FERKO, MILAN
RINALDO RINALDINI I.
čiže odvážne činy a pohnuté osudy slávneho zbojníckeho náčelníka v troch dieloch
prvý zväzok
Mladé letá, Bratislava, 1979
ilustrácie František Šesták
2. vydanie, 10.000 výtlačkov
66-190-79
literatúra slovenská, knihy pre deti, dobrodružné,
564 s., slovenčina
hmotnosť: 782 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: zachovalý, uvoľnená väzba
1,90 € za oba diely
*mikpa* in *kat-BELS*
Pozná ho celé Taliansko, spievajú o ňom piesne, rozprávajú povesti, legendy, rozprávky, plné vzrušujúcich dobrodružstiev. O kom? O slávnom zbojníckom kapitánovi Rinaldovi Rinaldinim. Vaši starí a prastarí rodičia, milí čitatelia, poznajú tiež jeho príhody a historky z viacerých knižných vydaní, ktoré im kedysi poskytli ozajstný čitateľský zážitok. Dnes znovu vychádza knižne rozprávanie o Rinaldinovi - v obnovenej, oprášenej a vylepšenej podobe. Spisovatel Milan Ferko, vychádzajúc z pôvodného znenia nemeckého spisovateľa Ch. A. Vulpiusa, vydaného r. 1798, napísal živé, vzrušujúce a plnokrvné príbehy slávneho hrdinu.
Krutý zásah osudu zavial šľachtického syna Rinaldina v útlom detstve do pazúrov pestúna, z ktorého sa vykľul najhroznejší tyran, zloduch najhrubšieho zrna. Rinaldo mu prisahá pomstu a len čo trochu odrastie, utečie. Po rokoch utrpenia a ťažkého pretĺkania stretávame sa s Rinaldom Rinaldinim už ako chýrnym a obávaným zbojníckym kapitánom, ktorý bohatým berie, chudobným dáva a pritom neustále myslí na svoju pomstu. Má pri sebe verných priateľov Altaverdu, Orlanda, Materina, milú Mirandu, ktorí by preňho obetovali všetko. A to aj potrebuje, lebo nenávisť, zúrivosť a zákerná zloba jeho nepriateľov je priamo úmerná oddanosti a láske jeho druhov. Nespočetné a otriasajúce príhody zažije Rinaldo a jeho družina najmä po stretnutí so zloduchom Pancaldom, ktorý sa vydáva za Rinaldiniho. Zločiny ľstivého Pancalda nepoznajú hraníc a iba veľká odvaha Rinaldina a jeho družiny zabráni tomu najhoršiemu. Stretnutie s tajomným pustovníkom mu pomôže nájsť zlorečeného pestúna, ale pustovník sa z jeho života nevytráca — je to totiž Rinaldinov nezvestný otec. Rinaldo získa lásku zachránenej šľachtičnej Dianory a šťastie je dokonalé, keď sa mu podarí nájsť aj matku. Všetko speje k šťastnému koncu, Rinaldo sa usádza so svojimi najdrahšími na tichom mieste — keď zrazu ruka zákona siahne naňho a on sa ocitne v okovách. Tu sa začína druhá časť napínavého a rušného rozprávania o Rinaldovi, kedysi zbojníckom kapitánovi, teraz väzňovi v neapolských kazematách. Ale akože ináč — Rinaldo s pomocou Materina aj odtiaľ utečie. Spolu sa vracajú domov, ale padnú do rúk pirátov. Než sa stihnú vyslobodiť, privalí sa ďalšie nešťastie. Zloduch Pancaldo — strojca všetkých úkladov a nešťastia — nastaví pascu a vyláka všetkých Rinaldových blízkych na Korziku. Korzika sa zmieta v zúfalom boji za slobodu proti janovskej nadvláde. Rinaldo s Materinom, ale ani Orlando a otec Quirino neostávajú bokom. Po mnohých utrpeniach, dlhých bojoch a storakých nebezpečenstvách pomstia Pancaldove zločiny, oslobodia Korziku i svojich drahých. Radosť zo slobody kalí smútok nad stratou Orlanda a neutešiteľná bolesť mladej Letizie. Hrdinovia sa vracajú na ostrovček Giglio, no už po ceste sa v nich rodia plány a zámery, ktorých uskutočnenie, sťažené, skomplikované a často oddialené nečakanými príhodami a nebezpečenstvami tvorí obsah tretej časti „rinaldinovskej ságy“ — v druhom zväzku tohto titulu.
— Volali ju Isotta. Pochádzala zo starého šľachtického rodu Vivorignovcov, z vojvodstva modenského. Bola jediným dieťaťom. Matka hned pri pôrode, ktorý bol veľmi ťažký a ohrozoval rodičku na zdraví, prisľúbila, že ak sa všetko dobre skončí, zasvätí plod svojho života službe božej. Ak to bude chlapec, pôjde za kňaza, ak to bude dievča, pôjde za mníšku. Ako Isotta rástla, bolo čoraz očividnejšie, že nepatrí medzi vyvolené kláštorných múrov. Bola krásna, milovala hudbu, spev, vzrušujúce knihy, nadchýnala sa divadlom, navštevovala maliarov. Počas fašiangového karnevalu sa zoznámila s mladým markízom. Bola to vzájomná láska na prvý pohľad. Matka spozorovala dcérino opojenie, ale márne jej bránila. Zaľúbenci sa stretávali potajomky. Keď vyčerpali všetky spôsoby, a predsa sa im nepodarilo získať od Isottiných rodičov súhlas k sobášu, rozhodli sa pre osudný krok. Mysleli si, že keď Isotta bude mať dieťa, rodičia mladej slobodnej matky zmenia názor a voľky-nevoľky budú súhlasiť. Veci sa však vyvíjali celkom inak. Keď Isotta porodila syna, jej brat, aby odčinil potupu, spáchanú na celom rode, vyzval zvodcu na súboj.
Mladý markíz, výborný šermiar, sa súboju dlho vyhýbal, aby nemusel vyhasiť život nádejného švagra. Isottin brat ho však prepadol v kaštieli, a tam musel bojovať. Markíz sa usiloval súpera iba zneškodniť, ale ten aj krvácajúci a slabnúci bojoval ako divý. Prišiel nečakaný zásah a Isottin brat na mieste zomrel. Keď sa to gróf Vivorigno dozvedel, preklial dcéru a vyhnal z domu. Isotta sa ocitla v biede a nešťastí celkom sama. Otec dieťaťa musel po nešťastnom súboji utiecť a všetko, čo mohol a stihol urobiť, bolo, že nechal doručiť Isotte päťsto dukátov. Mladá matka ochorela. Aby zachránila aspoň dieťa, odniesla ho do vzdialenej dediny na majetok svojho otca a tam, pod prísnym tajomstvom, odovzdala šafárovi spolu s päťsto dukátmi. Peniaze mali slúžiť na obživu a výchovu dieťaťa do tých čias, kým si poň matka nepríde. Šafár, chamtivec a nečestný človek, sa pri najbližšej príležitosti odsťahoval, aby nemusel vydávať počet zo svojho hospodárenia a zaobchádzania s dieťaťom. Rád by bol chovanca zamordoval, zabránila mu v tom jeho žena. Keď zomrela, chlapec bol už väčší, stal sa šafárovi dobrým pomocníkom. Zlorečený pestún balamutil chovanca rozprávkami, že je synom bosorky, ktorú upálili, a že nemá pred sebou inej cesty, ako pomstiť sa svetu klamstvom, krádežami, zbojstvom. Až neskôr, ako dospelý muž pochopil, že ku kráse, láske a šťastiu života vedie celkom iná cesta.
Rinaldino nežne objal Dianoru.
- Ten muž to pochopil najmä vďaka vám, drahá Dianora.
Kráčali po pláži, z jednej strany si o nich pošepkávali vlny, z druhej vtáci.
- Tu ma vyplavilo more! — vrhol sa zrazu Rinaldino na piesok.
- Nebyť toho, nebol by ma osud zaviedol pod vaše okná, sladká Dianora, - objal ju, pobozkal, potom strhol do náručia a roztancoval sa okolo balvanov.
.............................................................................................
... posledná veta ...
Kráľ Teodor nasadil na tvár úsmev, zdvihol obe ruky a mával jasajúcej Korzike.
JANČOVÁ, MÁRIA
