KING, STEPHEN - MUŽ NA ÚTEKU

KING, STEPHEN
(aka BACHMAN, RICHARD)

MUŽ NA ÚTEKU
(The Running Man)

Práca, Bratislava, 1992
preklad Alena Šťastná, Marta Frühaufová
prebal Juraj Maxon
1. vydanie
ISBN 80-7094-259-9

beletria, román, sci-fi,
232 s., slovenčina
hmotnosť: 323 g

tvrdá väzba s prebalom

3,00 € stav: zachovalá, knižničné pečiatky *bib16* PREDANÉ
5,50 € stav: veľmi dobrý *rimle* PREDANÉ

Každý večer všetci Američania sledujú obľúbenú televíznu show, hru Muž na úteku. Každý večer majú možnosť vidieť, či súťažiaci aj ďalší deň unikol smrti v rukách tzv. Lovcov, vycvičených zabijakov. Muža na úteku predstavia televíznym divákom ako nepriateľa štátu a spoločnosti a ľudia pri obrazovkách i mimo nich sa môžu podieľať na jeho dolapení a zlikvidovaní. Na toho, kto prežije tridsať dní, čaká lákavá cena — bilión dolárov. Doterajší maximálny rekord je osem dní...

Práve sa do hry zapája nový súťažiaci, Ben Richards, nekonvenčný inteligentný rebel. Vsádza svoj život, aby takto získal peniaze na lieky pre chorú dcéru. Podarí sa mu to?

Po Mŕtvej zóne, Podpaľačke, Treťom oku a Mizérii sa vám dostáva do rúk Muž na úteku, ďalší úspešný román Stephena Kinga, jedného z najznámejších a najlepších autorov psychologického thrilleru v USA. Román je napínavou hrou na život a na smrť. Stal sa námetom pre filmové spracovanie, v ktorom hlavnú úlohu — muža na úteku — hrá Arnold Schwarzenegger.

... Mínus 075

a POKRAČUJEME...

Zobudil sa po štvrtej popoludní — lov sa teda už začal. Ak vezme do úvahy časový rozdiel, začal sa vlastne pred troma hodinami. Pri tejto myšlienke ho zamrazilo vo vnútornostiach.

Vložil do kamery novú pásku, zobral do ruky bibliu a s obliečkou na hlave desať minút stále dokola čítal desať prikázaní.

V zásuvke písacieho stola našiel obálky s menom a adresou hotela. Chvíľu zaváhal, ale vedel, že je to vlastne jedno. Bude sa musieť uspokojiť s Killianovým sľubom, že ak sa vedenie Hier dozvie miesto jeho pobytu zo známok alebo spiatočných adries, neprezradí ho McConeovi a jeho cvičeným psom. Nedá sa nič robiť, bez pošty sa nezaobíde. Poštové holuby mu k dispozícii nedali.

A tak vyšiel na chodbu a hodil kazety do medzimestskej poštovej schránky, ktorú našiel pri výťahoch. Pochybnosti v ňom narastali. Hoci zamestnanci pošty nemali nárok na odmenu za udanie pobytu súťažiacich, stále sa mu zdalo, že je to veľmi riskantné. No ostávala mu iba jediná alternatíva

— nesplnenie súťažnej podmienky. A to si nemohol dovoliť. Vrátil sa na izbu, zastavil sprchu (v kúpeľni bolo sparno

ako v tropickej džungli) a znovu si ľahol, aby trochu porozmýšľal.

 Ako má utekať? Čo by bolo najlepšie urobiť?

Pokúsil sa vžiť do myšlienok priemerného súťažiaceho. Samozrejme, prvým impulzom je čisto živočíšny inštinkt

— zahrabať sa niekde, vyhrabať si noru a skryť sa v nej.

A presne to urobil. Zahrabal sa v hoteli Brant.

Budú s tým Lovci rátať? Áno. Vôbec nebudú hľadať muža na úteku. Budú hľadať muža v skrýši.

Môžu ho nájsť v jeho nore?

Veľmi sa mu žiadalo odpovedať záporne, ale nemohol. Zamaskoval sa dobre, ale narýchlo. Ľudia si zvyčajne nič nevšímajú, no nájdu sa aj výnimky. Možno ho už niekto zaregistroval. Recepčný. Poslíček, ktorý mu priniesol raňajky. A možno niektorý z tých chlapov bez tváre v pervertokine na Štyridsiatej druhej ulici.

Nie je to pravdepodobné, ale ani vylúčené.

A čo jeho najdôležitejšia ochrana, falošné papiere, ktoré mu vyrobil Molie. Ako dlho ho budú kryť? Tak teda — taxikár, ktorý ho viezol od budovy Hier, vie, že smeroval do Južného mesta. A Lovci sú až desivo schopní. Tvrdo pritlačia na všetkých jeho známych, od Jacka Gragera až po tú potvoru Eileen Jennerovú z ich domu. Bude horúco. Nepotrvá dlho a niekto, možno práve ten chmuľo Flapper Donnigan, vybľaboce, že Molie občas falšuje papiere. A ak narazia na Molieho, je po paráde. Starinár sa nevzdá hneď, chvíľu to mlátenie vydrží, je prešibaný a zopár vojnových jaziev na viditeľných miestach mu urobí na okolí dobrú reklamu. A bol by nerád, keby mu v kšefte jedného dňa vznikol požiar samovznietením. A potom? To je už hračka. Po kontrole na troch letiskách v Hardingu zistia, že John G. Springer si urobil polnočný výlet do prehnitého jablka New Yorku.

Ak narazia na Molieho.

Na to môžeš vziať jed. Na to musíš vziať jed.

To značí, že treba utekať. Kam?

Nevedel. Celý život sa nepohol z Hardingu na stredozápade. Východné pobrežie nepoznal. Nepoznal tu ani jedno mesto, nemal sa tu kam rozbehnúť a hľadať útočisko, kde by sa cítil ako doma. Tak kam? Kam?

V napätej a nešťastnej mysli sa mu začal premietať strašidelný film. Bez problémov našli Molieho. Za necelých päť minút z neho vytĺkli meno Springer, no najprv mu ešte vytrhli dva nechty, do pupku mu naliali benzín zo zapaľovača a vyhrážali sa, že ho zapália. Potom stačilo len zdvihnúť telefón (videl v duchu elegantných, nenápadných mužov v rovnakých gabardénových plášťoch), aby zistili, že o pol tretej východného času dorazil do New Yorku — zoznamy ubytovaných sa každý deň registrujú v počítačoch. Už sa blížia, obkľúčili celý hotel. Vrátnikov, poslíčkov, recepčných a barmanov nahradili Lovci. 

.....................................................................................................................

... posledná veta ...

Explózia bola obrovská. ožiarila noc ako Božia pomsta a rozosievala oheň do vzdialenosti dvadsiatich blokov.

KING, STEPHEN - MIZÉRIA

KING, STEPHEN

MIZÉRIA
(Misery)

Smena, Bratislava, 1991
preklad Dušan Janák
obálka Jozef Pernecký
1. vydanie
ISBN 80-221-0180-X

beletria, román, horor,
304 s., slovenčina
hmotnosť: 377 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

4,00 € PREDANÉ

*H-TV-4(3)* rimle

Pred vyše desiatimi rokmi napísal STEPHEN KING istému mladému mužovi do knihy toto venovanie: „Môjmu najväčšiemu obdivovateľovi Markovi Chapmanovi.“ Netušil, že pred ním stojí budúci vrah Johna Lennona. Aj v románe Mizéria sa obdivovateľka pokúsi odstrániť svoj idol.

STEPHEN KING je jedným z najpopulárnejších a najčítanejších súčasných amerických tvorcov tzv. literatúry hrôzy. Spomeňme iba romány, ktoré vyšli v slovenskom preklade: Mŕtva zóna a Podpaľačka.

Román Mizéria patrí medzi tie Kingove diela, v ktorých fyzické či psychické hrôzy majú svoju reálnu podstatu, nie sú fiktívne, neskutočné, neprirodzené ani nadprirodzené. Mizéria je príbehom psychopatky Annie Wilkesovej a známeho autora historických próz Paula Sheldona, ktorého Annie, bývalá zdravotná sestra, dopraví po ťažkej autonehode do svojho domu a začne „liečiť“...

Stephen King sa v tomto románe opäť prejavil nielen ako vynikajúci rozprávač, ale aj ako skúsený analytik nezvyčajných, najmä patologických stavov ľudskej psychiky. Aj keď sa dávka psychických hrôz môže zdať priveľká, domnievame sa, že sú psychologicky náležite motivované. Stephen King udržiava čitateľa v neustálom napätí a stupňuje ho až do vzrušujúceho a nečakaného konca.

Mizériu odporúčame každému, kto si chce otestovať pevnosť svojich nervov.

„Mohla by si mi obstarať radšej nejaký iný papier,“ povedal jej, keď sa vrátila, aby mu na pracovnú, dosku položila písací stroj a papier.

„Iný ako tento?“ spýtala sa a poklopkala prstom na balík papiera značky Corrasable Bond v celofánovom obale. „Veď tento je najdrahší! Povedali mi to v papiernictve!“

„A to, že najdrahšie nemusí byť vždy najlepšie, ti matka nikdy nepovedala?“

Annie stiahla obrvy. Jej počiatočný zmätok vystriedala nevôľa. Paul usúdil, že o chvíľu ju pochytí zlosť.

„Nie, nepovedala. Ale zato mi vravela, pán mudrlant, že za málo peňazí býva málo muziky.“

Už zistil, že nálada sa jej mení ako jarné počasie na stredozápade. Každú chvíľu sa mohlo prihnať tornádo, a keby ako farmár zbadal na oblohe chmáry, aké má teraz Annie na tvári, okamžite by celú rodinu zahnal do pivnice skryť sa. Čelo jej celkom zbledlo. Pohybovala nozdrami ako zviera, keď zacíti požiar. Kŕčovito roztvárala a zvierala prsty, akoby v nich niečo drvila.

Akýsi vnútorný hlas ho zahriakol, že ju potrebuje, že je na ňu odkázaný a nech radšej ustúpi, nech si ju uzmieri, kým je ešte čas - ak je ešte vôbec čas -, ako domorodý kmeň v poviedkach Ridera Haggarda uzmieroval svoju rozhnevanú bohyňu prinášaním obetí.

No druhá polovica jeho osobnosti, vypočítavejšia a menej vydesená, ho upozorňovala, že nezvládne rolu Šeherezády, ak zo strachu ustúpi zakaždým, len čo sa Annie rozčúli. Rozčuľovala by sa ešte častejšie. Keby tak strašne netúžila po niečom, čo jej môžeš dať, bola by ťa rovno zaviezla do nemocnice, alebo po čase zabila, aby sa uchránila pred Roydmanovcami - podľa Annie je totiž svet plný Roydmanovcov, podľa Annie striehnu za každým kríčkom. A ak si to s ňou zaraz nevyjasníš, Paulie, kamoš, možno si už nikdy netrúfneš.

Dýchala čoraz rýchlejšie, priam dychčala, v rovnakom rytme roztvárala a zatínala päste a Paulovi bolo jasné, že o chvíľočku ju už nezastaví.

Pozbieral posledné zvyšky odvahy a zúfalo sa pousiloval dodať svojmu hlasu ten správny namrzený, ale pritom takmer ľahostajný tón: „A nerozčuľuj sa. Tým nič nezmeníš.“

Stuhla, akoby ju udrel, a zlostne naňho zagánila.

„Veď o nič nejde, Annie,“ povedal trpezlivo.

„To je iba finta,“ zavrčala. „Nechceš mi tú knihu napísať, a tak si vymýšľaš kadejaké finty, aby si nemusel začať. Čakala som to. Veru tak. Lenže to ti nepomôže. To...“

„Hlúposť,“ prerušil ju. „Povedal som, že nechcem začať?“

„Nie... nie, ale...“

„No vidíš. Lebo ja chcem začať. Ale poď si sem niečo pozrieť, ukážem ti, v čom je problém. Prosím ťa, dones aj ten Websterov krčah.“

„Čože?“

„Tú nádobku, čo sú v nej perá a ceruzky. Novinári to zavše nazývajú aj Websterove krčahy. Podľa Daniela Webstera.“ Vymyslel si to iba v tomto okamihu, ale malo to želaný účinok -vyzerala ešte zmätenejšia ako zvyčajne, bezradná vo svete zasvätencov, o ktorom nemala ani potuchy. Zmätok akoby rozptýlil a zneutralizoval jej zlosť; videl, že vlastne ani nevie, či má dôvod zlostiť sa.

Doniesla mu nádobku s perami a ceruzkami, tresla ju na pracovnú dosku a Paul v duchu zajasal: Dočerta! Vyhral som! Nie, nie celkom. Vyhrala Misery.

Ale ani to nie je pravda. Skôr Šeherezáda. Vyhrala Šeherezáda.

„Čo...“ začala podráždene.

„Pozri.“

Otvoril balík Corrasable Bond a vybral jeden papier. Ostro zastrúhanou ceruzkou na ňom urobil čiaru. Zatým guľôčkovým perom nakreslil ďalšiu čiaru, rovnobežnú s prvou. Potom prešiel palcom po vláknitom povrchu papiera. Obidve čiary sa rozmazali, čiara ceruzkou väčšmi ako čiara perom.

„Vidíš?

„No a čo?“

„Aj tá naklepaná sa bude rozmazávať,“ povedal. „Nie natoľko ako ceruzkou, ale väčšmi ako tá perom.“

„Chceš tu azda celý čas sedieť a každú stranu rozmazávať palcom?“

KING, STEPHEN - NOČNÁ ZMENA

KING, STEPHEN

NOČNÁ ZMENA
(Night Shift)

Smena, Bratislava, 1993
edícia Libresso (6)
preklad Hviezdoslav Herman, Anna Lysá, Katarína Steskálová, Ľuben Urbánek, Darina Urbánková
1. vydanie
ISBN 80-221-0267-9

beletria, próza krátka, horor,
232 s., slovenčina
hmotnosť: 340 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

6,00 € PREDANÉ

*H-TV-4(3)* rimle

KEĎ SI VEČER LÍHAM DO POstele, vždy si dám s veľkým strachom záležať, aby som si nohy riadne schoval pod prikrývku, len čo zhasnem svetlo. Nie som síce dieťa... ale nerád spím s nohou vykúkajúcou z postele. Čo keby sa spod postele vystrčila studená ruka a chytila ma za členok? Zvrieskol by som. Krik by zobudil aj mŕtvych. Prirodzene, nič podobné sa nestane a všetci to dobre vieme. V nasledujúcich príbehoch sa stretneme s najrôznejšími nočnými príšerami, upírmi, démonmi, tajuplnými prízrakmi a inými hrôzostrašnosťami. Do jedného neskutočnými. Strašidlo spod postele, čo striehne na môj členok, neexistuje. Viem to, ale uvedomujem si aj to, že si musím dať pozor a riadne sa prikryť, aby ma nechytilo.

Stephen King

BOJISKO

„Pán Renshaw?“

Renshaw začul vrátnikov hlas na ceste k výťahu, nervózne sa obrátil a cestovnú tašku si prehodil do druhej ruky. Vo vrecku saka mu hlasno zašuchotala obálka plná dvadsaťa päťdesiatdolároviek. Práca sa mu vydarila i odmena bola vynikajúca, aj keď si z nej organizácia účtovala pätnásťpercentný poplatok. Teraz túžil len po horúcej sprche, džine s tonikom a posteli.

„Čo je to?“

„Balík, pane. Podpíšete mi to?“

Renshaw sa podpísal a so záujmom si prezeral podlhovastý balík. Na nálepke bolo jeho meno a adresa napísané špicatým písmom nakloneným doľava, ktoré sa mu videlo známe. Poklepkával balíkom po pulte z umelého mramoru a vo vnútri čosi slabo hrkalo.

„Mám vám to dať priniesť hore, pán Renshaw?“

„Nie, vezmem si to.“ Balík bol dlhý asi pol metra a horko-ťažko si ho šuchol pod pazuchu. Vo výťahu ho položil na plyšový koberec, zasunul kľúčik k tlačidlu označenom Byt na hornej terase. Kabína sa hladko a potichu pohla. Zavrel oči a v duchu si premietal sled udalostí, ktoré vyskočili z tmavého pozadia.

Začalo sa to ako vždy telefonátom od Cala Batesa: „Johnny, si voľný?“

Býval voľný dva razy do roka, za akciu bral minimálne desaťtisíc dolárov. Bol spoľahlivý profesionál a zákazníci ho platili predovšetkým za neomylnú mušku. John Renshaw bol hrdlorez, ktorý vďaka génom i okoliu vynikal v dvoch veciach: dokázal zabiť a prežiť.

Po telefonáte nasledovala žltohnedá obálka. S menom, adresou a fotografiou. Všetko si vryl do pamäti, spálil a zahodil do smetia.

Tentoraz to bol portrét Hansa Morrisa, bledého podnikateľa z Miami, zakladateľa a majiteľa spoločnosti na výrobu hračiek Morris Toy Company. Morris bol komusi nepohodlný a ten ktosi sa obrátil na organizáciu. Calvin Bates sa v mene organizácie spojil s Johnom Renshawom. Dostal poverenie. A smútočné oznámenie pripomínajúce trúchliacim pozostalým, aby nenosili kvety.

Renshaw si otvoril dvere, zdvihol balík a vystúpil z výťahu. Odomkol apartmán a vošiel. Boli tri hodiny popoludní a priestrannú obývačku zalievalo aprílové slnko. Na chvíľu sa zastavil a vychutnával teplé lúče, potom položil balík na stôl pri dverách a uvoľnil si kravatu. Obálku hodil na balík a vyšiel na terasu.

Otvoril sklené posúvacie dvere a vyšiel von. Bolo zima a vietor sa mu zavrtával do tenkého zvrchníka. Zostal však vonku a pozoroval mesto ako generál, ktorý si prezerá dobyté územie. Autá sa hemžili po uliciach ako chrobáky. Ďaleko za mestom sa v zlatistom popoludňajšom opare strácal Bay Bridge ako bláznova vidina. Na východe sa v tieni mrakodrapov tiesnili preplnené a špinavé činžiaky s lesom televíznych antén z nehrdzavejúcej ocele. Je rád, že je tu hore. Radšej ako v stoke.

Vošiel dovnútra, zavrel dvere a dal si dlhú horúcu sprchu.

Keď si o tri štvrte hodiny neskôr s pohárikom v ruke sadol, aby si prehliadol balík, tieň siahal do polovice koberca vínovej farby a najlepšia časť popoludnia bola preč.

Je to bomba.

Samozrejme, že nie, ale Renshaw sa správal, ako keby to bomba bola. Aj preto bol ešte nažive, zatiaľ čo stovky iných už voňali fialky zospodu.

Ak to aj bola bomba, určite nie časovaná. Balík stál úplne ticho; zaliečavo a záhadne. Dnes ich predsa vyrábajú z plastov. Majú spoľahlivejšie perá ako Westclox a Big Ben.

Renshaw pozrel na poštovú známku. Miami 15. apríla. To je päť dní. Bomba nemôže byť časovaná. Ináč by už bola vybuchla v hotelovej úschovni.

Tak Miami. Jasné. A to špicaté písmo naklonené doľava. Bledý podnikateľ mal na stole fotografiu v rámiku. Bola na nej ešte bledšia stará babizňa so šatkou na hlave. Dole bolo šikmo napísané: Srdečný pozdrav od Tvojej najmilšej — mamy.

Čo za milý obsah skrýva táto vecička, mamka? Azda súpravu na samolikvidáciu?

Sústredil sa len na balík, nehýbal sa a ruky mal pri tele.

KING, STEPHEN - NADANÝ ŽÁK

KING, STEPHEN

NADANÝ ŽÁK
(Apt Pupil - Body)

Svoboda, Praha, 1991
edícia Omnia
preklad Luboš Trávníček, Ivan Němeček
obálka Viktoria Ban-Jiránková
1. vydanie

beletria, román, horor,
312 s., čeština
hmotnosť: 240 g

mäkká väzba
stav: dobrý

9,00 € PREDANÉ

*H-TV-4(3)* rimle

Čeští čtenáři zatím neměli možnost seznámit se s díly Stephena Kinga - a přitom jde bezesporu o komerčně nejúspěšnějšího autora na americkém knižním trhu posledních dvaceti let. Téměř všechny jeho romány se okamžitě staly bestsellery, podle mnoha z nich byly natočeny filmy (The Shinning /Záření/ režiséra S. Kubricka, The Running man /Muž na útěku/ v hlavní roli s Arnoldem Schwarzeneggerem). Říci, že King píše horory či thrillery, by bylo značné zjednodušující. King je bezpochyby mistrem v rozvíjení děje, v udržování napětí, ve vytváření atmosféry hrůzy, ale dokáže jít i daleko hlouběji - a o tom by čtenáře měly přesvědčit tyto dvě novely.

Červen 1975.

Tod Bowden, teď už čtrnáctiletý, přibrzdil u cestičky k Dussanderovu domku a postavil kolo na opěrku. Na spodním schodu byly Los Angeles Times; chlapec je zvedl. Podíval se na zvonek, pod nímž byly stále na svých místech úhledné popisky ARTHUR DENKER A POJIŠŤOVACÍ AGENTI A PODOMNÍ OBCHODNÍCI NEŽÁDOUCÍ. Dnes už se, samozřejmě, se zvonkem neobtěžoval; měl vlastní klíč.

Odněkud ze sousedství sem zaléhalo skytáni sekačky na trávu Chlapec pohlédl na Dussanderův trávník a viděl, že by potřeboval posekat; bude muset starému říct, aby sehnal nějakého kluka se sekačkou. Dussander na takové drobnosti nyní zapomínal čím dál častěji. Možná to je senilita; možná to je ničivý důsledek Ancient Age na jeho mozek. Na čtrnáctiletého chlapce to byla velice dospělácká úvaha, ale takové myšlenky už Todda dávno neudivovaly nějakou výjimečností. Má teď spoustu dospěláckých myšlenek. Většinou to nic slavného není.

Otevřel si dveře.

Při vstupu do kuchyně zažil obvyklý okamžik hrůzy; spatřil Dussandera sesutého k jednomu opěradlu houpacího křesla, hrnek na stole, poloprázdná láhev whisky vedle něj. Celá cigareta dohořela na šedý krajkový popel ve vičku od sklenice majonézy, kde už bylo několik zamáčknutých nedopalků. Dussander měl ústa dokořán. Tvář měl zažloutlou. Dlouhé paže mu ochable visely přes opěradla. Zdálo se, že nedýchá.

»Dussandere,« zavolal dosti ostře. »Vztyk a usmívat se!«

Pocítil vlnu úlevy, když sebou stařec trhl, zamrkal a nakonec se pořádně posadil.

»To jsi ty? A tak brzy?«

»Poslední den školy nás pustili dřív,« vysvětlil Todd. Ukázal na zbytky cigarety ve víčku od majonézy. »Jednou takhle vypálite celý dům.«

»Možná,« připustil Dussander neurčitě. Vyštrachal cigarety, jednu vyklepl z krabičky (a jen tak tak ji zachytil, aby nespadla ze stolu) a nakonec si zapálil. Následoval dlouhý záchvat kašle a Todd sebou znechucené škubl. Když to starce opravdu chytlo, Todd téměř vždycky čekal, že začne plivat na stůl šedočerné kusy plic... a že se při tom nejspíš bude křenit.

Konečné kašel povolil natolik, že se Dussander mohl zeptat:

»Co to tam máš?«

»Vysvědčení.«

Dussander si ho vzal, rozevřel ho a přidržel na vzdálenost natažené paže, aby viděl na čtení. »Angličtina ... A. Americké dějiny... A. Přírodopis... B—plus. Naše společnost... A. Základy francouzštiny ... B—minus. Základy algebry ... B.« Odložil vysvědčení stranou. »Velmi dobře. Jak se to říká? Zachránili jsme ti kůži, chlapče. Budeš muset něco změnit?«

»Snad jen francouzštinu a algebru a myslím, že se na to nikdy nepřijde. Myslím taky, že za to vděčím vám. Nejsem na to nijak hrdý, ale taková je skutečnost. Takže díky.«

»To je ale dojemná řeč,« komentoval jeho slova Dussander a začal opět kašlat.

»Mám dojem, že vás odteďka už nebudu moc často vídat,« poznamenal Todd a Dussander náhle přestal kašlat.

»Ne?« otázal se zdvořile.

»Ne,« potvrdil Todd. »Pětadvacátého června odjíždíme na měsíc na Havaj. V září začnu chodit do školy na druhém konci města. To je kvůli té integraci s černošskými žáky ve školách.«

»Ano, ano, ty Schwarzen,« přitakal Dussander a netečně pozoroval mouchu, přecházející červené a bílé čtverečky na voskovaném plátně. »Tahle země si už dvacet let dělá starosti a fňuká kvůli těm Schwarzen. My ale známe řešení... nemám pravdu, chlapče?« Bezzubě se na Todda usmál a Todd sklopil oči; v žaludku ucítil známý zvedavý pohyb. Hrůza, nenávist a přání udělat něco tak strašného, o čem uvažoval nanejvýš ve snu.

»Podívejte, pokud to náhodou nevíte, chci jít na vysokou,« pokračoval Todd. »Vím, že na to mám ještě dost času, ale uvažuju o tom. Dokonce vím, co bych chtěl studovat. Historii.«

»Obdivuhodné. Ten, kdo se nepoučí z minulosti, je —«

»Nechte těch žvástů,« okřikl ho Todd.

Dussander dost ochotně uposlechl. Věděl, že chlapec ještě neskončil ... ještě ne. Seděl se založenýma rukama a pozoroval ho.

»Můžu od kamaráda dostat ten dopis zpátky,« vyhrkl náhle Todd. »Rozumíte? Můžu vám ho dát přečíst a pak ho před vámi spálit. Jestli ovšem —«

» — jestli ovšem já odstraním z bezpečnostní schránky jistý dokument.«

»No... jo.«

Dussander vyrazil dlouhý, hvízdavý a žalostný povzdech. »Chlapče,« řekl. »Ty pořád nechápeš situaci. Nechápal jsi ji nikdy...

KING, STEPHEN - CUJO

KING, STEPHEN

CUJO
(Cujo)

Gemini, Bratislava, 1992
preklad Viktor Krupa
obálka Tina Vančíková
1. vydanie
ISBN 80-85265-69-9

beletria, román, horor,
256 s., slovenčina
hmotnosť: 352 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

6,00 € PREDANÉ

*H-TV-4(3)* rimle

Americký spisovateľ Stephen King je majstrom moderného hororu a thrilleru, jeho knihy vychádzajú na celom svete a patria k najpredávanejším. V románe Cujo zdanlivý pokoj malého mestečka naruší besnotou nakazený bernardín. Z milého a prítulného psa sa stáva hrozná beštia, ktorá celkom zmení život obyvateľov mestečka, je ich strašným tieňom, trestajúcou rukou osudu, čo prináša smrť. Jeho kradmé kroky, temné vrčanie a vražedné tesáky cítiť takmer na každej stránke knihy... Napínavý, dynamický dej románu autor umocňuje brilantným zobrazením psychiky hlavných postáv.

Rýchlo sa zvrtol smerom k tomu zvuku, zabudol na bolesti hlavy, zabudol na tlkot srdca, zabudol na žalúdočné kŕče. Už dávno si nespomenul na vojnu vo Francúzsku, ale teraz si spomenul. V duchu kričal: Nemci! Nemci! Nemci! Čata k zemi!

Neboli to však Nemci. Keď sa rozhrnula tráva, vynoril sa z nej Cujo.

„Čo je, psisko, prečo vrčíš, ty s...“ začal Gary, ale vzápätí sa zháčil.

Besného psa videl pred dvadsiatimi rokmi, ale nezabudol na to, ako vyzerá. Bol na benzínovej pumpe firmy Amoco, východne od Machiasu, a vracal sa cez Eastport z tábora. Viezol sa na starej indiánke, motocykli, ktorý mal nejaký čas v polovici päťdesiatych rokov. Okolo pumpy prechádzal ako prízrak dychčiaci, vychudnutý pes. Boky sa mu dvíhali a klesali v rýchlom, plytkom rytme dýchania. Z papule mu neprestajne tiekli vodnaté peny. Divo gúľal očami. Zadné nohy mal znečistené, zaschnuté od výkalov. Ani nešiel, skôr sa tackal, akoby mu nejaký zloduch pred hodinou násilím otvoril papuľu a nalial ho lacnou whisky.

„Bodaj ho čert zobral, už je tu!“ zahrešil pumpár. Odhodil francúzsky kľúč, čo mal v ruke, vbehol do zapratanej ošarpanej kancelárie vedľa garáže. Vrátil sa s puškou ráže 0.30 — 0.30 v zaolejovaných, veľkých rukách. Vyšiel na asfalt, kľakol si na jedno koleno a začal strieľať. Prvý výstrel išiel nízko a odtrhol psovi zadnú nohu v oblaku krvi. Ten žltý pes sa ani nepohol, spomenul si Gary, keď vyvaľoval oči na Cuja. Iba sa bezducho obzeral, akoby vôbec netušil, čo sa robí. Pumpárov druhý výstrel ho roztrhol takmer na dve polovice. Jeho vnútornosti dopadli na jedno čerpadlo a pofŕkali ho červenočiernou krvou.

O pár sekúnd sa dovalili traja chlapi od okresnej polície, napchatí v kabíne dodávky Dodga z roku 1940. Všetci boli ozbrojeni. Vybehli von a nadávkovali do mŕtveho psa ďalších osem či deväť sálv. Po hodine, keď pumpár nasadil Garymu na starú indiánku nový reflektor, prihrmela okresná veterinárka na Studebakri bez dverí na spolujazdcovej strane. Natiahla si dlhé gumené rukavice, odrezala to, čo zostalo z hlavy žltého psa, a vzala to na štátnu hygienickú a epidemiologickú stanicu.

Cujo vyzeral podstatne čulejší než kedysi ten žltý pes, ale ostatné príznaky sa presne zhodovali. Nie som od neho dosť ďaleko, pomyslel si. Je nebezpečnejší. Kristepane, kde mám zbraň...

Začal cúvať. „No čo, Cujo... dobrý psíček, no tak, dobrý psíček.. " Cujo stál na kraji trávnika, veľká hlava pri zemi, oči červené, zakalené, a vrčal.

„Dobrý psíček...“

Tie slová, čo vyriekol MUŽ, neznamenali pre Cuja nič. Boli to bezvýznamné zvuky, ako vietor. Záležalo len na pachu, čo prichádzal od toho MUŽA. Bol horúci, hnusný a štipľavý. Bol to pach strachu. Nemohol ho uniesť, strácal od neho rozvahu. Zrazu si uvedomil, že z toho MUŽA je mu nanič. Vyrazil vpred a hrdelné vrčanie sa premenilo na zlostný rev.

Gary videl, že pes naňho útočí. Zvrtol sa a utekal. Jediné pohryznutie, jediný škrabanec by mohol znamenať smrť. Rozbehol sa k verande a k domu za ňou, lebo tam by bol bezpečný. Lenže priveľa toho v živote vypil, priveľa dlhých zimných dní strávil pri kachliach a priveľa dlhých letných nocí na záhradnej stoličke. Počul, že Cujo ho doháňa, a vzápätí nasledoval ten strašný zlomok sekundy, keď nepočul nič, a bolo mu jasné, že Cujo skočil.

Keď dosiahol prvý roztrieštený schodík pred vchodom, stokilový bernardín ho zrazil ako lokomotíva, zhodil ho na zem a vyrazil mu dych. Pes mu išiel po zátylku. Gary sa usiloval pozviechať. Pes bol nad ním, hustá srsť na bruchu ho takmer dusila a hravo ho opäť zrazil na zem. Gary vykríkol.

Cujo ho pohrýzol do hornej časti stehna, mocné čeľuste sa stisli, prerazili holú kožu a napínali šľachy ako drôty. Neprestajne vrčal. Vystrekla krv. Gary cítil teplý prúd, ktorý mu stekal dolu vychudnutým predlaktím. Prevrátil sa a bubnoval do psa päsťami. Cujo trochu cúvol a Garymu sa podarilo prejsť ešte tri kroky na všetkych štyroch. Potom Cujo zasa zaútočil.

Gary do psa kopol. Cujo sa uhol, ale hneď sa naňho vrhol znovu, chniapal a vrčal. Z čeľustí mu fŕkala pena a Gary cítil jeho dych. Páchol hnilobou — bol odporný a hnusný. Gary zaťal pravú päsť a zasadil mu hák. Vrazil Cujovi odspodu do dolnej čeľuste, viac-menej šťastnou náhodou. Od úderu ho zabolela celá ruka až po plece, ktoré ho pálilo od hlbokej rany.

Cujo zasa cúvol.

Gary pozrel na psa a chudý nezarastený hrudník sa mu prudko dvíhal a klesal. V tvári bol popolavosivý. Z rany na pleci sa mu valila krv a stekala na olupujúce sa verandové schodíky. „Len poď, ty sukin syn,“ povedal. „No tak, poď, poď, ja sa ťa nebojím.“ Zjačal: „Počuješ? Nebojím sa ťa!“

No Cujo opäť o krok cúvol.

Tie slová mu ešte vždy nič nehovorili, ale z MUŽA už vyprchal Pach strachu. Cujo si už nebol istý, či chce zaútočiť alebo nie. Trápili ho bolesti, také úporné bolesti, a svet sa mu javil ako nezmyselná spleť vnemov a dojmov...

KING, STEPHEN - ŠTYRI PO POLNOCI 2

KING, STEPHEN

ŠTYRI PO POLNOCI 2
ZÁHADNÝ PES
POLICAJT Z KNIŽNICE
(Four Past Midnight - The Sun Dog, The Library Policeman)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1993
preklad Jarmila Cihová, Adriana Oravcová
obálka Ľubica Štuková
1. vydanie
ISBN 80-220-0449-9

beletria, román, horor, literatúra americká
352 s., slovenčina
hmotnosť: 450 g

tvrdá väzba s prebalom

PREDANÉ stav: veľmi dobrý *mynel*belx-usa*

PREDANÉ stav: veľmi dobrý *rimle*belx-usa*

Hodiny po polnoci sú obľúbeným časom majstra napätia a hororu Stephana Kinga. Po polnoci sa totiž čosi stane s časom, tým krehkým pojmom, a porušia sa hranice medzi realitou a strašidelnou fantáziou.

Aj druhý zväzok noviel Štyri po polnoci prináša príbehy plné nebezpečenstva, tajomných a nepochopiteľných javov. Jednou z takýchto nevysvetliteľných záhad je v príbehu Záhadný pes fotoaparát, ktorý dostane Kevin na svoje pätnáste narodeniny. Polaroidová fotografia psa sa stáva preňho výzvou, aby pátral po nadprirodzených javoch. Starý Pop Merrill, najprefíkanejší obchodník v mestečku, chce z tejto záhady vytĺcť kapitál, ale zistí, že príšerný netvor, ktorého nevedomky privolal na svet, je veľmi nebezpečná investícia.

Druhý príbeh Policajt z knižnice nás zavedie do malého mestečka v lowe, kde na prvý pohľad len ťažko možno ukryť nejaký zločin. Sam Peebles nosí v sebe spomienky, ktoré by najradšej pochoval do najtmavšieho kútika duše. Keď sa však ocitne v nebezpečenstve života, práve ony sa stávajú kľúčom k pochopeniu desivej záhady a prostriedkom na záchranu seba i milovanej ženy.

3 / Do tretej popoludní sa nepríjemný pocit ešte umocnil. V skutočnosti bol Sam Peebles napálený. Keď prezrel celý dom dvakrát od vrchu po spodok (druhý raz dokonca prezrel i pivnicu), zašiel do kancelárie, hoci bol pevne presvedčený, že obidve knihy doniesol domov už minulý pondelok, keď zostal v práci popoludní trochu dlhšie. Tak ako predpokladal, nič tam nenašiel. Takmer celú prekrásnu jarnú sobotu zabil márnym hľadaním dvoch kníh z knižnice a nedostal sa ani o krok ďalej.

Neschádzal mu z mysle jej uštipačný tón — Sam, nezabudnite na knižničného policajta — a aká by bola šťastná, keby vedela, ako ho hrozne naštvala. Keby vôbec existovala nejaká knižničná polícia, Sam ani trochu nepochyboval o tom, že by ju za ním s veľkou radosťou poslala. Čím viac na to myslel, tým bol zúrivejší.

Vrátil sa do pracovne. Zo stola naňho tupo zízal lístok Ardelii Lortzovej s pripnutou dvadsaťdolárovkou.

,,Doboha!“ vykríkol a už sa chcel vrhnúť do ďalšej prehliadky domu, ale potom sa spamätal. Tým nič nedocieli.

Zrazu začul hlas svojej nebohej matky. Príjemný, milý, rozvážny hlas. Samuel, ak nemôžeš niečo nájsť, pobehovanie a hľadanie zvyčajne nepomôže. Namiesto toho si sadni a porozmýšľaj. Použi hlavu a šetri nohy.

To bola dobrá rada, keď mal desať; zíde sa aj teraz, keď má štyridsať, pomyslel si. Sadol si za stôl, zavrel oči a vydal sa po stopách tých prekliatych kníh z knižnice od chvíle, keď mu ich slečna Lortzová podala až do ... neviemkedy.

Z knižnice ich odniesol do kancelárie, cestou sa zastavil v Samovej pizzerii a kúpil si pizzu s feferónkami a dvojitou porciou hríbikov. Zjedol ju pri stole v kancelárii, a pritom si prezeral Rečníkovho spoločníka kvôli dvom veciam: hľadal dobré vtipy a spôsob, ako ich použiť. Spomínal si, aký si dával veľký pozor, aby mu nepadla ani kvapôčka kečupu na knihu — aká irónia, keď si teraz uvedomil, že obe knihy sú fuč.

Zvyšok popoludnia sa babral s prejavom, vpisoval vtipy, potom ešte prepísal celú poslednú časť, aby sa tam hodila tá básnička. Keď sa v piatok predvečerom vracal domov, bral so sebou iba hotový prejav, knihy nechal v kancelárii. Bol si tým istý. Craig Jones ho vyzdvihol, keď bol čas na večeru v rotariánskom klube a neskôr ho Craig hodil autom domov — akurát včas, aby pokrstil svoju rohožku.

V sobotu ráno sa liečil z menšej, ale nepríjemnej opice; zvyšok víkendu strávil doma — čítal, pozeral telku a čudujte sa, ľudkovia — vychutnával svoje víťazstvo. Celý víkend sa ani nepriblížil ku kancelárii. Bol o tom pevne presvedčený.

Okej, pomyslel si. Teraz príde ten ťažký úsek. Teraz sa sústreď. Zistil však, že sa až tak veľmi napokon nemusel sústreďovať.

V pondelok popoludní odchádzal z kancelárie okolo trištvrte na päť, ale musel sa vrátiť, lebo zazvonil telefón. Volal Stu Yongman, chcel, aby mu vypísal veľkú poistku na súkromný dom. Takto sa začali minulý týždeň sypať doláriky. Kým sa zhováral so Stuom, pohľad mu padol na tie dve knihy z knižnice, ktoré ešte stále ležali na rohu stola. Keď konečne vyšiel z kancelárie, v jednej ruke držal kufrík a v druhej knihy. O tom bol stopercentne presvedčený.

Mal v úmysle zaniesť ich do knižnice ešte v ten večer, ale volal mu Frank Stephens a pozval ho na večeru so svojou manželkou a neterou, ktorá prišla na návštevu z Omahy (Sam už dávno zistil, že ak ste starým mládencom v malom meste, dokonca aj nie veľmi dobrí známi sa vás pokúšajú dať s niekým dokopy). Zašli do Brady’s Ribs, domov sa vrátil neskoro — okolo jedenástej — dosť neskorá nočná hodina v pracovnom týždni, a keď prišiel domov, úplne zabudol na knihy z knižnice.

Napokon o nich úplne stratil prehľad. Ani nepomyslel na to, že ich má vrátiť — neočakávaný čulý obchod mu zabral všetok čas — až kým nezavolala tá Lortzová.

Na okamih ho prenikla nádej, že sú možno ešte stále v aute! Už sa chystal ísť pozrieť, no vtom si spomenul, že keď prišiel v pondelok domov, prehodil si kufrík do ruky, v ktorej držal knihy. Urobil to kvôli tomu, aby si mohol vybrať kľúč z pravého predného vrecka. V aute ich teda nenechal.

Čo si urobil, keď si vošiel dnu ?

KING, STEPHEN - ŠTYRI PO POLNOCI 1

KING, STEPHEN

ŠTYRI PO POLNOCI 1
LANGOLIERI
TAJNÉ OKNO, TAJNÁ ZÁHRADA
(Four Past Midnight - The Langoliers, Secret Window Secret Garden)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1993
preklad Jarmila Cihová, Adriana Oravcová
obálka Ľubica Štuková
1. vydanie
ISBN 80-220-0450-2

beletria, román, horor,
400 s., slovenčina
hmotnosť: 500 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

7,00 € PREDANÉ

*H-TV-4(3)* rimle

Renomovaný majster hororu nám v tejto knihe ponúka dva príbehy naplnené prekvapujúcimi záhadami a nevysvetliteľnými udalosťami, ktoré udržia čitateľa v napätí aj v dlhých strašidelných hodinách po polnoci, keď všetko naokolo spí a nastáva čas, keď ožívajú duchovia.

V prvom príbehu Langolieri sa nočnou oblohou ponad americký kontinent rúti lietadlo, z ktorého záhadným spôsobom zmizne posádka a takmer všetci cestujúci. Našťastie sa medzi hŕstkou zachránených nachádza pilot Brian Engle, takže sa im podarí pristáť na letisku v Bangore. To, čo však cestujúcich na zemi čaká, prevyšuje tú najdesivejšiu fantáziu. Letisko je ľudoprázdne, v ovzduší sa vznáša čosi zlovestné a od východu počuť hrozivé zvuky. Spisovateľ Morton Rainey z príbehu Tajné okno, tajná záhrada prežíva v domčeku pri jazere tvorivú i osobnú krízu spôsobenú nedávnym rozvodom. Jedného dňa príde za ním neznámy človek a tvrdí, že mu Rainey ukradol poviedku. Jeho príchod spustí lavínu hrôzostrašných udalostí, ktoré privedú Raineyho na pokraj šialenstva.

15 / „Pre Kristove rany!“ zašepkal Brian.

Časová trhlina ležala asi deväťdesiat míľ pred nimi, ani nie sedem-osem stupňov napravo od nosa sedemstošesťdesiatsedmičky. Posunula sa len o kúsoček; Brian sa domnieval, že nepatrná odchýlka nastala v dôsledku menších chýb v navigácii.

Bola to kosoštvorcová diera v realite, ale nie čierna prázdnota. Vydávala mihotavé ružovkasto-fialové svetlo ako polárna žiara. Brian videl za ňou hviezdy, ale aj tie sa vlnili. Z kosoštvorca, ktorý visel na oblohe, pomaly prúdila dnu alebo von široká biela stuha pary. Vyzerala ako čudná medzihviezdna cesta.

Môžeme ísť rovno po nej, vzrušene si myslel Brian. Je to lepšie ako radarový lúč.

„Podarilo sa nám to!“ zvolal, bláznivo sa zasmial a potriasol zaťatými päsťami nad hlavou.

„Určite má priemer aspoň dve míle,“ zašepkal Nick. „Panebože, Brian, čo myslíš, koľko lietadiel ňou preletelo?“

„Neviem,“ odvetil Brian, „ale stavím sa o svoju pušku a psa, že my jediní máme šancu dostať sa späť.“

Stlačil gombík mikrofónu.

„Dámy a páni, našli sme, čo sme hľadali.“ Hlas mal zastretý od radosti a uľahčenia. „Neviem presne, čo sa bude diať ďalej ani ako sa to bude diať alebo prečo, ale zbadali sme čosi, čo pripomína obrovské padacie dvere. Pôjdem s lietadlom rovno do prostriedku. Všetci spoločne uvidíme, čo je na druhej strane. Teraz by som vás chcel poprosiť, aby ste sa pripútali a...“

Práve vtedy sa Bob Jenkins ozlomkrky prihnal dopredu a kričal, čo mu pľúca stačili. „Nie! Nie! Všetci zomrieme, ak tam pôjdete! Obráťte lietadlo! Musíte ho obrátiť!"

Brian sa zvrtol na sedadle dozadu a vymenil si s Nickom zmätené pohľady.

Nick si rozopol pás a vstal. „To je Bob Jenkins,“ povedal. „Zdá sa, že mu zlyhali nervy. Pokračuj, Brian. Ja si s ním poradím.“

„Okej,“ prikývol Brian. „Len ho drž v bezpečnej vzdialenosti odo mňa. Bol by som nerád, keby sa na mňa vrhol a znemožnil mi manéver.“

Vypol autopilota a sám prevzal riadenie sedemstošesťdesiatsedmičky. Keď nasmeroval lietadlo k dlhej, žiariacej štrbine pred nimi, mierne sa naklonila. Zdalo sa, že štrbina sa kĺže po oblohe, až napokon bola rovno pred nosom lietadla. Začul zvuk, ktorý sa miešal s hukotom prúdových motorov - hlboký pulzujúci zvuk ako obrovský naftový motor bežiaci naprázdno. Keď sa priblížili k prúdu pary - valil sa do diery, ako teraz videl, a nie von z nej -začal rozoznávať záblesky farieb: zelenú, modrú, fialovú, červenú, cukríkovo ružovú. To je prvá skutočná farba, ktorú som v tomto čudnom svete videl, pomyslel si.

Zatiaľ za jeho chrbtom Bob Jenkins prebehol oddelením prvej triedy, prehnal sa úzkou uličkou, ktorá viedla k služobnému priestoru a vletel rovno do Nickovho náručia.

„Len pokoj, kamarát,“ tíšil ho Nick. „Všetko bude v poriadku.“

„Nie!“ Bob zúrivo zápasil, ale Nick ho pevne držal a nepustil ďalej. „Nie, nerozumiete! Musí obrátiť lietadlo! Musí ho obrátiť, prv ako bude neskoro!“

Nick odtiahol spisovateľa kúsok od pilotnej kabíny, späť do oddelenia prvej triedy. „Tu si pekne sadneme a pripútame sa, áno?“ povedal chlácholivým priateľským hlasom. „Možno nás to bude trochu hádzať.“

Brian počul Nickov hlas len nejasne. Keď sa dostal do širokého prúdu pary ženúcej sa k časovej trhline, mal pocit, akoby lietadlo schmatla veľká, nesmierne mocná ruka a prudko ho ťahala dopredu. Zrazu si znovu spomenul na pokles tlaku pri lete z Tokia do Los Angeles a ako rýchlo sa vzduch rútil k trhline v prostredí pod tlakom.

Akoby celý tento svet - alebo to, čo z neho zostalo - unikal cez tú dieru, pomyslel si a vtom mu znovu zišla na um čudná a zlovestná veta z jeho sna: LEN PADAJÚCE HVIEZDY.

Trhlina sa teraz nachádzala rovno pred nosom sedemstošesťdesiatsedmičky a rýchlo sa zväčšovala.

Ideme do nej, pomyslel si. Bože, pomáhaj nám, ideme rovno do nej.

16 / Bob neprestal zápasiť, ani keď ho Nick jednou rukou vtlačil do sedadla prvej triedy a druhou sa pokúšal zapnúť mu pás. Bob bol drobný, chudý muž a určite nevážil viac ako sedemdesiat kíl, ale panický strach mu dodal sily, a Nick mal čo robiť, aby si s ním poradil.

„Naozaj bude všetko v poriadku, kamarát,“ upokojoval ho. Konečne sa mu podarilo zacvaknúť Bobov bezpečnostný pás.

GIŹYCKI, JERZY - ŠACHY VŠECH DOB A ZEMÍ

GIŹYCKI, JERZY

ŠACHY VŠECH DOB A ZEMÍ

(Z szachami przez wieki i kraje)

Práce, Praha, 1975

edícia Kotva

preklad Vladimír Karafiát

prebal Miloslav Fulín

1. vydanie, 24.000 výtlačkov

šport, hobby

480 s., čb a far fot., čeština

hmotnosť: 936 g

tvrdá väzba s prebalom

stav: dobrý, prebal po krajoch ohnutý

3,60 € PREDANÉ

*H-TV-2* rimle

Známý polský filmový kritik Jerzy Gižycki se již mnoho let zabývá šachovou problematikou. Jeho zájem je však výlučný a svérázný. Nezaměřil se na šachovou hru jako takovou, nýbrž se snaží objevit a postihnout, jak šachy po staletí — od svého vzniku a rozšíření — ovlivňovaly světovou kulturu a umění. Dokazuje na mnoha příkladech ze všech oborů umělecké tvorby, že neexistuje oblast, kterou by šachy nezasáhly. A nejen pasivně — v tom smyslu, že umělci, vědci, politici, vojevůdci a veřejní pracovníci hráli šachy —, ale šachy ovlivnily jejich tvorbu a jejich činnost i aktivně: Šachová hra se nejednou stala přímým inspirátorem jejich života a díla. Prosazovala se však i do oblastí šachům na první pohled velmi vzdáleným, do divadla, filmu, básnictví, prózy, hudby, malířství... A zároveň se autor snaží postihnout, jak také šachy byly zpětně těmito obory ovlivněny, především pak vědeckými objevy a bádáním.

Do jisté míry je jeho kniha také dějinami šachů, i když tato oblast je podána v co možná největší zkratce. Přesto dává zajímavý obraz lidského snažení. Zjednodušeně je možno říci, že úroveň každé z historických epoch lidstva se odrážela v úrovni šachové hry. I toho je Gižyckého kniha dokladem. Tím spíše, že text je provázen velkým bohatstvím dobových obrázků, rytin, karikatur, fotografií z filmů, poštovních známek apod.

Publikace Jerzyho Gižyckého měla veliký úspěch nejen doma (v Polsku měla dosud dvě vydání), ale i v zahraničí, například v SSŠR, Madarsku, ve Švédsku, Anglii, Francii, Itálii a Španělsku. České vydání autor doplnil některými ukázkami z naší historie a umění.

VÁLKA A LÁSKA NA ŠACHOVNICI

Smrt matuje krále.

Nekrvavý boj vedený na polích šachovnice je jakoby v malém obraz úsilí dvou nepřátelských sil, dvou armád. Od chvíle, co šachy existují, byly obrazem skutečné války; dokonce pojmenování figur, jejich funkcí a pohybů pochází od skutečného vojska. Staroindický název šachů — čaturanga — znamenal, jak je známo, armádu, a postavení figur a druhy zbraní odpovídaly tehdejším vojenským formacím (např. pěchoty, jezdectva, vozů tažených slony). Má se za to, že dřív než se šachy staly zábavou, byly ve staré Indii hrou výlučně vojenskou, která sloužila ke školení důstojníků a velitelů. Odtud pramení vojenská terminologie a válečná pravidla hry. Po mnoha staletích získaly některé figury „civilní“ podobu — svědčí o tom třeba takové názvy jako šašek, biskup, dáma — ale nikdy a nikde neztratily šachy svůj „lidský“ charakter.

Šachová deska = bojiště, hra = urputný boj. Tento obraz tak výrazně působil na představivost, že šachové výrazy se staly skvělou řečnickou i literární metaforou, vstoupily do mluveného i psaného jazyka, i když se v takových případech již týkaly záležitostí reálného života:

„...Velká hra pokračuje bez přestávky — ve dne, v noci ji rozehrávají na šachovnici historie polské orgány Bezpečnosti, když rozbíjejí plány nepřátelských rozvědek...“ (Lucjan Wolanowski v časopise „Twórczość“, 1954)

,,... Všechny pohyby na šachovnici života čtyř postav byly provedeny. Děj románu (...) byl doveden do konce.“ (Edward Boyé, komentář k románu „Mlha“ od Miguela de Unamuno)

,,...Carpentier (...), kterému Churchill vyprávěl anekdoty a jehož si vážil prezident republiky, byla jen šachová figura v rukou mocných finančních klik, které financovaly sportovní život na Západě.“ (Zygmunt Kalužyński v časopise „Nowa Kultura“, 1954)

V článku s titulem „Šachy a strachy pana Dullese“, uveřejněném v týdeníku „Przyjaźń“ (1954), byla takřka celá politická situace analyzována pomocí šachové metafory:

„...washingtonští stratégové provedli několik pohybů na diplomatické šachovnici... Potom pan Dulles dostal chuť hýbat na své šachovnici i jinými, již významnějšími figurami...“

FOSTER, VERNON W. - NEW START

FOSTER, VERNON W.

NEW START

Advent Orion, Vrútky, 1994
preklad Šárka Mišíková
1. vydanie
ISBN 80-88719-09-7

zdravie, alternatívna medicína
232 s., slovenčina
hmotnosť: 412 g

tvrdá väzba
stav: výborný

1,30 € 0,90 €

*ezo* rimle

TRASH, AGATHA M. - NEW START - HYDROTERAPIA

TRASH, AGATHA M.

NEW START - HYDROTERAPIA
Liečenie vodou
Kniha o zdravom životnom štýle
Domáce liečebné prostriedky
hydroterapia, masáž, adsorpčné uhlie, a ďalšie jednoduché spôsoby liečenia
(Home Remedies)

Advent Orion, Vrútky, 1995
preklad Milan Kösegi
obálka Jaroslav Kozák
ilustrácie Elis Diková
1. vydanie
ISBN 80-88719-36-4

zdravie, alternatívna medicína
236 s., slovenčina
hmotnosť: 500 g

tvrdá väzba
stav: výborný, ako nová

0,90 € PREDANÉ

*H-TV-2* rimle

"Vodu ako liečebný prostriedok ešte nič neprekonalo\". píše sa v úvode knihy. Takýto rezultát pri letmom pohľade vyvoláva rôzne pocity. možno až pousmiatia. Je však v konečnom konštatovaní pravdivý. Voda zohráva v priebehu života človeka nesmierne dôležitú úlohu. a to od vnútromaterničného vývoja človeka až do jeho smrti. Je len na nás. ako dokážeme vodu využívať v záujme vlastného zdravia spolu s jej atribútmi. ako je teplo. chlad. ale aj v nej doplnené ďalšie biologické prísady.

ZAMLČANÁ PRAVDA O SLOVENSKU

ZAMLČANÁ PRAVDA O SLOVENSKU

od: František Vnuk, Milan Stanislav Ďurica, Hans Keller, Gabriel Hoffman, Ľudovít Pavlo, Anton Porubský, Anna Magdolenová, Jozef Kirschbaum, Arvéd Grébert, Kurt Glasser, Ján Smolec

Garmond, Partizánske, 1996

história
812 s., slovenčina
hmotnosť: 870 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

10,00 € PREDANÉ

*H-TV-2* rimle