štvrtok 23. mája 2019

DĚJINY ZEMÍ KORUNY ČESKÉ II.

DĚJINY ZEMÍ KORUNY ČESKÉ II.
od nástupu osvícenství po naši dobu

Paseka, Praha, 1992
obálka Prokop Paul
mapy Drahomíra Šimková
fotografie Zdeněk Helfert
1. vydanie
ISBN 80-85192-30-6

história
312 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 492 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky, chrbát mierne odchlípený

1,50 € PREDANÉ

*bib14* in *H-bar*









MARTIN BENKA 1888 - 1988 - SÚBORNÉ DIELO

MARTIN BENKA 1888 - 1988 - SÚBORNÉ DIELO
súborné dielo
pri príležitosti 100. výročia nedožitých narodenín

Slovenská národná galéria, Bratislava, 1988
Etnografický ústav SNM, Martin, 1988
1.500 výtlačkov

monografie, výtvarné umenie,
nestr., čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 290 g

mäkká väzba
stav: dobrý

9,90 € PREDANÉ

*regihu* in *H-2-9*





ZGURIŠKA, ZUZKA - MESTEČKO NA PREDAJ

ZGURIŠKA, ZUZKA

MESTEČKO NA PREDAJ

Slovenský spisovateľ, Bratislava,
edícia Vybrané spisy Zuzky Zgurišky (4)
prebal Zoltán Salamon
6. vydanie, 25.000 výtlačkov
13-72-020-85

román, beletria, humor,
456 s., slovenčina
hmotnosť: 544 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

1,00 €

*kolha* in *H-kris*

Mestečko na predaj je druhým dielom trilógie Zuzky Zgurišky, ktorá všetky tri na seba voľne nadväzujúce zväzky venovala rodnému kraju s jeho kopanicami. Fabula románu je humorná mozaika poskladaná z veľkého množstva príbehov z kopaníc i západoslovenského malomesta, Hneď na začiatku deja vovádza autorka do svojej "metropoly pod slamou" po vzniku prvej republiky. Kopaničiarske mestečko sa búrlivo a ochotne prispôsobuje novým pomerom. V tisícorakých smiešnych, huncútskych i výsmešných príhodách zobrazuje autorka bežný občiansky život, ale najmä politické intrigy s ich pozadím, pričom rieši ústrednú otázku príbehu: či sa podarí agrárnikom kúpiť si nič netušiace Mestečko a nadobudnúť v ňom neobmedzenú moc. Zdravý kopaničiarsky rozum sa v zložitej situácii rozhodne správne: vo voľbách zmocnie komunistická strana založená robotníkmi na stavbe železnice. Na malomestskej honorácii autorka výstižne vykreslila politické intrigy. Nešetrila smiešnymi udalosťami, aby čím najvýstižnejšie spodobila mestečkovskú honoráciu, inteligenciu, drobnú buržoáziu, ale i svet veľkostatkárskych i politických veličin, ktorému ako protiváhu postavila svet drobných remeselníkov a pracujúceho ľudu. Mestečko na predaj je román humoristický, napísaný spontánne, so zmyslom pre komiku situačnú i slovnú, pre vtip i nadsádzku, ktorú autorka tak úspešne používa pri vytváraní ľudských i morálnych profilov postáv v súkromí i spoločenskom živote. Nikde v celej trilógii nevtipkuje na účet kopaničiarov a už vonkoncom sa z nich nevysmieva. To však neznamená, že sa z nich a s nimi nesmeje. Ideový pôdorys prózy autorka zaplnila takými sviežimi príhodami, s takým zriedkavým zmyslom pre humor a s láskavým zaujatím pre čisté ľudské city, že si tento román natrvalo získal široké vrstvy čitateľov všetkých generácií.




Na druhý deň priniesla agrárna tlač nadšené články o slávnostnom Prvom máji v Mestečku. Deň mal palcovými literami cez celú prvú stránku napísané: Obrovský triumf poslanca Hlaváča v kopaničiarskom kraji. Večerník priniesol článok s titulom: Poslanec Hlaváč medzi svojimi najvernejšími. Hlas ľudu sa honosil článkom s nadpisom: Drobný roľnícky ľud víta svojho vodcu. Na prednej strane denníkov sa skvela veľká orámovaná poslancova podobizeň Deň mal pod ňou tento podtitul: Najpopulárnejší bojovník roľníckeho ľudu Igor Hlaváč.

Materiál pre tieto články dávno pred oslavou dodal sekretariát strany. Boli to výňatky z reči, čo pre Hlaváča pripravil generálny sekretár Kujavec. Nijako sa to nezhodovalo s tým, čo rečnil, ale ktože mohol vedieť, že sa nebude držať pripraveného prejavu. Tak sa stalo, že Lošek, Stehlík a Korčák, keď si chceli zrekapitulovať poslancov prejav, boli prekvapení celkom inakším obsahom úvodníkov, dvojstránkových stĺpcov, čo priniesli agrárne noviny. Traktovalo sa to všelijako. Lošek povedal Korčákovi na prechádzke: „Nevravel som dobre, že Igor hovorí z brucha? Priviezol si so sebou celú kopu redaktorov, a potom to takto zbabrú.“

„Čudné, veru čudné, že môže také niečo zlyhať aj pri dobre organizovanom podujatí,“ čudoval sa Korčák.

„Hneď od začiatku som videl, že dakde spravili chybu,“ hovoril Stehlík, akoby sa ospravedlňoval. „Usiloval som sa zo všetkých síl, aby bola oslava grandiózna, dôstojná našej strany a primeraná prítomnosti jeho excelencie. Neviem, veru neviem, kde sa stala chyba, že slávnosť nevypálila tak, ako sme si predstavovali.“

Len veľkostatkárovi Gažovičovi bolo všetko jedno. On poslanca nepočúval a články v novinách nečítal, preto neprišiel na nezrovnalosti medzi nimi a skutočnosťou.
Pani Lošková sa nezúčastnila na májových oslavách. Bolo by predsa pod jej dôstojnosť stáť s kopaničiarkami v jednom húfe. Kolembala sa v hojdacom kresle a čítala nemecký román. Keď prišiel muž domov skôr, ako sa slávnosť skončila, hnevala sa naňho.

„Prečo si neostal do konca? Očakávala som, že privedieš Hlaváča, aby ma prišiel pozdraviť, ako by sa patrilo. Dobre vieš, čo by to znamenalo v očiach našich dedinčanov. Nevieš si nikdy urobiť reklamu."

Lošek chodil hore-dolu po izbe s rukami vo vreckách.

"Hovoril dnes podpriemerne. Nevládal by som mu gratulovať k takému slabému prejavu. Radšej som ušiel. Aj tak mi Stehlík vravel, že ostal na obed u Gažoviča, čo by u nás hľadal.“

Korčáková sa zas povadila so slečnou Amáliou pre zle organizované vystúpenie rujaniek.

„Naša Zorica bola prvým bodom programu. Na tom bode veľa záležalo, milá slečna. Vy ako podpredsedníčka Rujany ste mali pána ministra upozorniť, čo príde a ako sa má zachovať. Veď on si mojej dcéry ani nevšimol, ba vyzeralo to, akoby bol nepríjemne vyrušený, keď mu odovzdala kyticu. Aký radostný obrázok je to pre publikum, keď rečník pobozká mladé dievča, ktoré mu odovzdá kvety. Zhromaždenie zvyčajne začne tlieskať a hneď je výborná nálada.“ Slečna Amália bola urazená.

„Veru si nezaslúžim takéto výčitky. Usilovala som sa, ako bolo v mojich silách, aby sa naše rujanky vyznamenali, a nemôžem za to, čo sa stalo. Zorica mala mať viac dôvtipu a sama mala pobozkať pána ministra. Medzi nami povedané, je na to dosť pochabá, a tam akoby odrazu osprostela. Želka Šešulková urobila to isté. Ba ešte horšie. Bežala domov a celou cestou rumádzgala. Ľudia sa ma opytovali, čo sa pani dirigentovej stalo. Druhý raz si lepšie rozmyslím, komu mám dať funkciu.“

Čifi Šesták, Sveto Bradáč a Kiko Šaško horlivo vyvolávali fotografie zo slávnosti. Na jednej bol minister bez hlavy, na druhej mal rozmazanú tvár a na tretej mu ju zakrývala kytica Zory Korčákovej. Zoru, ktorá si tých amatérskych fotografov objednala, nebolo ani na jednej fotografii poznať. Na jednej ju predstavoval veľký zadok a krátke nohy, lebo Šesták ju zachytil zblízka a zo spodku, práve keď podávala ministrovi kyticu. Na druhej nohy zmizli, trup sa vznášal v povetrí a tvár bola jedna jediná rozliata atramentová machuľa. Bolo to na zlosť. Zora div neplakala. ”Akí ste nešikovní. Teta Žemľová chcela fotografie poslať do časopisu Rujana. Viete, aká by som sa stala odrazu známa celej
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

... posledná veta ...

Sane už leteli dolu vŕškom.

DĚJINY ZEMÍ KORUNY ČESKÉ I.

DĚJINY ZEMÍ KORUNY ČESKÉ I.
Od příchodu Slovanůdo roku 1740

Paseka, Praha, 1992
obálka Prokop Paul
mapy Drahomíra Šimková
fotografie Zdeněk Helfert
1. vydanie
ISBN 80-85192-29-2

história
304 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 492 g

tvrdá väzba
stav: uvoľnená väzba, podčiarkovaný text ceruzou, knižničné pečiatky

1,50 € PREDANÉ

*bib14* in *H-bar*









BENKA, MARTIN - ODEV NÁŠHO ĽUDU

BENKA, MARTIN
BENŽA, MOJMÍR

ODEV NÁŠHO ĽUDU

Osveta, Martin, 1983
prebal Robert Brož
ilustrácie Martin Benka
fotografie Ján Dérer
1. vydanie, 7.000 výtlačkov
70-069-83

výtvarné umenie, folklór,
136 s., slovenčina
hmotnosť: 750 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: veľmi dobrý, prebal ošúchaný

45,00 € PREDANÉ

*regihu* in *H-2-9*





LITINECKIJ, IZOT - TAJEMSTVÍ KVĚTU SMRTI

LITINECKIJ, IZOT

TAJEMSTVÍ KVĚTU SMRTI
(Izobretateľ priroda)

Lidové nakladatelství, Praha, 1984
edícia Čtení o...
preklad Horymír Junek
obálka Jan Jiskra
ilustrácie Vladimír Urban
1. vydanie, 50.000 výtlačkov
26-033-84

príroda
176 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 182 g

mäkká väzba
stav: dobrý

0,10 € PREDANÉ

*kolha* in *H-kris*










sobota 18. mája 2019

ŠULC, DUŠAN - SOKOL - TVORBA Z ROKOV 1972 - 1976

ŠULC, DUŠAN

SOKOL - TVORBA Z ROKOV 1972 - 1976
Súbor štyridsiatich siedmich reprodukcií výtvarných diel Kolomana Sokola s doslovom Dušana Rolla

Pallas, Bratislava, 1977
prebal Dušan Šulc
doslov Dušan Roll
1. vydanie, 3.000 výtlačkov
94-236-77

publikácie obrázkové, výtvarné umenie, umenie, monografie,
96 s., 47 reprodukcií
hmotnosť: 1388 g

tvrdá väzba s prebalom, veľmi veľký formát
stav: dobrý

30,00 € PREDANÉ

*regihu* in *H-2-9*

Paradoxne vyzerá, že práve tí najväčší umelci, a to ešte obvykle na vrchole svojho vývoja, vediac už o kráse všetko, začnú ňou pohŕdať. Približne podľa vzorca vyjadrujúceho lakonizáciu ich reči: ESTETICKÉ = ETICKÉ. (Nejde tu rozhodne o výmenu za opačné hodnoty. Takzvaný kult ošklivosti je iba vynález bezmocných, registrujúcich estétov.)

Hĺbka Sokolovej umeleckej výpovede, nikdy nedotknutá zaliečavosťou, sondovala vždy v oblastiach nezdobných, poznamenaných krvou: biedy, bolesti, žiadosti, krutosti.

Každé hlbšie pochopenie ľudskej komédie (ba aj v takom geniálnom vyjadrení ako v prípade Danteho Božskej) kontrapunktuje tragédia. Monumentálna metafora pekla neľútostne sprevádza človeka v jeho odvekom vzývaní krásy-utešiteľky.

Koloman Sokol patrí do rodu tých vzácnych umelcov, ktorých vzrušuje z celej reality (nazvime ju príroda, univerzum, alebo jednoducho všetko) iba človek. Nepoznáme od neho nijaké krajiny, zátišia ani abstraktné všeobecniny. Celé horkasté, no horúce „theatrum mundi" musí uňho odohrať tento jediný herec, nech sa pritom hoci doráňa, vyškiera sám sebe. Ba niekedy je donútený aj jazyk vyplaziť na seba. V posledných prácach Sokol stupňuje túto svoju nádhernú bezočivosť. Sprievod masiek (maskami sú celé figúry, nielen tváre!) defiluje, spretrhaný iba okrajmi papiera. Zaznamenáva ho nástroj, aký je práve poruke, bez obmedzení a predsudkov technických, ba na zlosť estétov aj výtvarných. Stopu na papieri, tak ako jazvu doráňaného, nezahládza nijaká skrášľujúca kozmetika. Zostáva úchvatným svedectvom po zápase o pravdu, ktorej jedinej dáva Sokol právo nazývať sa krásou.

Jediná znesiteľná forma pátosu, nerétorická, nementorujúca! Povzbudzujúca vo svojom ľudskom zanietení.







piatok 17. mája 2019

HEMINGWAY, ERNEST - ZBOHOM ZBRANIAM / KOMU ZVONIA DO HROBU / STAREC A MORE

HEMINGWAY, ERNEST

ZBOHOM ZBRANIAM / KOMU ZVONIA DO HROBU / STAREC A MORE
(Farewell To Arms - For Whom The Bell Tolls - The Old Man And The Sea)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1973
edícia Knižnica Nobelových cien
preklad Alfonz Bednár, Peter Ždán
doslov Ján Vilikovský
obálka Jozef Gális
13-72-033-73

beletria, román
880 s., slovenčina
hmotnosť: 1020 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

PREDANÉ

*kolha* in *H-kris*







„To sa stane každému,“ povedal Pablo pošmurne. „To nás čaká všetkých.“

„To čaká všetkých ľudí,“ povedal Anselmo. „To vždy ľudí čakalo. Čo je to s tebou, človeče? Bolí ťa brucho?“

„Sú veľmi silní,“ povedal Pablo. Znelo to, akoby sa zhováral sám so sebou. Pozrel pošmurne po koňoch. „Neviete si predstaviť, akí sú silní. Vidím, že oni sú čoraz silnejší. Čoraz sú lepšie vyzbrojení. Vždy majú viac materiálu. Ja mám takéto kone! A čo môžem čakať? Že budú na mňa poľovať a že umriem. Nič iné.“

„Ty poľuješ na nich, oni na teba,“ povedal mu Anselmo.

„Nie“ odpovedal Pablo. „Nie, už nie. A ak teraz odídeme z týchto hôr, kde sa pohneme? To mi povedz! Kde sa pohneme?“

„V Španielsku je veľa hôr. Ak človek odíde odtiaľto, môže ísť do Sierry de Gredos.“

„Ale ja už nie,“ povedal Pablo. „Už som ustatý, čo toľko na mňa poľujú. Tu nám je celkom dobre. No a ak vy teraz vyhodíte most, opäť budú na nás poľovať. Ak sa dozvedia, že sme tu, a začnú nás hľadať lietadlami, nájdu nás. Ak pošlú Maurov, aby nás vyhnali, nájdu nás a my budeme musieť ísť. Už mám toho všetkého dosť. Počuješ?“ Obrátil sa k Robertovi Jordanovi. „Aké právo máš, ty cudzinec, prísť sem ku mne a rozkazovať mi, čo mám robiť?“

„Ja ti nič nerozkazujem,“ odpovedal mu Robert Jordan.

„Ale nakoniec rozkážeš,“ povedal mu Pablo. „To. To je to svinstvo.“

Ukázal na dva ťažké plecniaky, ktoré zložili na zem, kým sa dívali na kone. Pohľad na kone akoby to všetko v ňom rozvíril, a keď videl, že Robert Jordan sa vyzná v koňoch, rozviazalo mu to jazyk. Všetci traja stáli pri povrazovej ohrade a slnko kde-tu svietilo gaštanovému žrebcovi na srsť. Pablo pozrel na neho a potom kopol do ťažkého plecniaka. „Toto je to svinstvo.“

„Ja som sem prišiel vykonať iba svoju povinnosť,“ poedal mu Robert Jordan. „Prišiel som na rozkaz tých, ktorí vedú vojnu. Ak ťa žiadam, aby si mi pomohol, môžeš odmietnuť, a nájdem si iných, ktorí mi pomôžu. A ešte som ťa nežiadal ani o pomoc. Ja musím konať podľa rozkazu a môžem ti povedať, že ide o dôležitú vec. Že som cudzinec, to nie je moja chyba. Radšej by som sa bol tu narodil.“

„Mne teraz najviac o to ide, aby si nám tu dal pokoj,“ povedal Pablo. „Podľa mňa, ja sa teraz musím starať o tých, čo sú so mnou, a o seba.“

„O seba. Áno,“ povedal mu Anselmo. „Stále a už dávno len o seba. O seba a svoje kone. Kým si nemal kone, držal si s nami. Teraz máme z teba len o jedného kapitalistu viac.“

„To nie je pravda,“ povedal mu Pablo. „Neprestajne vystavujem koníky nebezpečenstvu len preto, že bojujem za vec.“

„Veľmi málo,“ odpovedal mu Anselmo opovržlivo. „Veľmi málo, ako viem. Kradnúť, to áno. Dobre jesť, to áno. Vraždiť, to áno. Ale bojovať, to nie.“

„Ty si už starý, ale doplatíš na to, ak budeš takto rozprávať.“

„Ja som starý, ale nebojím sa nikoho,“ povedal mu Anselmo. „A som starý, a nemám kone.“

„Ty si už starý a nemusíš dlho žiť.“

„Ja som starý a žiť budem tak dlho, kým neumriem,“ odpovedal Anselmo. „A líšok sa nebojím.“

Pablo nepovedal nič, len zdvihol plecniak.

„Ani vlkov,“ povedal ešte Anselmo a zdvihol druhý plecniak. „Ak ty si vlk.“

„Zavri hubu!“ povedal mu Pablo. „Ty si už starý, ale priveľa papuľuješ.“

„Ale vždy aj spravím, čo poviem,“ povedal Anselmo, zohnutý pod plecniakom. „A teraz som hladný. A smädný. Poďme, ty partizánsky veliteľ so smutnou tvárou! Zaveď nás, kde by sme sa najedli!“

Veľmi zle sa to začína, pomyslel si Robert Jordan. Ale Anselmo je chlap. Sú obdivuhodní, keď sú dobrí, 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

... posledná veta ...

Starcovi sa snívalo o levoch.

OBHLÍDAL, FRANTIŠEK - DRAVCI

OBHLÍDAL, FRANTIŠEK

DRAVCI
Příručka k určování našich dravců zejména v přírodě

Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1957
edícia Lesnická knihovna
fotografie Zdeněk Kux
ilustrácie  Vojtěch Vokolek, Václav Fábera
obálka F. V. Danihelka, Anna Vamberská
1. vydanie, 7.000 výtlačkov

biológia, zoológia, príroda, príručky,
102 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 116 g

mäkká väzba
stav: dobrý

9,00 € PREDANÉ

*regihu* in *H-kris*FR