Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

sobota 12. augusta 2017

GONCOURT, EDMOND - GERMINIE LACERTEUXOVÁ

GONCOURT, EDMOND
GONCOURT, JULES

GERMINIE LACERTEUXOVÁ
(Germinie Lacerteux)

Pravda, Bratislava, 1986
edícia Členská knižnica Pravda
preklad Soňa Hollá
ilustrácie a prebal Ľudmila Karásková
1. vydanie, 50.000 výtlačkov

beletria, román,
184 s., slovenčina
hmotnosť: 267 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

1,80 €

*zimpa* *gopal4* in belx

Bratia Goncourtovci, Edmond (1822-1896) a Jules (1830-1870), žili a tvorili v zriedkavej citovej a intelektuálnej zhode. Boli milovníkmi umenia, sami začínali akvarelom, písali monografie o umení 18. storočia a historické práce, v ktorých zachytávali spoločenské mravy. Metódu pozorovania a zbierania „ľudských dokumentov“ uplatnili jednak v svojom Denníku (1851-70), jednak v románovej tvorbe, písanej impresionistickým štýlom. Ich umelecké postupy majú mnoho spoločného s maliarstvom. Chcú maľovať „skutočný život“ a takmer vždy literárne spracúvajú príbehy, ktoré zblízka poznali: v románe Renée Mauperinová (1864), portréte ušľachtitej dievčiny, opisujú priateľku z detstva, v románe Madame Gervaisaisová (1869) jednu zo svojich tiet, utápajúcu sa v náboženskom sebaklame, v Sestre Philoméne (1861) pravdivý príbeh z rouenskej nemocnice, v Germinie Lacerteuxovej (1864) osud jednoduchej slúžky. So zmyslom pre detail vykresľujú atmosféru prostredia: svet literáta v románe Charles Demailly (1860) a umelecké kruhy v Manette Salomonovej (1867). Po Julovej smrti Edmond pokračuje v spoločnom diele. Vydáva Neviestku Elisu (1877), Herečku Faustinovú (1882) a román s autobiografickými črtami Bratia Zemganno (1879). Na základe jeho testamentu bola založená Académie Goncourt, ktorá každoročne udeľuje literárnu cenu.

Spisovateľská dvojica Goncourtovcov urobila svojou tvorbou prvý krok od realizmu k naturalizmu. Namiesto veľkých celkov, zobrazujúcich sociálny život, ktorý neskôr naturalisti vykresľovali širokými ťahmi, zameriavajú sa na podanie životných osudov jednotlivcov, hlavne ženských postáv, nejakým spôsobom výnimočných, precitlivených až patologických prípadov. Vytvorili vybrúsený a prepracovaný štýl, ktorý sami nazvali „umeleckým písaním“. 

Ako píšu v predslove k románu Germinie Lacerteuxová, chceli zobrazením tragického príbehu slúžky dokázať, že nešťastie vydedených môže vzbudiť u čitateľa také isté dojatie ako nešťastie ľudí pochádzajúcich z vyšších vrstiev spoločnosti. Príbeh ženy, ktorá v túžbe po láske a ľudskosti obetuje svoj život iným, zachytili mimoriadne plasticky, s umením psychologického ponoru do ženskej duše. Na vtedajší literárny vkus odvážne priviedli do literatúry ľudovú protagonistku, aby podali klinickú štúdiu jej lásky a s lekárskou presnosťou sledovali jej pozvoľný morálny a fyzický úpadok.

Tento román, zo všetkých diel bratov Goncourtovcov najpôsobivejší, presýtený súcitom k nešťastnej hrdinke a odsúdením vtedajšej spoločnosti, patrí k vrcholkom ich umeleckého snaženia. Stendhal vysoko ocenil jeho psychologickú rovinu. Hugo vyzdvihol jeho pravdivosť, Zolu upútal skľučujúci osud hrdinky, ktorá napriek túžbe zachovať si čisté srdce odstrčená a osamotená padá.





Schodili jej na um myšlienky a podozrenia, aké odhalí opravdivá láska, keď ju klamú, trápili ju predtuchy srdca, ktoré našepkávajú ženám, že ich milenec nepatrí už len im, že jestvuje aj druhá, lebo nejaká druhá vždy určite jestvuje.

Už sa neponosovala, neplakala, nevyčítala. Vzdala sa zápasu s týmto mužom ozbrojeným chladom, ktorý ľadovou iróniou ničomníka tak dobre vedel urážať jej vášeň, nerozvážnosť, šialenú lásku. A v odovzdanej úzkosti začala čakať. Na čo? Nevedela. Možno na to, že ju už nebude chcieť!

Zarmútená a mlčanlivá Jupillona špehovala, striehla na neho, sliedila. Pokúšala sa ho nadhodenými slovami nachytať, aby sa v roztržitosti preriekol. Krúžila okolo neho, ale nevidela, nepostrehla, neodhalila nič. Predsa však bola jednostaj presvedčená, že sa čosi deje a že to, čoho sa obáva, je pravda: vetrila ženu.

Raz ráno zišla dolu včaššie ako zvyčajne a zbadala ho na chodníku niekoľko krokov pred sebou. Bol sviatočne oblečený; idúcky sa prezeral. Z času na čas si povytiahol nohavice, aby si videl vyleštené topánky. Pobrala sa za ním. Kráčal stále rovno a neobzeral sa. Išla za ním na námestie Bréda. Pri stanici kočov sa prechádzala žena. Germinie ju videla iba od chrbta. Jupillon podišiel k nej, žena sa obrátila; bola to jeho sesternica. Vykročili popri sebe a chodili hore-dolu po námestí. Nato zamierili ulicou Bréda na ulicu de Navarin. Tam dievčina chytila Jupillona za rameno, sprvoti sa doňho nezavesila, ale potom sa pozvoľna, idúc ďalej, priklonila k nemu, ako keď sa ohýba halúzka, a už sa od neho neodtrhla. Kráčali pomaly, tak pomaly, že Germinie musela občas zastať, aby k nim neprišla priblízko. Dali sa hore ulicou des Martyrs, prešli ulicou de la Tour-d’Auvergne a pustili sa dolu ulicou Montholon. Jupillon čosi hovoril, sesternica nie, len ho počúvala a rozpačito ako žena, ktorá privoniava ku kytici, vrhala chvíľami nabok krátky neistý pohľad ako vystrašené dieťa.

Prišli na ulicu Lamartine a pred pasážou des Deux-Soeurs sa obrátili. Germinie ledva stihla skočiť do brány v priechode. Nezbadali ju, prešli popri nej. Dievčinka bola vážna a kráčala len s nevôľou. Jupillon jej dohováral. Na chvíľu zastali: on rozkladal rukami, ona uprene hľadela na dlažbu. Germinie si myslela, že sa rozídu, ale oni zase vykročili vedno a ešte tri-štyri razy prešli okolo pasáže. Nakoniec do nej vstúpili. Germinie vyrazila z úkrytu a rozbehla sa za nimi. Od mreží ešte zazrela, ako rožtek šiat mizne v bráne hotelíka vedľa obchodu s likérmi. Pribehla k bráne, pozrela na schodisko, no nevidela už nič... Tu sa jej vohnala všetka krv do hlavy, a vedno s ňou myšlienka, jediná myšlienka, ktorú opakovali jej zmätené ústa: - Vitriol! Vitriol! Vitriol! A v duchu sa jej zaraz premenila na čin, Germinie sa v záchvate pomätenosti razom preniesla do zločinu, a už aj stúpala hore schodmi s fľašou dobre schovanou pod šálom. Dlho silno búchala na dvere... Napokon išiel otvoriť, odchýlil dvere... Nepovedala mu, ani kto je, ani nič iné... Prešla, nedbajúc naňho... Bola taká silná, že by ho mohla zabiť! A zamierila k posteli, rovno k nej. Chytila ju za ruku a povedala: - Áno, som to ja ... a tu máš na celý život! - Germinie videla, ako na tvári, na prsiach, na koži, na všetkom, čo je pre lásku mladé a krásne, na čo je pyšná, necháva vitriol znaky, ako všetko spaľuje, leptá, ako syčí, robí čosi hrozné, čo ju napĺňa radosťou! Fľaša bola prázdna a ona sa smiala... A v jej strašnom sne, keďže snívalo i jej telo, nohy vykročili. Šli samy od seba, prešli pasážou, pustili sa ulicou a zaviedli ju do obchodu. Stála tam desať


ŠPEŤKO, ANDREJ - SMIECH XX. STOROČIA 2

ŠPEŤKO, ANDREJ

SMIECH XX. STOROČIA 2
Deťom pre radosť
Zvláštna škola v Kocúrkove

Úsmev, Partizánske, 1992
ilustrácie a obálka Vladimír Trvalec
10.000 výtlačkov
ISBN 80-85517-01-9

humor
160 s., slovenčina
hmotnosť 164 g

mäkkä väzba
stav: veľmi dobrý, na frontispice neautorské venovanie

1,00 € 

*zimpa*







streda 9. augusta 2017

ĎURICA, MILAN S. - DEJINY SLOVENSKA A SLOVÁKOV

ĎURICA, MILAN S.

DEJINY SLOVENSKA A SLOVÁKOV

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1996
2., doplnené vydanie
ISBN 80-08-01427-X

dejiny, história,
288 s., čb fot,  slovenčina
hmotnosť: 250 g

mäkká väzba

2,50 €

*zimpa*jazac* in *his*
PREDANÉ stav: dobrý, pečiatka v knihe *sospo*his*
PREDANÉ - stav: veľmi dobrý *svama* in *H-2-3*

PREDANÉ - stav: dobrý, na mnohých miestach poznámky perom do textu -
PREDANÉ *zimpa*








BOHÚŇ, EMO - DEJINY VESELÉ I NEVESELÉ

BOHÚŇ, EMO

DEJINY VESELÉ I NEVESELÉ

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1960
zostavila Ľudmila Rampáková
doslov Juraj Špitzer
edícia Pôvodná próza
obálka a frontispice Alexander Richter
1. vydanie, 10.000 výtlačkov

beletria, próza krátka,
304 s., slovenčina
hmotnosť: 350 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

2,00 € 

*bels*

Kniha obľúbeného slovenského publicistu, ktorý má živý zmysel pre politicko-spoločenské udalosti, najmä z prvej svetovej vojny a z rokov zakladania prvej republiky a podáva ich až groteskno-zábavnou formou vlastných zážitkov.




DAŠKOVÁ, KVETA - SLOVÁ Z DOVOZU

DAŠKOVÁ, KVETA

SLOVÁ Z DOVOZU
Rozprávanie o starších, novších i celkom nedávno "dovezených" cudzích slovách

Q111, Bratislava, 2002
obálka Kveta Dašková
2. podstatne upravené a rozšírené vydanie
ISBN 80-89092-00-4

etymológia, jazykoveda,
472 s., slovenčina
hmotnosť: 520 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

2,40 € PREDANÉ

*zimpa* in *kat-LITT*

Prvé vydanie knihy SLOVÁ Z DOVOZU vzbudilo veľkú pozornosť kritiky i čitateľov najmä netradičnou formou rozprávania o cudzích slovách. Už názov knihy a jej podtitul hovoria, že autorka síce vysvetľuje, odkrýva význam slov, ale nepoúča. Poukazuje na súvislosti, hľadá korene a cesty toho-ktorého slova, uvádza príklady ako slová používať. A nerobí to sucho, „školopovinne“. Okrem toho mladý čitateľ získava vedomosti aj o predmete, ktoré cudzie slovo označuje. Napríklad v hesle biológia sa dozvie o jej histórii, o tom čo je predmetom jej skúmania, aké odbory zahŕňa. Usporiadanie do tematických hniezd ozvláštňuje aj poukazuje na súvislosti, príbuznosť. Čitateľ nachádza slová pomocou registra.



utorok 8. augusta 2017

ČAPEK, KAREL - ZAHRADNÍKŮV ROK

ČAPEK, KAREL

ZAHRADNÍKŮV ROK

Josef Šimon, Praha, 1996
edícia Český klub
ilustrácie Josef Čapek
ISBN 80-85637-21-9

beletria, próza krátka, humor,
152 s., čeština
hmotnosť: 161 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

2,50 €

*zimpa*

Knihy Karla Čapka patří bezesporu ke skvostům české klasické literatury. Zahradníkův rok je úsměvná knížka o starostech, trápení, láskách i triumfech zahrádkáře během celého roku. Ke každému měsíci v roce autor připojuje svůj humorný dovětek a nechybí ani půvabné ilustrace Josefa Čapka.




VERNE, JULES - CESTA OKOLO SVETA ZA OSEMDESIAT DNÍ

VERNE, JULES

CESTA OKOLO SVETA ZA OSEMDESIAT DNÍ
(Le tour du monde en quatre-vingts jours)

Mladé letá, Bratislava, 1961
preklad Ján Sedlák
edícia Dobrodružné čítanie
ilustrácie L. Benett
obálka M. Arzt
1. vydanie, 30.000 výtlačkov

dobrodružné, beletria, román
260 s., slovenčina
hmotnosť: 285 g

tvrdá väzba s prebalom

PREDANÉ stav:dobrý *ripri**belx*
PREDANÉ stav: prebal poškodený *zimpa*

Cesta okolo sveta za osemdesiat dní? Dnes predsa môžeme túto cestu počítat na hodiny! Áno, ale roku 1873, keď vyšla túto knižka Julesa Verna po prvý raz, sa to zdalo neuskutočniteľným, aj keď už moria brázdili parníky a kontinenty križovali vlaky poháňané parou. Vernovi, ako sa to spomína v jeho životopise, sa náhodou dostal do rúk prvý cestovný poriadok železničných tratí a lodných liniek na celom svete. Prečítal si ho hneď na ulici a rozhodol sa, že napíše román, v ktorom sa hrdinovi podarí vykonať cestu okolo sveta za najkratší možný čas na najmodernejších dopravných prostriedkoch.

„Zemeguľa sa zmenšila, pretože ju dnes môžeme obehnúť desaťkrát rýchlejšie ako pred sto rokmi,“ hovorí sa v románe, ktorý mal obrovský úspech na celom svete. Čitatelia s napätím sledovali tajomného, mlčanlivého, chladnokrvného, čudácky presného gentlemana Phileasa Fogga na jeho dobrodružnej ceste okolo sveta, plnej nečakaných obratov, veselých i smutných príhod; vzrušoval ich Foggov zápas s prekážkami, ktoré sa náhodne vyskytli, i s prekážkami, ktoré mu staval do cesty policajný agent Fix, pretože ho pokladal za zločinca.

Čaru tejto knižky podľahne aj dnešný čitateľ, hoci si uvedomuje veľký pokrok techniky za tých sto rokov, čo uplynuli od jej vzniku. Aj keď dnes môžeme obdobne s Vernom vyhlásiť: „Vesmír sa zmenšil,“ strhuje nás dramatický dej, zabávame sa na humorných situáciách a krkolomných dobrodružstvách hrdinu. Zaujme nás najmä jeho zápas s časom, zápas, v ktorom ľudstvo — predovšetkým sovietski vedci — dosahuje v dnešnej dobe také veľké víťazstvá.






19. KAPITOLA
v ktorej Prešmyk prejavuje až prílišný záujem o svojho pána, a čo sa z toho vykľuje

Hong-kong je iba ostrovček, ktorý sa po vojne roku 1842 na základe nankingskej zmluvy stal vlastníctvom Anglicka. Kolonizátorský duch Veľkej Británie tam za niekoľko rokov založil významné mesto a vybudoval prístav — Victoriu. Ostrov leží pri vstupe do Kantonského zálivu a iba šesťdesiat míľ ho delí od portugalského mesta Macao, postaveného na druhom brehu. V obchodnom zápase musel nevyhnutne poraziť Macao, a teraz veľká časť čínskeho vývozu ide cez anglické mesto. Doky, nemocnice, prístavištia, skladištia, gotická katedrála, Government House, makadamové ulice — všetko to vyzeralo lak, ako keby sa niektoré z obchodných miest kentského alebo surreyského grófstva bolo presťahovalo na druhý koniec zemegule a rozložilo sa v tejto časti Číny, takmer u protinožcov.

Prešmyk sa teda s rukami vo vreckách vydal k prístavu Victoria, díval sa na nosidlá a rikše so záclonkami, ktoré sú ešte stále obľúbené v Nebeskom cisárstve, a na pestrý dav Číňanov, Japoncov, Európanov, ktorý sa hemžil po uliciach. Prešmyk mal pocit, akoby sa prechádzal po uliciach Bombaja, Kalkaty alebo Singapuru. Okolo celého sveta jestvuje totiž akási reťaz anglických miest.

Prešmyk došiel do prístavu Victoria. Tam pri brehu Kantonského zálivu zazrel hotové mravenisko plavidiel všetkých národností: anglické, francúzske, americké, holandské, lode vojenské aj obchodné, japonské alebo čínske bárky, džunky, sampany, tanky, ba čo viac, aj voľajaké kvetinové člnky, ktoré vytvárali hotové plávajúce záhony.

Ako sa tak prechádzal, všimol si, že niektorí domorodci sú oblečení do žltých šiat. Boli to všetko ľudia v pokročilom veku. Keď vošiel k čínskemu holičovi, aby sa dal „po čínsky“ oholiť, od miestneho Figara, ktorý hovoril dosť dobre po anglicky, sa dozvedel, že títo starci majú všetci najmenej osemdesiat rokov, a v tomto veku majú výsadu obliekať sa do žltých šiat, pretože to je cisárska farba. Prešmykovi sa to videlo neobyčajne smiešne, hoci ani nevedel prečo.

Keď bol oholený, pobral sa na nábrežie, kde kotvil Carnatic, a tam zbadal Fixa, ako sa sem-tam prechádza. To by ešte vôbec nebolo čudné, ale tvár policajného inšpektora vyjadrovala hlboké znepokojenie.

„Dobre,“ povedal si Prešmyk, „ako vidno, pánom z Reformného klubu sa nedarí.“

A podišiel k Fixovi s veselým úsmevom, akoby nevidel jeho ustarostený výraz.

Nuž veru agent celkom oprávnene preklínal pekelný osud, ktorý bo prenasledoval. Zatykača niet! Bolo samozrejmé, že zatýkací rozkaz ide za ním a že ho bude môcť dostihnúť iba vtedy, ak sa tu niekoľko dní zabaví. Lenže Hong-kong holo posledné anglické územie na ceste. A ak sa mu nepodarí Fogga zadržať, tak mu definitívne ufujazdí!

„Tak čo, pán Fix, rozhodli ste sa ísť s nami až do Ameriky?“ spytoval sa Prešmyk.

„Áno,“ odpovedal Fix cez zatisnuté zuby.

„No toto!“ zvolal Prešmyk a vybuchol hlučným smiechom. „Vedel som, že sa nebudete vedieť od nás odlúčiť! Poďte si objednať miesto, poďte!“

Obaja vošli do kancelárie námornej dopravy a rezervovali si kajuty pre štyri osoby. Ale úradník ich upozornil, že opravy na Carnaticu už dokončili, a parník teda odíde ešte dnes večer o ôsmej hodine, a nie až zajtra ráno, ako im to prv oznámili.



DRMLOVÁ, DANA - NĚMECKY S ÚSMĚVEM

DRMLOVÁ, DANA
HOMOLKOVÁ, BOŽENA
KETTNEROVÁ, DRAHOMÍRA
TESAŘOVÁ, LEA

NĚMECKY S ÚSMĚVEM

Nakladatelství Tiskárny Vimperk
Agentura Jirco, Strakonice, 1991
ilustrácie a väzba Markéta Holečková
1. knižné vydanie
ISBN 80-900138-9-9

jazyky
628 s., čeština, nemčina
hmotnosť: 605 g

tvrdá väzba
stav: výborný

4,00 €

*zimpa* in **S7P**




ORAVEC, JÁN - PRÍRUČKA SLOVENSKÉHO PRAVOPISU PRE ŠKOLY

ORAVEC, JÁN
LACA, VINCENT

PRÍRUČKA SLOVENSKÉHO PRAVOPISU PRE ŠKOLY

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1973
obálka Viliam Jakubík

jazykoveda
606 s., slovenčina
hmotnosť: 435 g

tvrdá väzba
stav: väzba oddelená

0,00 €

*zimpa*



RECEPTY ZO STRUKOVÍN

RECEPTY ZO STRUKOVÍN

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Liptovský Mikuláš, 2002
ISBN 80-88924-25-1

recepty, kuchárky
20 s., slovenčina
hmotnosť: 41 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

0,30 €

*zimpa* (2x) in *strav*




PAULOVIČOVÁ, EVA - MRAZÍME OVOCIE A ZELENINU

PAULOVIČOVÁ, EVA

MRAZÍME OVOCIE A ZELENINU
Technológia, rady, recepty na prípravu jedál

Knižné centrum, Žilina
fotografie Vladimír Horecký
ISBN 80-8064-021-1

recepty, kuchárky, domácnosť,
80 s., fareb. fot., slovenčina
hmotnosť: 114 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

0,50 € 

*zimpa*

V tejto knihy nájdete nielen návod. ako zeleninu a ovocie zmrazovať. ale aj množstvo receptov. ako mrazenú zeleninu a ovocie pripravovať.




nedeľa 23. júla 2017

LANG, JACEK - OBRÁZKOVÝ ANGLICKO-SLOVENSKÝ SLOVNÍK

LANG, JACEK

OBRÁZKOVÝ ANGLICKO-SLOVENSKÝ SLOVNÍK

Ottovo nakladatelství, Praha, 2008
edícia Ottík deťom
ilustrácie Marian Winiecki
preklad Eva Tandlichová
ISBN 978-80-7360-711-1

slovníky prekladové, knihy pre deti,
120 s., angličtina, slovenčina
hmotnosť: 202 g

mäkká väzba
stav: výborný

1,10 € 

*zimpa* in **O2**



GOLDSMITH, OLIVER - WAKEFIELDSKÝ FARÁR

GOLDSMITH, OLIVER

WAKEFIELDSKÝ FARÁR
(The Vicar of Wakefield)

Tatran, Bratislava, 1973
edícia Svetoví klasici (198)
preklad a doslov Eduard Castiglione
prebal Dagmar Dolinská
1. vydanie, 10.000 výtlačkov

beletria, román
212 s., slovenčina
hmotnosť: 295 g

tvrdá väzba s prebalom
stav dobrý, časté poznámky perom do textu

0,40 €

*zimpa* in **O2**

Prekladom Wakefieldského farára dostáva sa do rúk slovenského čitateľa jedno z klasických diel anglickej literatúry. Od svojho vydania r. 1766 nestráca v Anglicku na obľube, ba je tam populárnejšie než samotný Robinson Crusoe.

Srdcia čitateľov na celom svete si Oliver Goldsmith, autor tohto malého románu, získal vytvorením postavy prostého, skromného, nezištného dedinského farára, človeka s najušľachtilejšími ľudskými vlastnosťami.

Kniha, spočiatku idylický obraz života na anglickom vidieku, prerastá v druhej časti v kriticky obraz vtedajšej spoločnosti — krutej, sebeckej, ľahostajnej k človeku.

Jej reprezentantom je mladý, amorálny, bezohľadný šľachtic Thornhill, ktorý rušivo zasiahne do pokojného života rodiny wakefieldského farára a zmení ho na nepretržitý rad utrpení. Na malej ploche románu sa stretávajú dva svety. Svet ľudí cynických, zhýralých, idúcich za svojím prospechom aj za cenu, že zničia iných, a svet ľudí šľachetných, mravných, nesebeckých. Šľachtic Thornhill bez akýchkoľvek výčitiek svedomia uvrhne celkom nevinnného človeka do žalára. Farár Primrose i v žalári podáva pomocnú ruku úbožiakom, lebo verí v človeka a je presvedčený, že človek je v jadre dobrý. Pri všetkých ušľachtilých vlastnostiach, ktorými sa farár Primrose vyznačuje, je to postava nesmierne ľudská, nijaký čítankový vzor všetkých cností. A živá a blízka je tým väčšmi, že je preteplená jemným, chápavým, úsmevným humorom.

Čitateľa zaujmú stránky venované tichému rodinnému šťastiu, ktoré sú vrúcnou oslavou rodiny a domova. Tu sa prejavujú lyrické tóny autora, tohto „sladkého minstrela anglickej literatúry“. Kniha, ktorú nadšene privítal aj veľký básnik J. W. Goethe a neustále sa k nej vracal, zaujme iste aj dnešného čitateľa, i keď je v mnohom poplatná dobovému vkusu. Prebúdza v človeku tie najušľachtilejšie city a to rozhodne nie je málo.






Hoci môj chlapec nevedel opísať pána, ktorý pomohol nastúpiť jeho sestre do dostavníka, bol som si istý, že to nebol nikto iný ako náš pán, lebo o ňom bolo široko-ďaleko známe, že je schopný takého činu. Preto som sa vybral do Thornhill Castle pevne rozhodnutý pokarhať ho a ak to bude možné, priviesť späť svoju dcérku. Ale ešte skôr ako som prišiel do jeho sídla, stretol som jedného farníka, ktorý mi povedal, že videl mladé dievča ponášajúce sa na moju dcéru v dostavníku s jedným pánom; podľa jeho opisu mohol to byť pán Burchell; povedal tiež, že koč šiel veľmi rýchlo. S touto zvesťou som sa však neuspokojil, šiel som preto ďalej do sídla nášho pána a hoci bolo ešte zavčasu, žiadal som, aby ma ihneď prijal. Čoskoro sa zjavil s veľmi nevinným a milým úsmevom na tvári. Dcérkin útek ho nesmierne prekvapil: vyhlásil na svoju česť, že s tým nemá nič spoločné. Svoje podozrenie som teraz upriamil na pána Burchella, ktorý, ako som sa rozpamätal, v nedávnej minulosti sa viac ráz s ňou rozprával osamote. V tom, že podlého činu sa dopustil on, ma utvrdil ďalší svedok, ktorý povedal, že dostavník s ním i mojou dcérou šiel smerom na Wells ležiaci asi tridsať míľ od nás, kde je teraz zhromaždená veselá spoločnosť.

Bol som v duševnom rozpoložení, keď je človek náchylnejší skôr prenáhlene konať než pokojne všetko premyslieť; neuvážil som vôbec, či túto zvesť mi nedala osoba nastrčená do cesty, aby ma pomýlila, a šiel som ďalej po stopách dcéry a jej údajného zvodcu na miesto, ktoré mi označil. Kráčal som veľmi odhodlane a neraz som sa okoloidúcich prezvedal na dcérku, ale viac som sa nedozvedel. Až keď som vstúpil do mesta, stretol som mužského na koni, ktorého som raz videl v sídle nášho pána, a ten ma ubezpečil, že ak pôjdem za nimi až k dostihovej dráhe, ktorá bola vzdialená ešte asi na tridsať míľ od miesta, kde som práve bol, určite ich dohoním. Tam ich totiž videl tancovať minulý večer a celá spoločnosť vraj bola mojou dcérou očarená. Na druhý deň hneď na úsvite putoval som k miestu, ktoré mi označil, a asi o štvrtej odpoludnia som ta konečne prišiel. Spoločnosť, ktorú som tu našiel, bola parádne vyobliekaná a mala v hlave len radovánky, zatiaľ čo ja, neborák, zas starosť o to, aby som svoje stratené dieťa priviedol na cestu cnosti. Zamarilo sa mi, že obďaleč stojí pán Burchell: ale ako keby sa bál rozhovoru so mnou; keď zbadal, že idem k nemu, zmizol v dave a viac som ho nevidel.

Povedal som si, že nebudem už daromne putovať ďalej,, a rozhodol som sa vrátiť domov k svojej nevinnej rodinke, ktorá tak potrebovala moju pomoc. Ale vzrušenie a námaha, ktorú som podstúpil, spôsobili, že sa ma zmocnila horúčka, príznaky ktorej som pociťoval už vtedy, keď som odchádzal. To bol ďalší nečakaný úder, lebo od domova som bol vzdialený viac ako sedemdesiat míľ; uchýlil som sa do malého hostinca pri hradskej a tu, v tomto útočišti chudobných a núdznych, ľahol som si odovzdaný do vôle božej a čakal, kým sa neuzdravím. Chradol som tu asi tri týždne, ale napokon môj zdravý koreň zvíťazil. Pravda, peniaze na uhradenie výdavkov za opateru som nemal. Je možné, že práve táto okolnosť by bola spôsobila návrat choroby, ale našťastie mi peniaze požičal cestujúci, ktorý sa tu náhodne zastavil na malé občerstvenie. Bol to ľudomilný kupec kníh zo St. Paul’s Churchyard, ktorý napísal celú kopu knižočiek pre 95 deti. Hovoril si priateľ dietok, ale dá sa povedať, že

piatok 21. júla 2017

SHAW, IRWIN - BOHÁČ, CHUDÁK

SHAW, IRWIN

BOHÁČ, CHUDÁK
(Poor Man, Rich Man)

Smena, Bratislava, 1973
preklad Michal Breznický
ilustrácie Miroslav Cipár
prebal Milan Veselý

beletria, román,
600 s., slovenčina
hmotnosť: 657 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, obal po krajoch ošúchaný

4,00 € PREDANÉ

*zimpa* in **O7**

Americký spisovateľ Irwin Shaw (autor románov Mladé levy, Dva týždne v cudzom meste) v románe Boháč, chudák spracoval zaujímavý príbeh rodiny nemeckého vysťahovalca pekára Jordacha a generácie, ktorá sa narodila a žila v Spojených štátoch amerických. Podáva mimoriadne široký i pestrý a po každej stránke pútavý obraz celkového života v Spojených štátoch od skončenia druhej svetovej vojny až po neskoré roky šesťdesiate. Dej rozvíja nenásilne a s neustálou gradáciou: najprv čitateľa uvádza do rodinného prostredia Jordachovcov, oboznamuje ho s jednotlivými členmi rodiny, potom samostatne sleduje cestu každého z nich. Na príbehu tejto rodiny podáva zložitý obraz mnohovrstvovej súčasnej Ameriky, jej hospodárskych a politických aspektov bez priveľkého filozofovania. Jeho postavy sa rozvíjajú a konajú samostatne, z vnútornej logiky svojich pováh, sociálneho zázemia i z vonkajšej logiky daných spoločenských vzťahov.

Čitateľ takto získava všestranný a pritom nesmierne zaujímavý a pútavý pohľad na americký život v posledných dvoch desaťročiach.





Ošetrovateľka potiahla Gretchen za rukáv.

„Choďte domov,“ zopakovala. „Dnes je tu nevhodné prostredie pre dievčatá. Príďte zajtra ráno, pomôžete mi to tu poupratovať.“

 Gretchen prikývla a pobrala sa do šatne, no po niekoľkých krokoch zastala, obrátila sa a vošla do chodby, odkiaľ sa šlo na oddelenia. Zamierila k oddeleniu, kde ležali pacienti s poranenou hlavou a hruďou. V tlmene osvetlenej miestnosti vládlo ticho. Postele poväčšine zívali prázdnotou, no tu a tam videla pod prikrývkou pacienta. Podišla k poslednej posteli v kúte, kde ležal Talbot Hughes. Z fľaše pripevnenej na stojane pri posteli mu do ramena kvapkala glukóza. Ležal, oči otvorené, velikánske a horúčkovite čisté vo vychudnutej tvári. S úsmevom ju spoznal. Krik a spev doliehal zo spoločenskej miestnosti ako vzdialený chaotický rev na rugbyovom štadióne. Usmiala sa naňho a sadla si na peľasť. Hoci chodievala k nemu často, zazdalo sa jej, že za posledných dvadsaťštyri hodín zlovestne schudol, nezmenili sa na ňom hádam iba obväzy na hrdle. Lekár z oddelenia jej povedal, že Talbot zomrie do týždňa. Nemá prečo zomrieť, rana sa hojí, povedal jej lekár, hoci prirodzene hovoriť už nebude nikdy. Podľa normálnych predpokladov mal už jesť, ba aj trochu chodiť. A predsa ticho chradol, zo dňa na deň, zdvorilo, neodvolateľne nástojac na smrti, nijaký zbytočný krik, nijaké trápenie s ním.

„Mám vám niečo prečítať?“ spýtala sa Gretchen.

Pokrútil hlavou na hlavnici. Potom vystrel k nej ruku. Chytil ju za dlaň. Pocítila krehké akoby vtáčie kostičky. Znova sa usmial a privrel oči. Sedela nehybne a držala ho za ruku. Mlčky pri ňom sedela vyše štvrť hodiny. Potom si všimla, že spí. Jemne si vymanila ruku, vstala a tíško vyšla z miestnosti. Zajtra sa spýta lekára, kedy ich asi opustí víťaz Talbot Hughes. Príde k nemu, bude ho držať za ruku, ako zosobnený smútok jeho krajiny, aby neumieral sám, dvadsaťročný, s toľkým nevypovedaným.

Rýchlo sa preobliekla a náhlivo vyšla z budovy.

Vo vchodových dverách zočila Arnolda Simmsa. Opieral sa o múr pri dverách a fajčil. Od onoho večera v spoločenskej miestnosti ho videla prvý raz. Zaváhala a vykročila k autobusovej zastávke.

„Dobrý večer, slečna Jordachová.“ Nezabudnuteľný hlas, zdvorilý, vidiecky.

Gretchen zastala.

„Dobrý večer, Arnold,“ odpovedala a zatvárila sa zdvorilo, bez spomienok.

„Konečne si chlapci môžu pokričať, čo?“ Ukázal hlavou ku krídlu, kde bola spoločenská miestnosť.

„Veru.“ Najradšej by sa bola hneď pobrala, no nechcela, aby si myslel, že sa ho bojí.

„Naše staré Spojené štátiky šli do toho a zvíťazili,“ pokračoval Arnold. „Skvele sa ponamáhali, čo poviete?“

Uťahoval si z nej...

„Všetci by sme mali byť šťastní,“ odvetila. Vedel, ako vymámiť z nej pompézny tón.

„Som velmi šťastný. Áno. Ohromne šťastný. A okrem toho mi dnes oznámili dobrú novinu. Náramne dobrú novinu. Preto som vás aj čakal. Že vám ju poviem.“

„Akú novinu?“

„Zajtra ma prepúšťajú.“

„Skutočne dobrá novina, gratulujem.“

„Hej. Úradne podľa amerických vojenských lekárov mi je noha v poriadku. Cestovný rozkaz, zadelenie do práce na najbližšie pracovisko a okamžité prepustenie z vojenskej služby. O takomto čase o týždeň budem už v St. Louis. Arnold Simms, civil.“

„Dúfam, že budete ...“ Zmĺkla. Chcela povedať ,šťastný', no to by bolo hlúpe. „Mať šťastie,“ doložila. Ešte horšie.

„Ó, ja som šťastlivec. Kvôli starému Arnoldkovi sa nikto nemusí trápiť. A ešte ďalšiu dobrú novinu som sa dozvedel tohto týždňa. Bol to pre mňa veľký týždeň, velikánsky. Dostal som list z Cornwallu.“

„Naozaj milé.“ Pokrytecké. „Od dievčaťa, čo ste mi o nej rozprávali?“ Palmy. Adam a Eva v raji.

„Hej.“ Odhodil ohorok. „Oznámili jej, že jej muž padol v Taliansku, tak si myslela, že si to rád prečítam.“

Nevedela, čo na to odpovedať. Mlčala.

„Tak, slečna Jordachová, už vás neuvidím. Iba ak by ste náhodou šli cez St. Louis. Nájdete ma v telefónnom zozname. Budem bývať v exkluzívnej obytnej štvrti. Už vás nejdem zdržiavať. Určite idete na dajaký bál osláviť víťazstvo, alebo dakde do klubu na tanec. Chcel som vám iba poďakovať za všetko, čo ste tu pre nás urobili, slečna Jordachová.“

„Veľa šťastia, Arnold,“ odpovedala chladne.

„Veľká škoda, že ste si v tú sobotu nenašli čas a neprišli k prístavu,“ zatiahol napokon bez obalu. „Mali sme dve znamenité kurčatá, upiekli sme si ich, hotová hostina. Chýbali ste nám.“

„Dúfala som, že to nespomeniete, Arnold.“ Pokrytecké, pokrytecké.


OLEXA, LADISLAV - DETSKÁ ŽELEZNICA KOŠICE

OLEXA, LADISLAV
REIPRICH, IGOR

DETSKÁ ŽELEZNICA KOŠICE

Mesto Košice, 2006
ISBN 80-969548-6-5

monografie, železnica
88 s., čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 225 g

mäkká väzba
stav: výborný, na predsádke neautorské venovanie, súčasťou aj 2 originálne pohľadnice

3,00 € PREDANÉ

*zimpa*