Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

Zobrazujú sa príspevky s označením pre ženy. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením pre ženy. Zobraziť všetky príspevky

štvrtok 29. augusta 2019

BOGUSZEWSKA, HELENA - SABININ ŽIVOT

BOGUSZEWSKA, HELENA

SABININ ŽIVOT
(Cale źycie Sabiny)

Smena, Bratislava, 1976
edícia Eva (43)
preklad Mária Krkošková
ilustrácie Farntišek Blažo
prebal František Blažo, Milan Veselý
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
73-015-76

beletria, román, pre ženy,
134 s., slovenčina
hmotnosť: 258 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný

0,10 €

*cesvo*

Román poľskej spisovateľky Heleny Boguszewskej Sabinin život je románom typicky ženským nielen pokiaľ ide o obsah, ale aj o formu. Románová hrdinka Sabina, prikovaná na smrteľnú posteľ, rekonštruuje v mysli celý svoj život: roky detstva, dievčenstva a manželstva, s nimi spojené veľké radosti a rovnako veľké smútky. Jej spomienky sa upínajú na šaty, ktoré voľakedy nosila, na byty, v ktorých bývala, na ľudí, ktorými sa stretala a ktorí poznačili jej život, na prečítané knihy, na zábavy a záujmy, ktoré postupne prichádzali, na rána, do ktorých sa prebúdzala. Každý tento objekt vyvoláva v nej iba čriepok spomienok a týchto čriepkov sa pred nami skladá celý jej život. Vnútorný život Sabiny, priemernej ženy z priemerného prostredia; ženy citlivej, neustále zápasiacej so životom, očakávajúcej od neho viac, ako jej mohol dať, dojímavý ako každý ľudský život. Sabina vniká v spomienkach vždy hlbšie a hlbšie, až napokon príde k otázke o zmysle života.

Takto sa pred nami utvára mozaikový obraz ľudského života, života síce smutného, ale nie tragicky krutého, lež zádumčivého, zmiereného. Celý román pripomína pastelové obrázky, ktoré nás síce rozosmútia, ale zároveň plnia akýmsi pokojom a vyrovnanosťou.







PO STROPE TANCUJÚ TIENE

V BYTE na Hožej ulici na strope rastú a rastú tiene, v umývadle šuštia bublinky, v druhej izbe sa na vŕzgajúcej posteli prehadzuje otec — nemôže zaspať...

„To je zle, že otec nemôže zaspať, lebo ráno musí vstať do práce, pravda, mama?“

Sabinu teší, že opakuje to, čo toľko ráz počula. Matka už nie je prísna, iba utrápená vo svojom barchetovom župane.

Šťastie, odtrhnuté od zeme, od trávy rastúcej v zelených pruhoch na sivom dvore, od jahôd, od Bubna, od mačky Pelagie — to šťastie už celkom zamdlieva pod kopou zošitov, pod večným chorľavením — čo z toho, že tu je varšavská filtrovaná voda a tam bola špinavá z rieky a vozieval ju v sude bradatý rozvážač?

Na fialových nástenných arabeskách tiene rastú až po strop. Sabina má nádchu, nedá jej dýchať, len poťahuje nosom, a preto otec v druhej izbe nemôže zaspať. Nevie zistiť, kde sa vzorka na stene začína opakovať. „Mama, mama, tento kvet na stene je taký istý ako tamten? Lebo tu, mama, je iný, vidíš?... Aha, tuto je trocha inakší, ale nie velmi, pravda, mama ?“

„Spi pekne, spi,“ dohovára mama ticho.

Dvere do jedálne sú odchýlené práve toľko, že vidí okraj stola prikrytého popráskaným voskovým plátnom, na ktorom sa nejedávajú lesné jahody z čiernej misky, ani kurence, čo upiekol Ostap, ale fašírky, čo pripravila Leosia a polievka z kostí. Vidí aj pec a zlú čiernu prasklinu za ňou. Niečo praská... V tom byte na Hožej stále čosi praskalo... Sabinina perina sa zošmykuje z pohovky, hoci k nej pristavili stoličky, aby nepadala. Matka berie zo stolíka teplomer.

„Nie, mama, nie, určite nemám. Cítim, že nemám. Naozaj, mama!“

Vie si niekto predstaviť, ako dlho trvá desať minút? Čo všetko možno za ten čas narozprávať a nazjednávať? „Ak budem mať menej ako tridsaťsedem päť, čo bude, mama? Pôjdeme v sobotu do parku a tam bude Alicja, pravda, mama? A ak budem mať iba tridsaťsedem tri, pôjdeme v piatok. Alicja tam môže byť aj v piatok, pravda, mama? A tridsaťsedem dva sa už neráta? Ráta? A prečo? Keď som mala tridsaťsedem jedna, vravela si, že to už takmer nič nie je, a tridsaťsedem dva, to je takisto ako nič... Však, mama, povedz?“

Mama neodpovedá a striasa teplomer. V jedálni čosi praská... Helena odfukuje na úzkej pohovke bez operadiel, z ktorej cez deň vytŕča konská srsť a v noci pod plachtou a perinami nikto by ani nepoznal, že to nie je postel. A odrazu rozpálenú, vrtiacu sa Sabinu strasie zima pri strašnej a nečakanej myšlienke.

„Mama, je to čosi hrozné modliť sa odrazu za psa aj za matku ?“

A Sabina čaká na odpoveď a tŕpne. Všetko záleží na tom, či sa mama vydesí, alebo povie, že to nič nie je. 

Matka sa nevydesí; ale nepovie, že to nič nie je; vôbec sa nemieni otázkou zaoberať.

„Vždy si musíš niečo vymyslieť!... Tridsaťsedem sedem... Spi, spi už!“

Vydýchla si, že sa nič nestalo, ale zo sobotňajšieho parku nič nebude. Ani z piatočného, a vôbec... Alicju neuvidí už nikdy, nikdy, nikdy!... A byt na Hožej ako väzenie obkľučuje plačúcu Sabinu, ktorá presviedča matku, že teplomer určite zle striasla, alebo sa pokazil. Nádcha jej čoraz väčšmi nedá dýchať a čoraz častejšie musí poťahovať nosom. Počuje, ako otec zapaľuje sviecu.

„Prečo toľko rozprávate?“ pýta sa z druhej izby podráždene a ustato. „Malá má zase horúčku?“

„Tridsaťsedem a čosi,“ odpovedá matka nevýrazne, len aby otca upokojila. Všetci stíchnu. Tiene skáču po strope. Po ulici prešlo auto. Sabina ticho vzlyká — znova si čosi vymyslela. Keď zatvorí oči a potom ich otvorí, zbadá v obloku v jednej tabuľke kostnatú, hranatú tvár fúzatého chlapa a v druhej tabuľke ramennú tvár ženy v cviklovočervenej šatke s koncami prekríženými pod bradou a vzadu zviazanými. To nič, že je to tretie poschodie... Najlepšie bude vôbec nezatvárať oči a matku nasilu vtiahnuť do rozhovoru.

„Mama, a keby sem Alicja prišla, určite by sa odo mňa nakazila?... Nie?... Určite nie?... A prečo by sa určite nenakazila? A jej mama si myslí, že určite?... Mama, a prečo som ustavične chorá a Helena nikdy, mama, prečo?“

Ale matka už nevládze. Odvracia ustaté oči, červené od nevyspatosti.

„Pousiluj sa zaspať, Sabina, prosím ťa, pokús sa zaspať.“

Veľká Sabina z výšin svojho lôžka hľadí na tú malú s teplotou tridsaťsedem sedem, ako predtým hľadela na tú medzi kvetmi, s Bubnom a lesnými jahodami. A nemôže sa vynačudovať, že je to tá istá? Hoci, keď sa jej dobre prizrie... Keď odpadnú všetky tie poľutovaniahodné radosti a utrpenia, zostane akýsi nemenný zvyšok, a ten sa u nás drží...

..............................................................................

... posledná veta ...

A keď bola sama.



streda 28. augusta 2019

GAVALDA, ANNA - A TAKOVÁ TO BYLA LÁSKA

GAVALDA, ANNA

A TAKOVÁ TO BYLA LÁSKA...
(Je l´aimais)

Mladá fronta, Praha, 2006
preklad Silvie Dokulilová
obálka René Decastelo
1. vydanie
ISBN 80-204-1115-1

beletria, román, pre ženy,
152 s., čeština
hmotnosť: 117 g

mäkká väzba, malý formát
stav: dobrý

0,50 €

*cesvo* roma

Chloé, matka dvou dětí, kterou právě opustil manžel, tráví pár dní ve venkovském domku se svým tchánem. A kupodivu nejen Chloé, ale i tchán jsou tam proto, aby si lízali rány. Děje se tak prostřednictvím vzájemných rozhovorů, a jelikož Chloé bývá sarkastická a tchán je střídavě bohorovný a rozpačitý, rány se zprvu především jitří. Aby k sobě našli cestu, musí se objevit Mathilde, osudová žena z Hongkongu. Mathilde je už minulostí - ale možná těm dvěma pomůže lépe vykročit do budoucna…





„Na tebe, Chloé.“

Cinkla jsem svou skleničkou o jeho.

„Ano, na mě,“ zopakovala jsem s trochu pokřiveným úsměvem.

„Jsi báječná holka.“

„Ano, báječná... A taky zdatná a odvážná... A jaká ještě?“

„Vtipná.“

„Ach ano, málem bych zapomněla. Vtipná.“

„Ale nespravedlivá.“

„...“

„Jsi nespravedlivá, že je to tak?“

„...“

„Myslíš si, že mám rád jen sám sebe?“

„Ano.“

„Tak v tom případě nejsi nespravedlivá, ale hloupá.“

Podala jsem mu svou skleničku.

„Jo, to už vím taky... Tak mi nalijte ještě trochu toho báječnýho pití.“

„Myslíš si, že jsem starej vůl?“

„Ano.“

Potřásla jsem hlavou. Nebyla jsem zlá, byla jsem nešťastná.

Vzdychl.

„Proč jsem starej vůl?“

„Protože nemáte nikoho rád. Nikdy se nepoddáváte svým citům. Vždycky jste duchem jinde. Nikdy s námi. Nikdy se nenecháte vtáhnout do našich rozhovorů ani do našeho blbnutí, nikdy do naší hospodské prostřednosti. Protože v sobě nemáte žádnou něhu, protože pořád mlčíte a protože vaše mlčení je plné opovržení. Protože...“

„Stop, stop, to stačí, děkuju.“

„Promiňte, já jen odpovídám na vaši otázku. Ptáte se mě, proč jste starej vůl, a já vám odpovídám. No ale na druhou stranu, zas tak starej mi nepřipadáte...“ „Jsi příliš laskavá...“

,,Rádo se stalo.“

Vycenila jsem zuby, abych se na něj něžně usmála.

„Ale kdybych byl takový, jak říkáš, proč bych tě vozil až sem? Proč bych s vámi trávil tolik času a...“ „Protože, jak vy sám dobře víte...“

„Protože co?“

„Protože je tu váš smysl pro čest. Ta koketerie dobrých rodin. Už mě za sebou vláčíte sedm let a tohle

...................................................................................

... posledná veta ...

"Jestlipak by ta malá tvrdohlavá holčička neměla lepší život, kdyby byl její tatínek šťastnější?"


nedeľa 18. augusta 2019

MCCAULEYOVÁ, BARBARA - NÁMLUVY NA RANČI

MCCAULEY, BARBARA - NÁMLUVY NA RANČI
INGRAHM, PAMELA - JAK ZKROTIT KOVBOJE

(Courtship in Granite Rige - Wedding Planner Tames Rancher!)

Harlequin, Praha, 1998
preklad Radka Wenigová
ISBN 80-7170-889-5

beletria, román, pre ženy,
320 s., čeština
hmotnosť: 172 g

mäkká väzba, malý formát
stav: dobrý

1,00 €

*cesvo*

BARBARA McCAULEYOVÁ: NÁMLUVY NA RANČI Jako mladá dívka milovala Kasey Hugha Slatera jako nikoho jiného na světě. On jí však nevěnoval pozornost. Po letech se najednou objeví na ranči, kde nyní rozvedená Kasey žije i dvěma malými syny, aby ji ochránil před údajným dalším unáhleným sňatkem. Kasey zpočátku vůbec nechápe, o čem ten pohledný muž na prahu jejích dveří mluví.

PAMELA INGRAHMOVÁ: JAK ZKROTIT KOVBOJE
Leah již dávno vyškrtla ze svého seznamu mužů, o nichž snila, kovboje. Chce moderního, galantního partnera, který by jí byl oporou. Její zásady se však začínají hroutit jako domeček z karet, když pozná Wadea, který si ji najme na uspořádání svatby své dcery a který je kovboj každým coulem!






„Můžeš mi laskavě říct, co tady pohledáváš?“ Popadl ji za ramena, aby neupadla.

„Slatere!“ Celá vylekaná se nadechla. Panebože, ten člověk se ale rychle oblékl. „Myslela jsem, že jsi ve sprše.“

„Že se nestydíš, Acacio,“ zahučel. „Copak jsi nepřísahala?“

Cody a Troy by jí možná na její historku s bateriemi skočili, ale Slater nikoliv. „Já jsem si, ehm, no, vzpomněla jsem si, že

Posměšně mlaskl a zatlačil ji do stínu vedle zadní verandy. Když začala protestovat, zasyčel, aby byla zticha. Ze stáje k nim dolehl výbuch ječivého smíchu; Kasey sebou nervózně škubla, ale Slater ji držel pevně.

„Nic jim neschází,“ zašeptal. „Přestaň si dělat starosti.“

Zamračila se a chvíli naslouchala jejich hláskům. „Je tam děsná tma.“

„Přesně tak. A jakmile to zjistí, vyběhnou nebo spíš vylítnou ven a namíří si to rovnou do domu. Dávám jim deset minut. Nanejvýš patnáct.“

Chvíli uvažovala. Samozřejmě, Slater má pravdu, uvědomila si a připadala si trapně. Troy bude první, kdo to nevydrží, a Cody ho bude následovat. „Jak to, že tak dobře víš, co takoví malí kluci udělají?“

„Když mi bylo osm, postavili jsme si s jedním kamarádem u nich na zahradě stan, ale nevydrželi jsme tam ani tři čtvrtě hodiny. On přísahal, že viděl pekelnýho psa s rohy a ohnivýma očima. Pak se ukázalo, že to byla zaběhlá koza.“

Při té vzpomínce se tlumeně zasmál. Náhle si uvědomila jeho blízkost. Stále ji držel za ramena a Kasey cítila, jak jí teplo z jeho rukou proudí do celého těla.

„Myslím, že bych se teď měla vrátit.“ Slyšela svůj zadýchaný hlas a cítila silný, stejnoměrný tlukot svého srdce. Neučinila žádný pokus se pohnout.

„To bys měla.“ Nezdálo se, že by ji chtěl pustit.

Nebyla si jista, co se stalo dřív, jestli mu ona dala ruce kolem krku, nebo jestli ji on vzal kolem pasu, a bylo jí to jedno.

Pootevřela rty a jeho jazyk se lehce dotkl jejího. Projela jí rozkoš jako horký vítr a prosákla do každého póru jejího těla. Přitiskl ji k sobě a když ji začal vášnivě líbat, zvedla ruce a prohrábla jeho ještě vlhké vlasy.

„Krásně voníš...,“ zachraptěl a přesunul ústa na její bradu a dolů na hrdlo. Nebyl oholený a jeho počínající strniště ji na jemné kůži píchalo jako tisíc elektrizujících jehliček.

Mačkal ji v náručí a Kasey se celá chvěla jak se v ní vzmáhala prudká touha.

Cože? Něco je tu anatomicky nesprávně, pomyslela si matně. Ačkoliv stál proti ní, cosi ji tlačilo na kyčelní kosti.

Baterie!

Nemohla si pomoct. I když ji stále ještě líbal, začala se smát. Snažila se přestat, ale nešlo to. Baterie, proboha!

Znehybněl, pak se od ní odtáhl. „Pomalu už dostávám komplex: kdykoliv tě líbám, začneš se smát. Podělila by ses se mnou o tu legraci?“

...................................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Ty šedé oči jí dočista a navždy učarovaly -  a víc už od života nechtěla vůbec nic.



utorok 14. mája 2019

FRIEDRICH, JOACHIM - TANGO PRE ANU-LAURU

FRIEDRICH, JOACHIM

TANGO PRE ANU-LAURU
(Anna-Lauras Tango)

Mladé letá, Bratislava, 1994
preklad Marta Ličková
obálka Svetozár Mydlo
1. vydanie
ISBN 80-06-00545-1

beletria, román, pre ženy, knihy pre deti,
144 s., slovenčina
hmotnosť: 275 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

0,50 €

*kolha*dets
"Bolo to v posledný deň pred letnými prázdninami, keď som v taxíku zazrela svojho mŕtveho otca. Mala som pocit, akoby mi niekto dal facku. V aute sedel ocko! To nie je možné. Veď je už takmer dva roky mŕtvy!" Príbeh strhujúci ako argentínske tango...





Keďže nebol nik doma, mohla som si zapnúť stereo tak nahlas, ako som chcela. Na prvý raz to bolo tak, ako som očakávala. Vôbec som nemala k tejto hudbe vzťah. Bolo si treba zvyknúť na ňu. A predsa tu bolo čosi, čo by som nevedela opísať, len som to cítila. Počúvala som platňu znova a znova. Bolo to ako tanec na povraze, nálada ustavične kolísala akoby medzi smútkom a radosťou zo života, ako keď prší a zároveň svieti slnko. Hoci som len počúvala, cítila som, ako sa hudobníci usilovali hudbou vyjadriť všetky svoje city. Čím dlhšie som počúvala, tým viac sa mi páčila. Bolo to ako droga. Táto hudba zodpovedala môjmu citovému rozpoloženiu vo chvíli, keď som pochopila, čo by mohol muž v taxíku znamenať pre Petra, a najmä pre mamu. Bola som z toho taká smutná, že som si priala, aby som ten taxík nikdy nebola videla. Predsa som však dúfala, že otec žije, hoci som sa tešila, že mama našla nové šťastie s Petrom. Aj Oliver bol dôvodom pre radosť. I keď nebol chlapec mojich snov, vedela som, že sa naňho môžem spoľahnúť. No potom sa zrazu znova vynorili obrazy z minulosti: nedeľné výlety s otcom, vankúšové bitky, žarty - a deň, keď sme sa dozvedeli o jeho smrti. Moje myšlienky boli ako tá hudba: tangový pocit.

Keď sa mama vrátila z práce, asi si myslela, že som sa zbláznila. Zamkla som sa do svojej izby. Ako reve stereo, to som si uvedomila až vtedy, keď mama stála za dvermi a kričala, ale ja som ju ledva rozumela.

„Ana-Laura! Čo sa ti robí? Chceš, aby sa vzbúrili proti nám všetci susedia? Okamžite stíš hudbu! A teraz konečne odomkni dvere! Preboha, dieťa! Čo je to s tebou?“

„Daj mi pokoj!“ zakričala som jej späť. Nezúrila som preto, že chcela ísť sama s Petrom do bytu starej mamy. Nech si ide. Jednoducho som nechcela, aby ma vyrušovala z tangového pocitu.

„Tak už dosť! Okamžite vyjdi z izby!“

„A keď nevyjdem?“

„Čo to má znamenať? Sľúbili sme ti predsa s Petrom, že sa budeme zaoberať tvojou historkou!“

„To nie je nijaká historka! A že sa ňou chcete zaoberať, nedaj sa vysmiať!“

„A to je zase čo?“

Znova vošla do mňa zlosť. Prudko som otvorila dvere. „To znamená, že chcete presliediť starej mamin byt. Lenže nás nechcete zobrať so sebou. Veď my sme iba hlúpe decká!“

Mama si skrížila ruky na prsiach, vzdychla a vyvrátila oči do plafónu. Nenávidím to!

„Tak je to teda. Včera večer si načúvala, však?“ „Nebolo to potrebné. Rozprávali ste dosť nahlas.“ „Veďže pochop, Ana-Laura. My sme len chceli...“ „Teraz ešte povedz, že ste chceli len to najlepšie pre mňa!“ kričala som na ňu. Chcela som znova zaplesnúť dvere, ale mama ich mocne držala.

„Teraz už dosť, Ana-Laura! Uznám ti, že si nazlostená. A uznám aj to, že nebolo správne niečo pred tebou tajiť. Ale nemôžeš aj ty pochopiť mňa? Neviem, či mám dúfať, alebo či sa mám báť, že ocko ešte žije.“

Všetka moja zúrivosť, môj tangový pocit sa zrútil ako domček z karát. „Veď aj so mnou je to tak. To je práve to.“

Mama ma vzala do náručia. Nebránila som sa. Ak sa jej nespýtam teraz, tak už nikdy.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

... posledná veta ...

A pocítila som, že je to náramne príjemné.


štvrtok 17. januára 2019

STEEL, DANIELLE - JEJ KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ

STEEL, DANIELLE

JEJ KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ
(H.R.H.)

Liber Novus, Beograd, 2015
preklad Tamara Chovanová
2. vydanie
ISBN 978-86-517-0244-3

beletria, román, pre ženy
304 s., slovenčina
hmotnosť: 151 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

1,50 € DAROVANÉ EGJAK

*zlaci*

Christianna je moderná mladá žena, ktorá vyrástla v Európe, vyštudovala v Amerike a po promócii sa vrátila do rodného Lichtenštajnska. Na prvý pohľad sa vôbec neodlišuje od svojich rovesníčok. Na jej pleciach však leží ťažké bremeno. Je princezná a otec jej nedovolí užívať si život, aký majú iné mladé dievčatá. Žije na zámku, denne prestrihuje pásky na novootvorených nemocniciach a zúčastňuje sa na slávnostných večerách, ktoré usporadúva jej otec knieža Hans Jozef. Christianna túži žiť zmysluplne, ale otec je tvrdý. Nakoniec ho však predsa len presvedčí, aby ju pustil ako dobrovoľníčku Červeného kríža do Afriky. V tábore, kde pracuje, sa zoznámi s mladým americkým lekárom Parkerom Williamsom. Christianna tají svoju identitu pred všetkými, dokonca aj pred Parkerom, ktorý ňou je očarený a ani netuší, že sa zamiloval do princeznej. Christianna jeho city opätuje. Uvedomuje si však, že otec jej nikdy nedovolí vydať sa za obyčajného smrteľníka.







Christianna s osobnými strážcami prišli autom do Zurichu a odtiaľ leteli do Viedne, kde prestúpili do lietadla do Tbilisi v Gruzínsku. Let mal trvať päť a pol hodiny.

V Tbilisi pristáli večer o siedmej a o polhodinu nasadli do staručkého malého lietadla smerujúceho do Vladikaukazu na juhoruskom území Severného Osetska. Paluba bola plná, interiér zanedbaný a lietadlo sa pri štarte citeľne triaslo. Keď trojica o deviatej večer vystúpila, všetci vyzerali unavení.

Osobní strážcovia, ktorých si vzala so sebou, boli najmladší zo všetkých v paláci. Obaja mali za sebou výcvik vo švajčiarskej armáde a jeden z nich predtým slúžil v izraelskom komande. Vybrala si správnych mužov.

Netušila, čo nájde, keď príde do Digory, asi päťdesiat kilometrov od Vladikaukazu, kde pristáli. Christianna si pred odletom nevybavila nič konkrétne, no po príchode na miesto rukojemníckej drámy plánovala vyhľadať Červený kríž a ponúknuť im všestrannú pomoc. Predpokladala, že ich pustia na miesto tragédie, a dúfala, že sa nemýli. Nebála sa budúcnosti a nepokúšala sa zabezpečiť ubytovanie. Chcela vo dne v noci pracovať v dejisku drámy, ak to bude potrebné. Bola pripravená stáť na nohách dlhé hodiny a pomáhať zúfalým rodičom alebo zraneným deťom.

V škole absolvovala kurz prvej pomoci, ale inak nemala nijaké skúsenosti, len dobré srdce a ochotné ruky. A napriek zúfalému otcovmu varovaniu sa neobávala nijakého potenciálneho nebezpečenstva. Bola pripravená riskovať rovnako ako ľudia pred školou, čo obsadili teroristi. V každom prípade chcela byť tam. A vedela, že jej osobní strážcovia ju budú chrániť, preto sa cítila bezpečne.

Na prvú prekážku natrafila, keď prechádzala okolo pasovej kontroly na letisku. Jeden z jej osobných strážcov odovzdal všetky tri pasy. Dohodla sa s nimi, že keď prídu do Ruska, za žiadnych okolností neprezradia jej totožnosť. Nečakala, že s tým budú problémy, a prekvapilo ju, keď úradník dlho hľadel do jej pasu a potom na ňu. Fotografia bola verná, takže o to nešlo.

„Ste to vy?“ spýtal sa trochu bojovne. Prihovoril sa jej po nemecky, keďže počul, že s jedným osobným strážcom sa rozpráva po nemecky a s druhým po francúzsky. Súhlasne prikývla a zabudla na rozdiel medzi ich pasmi. „Meno?“ A vtedy pochopila, o čo ide.

„Christianna,“ odvetila ticho. V pase bolo uvedené iba jej krstné meno, ako sa to robí v prípade všetkých členov panovníckych rodín, nebýva tam však uvedený ich titul ani priezvisko. Ruský úradník sa tváril nahnevane a zmätene.

„Nemáte meno?“ Zaváhala a potom mu podala informatívny list lichtenštajnskej vlády, ktorý vysvetľoval, že v skutočnosti je kniežacia jasnosť. Takýto list potrebovala aj počas štúdia v Kalifornii a podobné problémy mala pri prechode americkým imigračným úradom. Oficiálny list bol napísaný po anglicky,







nedeľa 13. januára 2019

LÜDERSOVÁ, CHRISTINE - PR(A)VÁ LÁSKA

LÜDERS, CHRISTINE

PR(A)VÁ LÁSKA
Dievčatá rozprávajú svoje ľúbostné príbehy
Erste Liebe - wahre Liebe. Mädchen erzählen ihre Lovestory.

Aktuell, 1999
preklad Ingrid Skalická
ISBN 80-88915-39-2

próza krátka, pre ženy,
120 s., slovenčina
hmotnosť: 175 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý

0,90 € - DAROVANÉ THCK

*zukol4*

Dvanásť- až osemnásťročné dievčatá opisujú, ako prežili prvú lásku: od prvého stretnutia cez prvý bozk až po významné prvé milovanie. Na začiatku je to väčšinou láska fanúšičiek - sú pobláznené do speváka alebo herca, no skôr či neskôr každé dievča dospeje k názoru, že aj chlapec od susedov je celkom milý. Nie vždy však to najlepšie a najvhodnejšie nájdete blízko najmä keď vás Amorov šíp zasiahne na prázdninách, a potom sa nemôžete často vídať. Aj z toho vyplývajú trápenia a SKLAMANIA.







Láska z bagroviska

Bol pekný letný júnový deň. Mala som krátko pred sedemnástymi narodeninami. S vtedajším priateľom Christianom sme sa rozhodli zájsť k neďalekému bagrovisku.

Bolo tam veľmi veľa ľudí. Ľahli sme si na pláž. Poprosila som ho, aby mi natrel chrbát. Namiesto krémovania mi chrbát začal posievať množstvom bozkov. Obrátila som sa a začali sme sa vášnivo bozkávať.

Bolo nám spolu fajn, celý čas sme si zamilovane hrkútali, dokonca ani jazero si pred našimi bláznovstvami nemohlo byť isté.

Vo vode ma Christian pritiahol k sebe a vyznal sa, že ešte nikdy v živote nebol taký zaľúbený ako teraz. Vôbec som netušila, ako mám na jeho slová reagovať. Bola som veľmi dojatá, lebo to zjavne myslel vážne.

Keď sa pomaly zvečerilo, väčšina rodín s deťmi sa už pobrala domov. Na brehu začalo byť naozaj prijem-
ne.

Vzali sme si osušky a stiahli sa na pokojné miesto, chránené pred pohľadmi zvedavcov. Mali sme odtiaľ krásny výhľad na zapadajúce slnko. Scéna bola neobyčajne romantická a zrazu ma premohla túžba oddať sa Christianovi, no nič som na sebe nedala poznať.

Christian medzitým na deku rozložil jedlo. Oprela som sa mu o rameno a s pôžitkom sa dala kŕmiť. Už pri tejto malej hostine sme nevychutnávali len prinesené dobroty.

Začali sme sa hladkať a bozkať. Nebolo to prvý raz, čo sme sa takto láskali, no v tom okamihu som zatúžila vyspať sa s ním. Pošepla som mu svoj úmysel do ucha. Bol veľmi prekvapený, no očividne sa potešil.

Chopil sa aktivity, objímal ma a bozkával ešte vášnivejšie. Christian mal už nejaké skúsenosti, preto som sa ním dala viesť. Zrazu ma zachvátil strach, že predsa len sme ľuďom na očiach. Christian ma však utešil. Bol skutočne nesmierne nežný a ohľaduplný. Do ničoho ma nenútil, mohla som sa teda úplne uvoľniť. Cítila som, že bude nadovšetko opatrný. Napriek tomu som si spomenula na článok zo známeho časopisu pre mládež. Napríklad, že prvé milovanie bolí - razom ma prešla všetka chuť. Ochladla som. Christian si to samozrejme všimol a prestal ma bozkávať.

V tom okamihu by som vedela od samého sklamania rumádzgať. Christian ma nežne vzal do náručia a utešoval ma. Vraj nech sa upokojím, že to nie je také zlé a možno naozaj toto miesto nie je najvhodnejšie na milovanie. Takže sme si zbalili veci, obliekli sa a šli ku mne domov.

Na kuchynskom stole ležal lístok od rodičov, ktorí išli k známym na grilovaciu párty. Doteraz neviem ako, no


nedeľa 16. decembra 2018

HARVEY, CAROLINE - PARSON HARDING´S DAUGHTER

HARVEY, CAROLINE

PARSON HARDING´S DAUGHTER
Her Award-Winning Novel

Corgi, 1995
ISBN 0-552-14299-9

beletria, román, pre ženy,
320 s., angličtina
hmotnosť: 180 g

mäkká väzba
stav: dobrý

0,30 € - DAROVANÉ THCK

*kamag*

The Reverend Henry Harding was a handsome and prepossessing man. Unfortunately fate had seen fit to bless him with a family of extremely plain and unprepossessing children. Caroline was the least plain, according to Lady Lennox, but the entire Lennox family also admitted that Caroline was the least significant person in Dorset.

Caroline, already twenty-six and bullied by her sister, was nervous in company and had no prospects at all. She had one golden memory, of an admirer when she was eighteen, but John Gates, nephew to the Lennox family, had gone to India and forgotten her. Or so she thought.

When Caroline was summoned by Lady Lennox to be told that Johnny Gates had sent a proposal of marriage, Caroline first declined. But within a few weeks tragedy had overtaken her. The little security and contentment she had known vanished from her life and left her no option but to accept Lady Lennox's offer.

In the October of 1776, Caroline Harding set sail for India, to a new life and a man she had not seen for eight years. 








piatok 29. júna 2018

REPOVSKÁ, JARMILA - DO ROKA A DO DŇA

REPOVSKÁ, JARMILA

DO ROKA A DO DŇA

Ikar, Bratislava, 2006
obálka Viera Fabianová
1. vydanie
ISBN 80-551-1278-9

beletria, pre ženy,
216 s., slovenčina
hmotnosť: 158 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

0,90 €

*zukol3* in **S4P**

Nina, hrdinka príbehu Jarmily Repovskej, prežíva vážnu životnú krízu. Rozíde sa s ňou muž, s ktorým si plánovala spoločnú budúcnosť. Ich vzťah, až na drobné škriepky, predsa ideálne fungoval, aspoň ona si to myslela.
Rozchod bolí o to väčšmi, že Nina nevie nájsť odpoveď na zásadnú otázku: PREČO? Je však odhodlaná o svojho partnera bojovať. Podarí sa jej získať si znovu Petrovu lásku, tak ako si zaumienila – do roka a do dňa?




Mama balila vnukove veci, ja som si skladala svoje a narážali sme jeden do druhého ako vždy, keď sa rodina chystá na odchod. Rozlúčili sme sa, s otcom sme si upřesnili, že príde po mňa ráno o desiatej a už nás nebolo. Rodinný festival sa skončil, ale ubezpečovali sme sa, že sa takto musíme odteraz stretávať aspoň raz do mesiaca. Skrátka idylka.

Keď ma bratovci zaviezli domov, Karolko chcel ísť so mnou a upokojil ho až môj prísľub, že sa čoskoro opäť uvidíme a tiež Majkina veta, že doma ho čaká ešte nejaké prekvapenie z cesty. Tak mi aspoň dlho mával a aj ja jemu, až ma ruka rozbolela. Aj po takom príjemnom dni som sa už tešila, že budem doma, vo svojom. Mala som resty, tak ich bolo treba dohnať. Naplnila som práčku a vrhla som sa na slovíčka z taliančiny. Keď som si chystala kartičky na budúci týždeň, zavolala Hela. Vraj sa jej Juraj ozval hneď ráno a pozval ju na akýsi výlet v nedeľu a že doteraz hľadala po skriniach vhodné športové oblečenie. Bolo mi smiešne. Keby muži tušili, čo kvôli nim dokážeme navystrájať. Hádam tí chlapi aspoň za to stoja.

Bielizeň bola vypraná, slovíčka naučené, kartičky pripravené a odrazu ma pochytila samota. Smiešne, práve v deň, keď som si vychutnávala pocit, aká som nezávislá, ma znova pochytila clivota. Keby som sa nehanbila, aj by som priznala, že som sa začala nudiť. Už mi napadali hriešne myšlienky, že zavolám Petrovi, ale zachránila ma prozreteľnosť. Prišla Rika s Bobom. Ani si nespomínam, kedy u mňa boli naposledy. Väčšinou sme sa stretávali u Petra. Skoro som zabudla, čo sa patrí, keď som otvorila dvere a uvidela ich stáť na chodbe. Ani neviem, koho som čakala, že uvidím, keď odomknem a otvorím, ale ich dvoch určite nie. Vyzerali ako zmoknuté kurence, nie ako šťastní mladomanželia.

„Ach, prepáčte, poďte ďalej,“ rýchlo som sa spamätala.

„Ty prepáč, že sme ťa takto prepadli, ale zdalo sa nám lepšie zabudnúť tentoraz na bontón a prísť rovno, bez ohlásenia,“ vysvetľoval Bobo, keď sa v predsieni vyzúval zo značkových sandálov. Neviem, prečo som si to všimla. Také veci by ma predsa nemali zaujímať. Možno preto, že som si spomenula na dni, keď som sedela doma sama, kým Peter pomáhal Bobovi s renováciou bytu. Vraj to vyjde lacnejšie. Áno, aby bolo na značkové sandále. Zahnala som dotieravé myšlienky a kývla som im, nech vojdú do obývačky.

„Spravím vám kávu. Nečakala som hostí a obedovala som u našich, tak tu nič iné nemám.“

Ani som nepočkala na odpoveď a išla som do kuchyne. Všimla som si na chladničke fingované svadobné oznámenie. Rýchlo som ho obrátila a znovu pripevnila magnetkou. Dobre som urobila, lebo Rika vstúpila tesne za mnou. „Dobre vyzeráš,“ pochválila ma.

A doteraz som ako vyzerala? pomyslela som si. Fuj, opäť som bola odporná! Musela som si pripomenúť, že nie je umenie byť dobrý k priateľom, ale byť dobrý k tým, čo nám ublížili.

„Ďakujem.“

,Aj účes máš iný.“

„Viem. Chcete nesku alebo turka?“

„Nesku s mliekom. Ale ak nemáš mlieko, nevadí.“ „Mám mlieko.“

„Ani sa nepamätám, kedy sme boli u teba naposledy. Skoro sme netrafili.“ Cítila som, že sa Rika usiluje primäť ma, aby som bola zhovorčivejšia. Aj ja som si to želala, ale slová išli zo mňa ťažko. Našťastie, káva bola rýchlo hotová, mohla som sa vrátiť s Rikou v pätách späť do obývačky.

„Ty si s nami nedáš?“ opýtal sa Bobo, keď si všimol, že servírujem iba dve šálky.


štvrtok 3. mája 2018

MAC DONALDOVÁ, BETTY - VAJCE A JA

MAC DONALD, BETTY

VAJCE A JA
(The Egg and I)

Mladé letá, Bratislava, 1976
preklad Bohuslav Kompiš
ilustrácie Jozef Cesnak
edícia Čajka
2. vydanie, 30.000 výtlačkov
66-024-76

beletria, román, pre ženy,
334 s., slovenčina
hmotnosť: 255 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: dobrý, bez prebalu

1,10 €

*zukol2*





piatok 2. februára 2018

URBANÍKOVÁ, EVA - VŠETKO ALEBO NIČ: PRÍBEH POKRAČUJE

URBANÍKOVÁ, EVA

VŠETKO ALEBO NIČ: PRÍBEH POKRAČUJE

Evita Press, Bratislava, 2009
obálka Roman Piffl
ISBN 978-80-969800-6-2

beletria, román, pre ženy,
144 s., slovenčina
hmotnosť: 125 g

mäkká väzba
stav: dobrý, používaná

4,50 € PREDANÉ

*zukol*





Nevedela som sa spamätať.

„Je normálne, že chlapovi do mozgu tak prerazí testosterón, že vezme svoju milenku medzi ľudí?”

Edo načrel do pukancov:

„Je normálne, že ideme na film, kde hrá hlavnú úlohu jeden z mojich bývalých milencov? A všetky fanúšičky si ho predstavujú na sebe, keď sú so svojím frajerom v posteli?”

„On sa stále hrá na heterosexuála?" spýtala sa Vanda otrávene. „Veď je to smiešne, všetci vieme, že je váš."

„Kto?”

Povedali mi jeho meno.

Nepoznala som ho.

To nič.

„Prečo ľudia fantazírujú v posteli o tom druhom?” opýtala sa Vanda pobavene. „Ja si vždy predstavujem, že JA som niekto iný.”

„Takže keď si Amy Whitehouse, tak sa sfetovane rehoceš?” zasmial sa Edo.

„Nie, vtedy kolabujem,” Vanda vypila víno na dúšok. „Úplne presvedčivo."

„Kto zas?”

Vysvetlili mi, o koho ide.

Nepoznala som ju.

To nič.

„Ale nie sú milenky len na sex?” zúrivo som si hádzala do drinku ľad. „Čo nečušia pod paplónom."

„Mici, možno sa ich vzťah posunul do ďalšieho levelu,” mykla plecom Vanda. 

„Akože za pol roka s ňou príde aj na obed k našim a predstaví ju celej rodine?"

„Akože nejde iba o kefovačku,” vysvetlil mi Edo. „Majú spoločné záujmy a tak, chápeš..."

„Môj brat nemá záujmy."

„Do kina chodí asi celkom rád."

„Neviem, čo si mám myslieť. Spávala som celkom pokojne, lebo som ten jeho pomer mala v hlave uložený ako sex. Mimomanželský bezpečný sex."

Edo zakrútil hlavou.

„Bezpečný sex? Sex nie je bezpečný Nikdy a v ničom."

Zasmiala som sa.

„Ak to chápem metaforicky, tak máš pravdu."

„Ja sex milujem," vzdychla Vanda. „Vtedy je úplne jedno, ako som oblečená."

„Ale to je tvoj prípad, obyčajne sa ľudia pri sexe vyzliekajú," povedala som, a keď sa chcela brániť, naklonila som sa k nej dôvernejšie:

„Ver mi, Mici, viem to z vlastnej skúsenosti."

Dopila som tequilu, cinkli ľadové kocky aj náramok.

„Čo to máš?" pokrčil Edo nos a chytil ma za zápästie.

„Nič," usmiala som sa.

Vanda vstala, prehodila si kabelku cez plece a utrúsila:

„Niekto dostáva za sex brilianty, niekto železo."

„Je to chirurgická oceľ. Nehrdzavie," opravila som ju ľahko, „a je z lásky."

„A je lacná," zívol Edo, vymenili si s Vandou pobavené pohľady a medzi poslednými sme vkĺzli do sály.


nedeľa 21. januára 2018

CHORVÁTOVÁ, ZUZANA - KOZMETICKÉ PRÍPRAVKY Z RASTLÍN

CHORVÁTOVÁ, ZUZANA

KOZMETICKÉ PRÍPRAVKY Z RASTLÍN
Recepty a návody

Príroda, Bratislava, 1991
obálka Ladislav Donauer, Zdenka Drahokoupilová
ilustrácie Jindřich Krejča
fotografie Pavol Havran
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
ISBN 80-07-00234-0

alternatívna medicína, pre ženy,
276 s., slovenčina
hmotnosť: 454 g

tvrdá väzba

2,00 € stav: veľmi dobrý, knižničné pečiatky *bib14* PREDANÉ

2,00 € stav: výborný - PREDANÉ *zukol*

Informácie o možnostiach využívania liečivého účinku rastlín v kozmetike. Recepty a návody, ako si pripraviť rôzne kozmetické prípravky - pleťové masky, krémy, pleťové vody, prísady do kúpeľa, zábaly a pod. Kniha obsahuje i obrázkový herbár - opis rastlín, ich vyobrazenie, výskyt, zber, obsahové látky, kozmetický účinok a spôsob použitia.