Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

nedeľa 15. septembra 2019

KOSIDOWSKI, ZENON - ČO ROZPRÁVAJÚ PROROCI

KOSIDOWSKI, ZENON

ČO ROZPRÁVAJÚ PROROCI
(Opowieści biblijne)

Obzor, Bratislava, 1970
preklad Jozef Marušiak
obálka a ilustrácie Teodor Schnitzer
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
65-040-70

náboženská literatúra, náboženstvo, Biblia,
446 s., slovenčina
hmotnosť: 989 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý

1,50 € stav: dobrý *petz1*nab*

PREDANÉ *H-6-2*

Môžeme si dvetisícročnú európsku kultúru predstaviť bez biblie a jej mohutného a mnohotvárneho vplyvu na všetky oblasti duchovnej tvorby človeka? Isteže veľmi ťažko. Veď keby sme z galérií odstránili všetky obrazy s biblickými motívmi, keby sme z jazyka vylúčili zvraty a prirovnania odvodené z biblických textov, keby sme z dejín vyčiarkli všetky náboženské hnutia bez ohľadu na to, aký vnútorný obsah sa v nich skrýval pod náboženskou formou, slovom, keby sme sa pokúsili vymazať bibliu z nášho kultúrneho povedomia — zostalo by nám niečo, v čom by sme už našu kultúru ani nepoznali. Bola by to kultúra chudobnejšia, bezfarebnejšia, a v každom prípade iná, než je tá, ktorú sme zdedili a ktorá nás všetkých formovala... Áno, toto všetko sa viac alebo menej všeobecne uznáva. No pritom všetkom treba povedať, že — bibliu vlastne nepoznáme. Staršie pokolenie, vychovávané v náboženskom duchu, si zo školy odnieslo útržkovité znalosti niekoľkých biblických epizód, ale mládež, vychovaná už v podstate v svetskom duchu, by nám spravidla nevedela vysvetliť vari ani príslovečnú „jerišskú trúbu“. Zenon Kosidowski sa vo svojej knihe Čo rozprávajú proroci pokúsil porozprávať prístupným, dnešným jazykom na dôležitejšie biblické príbehy Starého zákona a v populámych komentároch k jednotlivým kapitolách sa usiloval podať aj výklad z hľadiska najnovších vedeckých a archeologických výskumov, ktoré v mnohých prípadoch priam senzačným spôsobom doplnili, potvrdili alebo opravili tradičné predstavy. Čitateľ, ktorý si knihu prečíta, získa tak nielen pomerne presnú a podrobnú predstavu o obsah biblických textov, ale bude zároveň svedkom vzrušujúceho a často dramatického dobrodružstva ľudského poznania, ktoré sa húževnato prebíja k pochopeniu pravdivému osvetleniu záhad dávnych dejov ľudstva. Publikácia je vybavená hodnotnými ilustráciami, je určená najširšiemu okruhu čitateľov. V najbližších rokoch pripravuje Obzor knihu venovanú Novému zákonu pod názvom rozprávajú evanjelisti.








Jednotlivé kmene mali svoje odlišné zvykové tradície, hovorili trochu odlišnými nárečiami. Keď po Jozuovej smrti chýbal spoločný vodca, znova sa prihlásili k slovu staré krivdy, predsudky a separatistické tendencie. Tomuto javu napomáhal fakt, že v dôsledku rozkladu prvobytnej pospolitosti a prehlbovania triednych rozdielov sa voľakedajšia volená rodová staršina pretvorila na dedičnú aristokraciu. Náčelníci kmeňov a rodov si privlastnili kniežacie tituly spolu s takými prídomkami ako „mocný“ alebo „šľachetný“. Práve tieto privilegované vrstvy začali medzi sebou súperiť a pričinili sa nielen o rozbitie izraelskej jednoty, ale dokonca aj o bratovražedné vojny.

Pre Izraelitov to teda bola doba politického zmätku a svojvôle. V knihe Sudcov čítame, že „v tých dňoch nebolo kráľa v Izraeli. Každý robil, čo sa mu ľúbilo“. Daniel Rops v knihe Od Abraháma po Krista výstižne píše, že „história Izraela sa v tomto čase rozpadá na toľko histórií, koľko je kmeňov“.

Rozpad izraelského ľudu na dvanásť pohašterených kmeňov bol tým nebezpečnejší, že Kanaan bol Jozuovým ťažením podrobený len čiastočne. V samom srdci krajiny si zachovali nezávislosť mocné kananejské kmene, ktoré držali v rukách opevnené mestá a najúrodnejšie doliny. Izraeliti sa spočiatku usadzovali na málo zaľudnených horských územiach, kde ako chovatelia dobytka viedli polokočovnícky život. Nestavali si tam murované domy, ale bývali v Stanoch a drevených kolibách. Iba v zriedkavých prípadoch dobýjali územia ozbrojenou mocou, väčšinou to bola postupná pokojná infiltrácia pastierskych nomádov.

Jednotlivé izraelské kmene, ponechané na vlastné sily, sa prirodzene nemohli pustiť do boja s vládcami susedných kananejských štátikov. Ako náhradu za možnosť usadenia sa v blízkom okolí museli často uznať ich hegemóniu a platiť im dane. Táto ekonomická a politická závislosť sa neraz premieňala na útlak, nevoľnícku prácu, ba aj otroctvo. V knihe Genezis čítame o pokolení Isachar, že bolo ako „osol kostnatý“, ktorý bude musieť „skloniť svoju šiju pod bremenom a stať sa sluhom poddaným“.

Kniha Sudcov je vlastne súborom povestí o ujarmených izraelských kmeňoch, ktoré dlhé roky znášali otroctvo, až napokon povstali do oslobodzovacieho boja pod vedením svojich národných hrdinov, zvaných sudcami. Biblia naširoko rozpráva o šiestich vynikajúcich vodcoch a vypočítava šesť menších, o ktorých okrem mena nič viacej nevieme.

Sudcovia sa po hebrejsky volali „šofetim“ od slovesa „šafat“ — súdiť. Ale ich povinnosti sa neobmedzovali len na súdne funkcie. Bol to veľmi starý semitský titul, prisudzovaný najvyšším administratívnym úradníkom. Vo fenických mestách sa každý rok volili námestníci kolónií, zvaní „suffetes“. Keď sa Kartágo odtrhlo od svojej fenickej materskej zeme a stalo sa suverénnou obchodnou mocnosťou, na jeho čele naďalej stáli „suffetes“, každoročne volení kupeckou plutokraciou. Občas v obdobiach bezvládia ich volili aj v mestských štátoch Fenície. Tak napríklad v Týre držali v rukách správu štátu v rokoch 563—556 pred n. l.

V biblii táto vec vyzerá trochu inak. Izraelskí sudcovia tu vystupujú najmä ako bojoví vodcovia povstaní alebo partizáni, a len okrajovo ako civilní administrátori. Boli to skôr vojenskí diktátori, ktorí vďaka individuálnym prednostiam získavali veľkú autoritu medzi svojimi súkmeňovcami a vo vhodnej chvíli ich viedli do boja za slobodu. Ich moc spravidla neprekračovala hranice jedného kmeňa, hoci niektorým sa podarilo utvoriť dočasné koalície niekoľkých kmeňov pre boj s kananejskými utlačovateľmi. Po vydobytí nezávislosti sudcovia ako národní hrdinovia vykonávali vládu do konca svojho života, ale po ich smrti sa nimi spravované kmene vo väčšine prípadov znova dostávali pod jarmo Kananejcov.

Oveľa nebezpečnejší ako politická nesloboda bol však fakt, že Izraeliti ľahko podliehali vplyvu kananejskej kultúry a náboženstva, čo vytváralo hrozbu priameho odnárodnenia. Z knihy Sudcov nevidíme dosť jasne, prečo sa tak dialo. Redaktori biblie, osvetľujúc tento jav zo stanoviska puritánskeho jahvizmu, zobrazovali Kananejcov ako barbarský a skazený národ, ktorý vyznáva nedôstojný a nemravný náboženský kult. Vzhľadom na to sa kládla otázka, ako sa mohlo stať, že sa izraelské kmene, vychované v duchu Mojžišových morálnych príkazov, s takou ľahkosťou dali zatiahnuť do oných údajných nerestí.

Odpoveď na túto otázku nebola možná, kým sa naše znalosti o Kanaane zakladali najmä na tom, čo nám podáva biblia. Obrat v tomto smere nastal až vďaka archeologickým objavom v Palestíne. Na základe vykopávok sa zistilo, že Kananejci vytvorili vysoko rozvinutú materiálnu kultúru, ktorá v máločom ustupovala kultúre Egypta, Sýrie a Mezopotámie. Početné mestá sa zaoberali obchodom a remeslom, pýšili sa krásnymi budovami a verejnými námestiami, udržovali kultúrne a obchodné styky s inými štátmi. Okrem roľníctva a chovu dobytka prekvitalo záhradníctvo. V celej krajine bolo vidieť starostlivo ošetrované sady datľových stromov, olív, fíg a granátov, na svahoch sa v slnku kúpali vinice a v dolinách rástla zelenina každého druhu. Je známe, že Kananejci vyvážali do Egypta víno, olej aj zeleninu.

Archeologické nálezy svedčia aj o vysokej úrovni umenia a ručných prác. V zrúcaninách kananejských miest sa našli originálne modelované sošky bohov a bohýň, svetské portréty, šperky zo zlata a striebra, reliéfy zo slonoviny, fajansové nádoby s figurálnymi ornamentmi, ako aj majstrovsky cizelované predmety každodennej potreby, ako škatuľky, flakóniky, dýky, sekerky, zbrane a keramika každého druhu. Faraón Tutmózis III. oznamuje v jednom zachovanom nápise, že v Palestíne mu padli za korisť početné nádoby zo zlata a striebra. V Bét Šeán bola z ruín vykopaná krásna kamenná socha zobrazujúca dva so sebou bojujúce levy. Kanaan bol okrem toho vychýrený krásnymi tkáčskymi výrobkami farbenými purpurom, veľmi cenným farbivom vyrábaným v tejto krajine.

Ako sme už poznamenali predtým, kananejská kultúra sa v 12. stor. pred n. 1. nachádzala v období úpadku. Ale aj tak musela urobiť fascinujúci dojem na izraelských nomádov, ktorí štyridsať rokov žili v primitívnych podmienkach púšte. Kananejci so svojimi ľudnatými mestami, plnými krásnych budov a sklepov, nepochybne imponovali týmto prostým chovateľom dobytka. Nie je preto nijaký div, že si Izraeliti ochotne „brali ich dcéry za ženy, a sami dcéry svoje ich synom dávali. . .“, ako hovorí biblia, lebo takéto manželstvo pokladali za spoločenský vzostup.

Avšak pre tie kananejské štátiky, ktoré sa nedokázali ubrániť, bola invázia Izraelitov katastrofou. Vykopávky z tejto doby ukazujú zarážajúci pokles úrovne remesiel a predovšetkým staviteľstva. Na ruinách kananejských miest dobyvatelia stavali úbohé domce bez kanalizácie na odvod dažďovej vody. Izraelské kmene, prirodzene, nemohli v púšti nadobudnúť staviteľské skúsenosti. Okrem toho im to nedovoľovalo ich patriarchálno-demokratické zriadenie: veľké stavby a obranné systémy mohli vtedy vzniknúť iba vo feudálnych podmienkach pri využití nevoľníckej skoordinovanej práce ujarmených ľudových más. Izraeliti ešte dlhý čas zostali slobodnými pastiermi; ich kmeňová staršina bola už síce dedičná, nemala však takú neobmedzenú moc, akú mali vládcovia kananejských miest.

Vpád cudzích kmeňov na územia obývané Kananejcami musel napokon vyvolať hlboký hospodársky otras. Kananejské mestá prosperovali hlavne vďaka medzinárodnému obchodu. Preto tiež, keď nájazdníci preťali karavánové cesty, nastala postupná stagnácia obchodu, čo zasa malo za následok všeobecné zníženie blahobytu.

................................................................................................................................................

... posledná veta ...

A to poskytlo dôvod určitej skupine orientalistov na čele s Dupont-Sommerom k vysloveniu názoru, že esejci predstavujú ono spájajúce ohnivko medzi judaizmom a kresťanstvom, ktoré veda tak citeľne postrádala.

KORBELÁŘ, JAROSLAV - NAŠE ROSTLINY V LÉKAŘSTVÍ

KORBELÁŘ, JAROSLAV
ENDRIS, ZDENĚK

NAŠE ROSTLINY V LÉKAŘSTVÍ

Avicenum, Praha, 1981
ilustrácie Jindřich Krejča
5. prepracované vydanie, 80.000 výtlačkov
08-092-81

botanika, zdravie, alternatívna medicína,
504 s., 202 far. obr., čeština
hmotnosť: 947 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: výborný

9,00 € PREDANÉ

*H-5-1*





ČERVENÁ, DRAHOMÍRA - LIEČBA VÝŽIVOU

ČERVENÁ, DRAHOMÍRA
ČERVENÝ, KAREL

LIEČBA VÝŽIVOU
Encyklopédia liečivých potravín

Vydavateľstvo Neografie, Martin, 2002
preklad Denisa Michnáčová, Alžbeta Stančevová
ISBN 80-88892-48-1

zdravie, recepty, kuchárky,
216 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 682 g

tvrdá väzba

4,00 € stav: veľmi dobrý *barpe*stra*
5,00 € stav: výborný *home* PREDANÉ

Autori knihy Drahomíra Červená a Karel Červený sú známi propagátori zdravého spôsobu života, ku ktorému patrí aj správny výber a zloženie stravy. Keďže naše telo sa vlastne buduje z toho, čo zjeme, je vhodné venovať jedlu patričnú pozornosť. Z publikácie sa dozviete, aké účinky majú najdôležitejšie potraviny. State o ovocí a zelenine sú abecedne zoradené a obsahujú údaje o tom, aké majú zloženie a ako ich možno liečebne využiť. Pripojené sú recepty na prípravu zdravých jedál. Nájdete tu aj kapitolu o škodlivých potravinách a zoznam chorôb s návodom na ich liečenie pomocou potravín.








KOSIDOWSKI, ZENON - ČO ROZPRÁVALI EVANJELISTI

KOSIDOWSKI, ZENON

ČO ROZPRÁVALI EVANJELISTI
(Opowieści ewangelistów)

Obzor, Bratislava, 1988
edícia Periskop
preklad Jozef Marušiak
obálka Jozef Michaláč
1. vydanie, 80.000 výtlačkov
65-003-88-ČRE

náboženská literatúra, náboženstvo, Biblia,
328 s., 16 s. far. fot., slovenčina
hmotnosť: 714 g

tvrdá väzba, veľký formát

PREDANÉ stav: veľmi dobrý *nab*+sklad*
PREDANÉ stav: veľmi dobrý 
PREDANÉ stav: veľmi dobrý *home*nab*
PREDANÉ stav: veľmi dobrý *bruri*nab*

Zainteresovanému čitateľovi sa isto nebude ťažko rozpamätať na dielo poľského autora Zenona Kosidowského Čo rozprávali proroci, ktoré po nezvyčajnom čitateľskom úspechu vyšlo za posledné roky v niekoľkých vydaniach (naposledy roku 1985 vo Vydavateľstve Obzor). Pravdaže, každé z vydaní sa veľmi rýchlo rozobralo. Prehovorila totiž prísna, argumentmi a dokumentmi podložená veda; svojou analytickou racionalitou vstúpila do priestorov, v ktorých celé stáročia panovalo všetko vede protichodné: náboženská a cirkevná dogma, mysterióznosť, viera v silu nadprirodzena a podobne. Poľský autor, vedecky erudovaný biblista a súčasne pôsobivý vykladač a publicista, sugestívny interpretátor historických i legendárnych dejov, usiluje sa otvoriť dvere rozumovému poznaniu a vedeckému postupu pri čítaní a výklade Starého zákona, nezanedbateľnej literárnej pamiatke civilizovaných národov starých ľudských kultúr. Zdá sa priam logické, že Zenon Kosidowski napísal aj voľné pokračovanie tohto diela a že ho významovo zhodne nazval Čo rozprávali evanjelisti. Zaujali ho otázky typu — kto bol Ježiš z Nazaretu, kde a kedy sa narodil, ako a čím pôsobil na ľudí aj na celé spoločenstvá, ďalej čo o ňom, jeho rodine, jeho apoštoloch a ich osudoch vedeli starí Rimania a Židia, ako vnímali a posudzovali kresťanské hnuťie ... Slovom, zaujalo ho všetko to, čo obsahuje Nový zákon a apokryfická literatúra a čo sa neskôr stalo tak či onak interpretovanou náplňou rozličných cirkevných učení a dogiem ...









25. DECEMBER A INÉ LEGENDY O NARODENÍ

Vzhľadom na túto zmes omylov a protirečení musíme sa s údivom spýtať, ako potom došlo k tomu. že kresťanský svet slávnostne svätí Ježišove narodeniny práve 25. decembra. Na akom základe sa tak presne ustálil tento dátum? Aj tu, keď preskúmame tajomstvá historických prameňov k tejto otázke, ocitneme sa zrazu zoči-voči javu, nesmierne charakteristickému pre ranú cirkev.

Hádam najčudnejšie je to, že do polovice 3. storočia sa kresťania vôbec nezaujímali o Ježišove narodeniny. Preto sa v nápisoch, sochách a freskách z prvých troch storočí nenašli nijaké stopy po Ježišovom narodení. Až v 4. storočí bol v katakombách sv. Sebastiána zobrazený ako dojča zavinuté do plienok na egyptský spôsob, s aureolou okolo hlavy, s Jozefom a Máriou, volom a oslami pri boku. Bola to kompozícia, inšpirovaná navidomoči tak Izidiným kultom, ako aj apokryfmi Nového zákona.

Až rímsky biskup Hipolytos určil 2. január za deň Božieho narodenia. Neskôr sa ešte navrhovali iné dátumy, ako 25. alebo 28. marec, 18. alebo 19. apríl a 20. máj. Na Blízkom východe a v Egypte sa dlhý čas slávilo výročie narodenia dňa 6. januára. V Jeruzaleme sa tohto posledného dátumu pridržiavali až do roku 549, zatiaľ čo u arménskych kresťanov platí dodnes.

Z dokumentov vyplýva, že latinská cirkev začala oficiálne svätiť Ježišove narodeniny dňa 25. decembra až v prvej polovici 4. storočia. Čo cirkev viedlo, keď vybrala tento deň, a nie iný? Je to čas zimného slnovratu, keď sa deň začína predlžovať a sila slnka vzrastať. Rimania vtedy slávili narodenie neporaziteľného slnka, "Dies natalis Solis Invicti“. Oslavovali ho ošiaľom saturnálií, zábavami, hostinami a výmenou darčekov, najmä bábik pre deti. Vtedy prestával všetok normálny život, úrady nepracovali, školy boli zavreté, odkladal sa výkon trestov, ešte aj otrokom sa dovoľovalo slobodne vystrájať.

V 3. storočí sa kult slnka, ktorý do Ríma uviedol cisár Heliogabal, zastávajúci súčasne hodnosť sýrskeho kňaza slnka, začal stotožňovať s mitraizmom, jedným z najrozšírenejších náboženstiev tých čias. Vznešené obrady spojené s narodeninami boha slnka Mitru 25. decembra, podobnosť teologických koncepcií, ako aj staré tradičné zvyky spôsobili, že mitraizmus sa stal najnebezpečnejším súperom kresťanstva. Cirkevný spisovateľ Tertulianus, ktorý zomrel roku 220, pobúrene volal: „To diabol našepkáva kacírom, aby napodobňovali naše posvätné obrady v čase pôct vzdávaných ich falošným bohom. On prikazuje poznamenať krížom čelá Mitrových vojakov.“

Anonymný náboženský spisovateľ zo Sýrie nám dáva jasnú a úprimnú odpoveď, prečo sa latinská cirkev definitívne rozhodla pre 25. december. Píše toto: „Zvykom pohanov bolo oslavovať 25. decembra narodenie slnka a počas týchto osláv zapaľovali svetlá. Na týchto slávnostiach a sviatkoch sa zúčastňovali aj kresťania.

Preto keď si doktori cirkvi všimli, že kresťania prejavujú príchylnosť k týmto slávnostiam, rozhodli, že v tento deň treba oslavovať Božie narodenie ..."

Skutočnosť, že sa cirkev prispôsobila pohanskému sviatku, neprijali hneď a všetci so súhlasom. Sýrčania a Arméni obvinili latiníkov, že pestujú pohanský kult, hoci aj ich samých by bolo možné obviňovať z toho istého, lebo slávili Božie narodenie 6. januára, v deň slnovratu podľa juliánskeho kalendára, hoci sa v ten deň v Alexandrii oslavovalo narodenie Ozirida, stotožňovaného so slnkom. Sv. Augustín (prelom 4. a 5. storočia) vyzýval svojich kresťanských bratov, aby slávili sviatok 25. decembra nie na počesť slnka, ale na počesť toho. kto slnko stvoril.

Ešte v 5. storočí pápež Lev Veľký (440—461) vydal pastiersky list. v ktorom píše:

„Sú medzi nami takí, ktorí si myslia, že slávnosti treba svätiť nie tak z dôvodu Kristovho narodenia ako z dôvodu východu nového slnka.“ Na inom mieste toho istého listu sa stretáme s takouto pozoruhodnou výčitkou: „Lebo títo prv než vstúpia do baziliky svätého apoštola Petra, zastanú na schodoch, obrátia sa a pokorne skláňajú hlavu smerom k slnečnému kotúču.“

Znovu tu treba poznamenať, že cirkvi nešlo o zrušenie sviatku, ale o to, aby mu dala nový, kresťanský zmysel. Sviatok 25. decembra jej bol do istej miery nanútený veriacimi, lebo sa zrodil zo starodávnych ľudových zvykov, z reakcie ľudu na ročné obdobia, z túžby pochopiť tajomstvo prírodných premien. Boli to odveké zvyky, hlboko zapísané do tradície pokolení. Nečudo preto, že kresťania, prevažne prostí ľudia, nemohli a nechceli sa s nimi rozlúčiť. Lebo aj keď prijali nové náboženstvo, zostali deťmi prírody. Na druhej strane cirkev, bezmocná proti životaschopnosti týchto sviatkov, bola natoľko múdra, že si ich adaptovala a dala im svoj vlastný zmysel. Takto si kresťanstvo privlastnilo z mitraizmu niekoľko ďalších sviatkov: sviatok sv. Juraja v apríli nahradil pohanský sviatok Parilli, Jána Krstiteľa — pohanský sviatok vody, Nanebevzatie Panny Márie v auguste — sviatok Diany a sviatok Všechsvätých je pokračovaním pohanského sviatku zomrelých.

..................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Dokonca ani veriaci ľudia, keby odložili nabok zázraky a pozastavili sa nad ohromujúcou cestou dejín, nemali by mať problémy, aby uverili, že kresťanstvo vzniklo cestou prirodzeného vývoja, pravdaže s tým, že by v tomto vývoji videli prejav božej vôle.

sobota 14. septembra 2019

ČERŇAK, JEFIM BORISOVIČ - TAJNÉ SPOLOČNOSTI

ČERŇAK, JEFIM BORISOVIČ

TAJNÉ SPOLOČNOSTI
(Nevidimyje imperii)

Pravda, Bratislava, 1990
preklad Eva Piovarcyová
prebal Ivan Šimek
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
ISBN 80-218-0061-5

politika, záhady, ezoterika,
336 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 415 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný

1,80 € PREDANÉ

*H-6-3*

Práca J. B. Čerňaka, u nás známeho autora knihy Päť storočí tajnej vojny, sa zaoberá rastúcou vlnou iracionalizmu medzi širokými spoločenskými vrstvami, a to v rozličných podobách od mysticizmu až po okultizmus, astrológiu, mágiu a podobne. Ich organizačnou formou sú tajné spoločnosti a sekty, ktorých história často siaha až do staroveku. Autor nám približuje najznámejšie tajné a mystické spoločnosti, hovorí o ich vzniku a cieľoch, hlavných predstaviteľoch, diferenciácii, zámeroch, činnosti a legendách, ktoré o nich kolovali. Sú to katari, templári, bratia Ružového kríža a iní. Dotýka sa aj pôsobenia niektorých významných postáv svetovej kultúry - Bacona a Descarta. Podrobne opisuje činnosť slobodomurárov v Anglicku, Škótsku, Francúzsku, Taliansku a Nemecku, kde sa zameriava najmä na obdobie fašizmu, analyzuje celé jeho ideologické a sociálno-psychologické podzemie, ktoré vplývalo na Hitlera a jeho najbližších spolupracovníkov.

Viaceré časti knihy sú venované analýze súčasného stavu a vplyvu tajných spoločností na život buržoáznej spoločnosti od USA až po západnú Európu, predovšetkým Taliansko, kde aktívne pracovala lóža P-2. Čitateľ sa môže dozvedieť mnoho zaujímavých faktov o činnosti okultných a astrologických spolkov a hnutí, teozofických spoločností, sekte Sun-Moona, ako aj pôsobení medzinárodnej mafie, jej ideológii a politických cieľoch.









OBRODENIE OKULTIZMU

„Satanskú renesanciu“ sprevádzalo „obrodenie okultizmu“. Vo Francúzsku číta dvadsať miliónov ľudí astrologickú literatúru a v krajine pôsobí tridsaťštyritisíc astrológov. Začiatkom päťdesiatych rokov uverejňovalo v USA sto novín horoskopy, roku 1978 stúpol ich počet na dvetisíc. Existujú početné astrologické spoločnosti vrátane takého „vedeckého centra“, akým je Vysoká škola astrologického výskumu. V USA číta astrologickú literatúru štyridsať miliónov ľudí, desaťtisíc osôb profesionálne veští z hviezd a dvadsaťtisíc to robí popri inom povolaní. Západná tlač tvrdí, že bývalý prezident USA R. Reagan sa každý deň radil s astrológom.

Desiatky škôl pripravujú diplomovaných šarlatánov. V NSR sleduje horoskopy dvadsaťdva miliónov ľudí, z toho pätnásť miliónov verí astrologickým veštbám. V Taliansku bolo v sedemdesiatych rokoch desaťtisíc astrológov. Ich služby využívali aj predsedovia vlády G. Andreoti a A. Fanfani. Vo Veľkej Británii naďalej prekvitá Blavatskej výtvor — Teozofická spoločnosť, ktorá má päťtisíc členov a pobočky vo Francúzsku (kde vydáva časopis Modrý lotos), USA a Indii. K nim treba pridať rozličné oddelené spoločnosti, ako napríklad Spojená lóža teozofov, ktorá existuje v Paríži od roku 1909. V Londýne funguje Medzinárodný rád kabalistov, v ktorom je niekoľko tisíc ľudí.

Ako ironicky poznamenal časopis Time, americkým okultistom sa zrejme podarilo uskutočniť starý sen stredovekých alchymistov o premene obyčajného kovu na zlato. Vydávanie Okultného obchodného časopisu sa veru stalo výhodným. Uverejňovali sa v ňom veštby o pohybe kurzu na burze podľa horoskopov, veštenie z kávovej usadeniny a mystických tarokových kariet, odporúčania pri obchodovaní s predmetmi „obrodenia okultizmu“, ved len Metafyzické ústredie v San Franciscu predávalo za milióny dolárov okultnú literatúru a iný tovar, ktorý bol žiadaný v kruhoch stúpencov nových kultov. A to, prirodzene, nerátame predaj týchto „nesmierne užitočných“ vecí v bežných obchodoch.

A aké by to bolo obrodenie, keby pri ňom chýbali bratia Ružového kríža? Starý mystický rád bratov Ružového kríža založil v USA roku 1908 Spencer Lewis. Keď zakladateľ rádu roku 1939 umrel, túto funkciu prevzal jeho syn Ralf M. Lewis. Okrem toho existuje v USA Najvyššia veľká lóža a v pobočkách mimo Ameriky sa vymenúvajú legáti. Vo frankofónnych krajinách je najvyšším legátom doktor filozofie Raymond Bernard. Vedie Veľkú lóžu aj „chrámy“, lóže, kapituly a podobne. Členovia rádu sa delia podľa deviatich stupňov zasvätenia; vodcovia, ktorých vymenúva „krúžok iluminátov“ podľa troch stupňov. Za svojich predchodcov vyhlasuje rád R. Bacona, Leonarda da Vinci, Nostradama, G. Bruna, F. Bacona, Spinozu, Newtona, Pascala, La Fayetta a slávnych fyzikov a chemikov minulého storočia ako Daltona a Faradaya. Krédo rádu je zmesou gnosticizmu, kabaly, alchýmie a iných podobných „vied“. Podľa názoru vodcov rádu sa v jeho činnosti striedajú obdobia „vonkajšej aktivity“ a „spánku“, z ktorých každé trvá stoosem rokov. Nakoľko sa prvý aktívny cyklus začal v Amerike roku 1694 a skončil roku 1801, nastúpilo po vyše storočnom „spánku“ roku 1909 obdobie novej aktivity, ktoré sa zavŕši až v 21. storočí. Je to dlhodobý termín, a preto majú bratia Ružového kríža veru ešte dosť času na „vonkajšiu aktivitu“.

Rád má údajne vyše šesť miliónov členov. Jeho pobočky sídlia v desiatkach kapitalistických krajín. Rád založil aj mládežnícke organizácie. Do lóží dospelých prijímajú mladistvých od pätnástich rokov, „predpríprava“ trvá iba tri mesiace, čo nie je tak veľa, zato každoročné členské príspevky už nie sú také zanedbateľné. Neprístupnosť nebráni rádu mať vlastné vydavateľstvo a vydávať časopis Brat Ružového kríža, v ktorom sa okrem informácií o činnosti bratov v celom svete, o medzinárodných konventoch bratov v rezidencii rádu v San José (Kalifornia) prerokúva pálčivá otázka, či veštenie z ruky a iné oblasti činnosti majú vedecký základ. Čitatelia časopisu môžu dostať práce, ktoré vydáva rád vo forme učeného traktátu Vláda nad životom, určeného záujemcom o „záhady vedomia a fakty, týkajúce sa vlastného »ja«“. „Bratia Ružového kríža,“ presviedča rád, „nehlásajú náboženstvo. Je to starodávne učené bratstvo. Po stáročia ukazovalo mužom

..........................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Medzi tajnými spoločnosťami súčasného kapitalistického sveta jestvujú aj syndikáty zločincov, ale to už je osobitná téma.



JAMBRICH, ĽUDO - INDOČÍNA SKRZ NASKRZ I.

JAMBRICH, ĽUDO

INDOČÍNA SKRZ NASKRZ I.
Thajsko, Kambodža
+ Dobré rady ako fotografovať na cestách a dovolenke

Informačné centrum podnikateľov, Žilina, 1999
obálka Tibor Majerčík, Ľudo Jambrich
fotografie Ľudo Jambrich
ISBN 80-88888-64-6

cestovanie, cestopis, fotografovanie,
248 s., čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 398 g

tvrdá väzba
stav: výborný

2,50 €

*H-6-3*

Dvojdielna publikácia Indočína SKRZ NASKRZ nadväzuje na úspešný cestopis Ľuda Jambricha, Exotické kontinenty Skrz Naskrz. Prvý diel Indočíny nás zavedie do Thajska a Kambodže. Už samotné názvy destinácií napovedajú, že v knihe o ďalekých ázijských krajinách nebude chýbať exotika. Čitateľ v nej však nájde podstatne viac, pretože autor - cestovateľ, publicista a fotograf v jednej osobe dokáže rozprávanie o svojom putovaní obohatiť nielen zaujímavými postrehmi, ale aj napätými situáciami a svojským humorom.

Súčasťou knihy je aj poradenská časť venovaná farebnému fotografovaniu. Dobré rady ako fotografovať na cestách a dovolenke neponúkajú suchú teóriu. Autor svoje bohaté skúsenosti z fotografovania na cestách pretavil do praktických rád a tipov, ktoré podáva záujemcovi o fotografiu jednoduchou a zrozumiteľnou formou. Rady doplnené desiatkami autorových najlepších záberov pomôžu pri fotografovaní tak začiatočníkom, ako aj pokročilým priaznivcom fotografie.

Rady o fotografovaní lektoroval Karol Kállay.











Milí čitatelia, boli ste už vy niekedy v karaoke čiže KTV bare? Nie, nemyslím karaoke Fun-rádia ani inej rozhlasovej stanice. Mám na mysli taký ozajstný, akurátny karaoké bar. Že ste možno aj boli, ale nie ste si istí, pretože neviete presne, ako taký karaoké vyzerá? Dobre, dobre, vidím, že budem musieť začať opisom. Videli ste už zariadenie obývačky? Predpokladám, že áno. Tak si ho predstavte: gauč, konferenčný stolík, jedno alebo dve kreslá, televízor, hi-fi veža s poriadnymi reproduktormi, video a stojan s tuctom kaziet. Ak si to všetko vo vašich predstavách nasťahujete do stiesneného priestoru 3 krát 5 krát 2 metre, intímne ho osvetlíte girlandami drobných žiarovočiek a k stolu si primyslíte niekoľko mikrofónov, z ktorých vedú káble do zosilňovača, pred očami by sa vám malo objaviť Karaoké Ani. Lepšie povedané, jedna z jeho miestností, pretože tam boli takéto priestory tri. Boli si navlas podobné, takže ak túžite po predstave celkom dokonalej, vynásobte si tú prvú miestnosť tromi a výsledok prepojte úzkou tmavou chodbičkou.

Zariadení podobných tomuto sú v Phnom Penhe tucty. Nie je tomu tak dávno, čo Phnompenhčania o podobných inštitúciách ani nechyrovali. Vietnamom podporovaný režim nastolený po zvrhnutí Pol Pota nemal veľké pochopenie pre moderné zábavky, a tak si priaznivci karaoké museli počkať až do deväťdesiateho tretieho. Vtedy s prvými slobodne organizovanými voľbami pod záštitou OSN zavial z najvyšších miest liberálny vetrík, ktorý prial aj karaoké. Táto forma zábavy, pri ktorej si návštevníci môžu zaspievať spoločne so svojim obľúbeným spevákom sa podobne, ako všade vo východnej Ázii rýchlo ujala. KTV-bary začali vyrastať ako huby po daždi a stali sa takou populárnou formou oddychu, že bohatšie firmy ponúkajú svojim zamestnancom bonusy vo forme preplatenia návštevy KTV. Tí čo si prichádzajú zaspievať za vlastné, platia buď hodinovo za prenajatie celej miestnosti, alebo nadrobno, za každú pesničku. Jeden song vyjde tak na 10 Sk.

My sme však platiť nemuseli. Bol som opäť hosťom. Tentoraz Ponaritovým. Z jeho kostnatej tváre sa nestrácal úsmev a ochotne mi porozprával (po slovensky mu to išlo vynikajúco), ako si zvyká po návrate na svoju staronovú vlasť.

„Je to poriadne odlišné než na čo som bol zvyknutý,“ začne opisovať svoj džob. “ Pracujem v stavebnej firme a mám na starosti všetko, jednoducho všetko čo so stavbou súvisí. Robím výpočty, rysujem projekty. Či oceľ, či betón všetko jedno. Keď som inžinier, mal by som to vraj vedieť. Okrem toho mám na starosti kontakt so zákazníkmi a aj stavebný dozor.“ Poklepe si na mobil pri boku. „Naša firma je na miestne pomery moderná, napriek tomu, že je čisto kambodžská. Zamestnávateľ nám napríklad dáva motorky aj na domáce používanie, alebo prepláca návštevy nočných podnikov. Na druhej strane, práva zamestnanca, sociálne alebo zdravotné dávky tu neexistujú. Ja robím nonstop, bez voľnej soboty a nedele. Ani na dovolenku nemám žiadny nárok. Občas dostaneme vo firme voľno, ale to závisí plne od dobrej vôle majiteľa. Môže dať, ale nemusí. Za to zarobím tak 200 dolárov mesačne, čo je tu pre mnohých ročný plat, takže som na tom veľmi dobre.“

Ponaritova firma bude mať v blízkych rokoch plné ruky práce. Dve tretiny budov boli v Phnom Penhe poškodené, prakticky všetky sú v dezolátnom stave. Podobne je to aj s inžinierskymi sieťami, o ktorých zničenie sa polpotovci postarali. Strach o miesto Ponarit mať nemusí. V Kambodži je akútny nedostatok vzdelaných pracovných síl. V Roku nula a v tých štyroch, ktoré nasledovali, bolo zavraždených 20 000 inžinierov a skoro všetci architekti. Jeho rodičom sa však podarilo prežiť a na miesme pomery sa im darí vcelku úspešne.

„Ako rodina sa nemôžeme na núdzu sťažovať. Otec pred rokmi emigroval do USA a za peniaze čo poslal sme si otvorili toto KTV. Nie je to žiadny luxusný podnik, ale mojej matke a sestre to na živobytie stačí. Keď sa k tomu pridá ešte môj zárobok, je to fajn.“

Využil som príležitosť, aby som sa priamo od prameňa dozvedel niečo bližšie o tomto druhu podnikania.

„Zriadiť karaoké nie je až taký problém. Potrebuješ nejakú miestnosť, zariadenie, video, televízor. To je základná konfigurácia. Ak máš vyššie ašpirácie, musíš zamestnať obsluhu. Dievčatá, ktoré nosia zákazníkom nápoje, prípadne im spievajú. V mnohých podnikoch ich služby idú ešte ďalej, to však nie je náš prípad, my

GALSKÝ, DEZIDER - HAZARD PANA LESSEPSE

GALSKÝ, DEZIDER

HAZARD PANA LESSEPSE

Svoboda, Praha, 1966
obálka Miloslav Jágr
1. vydanie, 63.800 výtlačkov

politika, história
180 s., čeština
hmotnosť: 292 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

1,30 €

*H-6-3*

Každá doba má svá dobrodružství a dobrodruhy. Osmnácté století dalo světu poslední skupinu slavných mořeplavců, kteří na korábech objevovali ještě neobjevené. Dobrodruzi devatenáctého století, kdy vrcholí období liberálního kapitalismu a začíná éra imperialismu, jsou z rodu Cyruse Fielda, který financoval riskantní podnik položení prvního kabelu mezi Amerikou a Evropou, zkrachovaného diplomata Ferdinanda Lessepse, který se stal ve vědomí několika generací stavitelem, inženýrem, tvůrcem, strůjcem a otcem největší stavby období liberálního kapitalismu a největší korektury přírody v dějinách lidstva vůbec...








Setkání pana Ferdinanda de Lessepse s rytířem Aloisem Negrellim von Moldelbe


Přišel čas jet do Paríže i z jiného důvodu. Konečně bylo třeba odstranit z cesty Studijní společnost, která se drze vetřela do přízně císařského dvora, kde přece on má všechny předpoklady hrát první housle. Studijní společnost mu připadala jako brzda a balast v jeho podnikání.

Dne 30. dubna opustil Káhiru. Těsně před odjezdem odevzdal Mehmedu Saídovi návrh projektu průplavu vypracovaný inženýrem Linantem a Mugelem s tím, že tento návrh předloží k posouzení nej lepším evropským odborníkům. Po dobrozdání věhlasných inženýrů z Anglie, Francie, Rakouska a jiných zemí zahájí se okamžitě upisování akcií. A pak bez prodlení začne se kopat na šíji. Mehmed Saíd dal na oplátku za toto optimistické prohlášení Lessepsovi vyhotovit francouzský opis koncese z 30. listopadu 1854.

Hned po příjezdu do Paříže se dal Lesseps do práce a než se Enfantin a Arlés-Dufour stačili vzpamatovat, získal bez větší námahy všechny vlivné kruhy na svou stranu. Studijní společnost vylíčil jako skupinu podivínů, neschopných jakékoli seriózní akce. U císařského dvora to byla pro něj maličkost podat posudek o bývalém saint-simonovci, který byl za své pochybné mravní názory v době Ludvíka Filipa dokonce odsouzen. A co by císařovna Evženie neudělala pro svého příbuzného!

Když se Enfantin dověděl, v jakých barvách ho vylíčil Lesseps u dvora, dožadoval se audience u císaře. Ale Napoleon III. pro něj neměl čas. A kamkoli se Enfantin obrátil, našel zavřené dveře, přibouchnuté Lessepsem. Arlés-Dufour se chtěl s Lessepsem sejít, aby si vzájemně vysvětlili trapné nedorozumění. Ale Lesseps nestál o setkání se Studijní společností, ani s Arlés-Dufourem osobně.

Francouzská skupina dlouho tajila před německou skupinou, jak se věci mají s Lessepsem. Celá věc jí byla vrcholně nepříjemná a stále čekala, že se přece nějak urovná.

A pak se stalo toto.

Dne 5. května 1855 napsal Lesseps dopis baronu Bruckovi, bývalému řediteli Terstského Lloydu a tehdejšímu ministrovi obchodu:

»Jeho Výsost vicekrál mne pověřil, abych vám sdělil, že zapsal vaše jméno a jméno pana Negrelliho na listinu zakladatelů podniku. Vicekrál by nemohl najít významnější a silnější ochránce než skvělého rakouského ministra a slavného inženýra staveb v Lombardii a Benátkách.«

Byl to zjevný tah na rozbití Studijní společnosti.

Když se o tom Arlés-Dufour dověděl, napsal Lessepsovi poslední dopis:

»Zdá se, že jakákoli spolupráce v budoucnosti je nemožná a vyloučená. Nebudu se do vašich záležitostí již míchat, ale žádám vás současně, abyste mne také nechal bez povšimnutí. jsem přesvědčen, že mne znáte natolik, abyste věděl, že přijímám přerušení spojenectví, které jsem považoval za tak vážné jako sám cíl, s hlubokým smutkem.«

Ve své obsáhlé odpovědi se Lesseps znovu vrací k starému argumentu, že Studijní společnost je historická záležitost a není jí ničím zavázán. »A konečně nepovažuji současnou záležitost Suezského průplavu za svou. Je záležitostí egyptského vicekrále, jako konec konců bude v budoucnosti záležitostí celého světa.«

Arlés-Dufour ještě udělal jeden pokus o záchranu prakticky již mrtvé Studijní společnosti. Napsal německé skupině otevřeně, jak se Lesseps zachoval, a navrhoval schůzku Studijní společnosti u příležitosti Světové výstavy v Paříži v letních měsících roku 1855. Na programu mělo být oživení činnosti a změna Společnosti nyní již ve stavební společnost.

Schůzka se konala až v září a její průběh plně obrážel bezradnost vedení Společnosti. Negrelli, Talabot a Stephenson nebyli jednotni v názoru, jaký průplav vybudovat. Negrelli byl v zásadě pro prokopání přímého spojení obou moří bez jakýchkoli zdymadel, Talabot byl pro průplav se zdymadly a Stephenson, který podlehl atmosféře londýnských vládních kruhů a měl před časem zajímavý důvěrný rozhovor s lordem Palmerstonem, byl vůbec skeptický k celé záležitosti, a když už, tak se přikláněl k průplavu nepřímé-

..........................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Snad u nejmladší generace slovo Suez vyvolá přece jen asociaci s ušlechtilou odvěkou touhou lidstva aperire gentibus terram.



TERNER, ERICH - STÁT IZRAEL

TERNER, ERICH

STÁT IZRAEL

Svoboda, Praha, 1990
edícia Encyklopedický přehled
obálka Anna Kubů
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
25-026-90

geografia
64 s., čeština
hmotnosť: 63 g

mäkká väzba
stav: mierne pokrčené

0,70 €

*H-6-4*





SMOLÁK, VLADIMÍR - FRANCÚZSKO-SLOVENSKÝ A SLOVENSKO-FRANCÚZSKY VRECKOVÝ SLOVNÍK

SMOLÁK, VLADIMÍR
HRČKA, ONDREJ

FRANCÚZSKO-SLOVENSKÝ A SLOVENSKO-FRANCÚZSKY VRECKOVÝ SLOVNÍK

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1980
4. vydanie, 24.850 výtlačkov
64-430-80

slovníky prekladové
872 s., slovenčina, francúzština
hmotnosť: 465 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý

2,00 €

*H-6-4*





VOGRALIK, VADIM GABRIELEVIČ - AKUPUNKTURA

VOGRALIK, VADIM GABRIELEVIČ
VOGRALIK, MICHAIL VADIMOVIČ

AKUPUNKTURA
bodová reflexní terapie
(Punkturnaja refleksoterapija Čžeň-czju)

Avicenum, Praha, 1992
preklad Ivan Heidler, Václav Kajdoš
obálka Miloš Kašpárek, Milan Jílek
ISBN 80-201-0196-9
1. vydanie, 15.000 výtlačkov

zdravie, alternatívna medicína, akupunktúra, zdravotnícka literatúra,
351 s., 133 čb obr., čeština
hmotnosť: 570 g

tvrdá väzba
stav: uvoľnená väzba, knižničné pečiatky

2,50 € PREDANÉ

*bib14* in *H-kris*