JURÍČEK, JÁN
M. R. ŠTEFÁNIK
Mladé letá, Bratislava, 1969
edícia Náš človek vo svete (4)
obálka Václav Ševčík
2. vydanie, 11.000 výtlačkov
66-073-69
história, životopisy,
176 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 416 g
tvrdá väzba
stav: používaná, knižničné pečiatky, bez prebalu
1,90 €
*piska*
M.R. Štefánik je jedna z najpozoruhodnejších postáv našich dejín, najmä v kontexte s rozpadom Rakúsko-Uhorska po 1. svetovej vojne a so vznikom prvej Československej republiky. Chudobný študent, ktorý si vyberie na tie časy prinajmenšom nezvyčajný študijný odbor – astronómiu - prejde obdobím až horúčkovitej vedeckej činnosti, pravda nie doma, ale v Paríži, kde získa uznanie vedeckej obce. Potom ho práve láska k domovu vedie k politike, kde svojou charizmou a zápalom získava vplyvných francúzskych politikov pre myšlienku oslobodenia národov Uhorska a vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov.
Ján Juríček hovorí o Štefánikovi od narodenia až po smrť. Je dobre informovaný a bohatý materiál spracúva tak, aby ho pútavou formou sprostredkoval čitateľovi. Kniha vyšla s cieľom upozorniť na jednej strane na nie dosť doceneného a na druhej strane mytologizovaného Štefánika a priblížiť čitateľom jednu našu významnú historickú etapu. Je určená najmä mládeži, ktorá akoby nemala potrebu poznať fakty o našej, teda o svojej minulosti.
Bohatá obrazová príloha adekvátne dopĺňa text.
Po návrate z Ecuádoru sa Štefánik chystal navštíviť Slovensko, ale jeho zdravotný stav sa natoľko zhoršil, že sa v druhej polovici marca musel podrobiť ťažkej operácii žalúdočných vredov. Chirurgický zákrok spravil J. A. Monprofit, profesor na lekárskej škole nemocnice v Angers. Pacient znášal ukrutné bolesti, lebo — ako sa žaloval sestre Oľge — vlasy mu „hodne zbeleli“. Po operácii bol „slabý ako pavučina“, iba pomaly sa zotavoval a v nemocnici preležal celý mesiac. Mal dobrú opateru mníšky, ktorá bdela nad ním vo dne v noci. Na prechádzkach v záhrade sa sýtil čerstvým vzduchom, dostával jednoduchú stravu a chýbal mu len „kus lásky a pokoja“, keďže sa nevládal zbaviť pocitu, že po vyliečení bude musieť v Paríži pokračovať v zápase o presadenie svojich vedeckých projektov. V týchto ťažkých chvíľach ako balzam pôsobili sestrine obavy o jeho ohrozené zdravie.
„Tvoje listy sú mi ako vysileným kvietkom čerstvá rosa,“ píše Štefánik v jednom zo svojich posledných listov rodine 12. apríla 1914. „Zachovaj si vždy, Olinečka, sviežosť a krásu svojej duše a nebudeš sa cítiť nikdy nešťastnou, zvlášť v kruhu svojich deťúreniec, a ak si zmyslíš, že z diaľky ťa mnohí spomínajú s láskou a obdivom, menovite Tvoj úprimný brat Milan.“
Ako rekonvalescent v Paríži každý deň prichádzal do Šimonovho ateliéru neďaleko Rue Leclerc a stretal sa pravidelne s Amédetom, ktorý ho cez Veľkú noc navštívil v angerskej nemocnici. Posedel si aj u spisovateľa C. Mauclaira v jeho záhrade: domáca pani spievala obľúbené Schumannove piesne a Štefánik sa hostiteľke zavďačil za pekný májový večer drahocennou prikrývkou vykladanou perleťou, ktorú si priniesol zo Samarkandu.
Koncom júna, vracajúc sa zo zábavného parku Magic City spolu s Amédetom, dozvedeli sa z večerných parížskych novín na bulvári des Italiens, že v Sarajeve spáchali atentát na arcivojvodu Františka Ferdinanda. Štefánik hneď vyjadril názor, že ide o udalosť, ktorá bude mať nepochybne vážne následky. V tejto súvislosti sa rozhovoril aj o prenasledovaní svojej rodiny v Uhorsku. Na druhý deň po prečítaní denníka „Matin“ jeho obavy z vypuknutia vojny ešte vzrástli.
Približne v tomto období sa odohrala aj druhá významná udalosť, ktorú Štefánik predvídal: vláda na základe zákona o vybudovaní rádiotelegrafickej siete, ktorá má spájať všetky francúzske kolónie, sa konečne odhodlala prikročiť k zriadeniu dvoch silných rádiostaníc, jednej na Tahiti, druhej v Novej Kaledónii (v Tichom oceáne pri Austrálii). Štefánik mohol ponúknuť oficiálnym činiteľom na tento účel svoju hvezdáreň v hodnote 150 000 frankov a na ministerstve kolónií počítali s tým, že bude riaditeľom tahitskej stanice.
VIŠŇOVSKÁ, E.
