PACNER, KAREL
HĽADÁME KOZMICKÉ CIVILIZÁCIE
(Hledáme kozmické civilizace)
Obzor, Bratislava, 1986
edícia Periskop
preklad Jozef Pitoňák
obálka Jozef Michaláč
2. doplnené vydanie, 25.000 výtlačkov
65-004-86
astronómia, kozmonautika, vesmír
448 s., 32 s. čb fot., čeština
hmotnosť: 573 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,30 € *H-6-4*
0,30 € *hroda**print* PREDANÉ
ROVNICA S MNOHÝMI NEZNÁMYMI
„Pred niekoľkými rokmi som dostal list od dvoch amerických vedcov. Žiadali ma, aby som použil rádioteleskop nášho observatória na hľadanie signálov, ktoré by mohli vysielať rozumné kozmické bytosti..
Na rozdiel od niektorých iných profesií je cťou väčšiny vedcov, že len čo zistia svoj omyl a stotožnia sa s novou myšlienkou, nepokladajú verejné odvolanie za osobnú degradáciu. Prof. Lowell, riaditeľ jedného z najväčších rádioastronomických observatórií sveta, nepriamo sa ospravedlnil Cocconimu a Morrisonovi v článku, ktorý koncom roku 1961 uverejnil časopis Sunday Times.
„Vtedy sa mi zdal ich návrh príliš ľahkomyseľný, a preto som ho odmietol. Avšak teraz sa štúdium existencie života mimo Zeme stáva vážnym problémom.
Pred niekoľkými desaťročiami sa verilo vo výnimočnosť slnečnej sústavy. Existovala domnienka, že v ďalekej minulosti sa k nášmu Slnku priblížila akási hviezda, vyvolala na jeho povrchu obrovské prílivy a nakoniec z jeho jadra vytrhla prúdy hviezdnej hmoty. Potom bludná hviezda pokračovala vo svojej ceste vesmírom. Hmota vytrhnutá zo Slnka však nastúpila cestu okolo neho, v priebehu mnohých miliárd rokov sa zhusťovala, až z nej nakoniec vznikla Zem a ostatné planéty.
Z tejto hypotézy vyplynuli dva dôležité závery. Po prvé: Podobné zblíženie dvoch hviezd je výnimočne zriedkavým javom. Možnosť, že by niektorá zo sto miliárd hviezd našej galaxie mala sústavu planét podobnú našej, sa zdala málo pravdepodobná. Po druhé: Planéty vrátane Zeme sa najprv zhusťovali v tekutom stave pri teplote podstatne väčšej, než by mohli vydržať zložité látky tvoriace živý organizmus. To značí, že život mohol vzniknúť až po ochladnutí zemského povrchu.
Rozvoj teoretickej astronómie v posledných dvadsiatich rokoch ukázal, že ,náhodnou zrážkou' nemožno vysvetliť vznik slnečnej sústavy. Dosiaľ ešte neexistuje jednotný názor na vznik Zeme a ostatných planét. Možno pred miliardami rokov Slnko obklopoval diskovitý mrak plynu a prachu. Prachové častice sa postupne zhusťovali, až sa z nich nakoniec vytvorili planéty. Podstatnou zvláštnosťou tejto teórie je predpoklad, že planéty slnečnej sústavy vznikli z chladných častíc hmoty. Tak sa mohol najjednoduchší organizmus, ktorý už existoval na zrnkách prachu, preniesť na planéty. Všetky hypotézy podobné tejto umožňujú spoločný záver - vznik planét okolo hviezd nie je vôbec vzácnym javom. Preto môže byť v pozorovateľnej časti vesmíru nekonečné množstvo planetárnych systémov podobných systému, v akom žijeme my.
Väčšina z nás, čo sme boli vychovaní v konzervatívnych názoroch prvej polovice tohto storočia (zahrnujúcich tradičné rozpory náboženského učenia a astronomickej teórie), prijímala za samozrejmé, že rozumový život na Zemi je javom celkom výnimočným. Teraz sme presvedčení, že slnečná sústava zďaleka nie je jediná vo vesmíre, že podobné systémy so životom sa vytvorili aj okolo ostatných hviezd.
Koľko môže byť sústav s planétami, ktoré by mali vhodné podmienky na vznik rozumového života? Budeme vychádzať z toho, že chémia života - nech vzniká kdekoľvek - sa zhoduje s našou. V tom prípade prichádzajú do úvahy iba planéty, na ktorých sa teplota, svetlo a ostatné podmienky príliš neodlišujú od Zeme. Okrem toho je pre vývoj života nevyhnutná stálosť týchto podmienok v priebehu dostatočne dlhého obdobia.
Zem je stará asi štyri miliardy rokov, a ako hovoria paleontológovia, niektoré formy života na nej existovali už pred miliardou rokov. Preto musel proces vývoja od biologických telies až po rozumové štádium trvať najmenej miliardu a najviac štyri miliardy rokov.
Z rozličných dôvodov je podľa názoru biológov málo pravdepodobné, že aj v podmienkach úplne odlišných od Zeme by tento proces zakončený vznikom rozumných bytostí mohol prebiehať rýchlejšie. Preto je mimozemský život
BRIKCIUS, EUGEN
