GORKIJ MŰVEI 12

GORKIJ MŰVEI 12
Visszaemlékezések, elbeszélések
1913-1926

Európa, Budapest, 1962
preklad Erzsébet Brodszky, Imre Makai, Imre Görög, Klára Szőlösy, Béla Tábor
9.500 výtlačkov

próza krátka, poviedky,
704 s., maďarčina
hmotnosť: 595 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

0,80 € DAROVANÉ

*mipet*

KOLNÍK, TITUS - RÍMSKE A GERMÁNSKE UMENIE NA SLOVENSKU

KOLNÍK, TITUS

RÍMSKE A GERMÁNSKE UMENIE NA SLOVENSKU

Tatran, Bratislava, 1984
príhovor Ján Dekan
fotografie Jozef Krátky
kresby Mária Novotná
prebal Eva Kovačevičová - Fudala
1. vydanie, 5.000 výtlačkov

história, archeológia, publikácie obrázkové,
316 s., slovenčina
hmotnosť: 1853 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát

PREDANÉ stav: dobrý *inc*his*
PREDANÉ stav: dobrý, pečiatky v knihe *trsos**ume*
PREDANÉ stav: veľmi dobrý *mipet*  

Monografia Titusa Kolníka, popredného slovenského archeológa, prvý raz syntetizujúcim spôsobom sprístupňuje všetky významné, na Slovensku nájdené alebo v slovenských múzeách uložené doklady o rímskom a ranogermánskom výtvarnom prejave. Nechýbajú medzi nimi ani unikáty, ktoré by mohli zaujať významné miesto medzi antickými pamiatkami v hociktorom poprednom svetovom múzeu (napríklad polychrómovaná reliéfna doska s Daidalom a Ikarom z Bratislavy-Rusoviec, súbor strieborných nádob a spôn z Krakovian-Stráží, hlava mramorovej sochy cisára Caracallu alebo nedávno objavená pyxida zo slonoviny z Čiernych Kľačian). Cieľom publikácie však nie je upútať čitateľa doteraz neznámymi výtvormi rímskeho umenia, ktoré by azda mohli súperiť s pamiatkami z klasických oblastí, ale predovšetkým ukázať, akým podielom prispieva Slovensko do svetovej pokladnice rímskeho a ranogermánskeho umenia. Čitateľ sa presvedčí, že tento prínos je prekvapujúci a pozoruhodný.

Súčasníkovi sa hĺbkou zobrazenia a silou umeleckej a ľudskej výpovede prihovárajú aj mnohé diela umeleckého remesla. Pomáhajú pochopiť vtedajší myšlienkový a duchovný Svet oveľa lepšie ako celá škála ostatnej materiálnej kultúry. Hlavný zámer práce tkvie v úsilí pomôcť záujemcom o antiku a priateľom umenia nahliadnuť prostredníctvom archeologických nálezov zo Slovenska do bohatstva a rozmanitosti výtvarných hodnôt z doby rímskej a sťahovania národov, teda približne z 1. polovice prvého tisícročia nášho letopočtu na stredoeurópskej periférii antického sveta. Kniha je určená širším čitateľským vrstvám, bude však zaiste užitočná aj pre špecialistov.

PhDr. Titus Kolník, kandidát historických vied, sa narodil 1. januára 1932 v Hrachovišti. Od roku 1954 je pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre. Študoval archeológiu a národopis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V roku 1955 obhájil titul promovaný historik, v roku 1964 titul kandidát historických vied a doktor filozofie. Od počiatku sa špecializuje na štúdium doby rímskej a sťahovania národov. V r. 1964—1965 pôsobil ako štipendista Humboldtovej nadácie na univerzite v Mníchove u významného európskeho špecialistu pre štúdium raného dejinného obdobia, u profesora J. Wernera. Od roku 1970 je korešpondujúcim členom Nemeckého archeologického inštitútu v Berlíne. V roku 1982 mu Slovenská akadémia vied udelila striebornú čestnú plaketu Ľudovíta Štúra Za zásluhy v spoločenských vedách.

Realizoval veľa významných terénnych výskumov lokalít z doby rímskej (Abrahám, Branč, Cífer-Pác, Kostolná pri Dunaji, Milanovce, Očkov, Sládkovičovo, Štúrovo). Pôsobil ako odborný konzultant pri výskumoch rímskej stanice v Stupave (1974—1976), v Rusovciach (od 1979) a v Iži (od 1978). V r. 1961-1964. 1966—1970 viedol Protohistorické a slovanské oddelenie Archeologického ústavu SAV.

Predmetom jeho bádateľského záujmu sú predovšetkým otázky pobytu Rimanov na Slovensku, problematika barbarského, a najmä germánskeho osídlenia v strednej Európe a rímsko-germánske kontakty v 1.—4. stor. n. l.

V posledných rokoch sa intenzívne zapodieva štúdiom pamiatok antického umenia na Slovensku.

V odborných domácich i zahraničných časopisoch publikoval desiatky štúdií a článkov. Je autorom knižných publikácií Skvosty antiky na Slovensku (Tatran 1979), Staroveká plastika (Tatran 1981), Roemerzeitliche Gräberfelder in der Slowakei (Veda 1980).

TEOLÓGIA

TEOLÓGIA
(Theology for Beginners)
náčrt teológie voľne spracovaný podľa knihy F. J. Sheeda

Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, Rím, 1969

náboženstvo, ,náboženská literatúra,
184 s., slovenčina
hmotnosť: 152 g

mäkká väzba
stav: dobrý, obal mierne ošúchaný

6,20 € PREDANÉ

*H-TV-1*

Pochopenie, kto je Kristus, pokiaľ sme takéhoto pochopenia vôbec schopní, je nevyhnutne potrebné k porozumeniu toho, čo Kristus robí. Môžeme, pochopiteľne, prijať zásadu, že svoj duchovný život budeme bez rozumovania budovať výlučne na láske a poslušnosti. Takéto stanovisko je v najlepšom prípade hlbokou intelektuálnou pokorou, ale v najhoršom jednoducho intelektuálnou ľahostajnosťou. Každá z týchto eventualít znamená ochudobnenie, je odmietnutím pokrmu, ktorý naša duša potrebuje. Je chvályhodné byť pripraveným zomrieť za pravdu, že Kristus je Bohom, ale nie je vôbec chvályhodné túto formulu vyznávať iba ako formulu, neprisvojac si bohatstvo jej obsahu.

Kristus bol tesár. Bol jednoduchým človekom, na ktorého sa mohol hociktorý sused obrátiť, aby mu urobil pluh alebo dvere. Taký tesár bol na každej dedine Palestíny.

Tesár z Nazaretu sa od nich líšil tým, že bol zároveň nekonečným Bohom, ktorý stvoril všetko z ničoho (aj zákazníka, ktorý si objednal prácu, i svoje vlastné telo a dušu) a ktorý osvecoval každého človeka, prichádzajúceho na tento svet. Toľko povedať znamená iba vyjadriť slovami tajomstvo. Ale my sa musíme snažiť pochopiť, čo to znamená.

Kľúčom k osvojeniu si povedaného, urobiť to v našich myšlienkach skutočným, je uvedomenie si rozdielu medzi osobou a prirodzenosťou (prírodou). Zopakujeme v krátkosti to, čo sme hovorili pri tajomstve Najsvätejšej Trojice.

Keď hovoríme o rôznych veciach, čím sú (kameň, strom, človek), poukazujeme na ich prirodzenosť, prírodu (naturu), ako na žriedlo jednoliatej, vymedzenej činnosti alebo zachovania danej veci. Môžeme analyzovať každú z prirodzenosti, napr. ľudskú, stanoviac, že je telesnou i duševnou zároveň. Podobne môžeme hovoriť o prirodzenosti Božej, že je nekonečne dokonalá, nemeniteľná.

Keď teda určujeme, čím daná vec je (že je to strom, človek), hovoríme o jej prírode (nature), prirodzenosti. Tak o Kristovi hovoríme, že je Bohom a človekom, čiže že má dve prirodzenosti, prírody: božskú a ľudskú.

Osobou voláme samostatnú rozumnú podstatu. Odtiaľ: konkrétny strom — jednotka, vlastniaca podstatu stromu — nie je osobou. Jednotka ľudskej podstaty (prirodzenosti) však je osobou. Keď používame vo vzťahu medzi jednotkami rozumovej podstaty názov « osoba », poukazujeme na rozdiel medzi týmito jednotkami. Činnosť, reakcia rozumovej bytosti, je motivovaná uvedomelosťou a slobodou, a čo z toho plynie: zodpovednosťou, ktorú nenachádzame vo svete nerozumných bytostí, v ktorom panuje nutnosť, podriadenosť. Iba rozumné bytosti sú autonomnými subjektami činnosti. Preto iba tieto menujeme osobami.

Na základe pozorovania nás samých sme náchylní usudzovať, že každá osoba má jednu podstatu, prírodu (naturu) a každá rozumová bytosť je jednou osobou.

Ale už sme sa presvedčili, že takéto úsudky, interpolované na Boha, sú mylné: V Bohu je jedna podstata, príroda (natura), ktorú majú v plnosti všetky tri rozdielne osoby. Avšak Kristus je naraz Bohom i človekom, ale je iba jednou osobou. Druhou Osobou Najsvätejšej Trojice, Synom Božím.

SPISY APOŠTOLSKÝCH OTCŮ

SPISY APOŠTOLSKÝCH OTCŮ

Kalich, Praha, 1986
Komenského evangelická bohoslovecká fakulta v Praze
preklad Ladislav Varcl, Dan Drápal, Jan Sokol
úvodné texty Dan Drápal
dotlač 1. vydania

skriptá vysokoškolské, náboženstvo,
366 s., čeština
hmotnosť: 328 g

mäkká väzba
stav: výborný, nepoužívaná

2,70 € PREDANÉ

*bruri**H-TV-2*

IV.

1. O tom vás, milovaní, poučuji, protože vím, že i vy tak smýšlíte. Předem vás varuji před dravci v lidské podobě, které nemáte nejen přijímat, ale pokud možno ani se s nimi nesetkat. Jen modlit se za ně můžete, pokud by se nějak obrátili, což je velmi těžké; ale moc nad tím má Ježíš Kristus, náš pravý život. 2. Pokud to náš Pán učinil jen zdánlivě, také já jsem jen zdánlivě spoután. Proč jsem se sám vydal na smrt, ohni, meči a dravým zvířatům? Protože blízko k meči je i blízko k Bohu a s dravými zvířaty znamená i s Bohem, ovšem jen ve jménu Ježíše Krista. Všechno snáším, abych trpěl spolu s ním, a on, který se stal dokonalým Člověkem, mi dodává sílu.

V.

1. Někteří ho neznají a zapírají, ale spíš zapře on je, neboť jsou mluvčími smrti a ne pravdy. Nepřesvědčili je ani proroci, ani zákon Mojžíšův, ani evangelium až dosud, ani utrpení některých z nás. 2. O nás totiž smýšlejí také tak.

Co mi prospěje, kdyby mne i chválil , a rouhal se mému Pánu, když nevyznává jeho vtělení? Kdo je nevyznává, bude tím spíše zavržen jako chodící mrtvola. 3. Jejich nevěrná jména se mi ani nechtělo vypisovat a na mou věru, že na ně už nevzpomenu, dokud by se neobrátili k utrpení, které je naším vzkříšením.

VI.

1. Nikdo ať se nemýlí: sami nebešťané, sláva andělů a vládcové viditelní i neviditelní, neuvěří-li v krev Kristovu, budou také souzeni. Kdo rozumíš, rozuměj! Nikdo at se nehonosí svým postavením - všecko je víra a láska, které nic nepřevyšuje. 2. Ty, kdo smýšlejí jinak o milosti Ježíše Krista, která k nám přišla, považujte za odpůrce vůle boží. Na lásce jim nezáleží, nestarají se o vdovy ani o sirotky, o utiskované, o spoutané ani o propuštěné, o hladovějící ani o žíznící.

VII.

1. Vyhýbají se slavení večeře Páně i modlitbě, protože nevyznávají že eucharistie je tělo spasitele našeho Ježíše Krista, které trpělo za naše hříchy a které Otec ve své dobrotě vzkřísil. Kdo tedy odporuje daru božímu, pro svoji svárlivost zemře. Raději kdyby se obrátili k lásce, aby také byli vzkříšeni. 2. Takovým se je tedy třeba vyhýbat a nemluvit o nich ani v soukromí, ani ve shromáždění, a obracet se k prorokům a zejména k evangeliu, v němž se nám ukazuje utrpení a dovršuje vzkříšení. Ale před rozkoly utíkejte, je to počátek zla.

VIII.

1. Všichni se přidržujte episkopa, jako Ježíš Kristus Otce, a presbyterů jako apoštolského sboru. Diakony ctěte jako přikázání boží. Bez episkopa ať nikdo nedělá nic, co by se týkalo církve. Za platnou považujte takovou eucharistii, kterou slaví episkop nebo někdo, komu to on povolil. 2. Kdekoli se episkop objeví, tam ať jsou všichni, tak jako kdekoli je Ježíš Kristus, tam je obecná církev. Není dovoleno bez episkopa ani slavit večeři lásky, ale to co on usoudí, bude se i Bohu líbit, aby všechno, co se dělá, mělo pevný základ a bylo platné.

IX.

1. Vůbec je rozumné vystřízlivět a protože máme dosud čas, obrátit se k Bohu. Je krásné ctít Boha i episkopa. Kdo ctí episkopa, toho ctí Bůh; kdo něco činí potají před episkopem, slouží ďáblu. 2. Ať tedy ve všem z milosti oplýváte, jste toho hodni. Mnoho jste mne povzbudili, kéž i vás povzbudí ...

HABOVŠTIAKOVÁ, KATARÍNA - ČLOVEK V ZRKADLE FRAZEOLÓGIE

HABOVŠTIAKOVÁ, KATARÍNA
KROŚLÁKOVÁ, EMA

ČLOVEK V ZRKADLE FRAZEOLÓGIE

Tatran, Bratislava, 1990
edícia Čítanie študujúcej mládeže (197)
1. vydanie, 1.000 výtlačkov
prebal Anton Sládek, Ján Zavarský
ISBN 80-222-0146-4

slovníky
224 s., slovenčina
hmotnosť: 235 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný, nepoužívaná, prebal pokrajoch jemne ošúchaný

2,90 € PREDANÉ

*H-TV-1*

Vo vedomí národnej pospolitosti patrí frazeológii osobité miesto. Jej prevažná časť je spätá s prapôvodnými životnými situáciami ľudí, so samým človekom. Vecno-tematická frazeologická publikácia Človek v zrkadle frazeológie predstavuje prvú lastovičku v tejto oblasti, je priam jazykovosemiotickou lahôdkou s osobitým vzťahom k životu. Čerpá predovšetkým z prameňov ľudskej múdrosti a je určená všetkým milovníkom slovenčiny, ktorí v nej zaiste nájdu inšpiráciu pre priliehavé, obrazné i nevšedné vyjadrenie svojich myšlienok.

o bohatom človeku 72

Je pri peniazoch. — Má plné vrecká [peňazí]. — Má plný mešec. — Pribudlo mu do mešca. — Sypú sa mu peniaze ako z vreca. — Len tak sa peniazmi obsýpa. — Má peňazí ako [čert] pliev. — Je studený od peňazí. — Musel dakde poklad vykopať. — Pasie oči na pokladoch. — Má škriatka, čo mu peniaze vláči. — Musí mu zmok [rarášok] peniaze vláčiť. — Tuším mu rarášok [zmok] peniaze nosí. — Narobil peňazí ako čert železa. — Peniaze sa mu kotia. — Rastú mu peniaze ako vlkovi pečienka.

Bohatý nemá nikdy dosť. — Klania sa zlatému teľaťu. — Žije si ako kráľ. — Čím viac peňazí, tým viac starostí. — Hnoja a peňazí nikdy nieto dosť. — Keby sa peniaze tak liahli ako smeti. — Peniaze iba aby jeden robil. — Aby jeden nič iného nerobil, iba peniaze. — Peniaze sú smrť. — Má zlata ako blata. — Má zlata za sekeru. — Zlatá baňa sa mu otvorila. — Je dobre zaperený. — Zaperil sa. — Má dobrú pašu. — Má dobrú žatvu. — Má biedu jak mlynárova sliepka. — Má všetko doma okrem vtáčieho mlieka.

Kto má vo vrecku, má aj v hlave. — Bohatému netreba rozumu. — Bohatému ľahko ide. — Z každého dreva uhlie páli.

Dobre bohatému v teple sedieť. — Je mu ako v loji. — Žije si ako červík v syre (slimák v chrene). — Má sa ako mucha v mlieku (v kyseli). — Žije na vysokej nohe. —

I bohatý má dve dierky v nose.

Kto má peniaze, to je pán. — Teraz je ten pánom, kto má peniaze. — Kto má peniaze, má diabla, kto nemá, má dvoch. — Na peniazoch čert sedí.

Bez peňazí na svete človek nič nezmôže. — Bez peňazí na svete darmo sa človek pletie. — Jedným peniaze slúžia a druhí slúžia peniazom.

o štedrom človeku 73

Má dobré srdce. — Má prajnú (otvorenú) ruku.

Plnou rukou (plným priehrštím) dáva. — Oboma rukami rozdáva. — U toho sú vždy otvorené dvere. —

Rozdáva (platí), pokiaľ mu vrecko stačí.

Siahol (načrel si) hlboko do vrecka. — Udrel sa (potľapkal sa) po vrecku.

Všetko by rozdal, keby mu ruky nedržali. — Dal by aj poslednú (ostatnú) košeľu. — Kto je štedrý, nosí holé bedry.

Lepšie dávať, než pýtať. — Sladšie je dať, než brať.

o lakomom, skúpom človeku 74

Je hladný na groš. — Je lakomý na peniaze ako čert na dušu. — Trasie sa za grošom ako čert za hriešnou dušou. — Trasie sa za korunou (za grajciarom, za grošom). — Pohnal by (poženie) za grajciar (za korunu) voš na tretiu dedinu (kozu cez Tatry). — Za peniaze by šiel (pôjde) aj do pekla. — Za peniaze i dušu si predá. — Dá si za grajciar dieru do kolena vŕtať (oko vyklať). — Bude za grajciar cigánovi dieťa kolísať. — Bude za groš čertovi dieťa kolísať.

Nestačí mu, čo by mu vozom vozil. — Malá hŕba pýta veľkú (pýta viac).

Nepopustí mešec (groš, grajciar) z hrsti. — Ťažko [ten] páperie (perie) pustí. — Hrabe oboma rukami. — Vláči ako zmok [dobre sa nepretrhne]. — Plní si vačky (vrecká).

Lakomý nikdy nemá dosť. — Je ako vrece bez dna. — Ani baňa by mu nestačila. — Ani likavské panstvo by mu nepostačilo.

Na necht všetko odmeriava. — Lyžičky (krajce) číta. — Odtŕha si od úst. — Dáva ako psovi na vidlič-

COOPER, JAMES FENIMORE - KOŽOPUNČOCHA

COOPER, JAMES FENIMORE

KOŽOPUNČOCHA
alebo
Osadníci u prameňov Susquehanny
(The Pioneers or the Sources of the Susquehanna)

Academia, Bratislava, (?)
preklad Aloiz Miškovič
ilustrácie Ján Janoška

dobrodružné
130 s., slovenčina
hmotnosť: 354 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

NEPREDAJNÉ

*H-6-6*

HLAVA SIEDMA.

Medzi tým Erža s Lujzou prechádzala sa okolo istého vŕšku a prešly popri kolibe Bumpa Nattyho, ktorá stála neďaleko odtiaľ. Vo veselom a dôvernom rozhovore dostaly sa na najvyšší štít vrchu a odbočiac so širšej cesty, zatočily na chodník vedúci do hory. Slniečko silne prihrievalo, a štebotajúce dievčatá stále hlbšie a hlbšie vábila hustá hora. Sem-tam vyťatý strom urobil im krátky výhľad na krištálové vlny Otsega, no človeka nikde nevidely. Ale ďaleký hrkot uháňajúcich vozov alebo na doline kladivové údery v železných hámroch označovaly, že vidiek naokolo nie je celkom neobývaný. Tu zrazu ztriasla sa Erža a vravela:

— Počujete, Lujza! Nie tak to počuť ako detský hlas?

— Možno — odpovedala Lujza.

— Poďme za hlasmi. Možno, je to nejaký vandrovník, ktorý zablúdil v horách.

Dievčence sporým a netrpezlivým krokom ponáhľaly sa za tupými a smutnými zvukmi hlboko do húšťavy hory. Tu zrazu Lujza chytí Eržu za rameno a povie:

— Pozrite sa na Brava!

Starý, verný Bravo do tých čias od Erže ani sa nepohol. Ale keďže ho staroba a nečinnosť pozbavily predošlej pohyblivosti, len pomaly nasledoval mladé dámy, a keď si dievčatá sadly na mäkký lesný moch miesto behať okolo nich, ľahol si k nim a zaspal. Ale keď sa Erža upozornená Lujzou obzrela, zbadala, že pes je celkom iný a kdesi-kamsi upiera oči. Hlavu má celkom dole skoro na zemi, srsť sa mu naježila akoby od strachu alebo od hnevu. Pravdepodobnejšie však od hnevu; lebo tupo skučal a tak úžasne ceril zuby, že devušky sa naľakaly.

— Bravo, — tíšila ho Erža, — ty môj Bravo, buď spokojný! Čo vidíš, starý, verný pse?

Na dievčatin hlas zlosť psa sa ešte stupňovala a nie miernila. Skočil, potom si sadol k nohám svojej panej a zlosť svoju vyjavoval škamravým brechotom.

— Čo len vidí? — pýta sa Erža. Preto, že na otázku nedostala odpovedi, mladá dáma obrátila sa k Lujze. Tá bola bledá, sťa smrť a kŕčovite trasľavou rukou ukazovala na malý vŕšťok. Erža sa pozrela v označenom smere a zbadala hrdé čelo a horiace zraky leopardice, ktoré nazlostená na nich upierala.

— Utekajme! — zkríkla Erža, chytiac Lujzu za rameno; ale v tej chvíli klesla Lujza a omdletá padla na zem.

Erža nechcela zanechať svoju priateľku v tak zúfalom položení. Kľakla ku nehybnej Lujze a uvoľniac jej šaty, chcela ju priviesť k sebe. Psa, jedinkého svojho ochráncu, však svojím hlasom usilovala sa posmelovať.

— Smelosť. Bravo! — breptala bojazlivo. — Smelosť, ty môj najvernejší, dobrý Bravo!

Práve v tej chvíli skočil s konárov nízkeho stromu dosiaľ nezbadaný mladý leopard do tieňa toho veľkého buka, v ktorom sedela matka. Dráždive blížil sa nezkúsený tvor k psovi, napodobňujúc každý pohyb matkin hravosťou mačky a zvláštnou divokosťou svojej rasy. Najprv si sadol na zadné nohy a prednými nohami trhal stromové kôry, ako hrajúca sa mačka, potom sa udrúc chvostom do boku reval a ryl zem, akoby chcel napodobniť hroznú zlosť matkinu.

Medzitým však pes bez strachu a ľaku stál a očami sprevádzal každý pohyb dvoch leopardov. Pri každom skoku predošlého, ktorý ho bližšie priniesol k psovi, rev zvierat stával sa úžasnejší, kým konečne mladý leopard

HEDIN, SVEN - A REJTELMES INDIA FELÉ I.

HEDIN, SVEN

A REJTELMES INDIA FELÉ I.

Magyar Kereskedelmi Közlöny Hírlap és Könyvkiadó Vállalat, Budapest, 1912 (?)
preklad Árpád Zigány

cestopis
576 s., maďarčina
hmotnosť: 1440 g

tvrdá väzba
stav: zachovalá, chýba chrbát väzby, ex libris

1,90 € DAROVANÉ

*mipet*

Indiának már a neve is elegendő, hogy lángra gyúljon az olvasó fantáziája. Hallani véli a pálmák és mangófák lombjai között a langyos szellő suttogását, s a tropikus dzsungelek között lüktető életre, a létért folytatott örökös küzdelemre gondol. Indiai fejedelmek ragyogó udvartartása jelenik meg képzeletében, naptól barnára égetett hinduk tarkán nyüzsgő sokasága, pompás elefánt-karavánok, tigrisek, amint menekülni igyekszenek a vadász vérszomja elől, aranyos pagodák és márványtemplomok, melyek vakítófehérek, mint a Himalája hófödte bércei. De az én könyvem címe csak az, hogy: "India felé"! Csak arról az útról szól, mely az ezeregyéjszaka meséinek országába vezet! S ez az út az ősrégi, kopár, kiélt Perzsián visz keresztül. - "De hiszen Perzsia a költők és rózsák hazája" - mondják önök. - "Ott énekelte gyönyörű dalait Szaádi és Háfiz, ott állnak még ma is az Achaemenidák fönséges palotáinak romjai!" - Igaz, ez így van; s Irán gócpontjait már számtalanszor le is írták, kezdve Herodotuszon, a Biblián s a bizutuni ékírásokon, a halhatatlan Marco Polón s a lovagias Chardinon át, egészen a vakmerő Vámbéryig és a tudós Lord Curzonig.

BREHM, ALFRÉD - AZ ÁLLATOK VILÁGA

BREHM, ALFRÉD

AZ ÁLLATOK VILÁGA
A legújabb német kiadás nyomán teljesen átdolgozott az új felfedezésekkel és a magyar vonatkozásokkal kiegészített új magyar kiadás
kilencedik kötet
Madarak

Gutenberg, Budapest, rok ?

biológia, encyklopédie,
422 s., čba a far. il., maďarčina
hmotnosť: 1182 g

tvrdá väzba
stav: ex libris, ušpinené dosky, uvoľnená väzba

6,50 € DAROVANÉ

*mipet*

PRŮCHA, VÁCLAV - HOSPODÁRSKE DEJINY ČESKOSLOVENSKA V 19. A 20. STOROČÍ

PRŮCHA, VÁCLAV

HOSPODÁRSKE DEJINY ČESKOSLOVENSKA V 19. A 20. STOROČÍ

Pravda, Bratislava, 1974
1. vydanie, 7.000 výtlačkov
prebal Milan Gažovič

ekonomika, história,
616 s., slovenčina
hmotnosť: 722 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

1,50 € PREDANÉ

*mipet*

TÁBORI, PIROSKA Z. - A MA SZAKÁCSKÖNYVE

TÁBORI, PIROSKA Z.

A MA SZAKÁCSKÖNYVE
2000 recept
diétás ételek
olcsó és gyorsan
készülő ételek
weekend főzes
nyers ételek

Dante, Budapest, 1942 (?)
3. vydanie

kuchárky, recepty,
632 s., maďarčina
hmotnosť: 1070 g

tvrdá väzba
stav: chrbát dosiek oddelený, knižný blok s listami v dobrom stave

19,90 €

*mipet* (doma)

TÁBORI, PIROSKA Z. - A MA SZAKÁCSKÖNYVE

TÁBORI, PIROSKA Z.

A MA SZAKÁCSKÖNYVE
2000 recept
diétás ételek
olcsó és gyorsan
készülő ételek
weekend főzes
nyers ételek

Dante, Budapest, 1942 (?)
3. vydanie

kuchárky, recepty,
632 s., maďarčina
hmotnosť: 1070 g

tvrdá väzba
stav: chrbát dosiek oddelený, knižný blok s listami v dobrom stave

19,90 €

*mipet* (doma)

KAJAN, JOZEF - LIPTOVSKÉ TATRY

KAJAN, JOZEF
NIŽŇANSKÝ, JOZEF

LIPTOVSKÉ TATRY
turistický sprievodca

Šport, Bratislava, 1958
obálka Adolf Müller
fotografie Jozef Kajan, Jozef Nižňanský
1. vydanie, 5.225 výtlačkov

cestopis, turistika,
248 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 311 g

tvrdá väzba
stav: zachovalá, bez prebalu, bez mapy

0,90 € PREDANÉ

*mipet*

JANOŠKA, MILOŠ - NÍZKE TATRY

JANOŠKA, MILOŠ
HOCHMUTH, ZDENKO

NÍZKE TATRY
turistický sprievodca

Šport, Bratislava, 1958
obálka Adolf Müller
fotografie Oldřich Staněk, Pavol Styk, Ján Krákora, Adolf Müller, Martin Lenko
mapa Ladislav Maloveský
1. vydanie, 6.225 výtlačkov

turistika, sprievodca,
316 s., čb fot.
hmotnosť: 406 g

tvrdá väzba
stav, zachovalá s rozkladacou mapou, bez prebalu

1,00 € PREDANÉ

*mipet*

SLIVKA, MARTIN - KAROL PLICKA - BÁSNIK OBRAZU

SLIVKA, MARTIN

KAROL PLICKA - BÁSNIK OBRAZU

Osveta, Martin, 1982
fotografie: Karol Plicka, Martin Slivka, Ester Plicková, Alois Kleibl, Zdeněk Rosman, Adolf Mlejnek
ilustrácie: Zdena Mašková
prebal: Peter Ďurík
edícia Fotografická a filmová tvorba (1)
1. vydanie, 2.500 výtlačkov

monografie, umenie, fotografovanie, film, životopisy,
248 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 966 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: vynikajúci, ako nová

19,90 € PREDANÉ

*BIB07*

Mnohotvárne dielo národného umelca prof. Karola Plicku — folkloristické, filmové a fotografické — patrí do širokého spoločenského povedomia Nesie pečať výraznej osobnosti, má vysoké estetické hodnoty, pritom je vskutku ľudové a nachádza si cestu k srdciam všetkých. Ako také patrí k základnému fondu slovenskej a českej kultúry. I napriek tomu okrem príležitostných článkov, spravidla pri okrúhlych výročiach tvorcu, alebo recenzií vítajúcich nové diela, nejestvuje celkový pohľad na rozsiahlu Plickovu tvorbu, ktorý by analyzoval umelcov osobnostný rukopis, poukázal na jeho estetické hodnoty a dejinné súvislosti.

Monografia Karol Plicka — básnik obrazu sa síce sústreďuje iba na Plickovo fotografické a filmové dielo, no zároveň ho vidí aj v súvislostiach okolitej tvorby a začleňuje ho do domácich i medzinárodných relácií vývoja fotografie, filmu a umenia vôbec.

Publikácia je prínosom nielen svojou témou, ale aj spôsobom spracovania. Súbežnosť dvoch plánov — autorského textu a Plickových spomienok, vyznaní, komentárov - vytvára jej vonkajškovú plasticitu a súčasne prehlbuje i jej vnútornú obsahovosť. V súlade s textom aj bohatá obrazová zložka knihy má dva plány. Jeden je prierezom Plickovej výtvarnej fotografie, druhý ukazuje v pracovných a osobných snímkach proces autorovej tvorby, dokumentuje udalosti. Na tomto tvorivom prístupe sa pred čitateľom odvíja odborná analýza Plickovho diela, pričom zároveň je vždy prítomný aj tvorca sám, ktorého spomienky a vyznania dávajú nahliadnuť do intímneho zákutia jeho tvorby, odkrývajú jeho názorový a pocitový svet. V tvorivej symbióze s autorským textom pomáhajú tak čitateľovi preniknúť k podstate tohto nadovšetko osobnostného diela a vidieť ho v širších umenovedných súvislostiach.

Zázemie každej monografie je poznačené aj osobným vzťahom autora k zvolenej téme. Autor tejto publikácie — Martin Slivka, filmový režisér a pedagóg Vysokej školy múzických umení v Bratislave, patrí k popredným žiakom prof. Plicku a vo svojej praktickej filmovej činnosti je jedným z pokračovateľov jeho diela. Kniha je výsledkom ich tridsaťročného osobného kontaktu, pracovných stykov, priateľských vzťahov a predovšetkým autorovho úprimného záujmu i dôverného poznania diela prof. Plicku. Tieto poznatky a osobné kontakty mu dovolili preniknúť hlboko pod povrch vecí a v dialógu žiaka so svojim učiteľom obohatiť publikáciu o cenný súbor spomienok, úvah i odpovedí aj na také otázky, ktoré môže položiť iba blízky priateľ.

Okrem osobných predpokladov prispieva k hodnote knihy aj odborná erudícia autora, ktorý po skončení Filmovej fakulty AMU v Prahe absolvoval ešte etnografiu a folkloristiku na Karlovej univerzite a svoje umenovedné štúdiá zavŕšil hodnosťou kandidáta vied o umení. Plickovo dielo, vyžadujúce si komplexný filmologický, etnografický a umenovedný pohľad, našlo teda pre túto náročnú prácu naozaj odborne pripraveného autora, ktorý svoju úlohu ponímal ako morálnu povinnosť. Výsledok nie je adoratívnym obdivom žiaka k svojmu učiteľovi, ale odborným vyhodnotením kultúrneho dedičstva z pozície našej súčasnej umenovedy. Z knihy vyžaruje úprimný záujem o dôkladnú analýzu bohatej Plickovej tvorby a láska k spracovanej téme. Dôverná znalosť umelcovho diela, skúsenosti filmára, poznatky filmológa, pohľad etnografa a napokon syntéza umenovedca sa stali predpokladom vzniku priekopníckej práce, ktorá zapĺňa dávno pociťovanú medzeru. Je cenným prínosom k dejinám slovenskej fotografie a filmu.