ROUBAL, RADEK - SLOVENSKO

ROUBAL, RADEK

SLOVENSKO
Sprievodca

Šport, Bratislava, 1984
obálka Jozef Michaláč
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
77-021-84

sprievodca, cestovanie,
192 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 373 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý

1,80 €

*zukol4*

NOSÁĽOVÁ, VIERA - NAŠE KROJE

NOSÁĽOVÁ, VIERA
PALIČKOVÁ, JARMILA

NAŠE KROJE

Mladé letá, Bratislava, 1988
ilustrácie Radoslava Mikulová
edícia Atlásky
1. vydanie, 17.000 výtlačkov
066-090-88 NKR

folklór, umenie
296 s., slovenčina
hmotnosť: 262 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý

9,90 € PREDANÉ

*zukol4*

JÓKAI, MÓR - KRÁĽ PIRÁTOV

JÓKAI, MÓR - KRÁĽ PIRÁTOV

WILDE, OSCAR - STRAŠIDLO CANTERVILLSKÉ

Smena, Bratislava, 1968
obálka Eliška Tomašková
preklad Anton Beskid (Kráľ pirátov), oh (Strašidlo Cantervillské)

2. vydanie, 62.000 výtlačkov

73-049-68

beletria, próza krátka, 

152 s., slovenčina

hmotnosť: 174 g

tvrdá väzba s prebalom, malý formát

stav: dobrý

0,80 € - DAROVANÉ THCK

*zukol4*

Prenasledovateľov toľká opovážlivosť prekvapila; chvíľu uvažovali, napokon zvinuli plachty a kým lúpežníci rozveselení čakali, čo vypáli z nemotorných, ťarbavých pohybov protivníkov, prerušili vojaci stíhanie a vrátili sa k ostatným lodiam. Piráti nerušene odplávali na šíre more i s nazbíjanými pokladmi.

Lúpežníci rozjarení zakotvili na brehoch Guyany. Bolože to peňazí! Na ulúpenej lodi našli osemdesiattisíc zlatých moisdorov uložených v sudoch, šnúry a rady orientálnych perál, čo brazílsky panovník posielal portugalskej kráľovnej do daru, a debny naplnené drahými tkaninami, najvzácnejším tovarom Južnej Indie.

A načože boli pirátom peniaze? Vari aby si ich uložili na úroky? Drahé látky na to, aby si otvorili obchod a merali ich na metre? Ó, nie. Lúpežníci vyznávali iné náboženstvo: spíjať sa, kým majú plné vrecká zlata, a nevytriezvieť, kým sa im ostatný zlatník neminie. Kto si odkladal z podielu, pokladali ho za zradcu, a s takým, ktorý sa s peniazmi chcel utiahnuť a žiť statočne, naložili ako s najväčším nepriateľom.

Na pevnine dobre poznali onen článok pirátskej viery. Lúpežníci pristávali na súši, len keď mali peniaze, keď sa im žiadalo užívať sveta, rozhajdákať svoje poklady čím skôr a v najväčšej prostopaši. Na mori sa ich báli, na pobreží sa im dostávalo pôct ako najlepším z najlepších: vítali ich nielen panie, ale ach! — aj sami páni. Sú dôkazy, že na Diabolských ostrovoch, v poriečí Surinamu, pretekali sa v prejavoch pohostinnosti voči pirátom i vládni úradníci, ba aj sám guvernér.

Prirodzene, lúpežníci premrhali za dva týždne osemtisíc dukátov a všetky mestské ženy, od prvej dámy po poslednú nevoľnicu, vyobliekali sa do hodvábu a kašmíru. Drahá šnúra perál, čo mala ozdobovať pekné hrdlo Jej Veličenstva portugalskej kráľovnej, obvíňala hrdlo guvernérovej manželky. Kade išli, všade veselica, od guvernérskych siení po ostatnú krčmu; piráti z jednej odchodili, do druhej prichodili, tam hrali gavalierov, tu zbojníkov, celé dni len pili, tancovali, bili sa a dvorili. Za dva týždne im slnko ani nesvitalo, ani nezapadlo, ovládal ich ustavičný ošiaľ, stupňovaná prostopaš a oceán zážitkov akoby nemal dna.

Ale naveľa sa vyčerpali všetky radosti: v meste už nebolo vína, čo by ich nebolo opojilo, ženu, ktorú by neboli objímali, zbitého milenca, ani muža, s ktorým by si neboli vypili za pohárik na priateľstvo — to jest, peniažky sa rozkotúľali do posledného moisdoru. A lúpežníci sadali na lode, pretreli si zmútené oči a poobzerali sa za novou činnosťou.

Zvedeli, že sa blíži k pobrežiu bohato naložená brigantína. Podvečer kormidelník zazrel loď ďaleko na obzore.

— Obozretne, — pripomínal Barthelemy. — Ak nás zbadá, bude mať kedy ujsť. Dve galeje zostanú tu pod vedením poručíka Kennedyho. Spustite na more sloop a štyridsiati

LÜDERSOVÁ, CHRISTINE - PR(A)VÁ LÁSKA

LÜDERS, CHRISTINE

PR(A)VÁ LÁSKA
Dievčatá rozprávajú svoje ľúbostné príbehy
Erste Liebe - wahre Liebe. Mädchen erzählen ihre Lovestory.

Aktuell, 1999
preklad Ingrid Skalická
ISBN 80-88915-39-2

próza krátka, pre ženy,
120 s., slovenčina
hmotnosť: 175 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý

0,90 € - DAROVANÉ THCK

*zukol4*

Dvanásť- až osemnásťročné dievčatá opisujú, ako prežili prvú lásku: od prvého stretnutia cez prvý bozk až po významné prvé milovanie. Na začiatku je to väčšinou láska fanúšičiek - sú pobláznené do speváka alebo herca, no skôr či neskôr každé dievča dospeje k názoru, že aj chlapec od susedov je celkom milý. Nie vždy však to najlepšie a najvhodnejšie nájdete blízko najmä keď vás Amorov šíp zasiahne na prázdninách, a potom sa nemôžete často vídať. Aj z toho vyplývajú trápenia a SKLAMANIA.

Láska z bagroviska

Bol pekný letný júnový deň. Mala som krátko pred sedemnástymi narodeninami. S vtedajším priateľom Christianom sme sa rozhodli zájsť k neďalekému bagrovisku.

Bolo tam veľmi veľa ľudí. Ľahli sme si na pláž. Poprosila som ho, aby mi natrel chrbát. Namiesto krémovania mi chrbát začal posievať množstvom bozkov. Obrátila som sa a začali sme sa vášnivo bozkávať.

Bolo nám spolu fajn, celý čas sme si zamilovane hrkútali, dokonca ani jazero si pred našimi bláznovstvami nemohlo byť isté.

Vo vode ma Christian pritiahol k sebe a vyznal sa, že ešte nikdy v živote nebol taký zaľúbený ako teraz. Vôbec som netušila, ako mám na jeho slová reagovať. Bola som veľmi dojatá, lebo to zjavne myslel vážne.

Keď sa pomaly zvečerilo, väčšina rodín s deťmi sa už pobrala domov. Na brehu začalo byť naozaj prijem-

ne.

Vzali sme si osušky a stiahli sa na pokojné miesto, chránené pred pohľadmi zvedavcov. Mali sme odtiaľ krásny výhľad na zapadajúce slnko. Scéna bola neobyčajne romantická a zrazu ma premohla túžba oddať sa Christianovi, no nič som na sebe nedala poznať.

Christian medzitým na deku rozložil jedlo. Oprela som sa mu o rameno a s pôžitkom sa dala kŕmiť. Už pri tejto malej hostine sme nevychutnávali len prinesené dobroty.

Začali sme sa hladkať a bozkať. Nebolo to prvý raz, čo sme sa takto láskali, no v tom okamihu som zatúžila vyspať sa s ním. Pošepla som mu svoj úmysel do ucha. Bol veľmi prekvapený, no očividne sa potešil.

Chopil sa aktivity, objímal ma a bozkával ešte vášnivejšie. Christian mal už nejaké skúsenosti, preto som sa ním dala viesť. Zrazu ma zachvátil strach, že predsa len sme ľuďom na očiach. Christian ma však utešil. Bol skutočne nesmierne nežný a ohľaduplný. Do ničoho ma nenútil, mohla som sa teda úplne uvoľniť. Cítila som, že bude nadovšetko opatrný. Napriek tomu som si spomenula na článok zo známeho časopisu pre mládež. Napríklad, že prvé milovanie bolí - razom ma prešla všetka chuť. Ochladla som. Christian si to samozrejme všimol a prestal ma bozkávať.

V tom okamihu by som vedela od samého sklamania rumádzgať. Christian ma nežne vzal do náručia a utešoval ma. Vraj nech sa upokojím, že to nie je také zlé a možno naozaj toto miesto nie je najvhodnejšie na milovanie. Takže sme si zbalili veci, obliekli sa a šli ku mne domov.

Na kuchynskom stole ležal lístok od rodičov, ktorí išli k známym na grilovaciu párty. Doteraz neviem ako, no

ROBINSON, JONATHAN - SÁM SEBE ZRKADLOM

ROBINSON, JONATHAN

SÁM SEBE ZRKADLOM
200 spôsobov, ako si vytvoriť život, aký naozaj chcete
(200 Ways to Create the Life You Want)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1998
preklad Miroslav Tkáč
obálka Jozef Gális
1. vydanie
ISBN 80-220-0830-3

motivácia, psychológia,
104 s., slovenčina
hmotnosť: 157 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

2,90 € PREDANÉ

*zukol4*

Vo vás je sklad múdrosti. Nájsť cestu k týmto informáciám je základný predpoklad vytvorenia životného štýlu, aký naozaj chcete. Chcete mať viac radosti zo života? Skúste na to ísť jednoduchými, ale provokujúcimi otázkami:

* Ako by som mohol spoznať v živote viac lásky?

* Keby som si bol istý, že nezlyhám, čo by som zmenil na svojej práci?

* Aký dôležitý cieľ by som chcel dosiahnuť a dokedy?

* Čo by som mal urobiť, aby som bol šťastnejší a spokojnejší?

Jonathan Robinson je psychoterapeut, viac ako 20 rokov sa špecializuje na poskytovanie najpraktickejších a najúčinnejších prostriedkov na rozvoj osobnosti.

JAROŠ, PETER - TROJÚSMEVOVÝ MILÁČIK

JAROŠ, PETER

TROJÚSMEVOVÝ MILÁČIK

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1973
obálka Ever Púček
1. vydanie, 4.000 výtlačkov
13-72-030-73

beletria, román
232 s., slovenčina
hmotnosť: 264 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

1,20 €

*zukol4*

Jarošovho Trojúsmevového miláčika možno označiť za autobiografickú prózu. Osudy hlavnej postavy Maraka sa v mnohom podobajú životným osudom autora. Aj Marako sa narodil v Hybiach a vyrastal medzi liptovským ľudom. Tu, v tomto prostredí hľadá a nachádza životné istoty ako dospelý človek. Môžeme sa s recenzentom Jarošovho Pýru pýtať, „či Peter Jaroš zostal tým Jarošom, ako sa predstavil vo svojich posledných prózach (Návrat so sochou, Krvaviny, Až dobehneš psa), a po druhé, či autor priniesol do inventára individuálneho prieniku v rozmedzí vlastnej tvorby nejaký nový prvok súvisiaci tak bytostne s jeho vývinovým experimentovaním“. Odpoveď na tieto otázky dáva sám Trojúsmevový miláčik, v ktorom sa prozaik Peter Jaroš snaží o široký záber skutočnosti a o verné vykreslenie charakteru mladého človeka.

Prvé dni som vdovu iba úctivo zdravil a ona mi ledabolo odpovedala. Neskôr, keď som ju poprosil, či by mi nemohla dávať raňajky, sa jej uráčilo so mnou aj rozprávať. Najprv sa ma spýtala, odkiaľ pochádzam, koľko mám rokov, čo robia moji rodičia a súrodenci, či chodím do kostola. Snažil som sa odpovedať tak, aby sa jej moje odpovede čo najmenej priečili a znepáčili. Po mesiaci som si už bol istý, že mi dôveruje a že nič proti mne nemá, lebo mi zverila samostatný kľúčik od hlavného vchodu a tak som odvtedy mohol vychádzať i vchádzať hocikedy. Po dvoch mesiacoch som si dôveru tej starkej získal natoľko, že mi začala tykať, neraz mi prišila odtrhnutý gombík a osmelila sa mi dávať všelijaké rady. Raz večer som sa bol vrátil po polnoci a ona to musela počuť, lebo pri raňajkách sa na mňa nesmelo usmievala.

— Na záletoch si bol, a že hej? — zabŕdla do mňa.

— Nie, kdeže!

— Čert, neverím ti!

— Nemusíte!

— Á, ale za tými cudzími učiteľkami nechoď, to je všetko panština, — kývla zatracujúco rukou. — Naše dievča si nájdi, ožeň sa tu! Naše dievčatá, tie sú do voza i do koča, každá z nich ťa obriadi, ako najlepšie bude vedieť ... A detí ti donesie kŕdeľ ...

Takéto priateľské rozhovory so starkou boli však zriedkavé. Väčšinou vrčala na mňa, na svojho zaťa, na dcéry i na vnúčatá. Niekedy v nej bolo plno zlosti, inokedy bojazlivosti a nedôverčivosti. Málokedy sa usmievala. Človek mal dojem, že ju čosi trápi, čo môže trápiť iba ju. Neskôr sa mi podarilo aspoň približne zistiť, čo to je.

Raz v slabšej chvíľke sa vdova Korková zoširoka rozhovorila o svojej rodine. Porozprávala mi o obidvoch dcérach, ktoré sa vydali. Zmienila sa o zaťoch a vnúčatách. O dcére a zaťovi, ktorí bývali s ňou, nerozprávala, lebo tých som poznal. Z ničoho nič však začala hovoriť aj o svojom vdovstve a o smrti svojho muža.

— Znáte, — začala, — kým muž žil, pracoval v blízkych železiarňach, — rozplakala sa. — A tam ho aj zabilo ...!

Prvý raz som ju videl plakať. Slzy jej tiekli po lícach a ona si ich nevšímala.

— Stalo sa to pred desiatimi rokmi, — pokračovala.

Podišla k polici a odtiaľ priniesla mužovu fotografiu a položila ju predo mňa. Uvidel som bodrého chlapíka s fúzikmi pod nosom a s malou jazvou na čele. Usmieval sa, zuby sa mu leskli belobou.

— To je on! — povedala.

— Pekne sa tu usmieva, — povedal som.

— Chudáčisko! — vyhŕklo z nej. Vzdychla si, ale už neplakala. — Mohol žiť doteraz, aj mladší bol o tri roky ako ja ...

— Všeličo sa stáva!

— Ale tak odrazu! Nechcela som tomu vtedy ani veriť, — začala znova. — Prišli za mnou zo závodu na aute... Jeden z nich, taký vysoký, mi stále tvrdil, že je muž iba zranený,

MRLIAN, RUDOLF - SBORNÍK Z I. SJAZDU UMELCOV A VEDECKÝCH PRACOVNÍKOV

MRLIAN, RUDOLF

SBORNÍK Z I. SJAZDU UMELCOV A VEDECKÝCH PRACOVNÍKOV
27. a 28. augusta 1945
v Banskej Bystrici

Umelecká a vedecká rada, 1946
Povereníctvo informácií, 1946
náklad 7.000 výtlačkov

zborník, literárna teória, umenie, politika,
158 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 251 g

mäkká väzba
stav: dobrý, uvoľnené lepenie

5,50 € PREDANÉ

*zukol4*

KARPINSKÝ, PETER - OZNAMUJEME VŠETKÝM MAJITEĽOM HROBOV

KARPINSKÝ, PETER

OZNAMUJEME VŠETKÝM MAJITEĽOM HROBOV
Literárna súťaž Rubato 1998

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1998
prebal Milan Hrčka
ISBN 80-8061-005-3

beletria, próza krátka, poviedky,
78 s., slovenčina
hmotnosť: 108 g

mäkká väzba s prebalom
stav: dobrý

0,10 €

*zukol4*

PETER KARPINSKÝ sa narodil 3. 11. 1971 v Gelnici. Vyštudoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove odbor slovenský jazyk - dejepis. Žije v Spišskej Novej Vsi, pracuje na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Za svoju literárnu tvorbu získal viacero ocenení. Najúspešnejší bol preňho rok 1997: stal sa laureátom súťaže Literárny Zvolen, na súťaži Jašíkove Kysuce získal cenu za najlepšiu poviedku, na medzinárodnej súťaži Moravský festival poézie druhú cenu a v súťaži Slovenská poviedka '97 mimoriadnu cenu poroty.

SYNOVIA BOŽÍ

Už štvrtý deň pršalo. Voda v riekach klokotala ako husté tmavé kakao. Pršalo čoraz silnejšie, možno dážď chcel podľa rozkazu spláchnuť celý svet. Korytá začali byť riekam úzke, voda sa vzpínala, vyskakovala von, chvostom zmetala všetko, na čo dosiahla. Potom sa ako veľký krokodíl zahryzla do brehov, ktoré ju sputnávali. Mykla hlavou a v papuli si odnášala kusisko zeme, aj so stromami a kríkmi. Na hladine plávali kmene storočných stromov. Voda bola taká silná, že aj veľké balvany zodvihla a unášala ako steblá trávy. Dážď jej dodával silu, a keď ešte zmocnela, zaútočila na mosty. Čelom vrážala do ich najslabších miest Niektoré sa rozsypali okamžite, iné chvíľu odolávali, ale potom sa pomaly a dôstojne zosunuli do spenených vĺn. Ich smrteľný ston nikto nepočul, zanikol vo víťaznom reve postupujúcej vody. Už jej nič nestálo v ceste, začala sa plaziť na súš. Zalievala lesy a polia. Všetko mizlo v jej slintajúcej tlame, a čo nezožrala, zadlávila svojím telom.

Dážď na chvíľu zoslabol, ale potom sa opäť a s novou silou lial na zem. Voda udrela na dediny. Spočiatku len podmáčala základy domov a výhražne hučala, potom cez otvorené okná vhadzovala dnu kusy blata, a napokon začala rozbíjať dvere, búrať steny. Strechy unášal prúd ako Noemove archy. Prestrašení ľudia si v noci balili najpotrebnejšie veci a utekali zo zaplavených dedín. Voda však striehla na tých posledných. Načahovala za nimi svoje lepkavé chápadlá, chytala ich za členky a ťahala k sebe. Márne volali o pomoc, nikto sa ani len neobzrel, utekajúci si pritískali na hruď veci, ktoré stihli zachrániť, a bežali preč. Nik by nezrátal mŕtvych.

Nakoniec vode neodolali ani priehrady, roztápali sa, akoby boli z blata. Prílivová vlna strhávala a tlačila pred sebou všetko, čo sa jej dostalo na dosah. Za pár minút zmietla z povrchu zemského mnohé veľké mestá. New York, Paríž, Rím... Vežiaky padali ako domino, autá sa strácali v prepadlinách roztrhnutých diaľnic a nad tým všetkým, ako veľké supy, krúžili vrtuľníky, aby pozbierali tých niekoľkých, ktorým sa zázrakom podarilo zachrániť. Mali však problémy, nebolo kde pristáť preto unavené lietaním strmhlav padali dolu a voda sa s nimi pohrávala, až kým nezmizli v hlbinách.

Večer, kam až oko dovidelo, rozprestierala sa nekonečná vodná plocha.

Na siedmy deň ráno vyšlo slnko a prestalo pršať. Len tak, bez veľkolepej dúhy alebo holubice s ratolesťou v zobáku. Len tak, prosto prestalo. Príroda sa usmievala, ako sa usmieva človek, ktorý sa práve prebral z námesačnosti a nič si nepamätá. Bez slovka ospravedlnenia. Vyšlo slnko a začalo hrial Pálilo tak silno, že sa voda hneď začala vyparovať a nad krajinou sa vznášal hustý biely opar. Vzduch bol horúci a vlhký. Na stromoch, ktoré prežili potopu, vypučalo lístie a o niekoľko dní dozrelo ovocie. Tráva vyrazila do dvojmetrovej výšky a v záhrade mojej starej mamy rozkvitli veľké fialové orchidey.

V takýto horúci slnečný deň našli starého otca. Ležal v tráve a na hlavu mu sadali muchy.

BIM - BAM - BIM - BAM - BIM - BAM, dunel zvon. Stará mama pozrela na kukučkové hodiny, práve ukazovali štvrť na jedenásť, potom vyzrela z okna a povedala: .Zase sa ožrala. Pán farár by s ňou konečne mali dačo urobiť."

Vedel som, že hovorí o tetke kostolníčke. Stará mama ju nemala rada, pretože keď sa tetka kostolníčka opila, zavesila sa na povraz zvona a hojdala sa na ňom, až kým ju niekto neodviedol domov. Raz si ju tak odfotili akísi nemeckí turisti. Visela vo zvonici, hompáľala bosými nohami a hlasno sa smiala. Stará mama vraví, že to bola hanba pre celú dedinu.

"Mááágda! Mááágda!"

Stará mama znovu vyzrela z okna. Pri plote stála suseda a kývala rukami.

"Čo je?"

"Našli tvojho muža."

"A?" nechápala stará mama.

"V lese! Nežije!"

Stará mama si odpásala zásteru a pomaly vyšla z domu.

Starého otca našli pri včelíne. Hlavu mal roztrieskanú a ruky pred tvárou, akoby sa ešte vždy bránil pred vrahom. Na jednom prázdnom úli sa našiel krvavý odtlačok tváre starého otca, ako na turínskom plátne. Od úľa k telu sa tiahla červená cestička. Starého otca som nevidel, lebo bol prikrytý bielou igelitovou plachtou. Len keď ho nakladali do čiernej sanitky, zazrel som jeho prekrížené nohy.

"Ľudia vraj videli starého Omastu, toho, čo tvojmu mužovi dlží desaťtisíc, ako si včera večer v potoku umýval ruky, a Garajová prisahala, že

PILCHOVÁ, BOHDANA - VZORY NAŠICH BABIČEK

PILCHOVÁ, BOHDANA

VZORY NAŠICH BABIČEK

Práce, Praha, 1991
edícia Ateliér Květen (1/91 - 132)
fotografie Jitka Fabiánová

domácnosť, hobby
64 s., čeština
hmotnosť: 80 g

mäkká väzba
stav: dobrý

2,50 €

*zukol4*hobby

FERKO, MILOŠ - DEJINY SLOVENSKEJ LITERÁRNEJ FANTASTIKY

FERKO, MILOŠ

DEJINY SLOVENSKEJ LITERÁRNEJ FANTASTIKY

Literárne informačné centrum, Bratislava, 2007
obálka Milan Dubnický, Dušan Babjak
1. vydanie
ISBN 978-80-89222-33-9

antológia, fantasy
132 s., slovenčina
hmotnosť: 192 g

mäkká väzba
stav: dobrý

1,00 € DAROVANÉ EGJAK

*zukol4*

Miloš Ferko (1974), absolvent Filozofickej fakulty UK v Bratislave (odbor história - slovenský jazyk), od polovice deväťdesiatych rokov publikoval početné recenzie, na stránkach zborníka Krutohlav uverejňoval štúdie venované literárnej fantastike, v roku 2001 sa podieľal na napísaní knihy Ondrej Herec - Miloš Ferko: Slovenská fantastika do roku 2000. V časopise Fantázia publikoval seriál článkov venovaný staršej fantastike pod názvom Fantastický antikvariát (dvadsať pokračovaní). V zborníkoch Krutohlav a Mlok uverejnil aj poviedky v rámci žánra fantastiky. V roku 2006 získal v súťaži Cena Karla Čapka prvé miesto v kategórii mikropoviedka. 

Rúhači a pritakávači (1969 - 1989)

S tvorbou Petra Jaroša sme sa dostali do sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. V tom čase sa pod tlakom normalizácie zostruje dozor nad experimentovaním v rovine výrazu. Cenzori prísnym okom posudzujú výstrelky existencializmu či nového románu. Z tematického hľadiska je však pole pôsobnosti širšie. Postupmi klasického realizmu stvárnený svet mimozemskej civilizácie dostáva zelenú poľahky. Takto vzniká priestor napr. pre prózy s vedeckofantastickou tematikou spracované sentimentálno-schematickým spôsobom. Ich autorom je Ivan Izakovič v dielach Cudzie svety (1975) a Lámanie ľadov (1986).

Pre dejiny slovenskej fantastiky je však prvá z próz prínosná prinajmenšom tematicky. Izakovič patrí k nemnohým slovenským autorom, ktorí sa odhodlali svojich hrdinov sledovať a udržať mimo Zeme, vo vesmíre na celej ploche románu.

Tradičné postupy v omnoho jemnejšej a kultivovanejšej podobe nekonfrontačne použil aj Ján Lenčo v zbierke Socha z Venuše (1974). Vedecká fantastika tu poskytla nový rozmer jeho reflexívne ladeným prozaickým miniatúram.

Prvky fantastického ozvláštnenia nachádzame už v autorovom debute, knižke prozaických miniatúr pod názvom Cesta na morské dno (1966). Prozaik v tejto knižke kultivuje žáner bájky a minipoviedky, v rámci ktorého sa pohybuje medzi statickosťou obrazu Rúhači a pritakávači (1969 - 1989)

S tvorbou Petra Jaroša sme sa dostali do sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. V tom čase sa pod tlakom normalizácie zostruje dozor nad experimentovaním v rovine výrazu. Cenzori prísnym okom posudzujú výstrelky existencializmu či nového románu. Z tematického hľadiska je však pole pôsobnosti širšie. Postupmi klasického realizmu stvárnený svet mimozemskej civilizácie dostáva zelenú poľahky. Takto vzniká priestor napr. pre prózy s vedeckofantastickou tematikou spracované sentimentálno-schematickým spôsobom. Ich autorom je Ivan Izakovič v dielach Cudzie svety (1975) a Lámanie ľadov (1986).

Pre dejiny slovenskej fantastiky je však prvá z próz prínosná prinajmenšom tematicky. Izakovič patrí k nemnohým slovenským autorom, ktorí sa odhodlali svojich hrdinov sledovať a udržať mimo Zeme, vo vesmíre na celej ploche románu.

Tradičné postupy v omnoho jemnejšej a kultivovanejšej podobe nekonfrontačne použil aj Ján Lenčo v zbierke Socha z Venuše (1974). Vedecká fantastika tu poskytla nový rozmer jeho reflexívne ladeným prozaickým miniatúram.

Prvky fantastického ozvláštnenia nachádzame už v autorovom debute, knižke prozaických miniatúr pod názvom Cesta na morské dno (1966). Prozaik v tejto knižke kultivuje žáner bájky a minipoviedky, v rámci ktorého sa pohybuje medzi statickosťou obrazu