TROSKA, J. M.KAPITÁN NEMO 1
Nemova ríša
(Kapitán Nemo - Nemova říše)
Arkus, Senica, 1993
ilustrácie Karel Soukup
preklad Jela Mlčochová
1. vydanie
ISBN 80-900465-4-1
beletria, dobrodružné, sci-fi,
160 s., slovenčina
hmotnosť: 165 g
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý, nečítaná
1,20 € DAROVANÉ
*zlaja* (in *X02*)
I. diel trilógie rozpráva o obrovskej podzemnej ríši kapitána Nema, kam sa dostáva dvojica priateľov - ing. Farin a ing. Holan .
11. Zázračné farmy a plantáže
Spali ako sysle. A vari sa ešte nikdy doposiaľ necítili takí svieži ako v to ráno. Čo bolo na príčine? Kúpeľ a nápoj, ktorý bol však zase len - voda. Ale tá voda robila zázraky! Profesor Roger, zvyknutý ako každý Francúz na víno, sa nemohol tej vody dopiť. Obaja cítili neobyčajnú sviežosť, ale nie oživenie a potom malátnosť, akú spôsobuje alkohol. Príčinou bola zrejme silno rádioaktívna alkalická minerálka.
Po rannom kúpeli a výdatných raňajkách si chceli vyjsť do záhrady. Ich úmysel zmaril robot, ktorý im priniesol list. CENTRUM
Ústredná správa plantáží Páni,
podľa rozkazu N. pozývam Vás na prehliadku plantáží. Nasledujte svojho sluhu.
Ing. agron. LEWIS
„Výborne! To bude niečo pre mňa! “ zvolal Roger. „A pozrite sa, milý inžinier, toto nie je papier ani pergamen. Povedal by som, že je to papyrus, na ktorý sa písalo v dávnoveku.“
„Máte pravdu. To zase viac zaujíma mňa. A ešte viac celé tie roje nových technických otázok, ktoré sa vynárajú a na rozlúštenie ktorých som veľmi zvedavý.“
„Eh, technické problémy sú podružné.“
„Naopak, priateľu. Technické vymoženosti sú v tomto prostredí najdôležitejšie, pretože nahrádzajú prírodné živly, ktoré sú životnou podmienkou existencie všetkých živočíchov i rastlín.“
„Nevyjadrujete sa správne, inžinier. Živly sú: oheň, zem, voda, vzduch. Všetky sú tu zastúpené.“
„To nemôžete tvrdiť. Môžu byť umelé.“
„Vari si nemyslíte, že i tá zem je umelá?“
„Zem je veľmi široký pojem. Pre agronóma je vhodnejšie pomenovanie pôda alebo prsť. A je veľmi dôležité, aká tá pôda je. Ale radšej poďme, aby sme videli nový div: podzemné plantáže,“ ukončil Farin škriepku.
Za robotom zostupovali do podzemia, hlboko pod základy domu. Konečne sa ocitli na nástupišti a nasadli do pripraveného vozidla, podobného tomu, aké ich dopravilo k palácu.
Niekoľko sekúnd šli po rovine, potom začali stúpať. Zadným oknom videli rýchlo sa vzďaľujúce priečelie paláca, ožiarené slnečnými lúčmi.
„Prešli sme popod dom. Veliteľ si neželá, aby sme sa ukazovali pod jeho oknami. Musíme to rešpektovať,“ hučal Farm.
„Zvláštny hostiteľ,“ uškrnul sa Roger.
Farin mu výstražne zovrel ruku a naznačil, aby mlčal.
Vozidlo letelo po rovine. Asi po štvrťhodine sa pred nimi objavila záplava fialkastého svetla, a než sa nazdali, vniklo to svetlo dovnútra vozidla.
Leteli medzi lánmi polí. Plochy obilia sa striedali so štvorcami kukurice či azda cukrovej trstiny, so zemiačniskami a repnými poliami. Náhle sa objavila skupina budov, nad ktorú ako mrakodrap vynikala vysokánska stavba.
Vozidlo spomalilo a potom zastalo pred jednoposchodovým domom. Sotva vystúpili, vyšiel im v ústrety statný muž. Nemusel sa ani predstaviť, už podľa odevu v ňom spoznali Lewisa. Bol oblečený ako kanadský farmár.
„Ako sa máte? Vítam vás. Tadiaľto, prosím.“ Otvoril dvere.
Ocitli sa v Lewisovej pracovni. Jednoduché, ale funkčné zariadenie. Žalúziový písací stôl, na ľavej strane skriňa s kartotékami, na druhej police s obchodnými knihami, uprostred izby prostý stôl a štyri kreslá. To bolo všetko.
„Malé občerstvenie? Pohárik whisky? Čistú alebo so sódou?“
„Whisky? Asi žartujete...“
„Prečo? Tu je,“ postavil na stôl fľašu a poháriky.
„Počuli sme, že alkoholické nápoje sú vylúčené...“
„Well, v CENTRE. Tu ste však v rezidencii farmára Lewisa, amerického agronóma. Pre toho takéto zákazy neplatia. Ale vám by asi lepšie chutilo víno, však? Dobre, len si povedzte! Tu máme fľašu, a nie poslednú! Takže - na čo si pripiť? Na zdravie sa tu nepije, pretože slovo choroba v našom slovníku neexistuje. Teda - na úspechy Matky Zeme!“
Štrngli si.
„Do dna, páni! Nebojte sa toho! Je to síce číre ako voda, ale ani sám Dionýz neochutnal takéto víno! No, čo poviete?“
„Znamenité šampanské!“ vybuchol profesor. „Ako je to možné? Veď vôbec nemá farbu! “
