnej verejnosti neznámy a neprístupný, ktorý tvorí túto antológiu, vznikol v priebehu rokov 1832 až 1839. Jeho autori od prvých začiatkov sa venujú básnickej tvorbe a vzdelávajú sa v materinskom jazyku, ktorým v tom čase bola ešte bibličtina, i v iných jazykoch a národnom speve. Ich všestranná činnosť, ktorá sa postupne kryštalizuje, je naozaj priekopnícka. Pripravujú ňou pôdu štúrovcom, ktorí po nútenom odchode z Bratislavy našli svoj druhý domov v Levoči.

No kritériom pre mieru hodnôt ich poézie nebol ešte život plný protirečení a zápasov ako neskôr v epoche štúrovskej. Školili sa na klasicistických vzoroch a ich poézia vyúsťuje do idylického zmieru, hoci v nej bolo nemálo búrlivého vzruchu, apoteóz slnka i rána, ba aj vône lúk a pasienkov i osobného žiaľu a trpkosti s vidinami opätovanej či zavrhnutej lásky. Pravda, na pozadí týchto subjektívnych postojov, sú v nej aj hodnoty, ktoré neskôr dominujú v poézii štúrovcov. Tatry a slovanstvo, rodný kraj a slovenská vlasť i jej „slávska” reč nie sú len chimérické predstavy nostalgického snenia, ale už tušená a prebúdzajúca sa sila, čo zhmotní a uzemní štúrovské ideály pre potreby každodenného života slovenského pospolitého ľudu.

Uverejnením prvého výberu z rukopisnej poézie levočských študentov sprístupňujeme čitateľskej verejnosti významný dokument ideovo-estetickej orientácie predštúrovského básnického obdobia. Skromný básnický odkaz adeptov poézie, ktorá je živou súčasťou nášho literárneho vývinu v prvej polovici 19. storočia, je malým, ale cenným obohatením doterajších literárnohistorických poznatkov o kultúrnej Levoči. Veď ide o poéziu, ktorá v mnohých ukazovateľoch je úsvitom nových čias, predzvesťou veľkých udalostí v našom politickom i národnom živote.








PROMĚNY A MOUDROST

Kdež pevný hrad v důstojné jasnosti 
nadutě poslouchal morský jek, 
kdež pyšné veže v modré slávnosti 
vysmívali pluků dráždny vztek: 
tam ihle! již na skalném chluma čele, 
černých sloupů zboreniště stele, 
nad nimiž šedivých mraků zbor,
někdy v němém mraze — vedí spor.
Tam, kdež kolem trůna královského,
jenž se v stkvostném Indův zlate skvěl, 
skladný hlas trub plesu triumfského 
k zafirovému blankytu vrel nyní 
měky větřík balsámovou strasuje korist 
a tmu hrobovou ohvězduje jem půlnočný sních
a horký žel šepce jeho dmých.
Tam hle! nad zrcadlem stříbrochvělý, 
v tichém dechu pluje perná loď, 
než na zvor táhnou outokem vrelým 
počerné mhy, trne zeme plod.
Aj! dne sehnana mračna svým stroutím 
vykreší jiskru lítým strasknoutím, 
když křivolaký vynikne blesk 
a stroskoce lodi jeho tresk.
Ach! již visí vesel pozbaven 
na pošmurné vlne její bok, 
jest placht, provazu a kotvy zbaven, 
již jej zhltne okeána tok; 
než stopami vzejda ružovými
dúha se hned zardí nad stkvělými 
perlami kryštalojasných pěn,
ambrou dmýcha každý lůky kmen.
Takto mizí nádhernost a zlatý
vadne květ, jak amarantův raj, 
vypráhne potůček řeřabatý
jenž bloudil labyrintem prez háj. 
Dnes mé rty nebeský nektar sladí
dnes šerých myrtů vonný stín chladí, 
zítra horkého kalicha jed,
zítra mrakotného hroba led.
S člunem mého života tak zmítá
rudokrídlych živlů hlučný vztek, 
takto trhá zvazky bouře líta 
na lazurném zvori berlí věk.
Jen zásluha, moudrost trvá večne, 
jen tech bobek chveje nekonečne, 
jejích žídlo nevyčerpá čas,
je občerství planoucí vdech zas.
Ty buď, ó! ty buď i má vůdkyně 
ty mne říď prespanilá Gracie! 
nech mne souhlas z tvých rtů smácích kyne,
Vzbuď, ó! vzbuď ve mne MOUDROST, SOFIE!

Jozef Szilvágyi 1834


ŽIVNÝ, LADISLAV J. - BIBLIOGRAFICKÝ KATALOG 1924 II.

ŽIVNÝ, LADISLAV J.

BIBLIOGRAFICKÝ KATALOG 1924
část II.
Index autorů

Československý ústav bibliografický, Praha, 1925

bibliografia
160 s., čeština
hmotnosť: 252 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, dobová tvrdá preväzba

3,00 €

*kvaja* in *H-2-9*





REZNÍK, JAROSLAV - TÚRY DO LITERATÚRY

REZNÍK, JAROSLAV

TÚRY DO LITERATÚRY
Po literárnych stopách Slovenska

Slovart, Bratislava, 2012
2. rozšírené a prepracované vydanie
ISBN -978-80+556-0498-5

encyklopédie, životopisy,
624 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 2370 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: veľmi dobrý

NEPREDAJNÉ

*H-5-3*

Druhé, prepracované a podstatne rozšírené vydanie úspešného literárneho zemepisu Jaroslava Rezníka Túry do literatúry Po literárnych stopách Slovenska prevedie čitateľa od západu našej vlasti na východ, od severu na juh, pričom navštívi množstvo nehnuteľných literárnych pamiatok, spozná ich ducha a vdýchne ich atmosféru. Poznávanie nie je chronologické, má územnú postupnosť. Cestou sa zastaví pri rodných domoch spisovateľov, prečíta si pamätné tabule, nazrie do múzeí, pamätných izieb či budov, v ktorých študovali, žili a tvorili naši najvýznamnejší literáti, môže im vzdať hold pri ich sochách, prípadne tíško postáť na cintoríne pri ich hroboch. V knihe sú stručne zaznamenané aj pôvod a tvorba súčasných slovenských spisovateľov, a to na princípe miesta ich narodenia. Kniha sa môže stať užitočným pomocníkom nielen pre študentov, ale aj pre učiteľov slovenského jazyka a literatúry všetkých typov škôl. Vytvára totiž predpoklady na využitie regionálnych prvkov pri vyučovaní literárnej výchovy.





PAULINY, EUGEN - SLOVENSKÁ FONOLÓGIA

PAULINY, EUGEN

SLOVENSKÁ FONOLÓGIA

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1979
obálka Peter Galvánek
1. vydanie, 3.830 výtlačkov
67-200-79

jazykoveda, slovenčina,
216 s., slovenčina
hmotnosť: 356 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, knižničné pečiatky

2,00 € PREDANÉ

*trsos* in *H-bar*





ZELINOVÁ, HANA - VEČER NEPRÍDEM

ZELINOVÁ, HANA

VEČER NEPRÍDEM

Mladé letá, Bratislava, 1964
edícia Svet mladých
ilustrácie Osvald A. Klapper
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
66-078-64

beletria, román, literatúra slovenská,
204 s., slovenčina
hmotnosť: 320 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal poškodený

0,40 € DAROVANÉ

*zukol5*

Vydali sme pre vás dievčenský román obľúbenej spisovateľky Hany Zelinovej: Večer neprídem. Hlavnou postavou románu je šestnásťročná Andrejka, jedináčik, dcéra bratislavských rodičov: mamy klaviristky, veľmi starostlivej, trochu prísnej, navonok trochu chladnej, ale vnútri tým úzkostlivejšej o dospievajúcu dcéru, otca hudobníka, veľmi nežného, veľmi citlivého, ktorý v snahe, aby jeho Andrejka šťastlivo prešla úskaliami prvej lásky, neváha vyspovedať sa pred svojou dcérou zo svojho mladistvého poklesku. Potom je tu Zef (nebojte sa toho mena, jeho pravé meno je celkom obyčajný Jozef a tú skratku Zef používa podobne ako parádnu vetrovku, sveter, skúter, len na očarenie dievčat). Zef by nebol ani taký zlý, keby nebol rozmaznaný svojím ľahkomyselným otcom a príliš dobrou matkou. A je tu pekná postava Vinca i vysokoškoláka Milana, ľahkomyseľnej Marcely a svedomitej Viery. Celý román je vlastne boj Andrejky o Zefa. Románom sa prelína aj boj rodičov Andrejky so starým otcom na dedine. Tento boj Andrejka vyhrá na celej čiare. Spisovateľka Hana Zelinová chcela vám týmto románom pomôcť vyznať sa v samých sebe a vo svojich prvých ľúbostných citoch. Nič zlého sa nestane, keď si tento román prečítajú aj vaši rodičia, možno skôr pochopia svoje dorastajúce dcéry, a už celkom nič sa nestane, keď si ho prečítajú aj chlapci. Aj im autorka nastavila v románe zrkadlo, v ktorom sa uvidia tak, ako sa možno nepoznajú. My by sme si priali vedieť len toľko, ako sa vám budú hrdinovia románu páčiť a koľko v nich nájdete zo samých seba.








Sny

PAMÄTÁM sa, že ma striasla zima, keď som vybehla na ulicu, á že ma rozbolela hlava. Preto sa na to pamätám, lebo od tých čias som všetko vnímala iba cez tú ničím neohraničenú, konca kraja nemajúcu bezodnú bolesť.

Zabudla si zahasiť svetlo, — povedal Vinco, keď sme prechádzali cez ulicu.

Ozaj. Náš oblok svietil do tmy ako maják. Uvedomila som si to, ale na rozdiel od včerajšieho večera sa vo mne nič nechvelo.

Pri domových dverách mi podal Vinco kľúčik od bytu a opýtal sa ma, ako keby sa nebolo nič stalo:

Legimitáciu mu dáš ty, alebo mu ju mám dať ja?

Daj mu ju ty!

Vinco strčil modrú knižočku do vrecka nohavíc a povedal:

Ležala v prvej zásuvke medzi ceruzkami. Čudujem sa, že mu nevyklala oči.

Tri kroky od nás si nejaký muž zapaľoval cigaretu. Keď prechádzal okolo nás, odhodil prázdnu škatuľku pod moje nohy. Vinco fľochol zlostne na muža a ešte zlostnejšie odkopol škatuľku, rovno pod kolesá štrnástky. Cudzí muž povedal: „No, no, no“ a pridal do kroku. Okrem neho na celej ulici nebolo živej duše, len my dvaja sme na nej postávali ako stroskotanci. Nebolo nám do reči. Vinco čušal a mňa bolela hlava. Okrem toho ma mrzelo, že je Zefova mama taká; že nevie hrať kanastu, že nemá blajchované vlasy a že má poriadok v byte. O čo by mi bolo teraz ľahšie presvedčovať Vinca, že Zef neklamal, keď tvrdil, že mu členskú legitimáciu zašantročila matka. Oh! Prečo je len Zefova mama taká poriadna a taká ako naše mamy? Veď každým svojím slovom priťažuje synovi! Nemala som k nej ísť a nemala som k nej ísť s Vincom! Po tom všetkom, čo videl a počul, nenájdeme pre Zefa nijaké ospravedlnenie.

Zo Svätoplukovej prichádzalo auto. Na diaľku som nerozoznala, aké. Pred mliekárňou Vincovej mamy šofér preradil rýchlosť a vyhodil pravú smerovku. Podľa neodborného odbočovania uhádla som, že je za volantom pán Mráz. Zahol moskvič za uhol nášho domu, ale predtým nás osvietil. To som tak potrebovala!

Vbehla som do chodby a vtiahla ta aj Vinca. Troška ho to prekvapilo, ale aj potešilo.

Videla som mu to na tvári.

Na chodbe bola tma. Niekto zabudol zavrieť pivničné dvere.

Tisla sa sem vlhčina a zápach kyslej kapusty pani Mullerovej.

Ktovie kedy ju zmyje a či dakedy uvarí ešte kološvársku kapustu, keď ju už nemá komu variť?

— Kde tu máte vypínač? — opýtal sa Vinco.

.............................................................................................

... posledná veta ...

Mesiac zájde za chmáru, do rána vybledne, ale čo urobím ja, keď sa Zef vráti?