GEL, FRANTIŠEKPREMOŽITEĽ NEVIDITEĽNÝCH DRAVCOV
(Přemožitel neviditelných dravců)
Louis Pasteur
Človek štyri razy nesmrteľný a raz večný
Mladé letá, Bratislava, 1962
preklad Ľudmila Rampáková
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
životopisy
424 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 600 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal po krajoch ošúchaný
1,50 € PREDANÉ
*mipet2* (in *085*)
Každý z nás pokladá dnes za celkom samozrejmú vec, že ovocie si treba umývať, skôr než ho začneme jesť, že pred jedlom si tiež treba umývať ruky. Vôbec sa nepozastavíme nad tým, že keď ideme k lekárovi, lekár si umyje ruky pred ošetrením i po ošetrení, že je v bielom plášti a že čokoľvek s nami robí, pri všetkom dbá na prísnu čistotu a dezinfekciu. Veľmi by sme sa rozhorčovali a protestovali, keby nám napríklad chcel pozrieť do hrdla tou istou lyžicou, ktorou pozeral pacientovi pred nami.
No ešte v polovici minulého storočia to bolo naopak. Ľudia sa báli lekárov a nemocnice viac ako smrti a väčšina lekárov zasa považovala hygienu a dezinfekciu za číry výmysel a nezmysel. A v tých časoch vystúpil Louis Pasteur so svojím prevratným učením o existencii mikróbov a o ich živote. Dnes by sme povedali: konečne, že na to niekto prišiel; no vtedy sa lekári a vedci celého sveta (až na niekoľko jednotlivcov) postavili proti Pasteurovi a jeho objav vyhlásili za blud a výmysel. Nebolo to inak ani pri iných Pasteurových objavoch, či už išlo o kvasinky a kvasenie, o pasterizáciu alebo o objavenie chorôb priadky morušovej. A keď prišiel Pasteur s náukou o imúnnosti a o očkovaní, rozpútali jeho nepriatelia a závistlivci takú štvavú kampaň, že to Pasteurovi podlomilo i tak slabé zdravie.
Dnes vieme, že keby nebolo Pasteurových objavov, ešte stále by milióny ľudí mrelo na mor, choleru, besnotu a iné nebezpečné choroby. Dnešná lekárska veda stojí a buduje na tých princípoch, ktoré objavil Pasteur, a ktoré boli také prevratné, že celá medicína začala novú epochu svojich dejín - epochu pasteurovskú.
O histórii jednotlivých Pasteurových objavov, o jeho živote, úspechoch i neúspechoch, o jeho nesmiernom význame sa dozviete v životopise, ktorý napísal český spisovateľ František Gel a ktorý teraz predkladáme mladým slovenským čitateľom.
TAJOMSTVO MIKRÓBOV
Pamätáme sa, že Pasteur po prvý raz poznal silu mikroorganizmov pri kvasení.*)
Geniálny postreh, že „hnitie“ je kvasenie bielkovinových látok, priviedol neskôr Pasteura k štúdiu choroboplodných mikroorganizmov, k štúdiu „malých životov“, mikróbov.
Už tento postup od užitočných mikroorganizmov k škodlivým bol zárukou, že Pasteur nebude hádzať „do jedného vreca“ všetky mikroorganizmy. A skutočne, v Pasteurových zobraných spisoch nachádzame nejedno dôrazné upozornenie, že bez mikróbov by nebolo na Zemi života. Jednak preto, že živočíchy potrebujú mikroorganizmy pre svoj rast, jednak preto, že bez mikróbov by nemohlo nič zaniknúť.
Nevyhnutnosť mikróbov pre rast bola dokázaná - pravdaže - pokusom: náš známy, dr. Duclaux, vzal dve vajíčka od jednej sliepky. Jedno z nich starostlivo dezinfikovali a dali do starostlivo dezinfikovanej liahne, kam privádzali vzduch nemenej starostlivo filtrovaný, to jest zbavený všetkých zárodkov. Keď sa kuriatko vyďobalo, živili ho len potravou dokonale zbavenou všetkých zárodkov: dostávalo piť prevarenú vodu a zrno dôkladne čistené. Druhé, porovnávacie kurča, vyliahlo sa v normálnej liahni a chovali ho a kŕmili zvyčajným spôsobom. Niekoľko dní obidve kuriatka rástli a priberali rovnako na váhe. Ale potom to „aseptické“ kuriatko, kŕmené so všetkými protimikróbovými opatreniami, začalo strácať na váhe! Začalo chradnúť! Len čo mu Duclaux začal sypať obyčajné zrno a dával piť obyčajnú vodu, kurčiatko ozdravelo a onedlho dohnalo vo váhe i v bystrosti to druhé, porovnávacie kurča! Poučenie z pokusu: kuriatko rástlo, dokým malo zásobu mikróbov, zdedených po sliepke. Začalo znova rásť, keď dostalo nové mikróby!
Svedčí o Pasteurovej veľkosti, že on - objaviteľ choroboplodnej moci mikróbov - nikdy sa neoddal chorobnému strachu pred nimi. Nemáme tu na mysli odvážnosť, s ktorou sa približoval a skláňal k chorým ľuďom a zvieratám, odvahu, s ktorou zaobchodil so zvieratami, trpiacimi jednou z najhroznejších chorôb, besnotou. V tejto chvíli máme na mysli všedný život -a rozpráva sa o tom pekná príhoda. Nemôžeme ručiť za jej historickú presnosť - nemáme ju len z druhej ruky, ale azda až z dvadsiatej. No aj tak znie pravdepodobne a znie takto:
Na jednej zo slávnostných večerí, ktorým nemohol Pasteur uniknúť, všimla si dáma sediaca vedľa Pasteura, že Pasteur ponorí každú čerešňu, čo zje, do pohára s vodou. Vypytovať sa staršieho človeka nie je zdvorilé - ale nech je už ako chce, mladá dáma sa starého vedca spýtala, prečo to robí. Vždy ochotný získať pre mikrobiológiu nového prívrženca, začal Pasteur dáme vysvetľovať, že na čerešniach je prach, v prachu že sú mikróby, milióny baktérií, ktoré možno pomerne ľahko spláchnuť. Pasteur rozprával a rozprával, až mu vyschlo v hrdle a v zápale reči siahol za pohárom s vodou a napil sa. A teraz si predstavte, že tá fiflena, tá hlúpa, nevychovaná sprostaňa si dovolila škodoradostne sa zachichúňať a upozorniť veľkého, tri razy nesmrteľného a raz večného Pasteura, že práve vypil vodu s miliónmi baktérií. Slávny kmeť sa pozrel svojimi múdrymi, dobrotivými očami na nevychovanú ženu a s úsmevom jej ...
*) Sila drobnohľadných mikroorganizmov kvasenia je úžasná. Odborníci ju pri rozhovore s laikmi znázorňujú asi takto: keby chcel človek podať taký výkon ako kvasinka, rozkladajúca cukor na alkohol a kysličník uhličitý, musel by za deň nakálať milión kíl dreva!
