CAESAR, GAIUS IULIUSZÁPISKY O VOJNE V GALII - ZÁPISKY O OBČIANSKEJ VOJNE A INÉ
Tatran, Bratislava, 1988
edícia Zlatý fond svetovej literatúry (91)
preklad Jozef Hrabovský, Adriena Slamová, Tomáš Oravec
predslov Alexandra Mallá
prebal Pavol Hrach, Ján Hladík
1. vydanie v tomto výbere, 6.000 výtlačkov
história, literatúra staroveká,
480 s., slovenčina
hmotnosť: 430 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, prebal po krajoch ohnutý
9,00 € PREDANÉ
*zlaja*
Gaius Iulius Caesar je nesporne jednou z najvynikajúcejších osobností svetových dejín. Nehynúcu slávu si zaistil nielen ako neobyčajne a všestranne nadaný politik a skvelý vojvodca, ale napríklad aj reformou kalendára (tzv. Juliánsky kalendár) a v neposlednom rade ako spisovateľ.
Hoci bol Caesar predovšetkým politik a vojak, našiel si aj čas na literárnu činnosť, ktorou vysvetľoval alebo ospravedlňoval svoje politické a vojenské činy. Z tejto tvorby sa zachovali dva spisy, a to Zápisky o vojne Galii a Zápisky o občianskej vojne. V Zápiskoch o vojne v Galii v siedmich knihách zhrnul udalosti od r. 51 pred n. l. v poradí, ako za sebou nasledovali od začiatku jeho správy v Galii, pričom každá kniha obsahuje to, čo sa stalo v jednom roku. Posledné dva roky svojej správy v Galii nestihol opísať pre rýchly spád udalostí, ústiacich do občianskej vojny, Tie opísal jeho dôstojník Aldus Hirtius v jednej knihe, ktorá je pripojená ako ôsma kniha k Zápiskom o vojne v Galii. Caesarove Zápisky o vojne v Galii majú mimoriadnu dokumentárnu hodnotu. Je to vzácny prameň, podávajúci informácie o situácii v západnej Európe pred dvetisíc rokmi, konkrétne v priestore dnešného Francúzska, Nemecka, Anglicka, Belgicka a Švajčiarska.
Druhý Caesarov zachovaný spis Zápisky o občianskej vojne vyznieva ako Caesarova obrana. Caesar sa ním usiloval presvedčiť rímsku verejnosť a čitateľa, že občiansku vojnu nezavinil on, ale jeho politickí protivníci, ktorí porušovali práva rímskeho ľudu a rímskej republiky. Zápisky o občianskej vojne zachytávajú udalosti z rokov 48 a 49 pred n. l., od začiatku občianskej vojny až po zavraždenie Pompeia. Caesar už asi spis nestihol dokončiť.
No našli sa neznámi účastníci občianskej vojny, od ktorých sa zachovali tri dielka: Alexandrijská vojna (udalosti rokov 48 a 47). Africká vojna (udalosti roku 46) a Hispánska vojna (udalosti roku 45).
Dnes po prvý raz predkladáme slovenským čitateľom kompletné vydanie Caesarovho diela - Zápisky o vojne v Galii, Zápisky o občianskej vojne, ktorých autorom je sám Caesar, spolu s doplnkami, VIII. knihou Aula Hirtia, Alexandrijskou vojnou, Africkou vojnou a Hispánskou vojnou od neznámych autorov. Všetky tieto diela spolu tvoria tzv. Corpus Caesarianum (Caesarovský súbor), historický dokument rokov spred dvoch tisícročí.
55/ Ešte toho istého dňa prepravil Caesar cez rieku veľkú časť jazdcov, ktorí napadli nepriateľských zásobovačov, čo sa bez najmenšieho strachu a podozrenia pohybovali po okolí, a zajali mnoho ťažných zvierat i mužov. A keď týmto zajatým prišli na pomoc kohorty ľahkoodencov, naši sa šikovne rozdelili na dve časti: jedna chránila korisť a druhá sa postavila na odpor blížiacim sa kohortám a zahnala ich. Jednu z týchto kohort, ktorá nerozvážne vyrazila zo šíku pred ostatnými a ostala odrezaná, obkľúčili a pobili a sami sa bez strát s bohatou korisťou vrátili do tábora po tom istom moste.
56/ Kým sa pri Ilerde diali spomínané udalosti, Massilčania na radu Lucia Domitia vypravili sedemnásť vojnových lodí (z toho jedenásť s palubou) a množstvo menších plavidiel, aby už počtom nahnali strach nášmu loďstvu. Na lode naverbovali kopu lukostrelcov a Albikov, o ktorých už predtým bola reč, a posľubovali im hory-doly. Domitius si vyhradil určité lode, aby na ne mohol umiestniť kolónov a pastierov, ktorých si priviedol so sebou. Takto vystrojené loďstvo sa bezstarostne vydalo na more proti našim lodiam, ktorým velil Decimus Brutus a ktoré vyčkávali pri ostrove oproti Massilii.
57/ Počtom lodí bol Brutus v nevýhode, ale v posádkach mal tých najudatnejších mužov zo všetkých légií, vojakov z prvých radov a centuriónov, ktorí túto službu považovali za vec cti. Títo mali prichystané železné a drevené háky na zachytávanie lodí, ako aj množstvo kopijí, oštepov a rozličných striel. Len čo dostali správu, že nepriateľ prichádza, vyplávali z prístavu a zrazili sa s Massilčanmi.
Obe strany bojovali veľmi chrabro a húževnato, pričom Albikovia, mužovia drsní, odchovaní lesom a skúsení v zbrani, nijako nezaostávali za našimi, lebo ich posilňovali sľuby Massilčanov, od ktorých sa len pred chvíľou oddelili. Podobne bojovali Domitiovi pastieri v nádeji, že ich pán prepustí na slobodu, ak pred jeho očami preukážu svoju udatnosť.
58/ Samotní Massilčania sa spoliehali na svoje rýchle lode a obratných kormidelníkov a našich nebrali vážne. Vyhýbali sa útoku a usilovali sa využívať voľnejší priestor, či už aby rozvinutým šíkom obkľúčili naše lode, alebo viacerými loďami napadli našu jednu, alebo aby lodiam plaviacim sa okolo polámali veslá. Keď sa však už museli priplaviť bližšie, prestali sa spoliehať na zručnosť kormidelníkov a stavili na udatnosť horalov.
Naši nemali ani takých šikovných veslárov, ani takých skúsených kormidelníkov, lebo títo boli narýchlo preradení z nákladných lodí a ešte neovládali ani názvy lodného zariadenia. Podobné starosti vyvolávali pomalé a ťažké lode, ktoré boli zhotovené z vlhkého dreva a nemohli dosahovať veľkú rýchlosť. Preto sa naši chopili prvej príležitosti na boj zblízka a bez váhania postavili jednu loď proti dvom, železným hákom sa o ne zakosílili, znehybnili ich, popreliezali na ne a pobili veľké množstvo Albikov a pastierov. Vzápätí časť protivníkových lodí potopili, niekoľké zajali aj s posádkou, ostatné zahnali do prístavu. Toho dňa stratili Massilčania deväť lodí, ak rátame aj zajaté.
59/ Správa o úspechu zastihla Caesara pri Ilerde krátko predtým, ako dokončil most. A šťastie sa opäť rýchlo priklonilo na našu stranu. Nepriatelia, zastrašení chrabrosťou našej jazdy, sa pohybovali po okolí opatrnejšie a bojazlivejšie. Raz obstarávali krmivo na menšej ploche nie veľmi ďaleko od tábora, aby sa mohli okamžite stiahnuť, inokedy pomerne veľkou okľukou skúšali obísť naše stráže a jazdecké hliadky, a keď čo i len zďaleka zočili našu jazdu, v polovici cesty odhodili vrecia s krmivom a dali sa na útek. Napokon zaviedli niekoľkodňovú prestávku, ba dokonca si proti všetkým obyčajam zadovažovali krmivo v noci. 60/ K Caesarovi medzitým prišli vyslanci Oscovčanov a k nim pripojených Calagurrčanov, ktorí sľubovali, že vykonajú všetko, čo prikáže. Rovnako sa zachovali Tarracončania, Jacetovia i Ausetánovia a o niekoľko dní aj Illurgavončania, ktorých sídla siahajú až k rieke Hiber. Všetkých teda Caesar požiadal, aby ho zásobili obilím. Dali mu na to svoje slovo a priviezli obilie do tábora na ťažných zvieratách, ktoré pozháňali, kde sa dalo. K Caesarovi sa pridala i kohorta Illurgavončanov, ktorá sa dozvedela o rozhodnutí rodnej obce, a prešla zo stanovišťa aj so svojimi odznakmi. Za krátky čas teda nastali veľké zmeny: dokončil sa most, k Caesarovi sa dobrovoľne pridalo päť veľkých obcí, vyriešilo sa zásobovanie a ukázali sa nepravdivými správy, že cez Mauretániu sa blížia na pomoc légie vedené Pompeiom. Nečudo, že pod vplyvom týchto okolností mnohé vzdialenejšie obce odpadli od Afrania a postavili sa na Caesarovu stranu.
61/ Tieto udalosti ochromili nepriateľov a Caesar to využil: aby vždy nemusel posielať jazdu veľkou okľukou cez most, dal vyhľadať vhodné miesto a vykopať viacero priekop v šírke
