Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

štvrtok 14. júla 2016

KING, STEPHEN - ŠTYRI PO POLNOCI 1

KING, STEPHEN

ŠTYRI PO POLNOCI 1
LANGOLIERI
TAJNÉ OKNO, TAJNÁ ZÁHRADA
(Four Past Midnight - The Langoliers, Secret Window Secret Garden)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1993
preklad Jarmila Cihová, Adriana Oravcová
obálka Ľubica Štuková
1. vydanie
ISBN 80-220-0450-2

beletria, román, horor,
400 s., slovenčina
hmotnosť: 500 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

7,00 € PREDANÉ

*H-TV-4(3)* rimle

Renomovaný majster hororu nám v tejto knihe ponúka dva príbehy naplnené prekvapujúcimi záhadami a nevysvetliteľnými udalosťami, ktoré udržia čitateľa v napätí aj v dlhých strašidelných hodinách po polnoci, keď všetko naokolo spí a nastáva čas, keď ožívajú duchovia.

V prvom príbehu Langolieri sa nočnou oblohou ponad americký kontinent rúti lietadlo, z ktorého záhadným spôsobom zmizne posádka a takmer všetci cestujúci. Našťastie sa medzi hŕstkou zachránených nachádza pilot Brian Engle, takže sa im podarí pristáť na letisku v Bangore. To, čo však cestujúcich na zemi čaká, prevyšuje tú najdesivejšiu fantáziu. Letisko je ľudoprázdne, v ovzduší sa vznáša čosi zlovestné a od východu počuť hrozivé zvuky. Spisovateľ Morton Rainey z príbehu Tajné okno, tajná záhrada prežíva v domčeku pri jazere tvorivú i osobnú krízu spôsobenú nedávnym rozvodom. Jedného dňa príde za ním neznámy človek a tvrdí, že mu Rainey ukradol poviedku. Jeho príchod spustí lavínu hrôzostrašných udalostí, ktoré privedú Raineyho na pokraj šialenstva.






15 / „Pre Kristove rany!“ zašepkal Brian.

Časová trhlina ležala asi deväťdesiat míľ pred nimi, ani nie sedem-osem stupňov napravo od nosa sedemstošesťdesiatsedmičky. Posunula sa len o kúsoček; Brian sa domnieval, že nepatrná odchýlka nastala v dôsledku menších chýb v navigácii.

Bola to kosoštvorcová diera v realite, ale nie čierna prázdnota. Vydávala mihotavé ružovkasto-fialové svetlo ako polárna žiara. Brian videl za ňou hviezdy, ale aj tie sa vlnili. Z kosoštvorca, ktorý visel na oblohe, pomaly prúdila dnu alebo von široká biela stuha pary. Vyzerala ako čudná medzihviezdna cesta.

Môžeme ísť rovno po nej, vzrušene si myslel Brian. Je to lepšie ako radarový lúč.

„Podarilo sa nám to!“ zvolal, bláznivo sa zasmial a potriasol zaťatými päsťami nad hlavou.

„Určite má priemer aspoň dve míle,“ zašepkal Nick. „Panebože, Brian, čo myslíš, koľko lietadiel ňou preletelo?“

„Neviem,“ odvetil Brian, „ale stavím sa o svoju pušku a psa, že my jediní máme šancu dostať sa späť.“

Stlačil gombík mikrofónu.

„Dámy a páni, našli sme, čo sme hľadali.“ Hlas mal zastretý od radosti a uľahčenia. „Neviem presne, čo sa bude diať ďalej ani ako sa to bude diať alebo prečo, ale zbadali sme čosi, čo pripomína obrovské padacie dvere. Pôjdem s lietadlom rovno do prostriedku. Všetci spoločne uvidíme, čo je na druhej strane. Teraz by som vás chcel poprosiť, aby ste sa pripútali a...“

Práve vtedy sa Bob Jenkins ozlomkrky prihnal dopredu a kričal, čo mu pľúca stačili. „Nie! Nie! Všetci zomrieme, ak tam pôjdete! Obráťte lietadlo! Musíte ho obrátiť!"

Brian sa zvrtol na sedadle dozadu a vymenil si s Nickom zmätené pohľady.

Nick si rozopol pás a vstal. „To je Bob Jenkins,“ povedal. „Zdá sa, že mu zlyhali nervy. Pokračuj, Brian. Ja si s ním poradím.“

„Okej,“ prikývol Brian. „Len ho drž v bezpečnej vzdialenosti odo mňa. Bol by som nerád, keby sa na mňa vrhol a znemožnil mi manéver.“

Vypol autopilota a sám prevzal riadenie sedemstošesťdesiatsedmičky. Keď nasmeroval lietadlo k dlhej, žiariacej štrbine pred nimi, mierne sa naklonila. Zdalo sa, že štrbina sa kĺže po oblohe, až napokon bola rovno pred nosom lietadla. Začul zvuk, ktorý sa miešal s hukotom prúdových motorov - hlboký pulzujúci zvuk ako obrovský naftový motor bežiaci naprázdno. Keď sa priblížili k prúdu pary - valil sa do diery, ako teraz videl, a nie von z nej -začal rozoznávať záblesky farieb: zelenú, modrú, fialovú, červenú, cukríkovo ružovú. To je prvá skutočná farba, ktorú som v tomto čudnom svete videl, pomyslel si.

Zatiaľ za jeho chrbtom Bob Jenkins prebehol oddelením prvej triedy, prehnal sa úzkou uličkou, ktorá viedla k služobnému priestoru a vletel rovno do Nickovho náručia.

„Len pokoj, kamarát,“ tíšil ho Nick. „Všetko bude v poriadku.“

„Nie!“ Bob zúrivo zápasil, ale Nick ho pevne držal a nepustil ďalej. „Nie, nerozumiete! Musí obrátiť lietadlo! Musí ho obrátiť, prv ako bude neskoro!“

Nick odtiahol spisovateľa kúsok od pilotnej kabíny, späť do oddelenia prvej triedy. „Tu si pekne sadneme a pripútame sa, áno?“ povedal chlácholivým priateľským hlasom. „Možno nás to bude trochu hádzať.“

Brian počul Nickov hlas len nejasne. Keď sa dostal do širokého prúdu pary ženúcej sa k časovej trhline, mal pocit, akoby lietadlo schmatla veľká, nesmierne mocná ruka a prudko ho ťahala dopredu. Zrazu si znovu spomenul na pokles tlaku pri lete z Tokia do Los Angeles a ako rýchlo sa vzduch rútil k trhline v prostredí pod tlakom.

Akoby celý tento svet - alebo to, čo z neho zostalo - unikal cez tú dieru, pomyslel si a vtom mu znovu zišla na um čudná a zlovestná veta z jeho sna: LEN PADAJÚCE HVIEZDY.

Trhlina sa teraz nachádzala rovno pred nosom sedemstošesťdesiatsedmičky a rýchlo sa zväčšovala.

Ideme do nej, pomyslel si. Bože, pomáhaj nám, ideme rovno do nej.

16 / Bob neprestal zápasiť, ani keď ho Nick jednou rukou vtlačil do sedadla prvej triedy a druhou sa pokúšal zapnúť mu pás. Bob bol drobný, chudý muž a určite nevážil viac ako sedemdesiat kíl, ale panický strach mu dodal sily, a Nick mal čo robiť, aby si s ním poradil.

„Naozaj bude všetko v poriadku, kamarát,“ upokojoval ho. Konečne sa mu podarilo zacvaknúť Bobov bezpečnostný pás.




GIŹYCKI, JERZY - ŠACHY VŠECH DOB A ZEMÍ

GIŹYCKI, JERZY

ŠACHY VŠECH DOB A ZEMÍ
(Z szachami przez wieki i kraje)

Práce, Praha, 1975
edícia Kotva
preklad Vladimír Karafiát
prebal Miloslav Fulín
1. vydanie, 24.000 výtlačkov

šport, hobby
480 s., čb a far fot., čeština
hmotnosť: 936 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal po krajoch ohnutý

3,60 € PREDANÉ

*H-TV-2* rimle

Známý polský filmový kritik Jerzy Gižycki se již mnoho let zabývá šachovou problematikou. Jeho zájem je však výlučný a svérázný. Nezaměřil se na šachovou hru jako takovou, nýbrž se snaží objevit a postihnout, jak šachy po staletí — od svého vzniku a rozšíření — ovlivňovaly světovou kulturu a umění. Dokazuje na mnoha příkladech ze všech oborů umělecké tvorby, že neexistuje oblast, kterou by šachy nezasáhly. A nejen pasivně — v tom smyslu, že umělci, vědci, politici, vojevůdci a veřejní pracovníci hráli šachy —, ale šachy ovlivnily jejich tvorbu a jejich činnost i aktivně: Šachová hra se nejednou stala přímým inspirátorem jejich života a díla. Prosazovala se však i do oblastí šachům na první pohled velmi vzdáleným, do divadla, filmu, básnictví, prózy, hudby, malířství... A zároveň se autor snaží postihnout, jak také šachy byly zpětně těmito obory ovlivněny, především pak vědeckými objevy a bádáním.

Do jisté míry je jeho kniha také dějinami šachů, i když tato oblast je podána v co možná největší zkratce. Přesto dává zajímavý obraz lidského snažení. Zjednodušeně je možno říci, že úroveň každé z historických epoch lidstva se odrážela v úrovni šachové hry. I toho je Gižyckého kniha dokladem. Tím spíše, že text je provázen velkým bohatstvím dobových obrázků, rytin, karikatur, fotografií z filmů, poštovních známek apod.

Publikace Jerzyho Gižyckého měla veliký úspěch nejen doma (v Polsku měla dosud dvě vydání), ale i v zahraničí, například v SSŠR, Madarsku, ve Švédsku, Anglii, Francii, Itálii a Španělsku. České vydání autor doplnil některými ukázkami z naší historie a umění.






VÁLKA A LÁSKA NA ŠACHOVNICI

Smrt matuje krále.

Nekrvavý boj vedený na polích šachovnice je jakoby v malém obraz úsilí dvou nepřátelských sil, dvou armád. Od chvíle, co šachy existují, byly obrazem skutečné války; dokonce pojmenování figur, jejich funkcí a pohybů pochází od skutečného vojska. Staroindický název šachů — čaturanga — znamenal, jak je známo, armádu, a postavení figur a druhy zbraní odpovídaly tehdejším vojenským formacím (např. pěchoty, jezdectva, vozů tažených slony). Má se za to, že dřív než se šachy staly zábavou, byly ve staré Indii hrou výlučně vojenskou, která sloužila ke školení důstojníků a velitelů. Odtud pramení vojenská terminologie a válečná pravidla hry. Po mnoha staletích získaly některé figury „civilní“ podobu — svědčí o tom třeba takové názvy jako šašek, biskup, dáma — ale nikdy a nikde neztratily šachy svůj „lidský“ charakter.

Šachová deska = bojiště, hra = urputný boj. Tento obraz tak výrazně působil na představivost, že šachové výrazy se staly skvělou řečnickou i literární metaforou, vstoupily do mluveného i psaného jazyka, i když se v takových případech již týkaly záležitostí reálného života:

„...Velká hra pokračuje bez přestávky — ve dne, v noci ji rozehrávají na šachovnici historie polské orgány Bezpečnosti, když rozbíjejí plány nepřátelských rozvědek...“ (Lucjan Wolanowski v časopise „Twórczość“, 1954)

,,... Všechny pohyby na šachovnici života čtyř postav byly provedeny. Děj románu (...) byl doveden do konce.“ (Edward Boyé, komentář k románu „Mlha“ od Miguela de Unamuno)

,,...Carpentier (...), kterému Churchill vyprávěl anekdoty a jehož si vážil prezident republiky, byla jen šachová figura v rukou mocných finančních klik, které financovaly sportovní život na Západě.“ (Zygmunt Kalužyński v časopise „Nowa Kultura“, 1954)

V článku s titulem „Šachy a strachy pana Dullese“, uveřejněném v týdeníku „Przyjaźń“ (1954), byla takřka celá politická situace analyzována pomocí šachové metafory:

„...washingtonští stratégové provedli několik pohybů na diplomatické šachovnici... Potom pan Dulles dostal chuť hýbat na své šachovnici i jinými, již významnějšími figurami...“





streda 13. júla 2016

FOSTER, VERNON W. - NEW START

FOSTER, VERNON W.

NEW START

Advent Orion, Vrútky, 1994
preklad Šárka Mišíková
1. vydanie
ISBN 80-88719-09-7

zdravie, alternatívna medicína
232 s., slovenčina
hmotnosť: 412 g

tvrdá väzba
stav: výborný

1,30 € 0,90 €

*ezo* rimle





TRASH, AGATHA M. - NEW START - HYDROTERAPIA

TRASH, AGATHA M.

NEW START - HYDROTERAPIA
Liečenie vodou
Kniha o zdravom životnom štýle
Domáce liečebné prostriedky
hydroterapia, masáž, adsorpčné uhlie, a ďalšie jednoduché spôsoby liečenia
(Home Remedies)

Advent Orion, Vrútky, 1995
preklad Milan Kösegi
obálka Jaroslav Kozák
ilustrácie Elis Diková
1. vydanie
ISBN 80-88719-36-4

zdravie, alternatívna medicína
236 s., slovenčina
hmotnosť: 500 g

tvrdá väzba
stav: výborný, ako nová

0,90 € PREDANÉ

*H-TV-2* rimle

"Vodu ako liečebný prostriedok ešte nič neprekonalo\". píše sa v úvode knihy. Takýto rezultát pri letmom pohľade vyvoláva rôzne pocity. možno až pousmiatia. Je však v konečnom konštatovaní pravdivý. Voda zohráva v priebehu života človeka nesmierne dôležitú úlohu. a to od vnútromaterničného vývoja človeka až do jeho smrti. Je len na nás. ako dokážeme vodu využívať v záujme vlastného zdravia spolu s jej atribútmi. ako je teplo. chlad. ale aj v nej doplnené ďalšie biologické prísady.







ZAMLČANÁ PRAVDA O SLOVENSKU

ZAMLČANÁ PRAVDA O SLOVENSKU

od: František Vnuk, Milan Stanislav Ďurica, Hans Keller, Gabriel Hoffman, Ľudovít Pavlo, Anton Porubský, Anna Magdolenová, Jozef Kirschbaum, Arvéd Grébert, Kurt Glasser, Ján Smolec

Garmond, Partizánske, 1996

história
812 s., slovenčina
hmotnosť: 870 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

10,00 € PREDANÉ

*H-TV-2* rimle



COURTOIS, STEPHANE - ČIERNA KNIHA KOMUNIZMU

COURTOIS, STEPHANE
WERTH, NICOLAS
PANNÉ, JEAN-LOUIS
PACZKOWSKI, ANDRZEJ
BARTOŠEK, KAREL
MARGOLIN, JEAN-LOUIS

ČIERNA KNIHA KOMUNIZMU
Zločiny, teror, represálie
(Le Livre noir du communisme - Crimes, terreur, répression)

Agora, 1999
preklad Mária Flochová, Barbara Horvatová, Alika Le Tohic, Lýdia Magerčiaková, Monika Michnová, Marína Miháliková, Peter Solivajs, Viera Štetinová, Alica Wursterová
1. vydanie
ISBN 80-967210-6-2

politika, história
704 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 1146 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý, na máličko miestach podčiarknutý text (asi 6 str.)

10,00 € PREDANÉ

*H-TV-2* rimle

Čierna kniha komunizmu zachycuje dejiny a zemepis jednej utópie, ktorá sa pokladala za ideové hnutie v službách pokroku ľudstva, no len čo bola uvedená do praxe, stala sa na celom svete univerzálnym zločinom. Táto zločinná utópia sa volala komunizmus.

Komunistická ideológia v skutočnosti zrodila represívny systém krvavého teroru, ktorý sa — či už priamo, alebo nepriamo — inšpiroval zo sovietskej skúsenosti. Jeho dôsledky dobre poznáme. Aj keď si komunistická ideológia — ukrývajúca svoj krvavý teror — získala neskôr, a to predovšetkým na Západe, svojich stúpencov, výsledky pôsobenia komunizmu na svete zodpovedajú tomu, čo zachycuje Čierna kniha komunizmu.

Zachycuje ich prostredníctvom faktov, čísel, dokumentov a svedectiev. Predkladá prvú ucelenú bilanciu zločinov komunizmu z chronologického aj geografického hľadiska — podľa jednotlivých kontinentov a štátov. Obnažuje skutočnosti, ktoré boli desaťročia úzkostlivo strážené v tajných archívoch.

Bilanciu 85 miliónov obetí komunizmu zostavila skupina francúzskych historikov pod vedením Stéphana Courtoisa. Vďaka ich minucióznej práci v nedávno sprístupnených archívoch abstraktná masa obetí nadobúda konkrétnejšiu podobu tragických osudov jednotlivcov.
Čierna kniha komunizmu je neutrálny, objektívny opis výsledkov zločinnej totalitnej ideológie, ktorá stroskotala. Vydavateľstvo AGORA predkladá slovenský preklad tejto historickej práce našej kultúrnej verejnosti ako možnosť zhodnotiť sine ira et studio minulosť, ktorá bola ešte len nedávno skutočnosťou vo svete aj na Slovensku. Predkladá ju úsudku tých, čo ju budú čítať, a predovšetkým tých, ktorí jej vinou trpeli.

NA KNIHE AUTORSKY SPOLUPRACOVALI RÉMI KAUFFER, PIERRE RICOULOT, PASCAL FONTAINE, YVES SANTAMARIA A SYLVAIN BOULOUQUE.








MARCO, JINDŘICH - JAK SBÍRAT MINCE

MARCO, JINDŘICH

JAK SBÍRAT MINCE

Mladá fronta, Praha, 1976
edícia Jak (44)
fotografie Jindřich Marco
2. vydanie, 17.000 výtlačkov

numizmatika, hobby
176 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 262 g

tvrdá väzba
stav: výborný

3,10 €

*H-2-2* rimle

Populárně psaná příručka chce být jakýmsi úvodem, který má vzbudit zájem o numismatiku a sbírání mincí. Pojednává o různých způsobech získávání mincí pro sbírky, o jejich čištění, restaurování a ukládání. Vypráví o padělcích,o velkých sběratelích a osudech jejich sbírek a objasňuje některé základní numismatické pojmy. Věnuje také pozornost mincovní technice a vývoji mince v zahraničí i u nás.






BANÁŠ, JOZEF - ZÓNA NADŠENIA

BANÁŠ, JOZEF

ZÓNA NADŠENIA
Dramatický príbeh priateľstva a lásky (1968-2008)

Kelion, Bratislava, 2008
obálka Ján Lörincz
1. vydanie
ISBN 978-80-969723-1-9

publicistika
400 s., slovenčina
hmotnosť: 463 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

PREDANÉ

rimle 

*bels*

Po bestselleri "Idioti v politike" prichádza Jozef Banáš s príbehom, ktorý napísal život. Slovák Jozef sa krátko pred inváziou vojsk Varšavského paktu do Československa v auguste 1968, zoznámi s Nemcom Thomasom a Ukrajinkou Sašou. Saša s úprimným úmyslom prichádza ako príslušníčka okupačnej armády pomôcť Slovákom a Čechom v boji s kontrarevolúciou, Thomas sa angažuje v Nemecku v študentskej revolte. Invázia však priateľstvo Jozefa a Thomasa a lásku Jozefa a Saši rozdelí, stretnú sa za neuveriteľných okolností až po tridsiatich siedmych rokoch. Čitateľ sa stretáva s postavami reálneho politického života – Husák, Dubček, Biľak, Brežnev, Honecker, Krenz, Gorbačov, Juščenko, Havel. S väčšinou z nich sa autor osobne stretol. Čitateľ sa neubráni slzám pri čítaní dojemných scén na jednej, a humorných scén z čias reálneho socializmu, na strane druhej.

Bývalý politik a diplomat (pôsobil v Nemecku a v Rakúsku) spôsobom "da Vinciho kódu", na pozadí strhujúceho príbehu priateľstva a lásky, šokujúco úprimne popisuje svoje skúsenosti s domácou a zahraničnou politikou, diplomaciou a tajnými službami. Po trojročnej spolupráci medzinárodného tímu z Nemecka, Rakúska, Ukrajiny a Slovenska, pod vedením slovenského autora, vznikla historická freska, o akú sa na Slovensku doposiaľ nikto nepokúsil.







XX. KAPITOLA

Berlín 1968

Bolo ešte skoré ráno, keď sa koncom augusta 1968 pri ruinách kostola Gedächtniskirche na Kurfuirstendamme v Západnom Berlíne začali zhromažďovať prví študenti. Thomas bol medzi nimi. Pricestoval deň predtým so skupinou desiatich ďalších študentov z Bonnu. Cesta vlakovým koridorom cez NDR bola prekvapujúco príjemná. Mal pocit, že vojaci a colníci NDR sú k nim priateľskí. Azda preto, lebo vedeli, čo sa v Západnom Berlíne chystá. Študenti cestou debatovali o situácii v Nemecku, o vývoji udalostí vo Vietname a, samozrejme, o najnovších správach z Československa.

„Videli ste včera toho amerického prezidenta, keď ukazovali zábery z prijatia ruského veľvyslanca? Johnson sa s ním takmer vyobjímal!“ rozčuľoval sa Hans. „Mocní si rozumejú, aj keď sú nepriatelia.“

„Rusák mu oznámil, že obsadili Československo, a Johnson sa zmohol len na formálny protest. Vraj Spojené štáty budú proti tomuto agresívnemu aktu protestovať na pôde OSN,“ uškieral sa Hans. „To je, akoby rovno povedali, chlapci, robte si s tými Čechoslovákmi, čo chcete.“

„Prečo by im v tom mali Američania brániť? Veď sa len potešia, keď Rusi urobia podobnú lumpáren ako oni vo Vietname. Svet už nebude ukazovať len na nich,“ analyzoval Peter.

„To je čosi, ako keď Chamberlain s Daladierom podpísali v Mníchove dohodu, kde nanútili Čechoslovákom odstúpenie Sudet. Neviem, či sme to práve my Nemci, ktorí máme právo posudzovať Rusov,“ namietol Karl.

„To je dobrá pripomienka. Ja hovorím, že máme práve preto. My sme nová generácia a nebudeme mlčať len preto, že by sme sa mali hanbiť za našich otcov. Dokedy sa máme hanbiť?! Ja vyjadrujem svoj protest nie preto, že som Nemec, ale preto, že som slobodný človek!“ rázne povedal Thomas.

„Predstavte si, že americký minister zahraničia v čase, keď ruské vojská prekračovali československú hranicu, prednášal v Zahraničnom výbore Demokratickej strany o dobrých vzťahoch Spojených štátov so Sovietskym zväzom... Normálne je mi na vracanie,“ pokrútil hlavou Hans.

„Je jasné, že tí dvaja si neublížia. Chudáci Česi a Slováci si myslia, že im prídu Američania na pomoc. To si myslel aj môj otec, keď v päťdesiatom treťom pálil ruskú zástavu pred Brandenburskou bránou. Keď ich valcovali ruské tanky, Amíci stáli na svojich tankoch sto metrov od nich, civeli na nich a fajčili Marlborky. Preto protestujeme proti invázii, či je to ruská v Československu, alebo americká vo Vietname. Keď budeme mlčať, o pár rokov nás nikto nebude brať vážne. Nech nám Amíci nadávajú do fašistov. My bojujeme za správnu vec a to je podstatné!“ rozhorčil sa Thomas.

„Presne tak!“ skonštatoval Karl a vytiahol gitaru. Vozňom zaznel protestsong Peta Seegera „We shall overcome, we shall overcome some day, deep in my heart I do believe, we shall overcome some day“. Pieseň postupne strhla všetkých. Ani východonemeckí sprievodcovia, ktorých bolo vo vlaku podozrivo veľa, neprotestovali.

Rudi Dutschke sa ako tak zotavil z ťažkých zranení, ktoré utrpel pri pokuse o atentát v apríli. Bol taký frajer, že napísal dvadsaťtriročnému bytovému maliarovi, atentátnikovi Bachmannovi list, v ktorom mu odpustil a vyzval ho, aby sa pridal k nemeckým študentom bojujúcim za socializmus a proti americkému imperializmu.

Bachmann sa však vo vyšetrovacej cele obesil. Oficiálne komuniké tvrdilo, že spáchal samovraždu. Študenti boli presvedčení, že bol na Dutschkeho nasadený a odkrágľovali ho tí, ktorí ho nasadili, aby nerozprával. Všetkým bolo ľúto, že Rudi na najväčšej protiamerickej demonštrácii, organizovanej Komúnou Fritza Teufela zo Slobodnej univerzity Berlín, nevystúpi. Desiateho júna nenápadne spolu s manželkou Gretchen a synom opustili Západný Berlín a odišli do exilu. Thomas však vo vrecku stískal jeho list, ktorý sa chystal na zhromaždení prečítať. Od aprílového mítingu mladých socialistov, na ktorom sa s Rudim spriatelil, boli v neustálom kontakte. „Sú to špinaví psi, Barbari a zradcovia,“ písal v liste Thomasovi, keď komentoval intervenciu vojsk Varšavskej zmluvy v Československu.

Bolo pomaly osem a Thomas už nedovidel na koniec davu zhromaždených študentov. Nad hlavami držali heslá odsudzujúce americkú agresiu vo Vietname. Jeho sused niesol veľkú fotografiu vietnamskej ženy s hlavňou amerického samopalu priloženou k jej hlave a pod ňou nápis: „Take down your gun, buddy and go home!“ Iní niesli portréty Che Guevaru, ...



BANÁŠ, JOZEF - IDIOTI V POLITIKE

BANÁŠ, JOZEF

IDIOTI V POLITIKE
(Správa zo študijného pobytu v politike)

Kelion, Bratislava, 2007
fotografie Ladislav Lesay, Pavol Funtál, Miroslav Košírer, Matúš Zajac, Beáta Brestenská
obálka Branislav Pavlovič
2. vydanie
ISBN 978-80-969723-0-2

publicistika, politika, humor,
272 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 396 g

mäkká väzba
stav: dobrý

predané

*rimle*polit+sklad*

Zásadový politik je taký, ktorý keď sa rozhodne prestupovať zo strany do strany už s tým neprestane, keď začne intrigovať, klamať a neplniť sľuby, bude v tom pokračovať, keď vezme úplatok, nesmie s tým prestať. Zásadový politik keď berie, tak berie. Ak by s tým skončil, stal by sa nedôveryhodným.

Mať v politike názor je cesta do pekla. Najistejší spôsob ako v politike dosiahnuť úspech, je nemať žiadny názor. Ak názor nemáte, neriskujete, že by ste mohli mať názor nesprávny. Nesprávny názor je každý, ktorý sa líši od názoru predsedovho.

Nenadávajte na Dzurindu, Mečiara či Fica, že to zavinili oni. Mohli ste si zvoliť iného. Napríklad mňa.







RAWLINGS, MARJORIE KINNAN - DIEŤA DIVOČINY

RAWLINGS, MARJORIE KINNAN

DIEŤA DIVOČINY
(The Yearling)

Mladé letá, Bratislava, 1964
edícia Stopy
preklad Draga Christovová
ilustrácie Ľubomír Kellenberger
obálka Alojz Riškovič
1. vydanie, 16.000 výtlačkov

dobrodružné, beletria, román,
338 s., slovenčina
hmotnosť: 419 g

tvrdá väzba


PREDANÉ stav: dobrý

PREDANÉ stav: dobrý  *H-TV-4(3)* rimle


Znenazdajky naň vyskočil spod viniča štrkáč. Jody ho zazrel, mihol sa ako tieň, rýchlejší ako lastovička a istejší než kmášúce medvedie pazúry. Otec sa za-tackal, lebo úder bol prudký. Vykríkol. Jody chcel odskočiť a vykríknuť, ale stál tu ako prikovaný a nemohol zo seba vydať ani hlásky. Bol to blesk, čo uderil otca, nie štrkáč. Alebo ho buchol konár a či vták sa ho dotkol krídlom, alebo prebehol tadiaľto zajac... ,Odskoč! Chyť psov!' skríkol Penny." Otec zdvihol pravú ruku a obzeral si rameno. Zatínal zuby. Pregĺgal. Tupo hľadel na dve uhryznutia. Kvapkala z nich krv."
Úryvok knihy poprednej spisovateľky Marjorie Kinnan Rawlingsovej, jednej z najväčších amerických rozprávačiek, držiteľky Pulitzerovej ceny, nás zavedie do prekrásnej kalifornskej prírody, kde prežívá Jody, pravé dieťa divočiny, svoje neuveriteľné príhody - zápas s vlkmi, pantermi, starým medveďom Zabijakom. Je to drsný zálesácký život, bohatý na zážitky, úzko spätý s prírodou, kde ľudia rešpektujú zákony prírody a zvieratá silu a zvrchovanosť ľudí nad nimi.








Na druhý deň po búrke prišiel na ostrov na koni Buck a Mlynské Koleso, aby sa presvedčili, či sa Baxterovcom niečo nestalo. Len čo pozháňali rozprchnutý dobytok, vydali sa na cestu. Hovorili, že hlavnú cestu nemožno ani poznať. Záplava zničila drobné zvieratá. Dohovorili sa, že všetci štyria, Buck, Mlynské Koleso, Penny a Jody, preskúmajú v okruhu niekoľkých míľ okolie, aby zistili, čo môžu očakávať v blízkej budúcnosti nielen od lovnej zveri, ale aj od dravých zvierat. Forresterovci priviedli dvoch psov a jedného koňa navyše a chceli, aby Šli s nimi aj Júlia a Rip. Jody bol natešený, že ho berú so sebou.

„Môže ísť s nami aj Bľačko?“ spýtal sa.

No Penny ho zahriakol.

„To je vážna vec,“ riekol. „Beriem ťa, aby si sa niečomu priučil. Ak sa chceš zabávať, môžeš pokojne ostať doma.“

Jody zahanbený odbehol a zatvoril Bľačka do kôlne. Piesočnatá cesta bola ešte mokrá a kôlňa zapáchala stuchlinou. Urobil srnčekovi z vriec ležovisko, aby ležal v suchu. Prichystal mu vodu a jedlo pre prípad, že by bol dlho preč.

„Buď dobrý,“ povedal mu, „keď sa vrátim, budem ti o všetkom, čo som videl, rozprávať.“

Forresterovci boli ako obyčajne dobre zásobeni strelivom. Keď bola búrka, Penny celé dva večery robil broky a plnil patróny. Teraz ich mal v zásobe dosť. Naplnil si vrecko nábojmi a vyčistil hlavne pušky.

„Oklamal som vás s tým naničhodným psom,“ povedal Forresterovcom. „Keď budete chcieť, môžete si pušku kedykoľvek vziať.“

Buck riekol: „Len Lema by mohlo čosi také napadnúť. A keď sa v tej búrke nemohol pohnúť z domu, veľmi zúril. Musel som mu obstrihnúť krídla.“

„A kde je teraz?“

Buck si odpľul.

„Šiel k rieke, bál sa, či sa niečo nestalo tej jeho Vrtielke. Chce sa s ňou udobriť a vystriehnuť Olivera. Ale teraz si to s nim musí sám vybaviť.“

Rozhodli sa, že pomaly prejdú okolo Baxterovho a Forresterovho ostrova, Jalovcovej zátoky, Hopkinsovej prérie a okolo miesta, na ktorom sa zdržiavala vysoká zver, kde ostrovy dubov, dvíhajúce sa nad šachorinou, isto aj teraz poskytli zvieratám útočište. Okrem vlniaceho sa horského hrebeňa, ktorý sa tiahol na západ k rieke Ocklawaha, bol Baxterov ostrov najvyššie položený. Na noc chceli sa vrátiť na Forresterov ostrov, ale keby nestihli, prespia tam, kde ich prekvapí noc. Penny si starostlivo nabalil vak. Dal si tam rajnicu, soľ, chlieb, kus slaniny a svitok tabaku. Do vreca dal za hrsť smolníc, fľašu riedkej masti a fľašu panterieho tuku, ktorý používal ako liek proti lámke. Keď pršalo, celé telo ho zasa začalo ukrutne bolieť. Pre psov nemal mäso.

„Niečo im zastrelíme,“ riekol Buck.

Konečne boli pripravení. Vyskočili do sediel a rezko sa vydali na juhovýchod po ceste vedúcej do Striebornej doliny a ku Georgeovmu jazeru.

„Keď sme tu, mohli by sme pozrieť, ako pochodil starý doktor. Asi bude mať domček zatopený,“ povedal Penny.

„Možno bude taký opitý, že si to ani nevšimne,“ podotkol Buck.



MARKUŠA, ANATOLIJ - PASAŽIER JE SMRŤ

MARKUŠA, ANATOLIJ

PASAŽIER JE SMRŤ
(Net)

Mladé letá, Bratislava, 1975
edícia Stopy
preklad Ján Štrasser
ilustrácie Stanislav Dusík
1. vydanie, 13.000 výtlačkov

dobrodružné, beletria, román, literatúra ruská,
414 s., slovenčina
hmotnosť: 528 g

tvrdá väzba

2,00 € stav: veľmi dobrý

PREDANÉ stav: veľmi dobrý

*edic*

Najprv profesia novinára, potom skúsenosti vojnového stíhača a nakoniec prax skúšobného pilota, to všetko bolo výbornou školou pre budúceho autora kníh z leteckého prostredia. Anatolij Markuša ich dosiaľ napísal šesť. Poslednú z nich práve držíte v rukách. Autor v tejto knihe uvádza čitateľa do zaujímavého, neobvyklého prostredia — na moderné letisko, medzi skúšobných pilotov.

Na pozadí vzrušujúcich príbehov, v strede ktorých stojí skúšobný pilot Viktor Chabarov, sa čitateľ zoznamuje s prácou i so súkromným životom týchto tvrdých chlapov. V ich živote sa každodenná práca mení na dobrodružstvo a naopak, dobrodružstvo sa stáva každodennou záležitosťou. Je to kniha o práci, v ktorej nič nie je dopredu nalinkované, v ktorej sa často treba bleskurýchle rozhodnúť i bleskurýchle konať, o práci, v ktorej sa zoceľujú charaktery, v ktorej nájdu uplatnenie iba ozajstní chlapi. Zaujímavé prostredie i majstrovsky zobrazené charaktery hrdinov sú zárukou, že sa kniha nadlho vryje čitateľovi do pamäti.






JEDENÁSTA KAPITOLA

Kurz — juhovýchod. Výška — desaťtisíc. Nevidno hviezdy, nevidno horizont. Nevidno nič. Odrazu sa však v čierňave, čo sa nezačína ani nekončí, začína črtať belavá škvrna. Škvrna mení obrysy, rozširuje sa, sfarbuje sa. Najprv je bledulinkožltá, neskôr ružová, neskôr tmavočervená. Rozlieva sa.

Maličké jazierko sa rozrastá na poriadne teplé jazero, na horiacu rieku, už nie bledočervenú, ale rubínovú. Rieka strháva brehy, mení koryto, rozširuje sa, plní sa oranžovou sálajúcou lávou. Triešti sa na ramená, zaplavuje tmavé ostrovčeky, ožaruje dobrú polovicu neba. A už sa zjavil horizont ako belasá, sotva postrehnuteľná čiaročka.

Horizont sa roztavuje: je belasý, žltý ako slama, žltý ako zlato. Ďalej sa dívať nedá: zlato horí, zlato oslepuje ... A to už začína pracovať slnko. Plné ohňa sa rýchlo dvíha po vyblednutej čistej oblohe.

Ak by letectvo bolo schopné venovať človeku len jednu jedinú radosť — stretnutie s vychádzajúcim slnkom vo výške desaťtisíc metrov, stálo by za to zahodiť všetky pozemské starosti a dať sa k letcom...
Tentoraz bol náčelníkov pohľad takmer veselý. Nepreťahoval slová, neuhýbal zrakom do okna, ale povedal jednoducho:

Dovolenka? Máte na to nárok. Radi by sme ti však, Viktor Michailovič, prišili ešte jeden malý let. Čo ty na to?

Aký malý let?

O deň, o dva vypustia Sevsovo veľké lietadlo. Vymenili nohy, čosi tam ešte dorobili, nejaké drobnosti... Nuž tak. Máš uskutočniť kontrolný let. Za tri hodiny si s tým hotový!

Chabarov súhlasil. Neveril veľmi, že stroj bude skutočne o deň, o dva hotový. Vždy to tak býva: sľúbia, že už-už to bude, a keď má dôjsť k veci, môžeš čakať týždeň a zavše i dva. Ale neodmietol to. Pokladal za svoju hlavnú povinnosť doviesť robotu do konca. A hoci on nebol vinný, že sa táto robota rozpadla na dve časti, vôbec sa nemienil škriepiť.

— Dobre, berieme to, čo treba, to spravíme.

Teraz mu už bolo jasné: jeho úloha spočíva v tom, aby sa už neukazoval na oči šéfstvu. Lebo inak ho okamžite strčia niekam na výpomoc a tak skoro sa odtiaľ nedostane.

Chabarov si zašiel k Sevsovmu lietadlu a zistil, že je na ňom roboty ešte najmenej na päť dní. Každé ráno prišiel na letisko a ani náhodou sa neukázal v miestnosti pre lietajúci personál; hneď zapadol do technického oddelenia alebo do odbornej knižnice, alebo sa zašil v miestnosti pre oddych tranzitných posádok.

Chabarovovo čiernobiele auto stálo oproti administratívnej budove skúšobného strediska, každý vedel: Viktor Michailovič je tu, ale nájsť ho nebolo také ľahké.

V technickom oddelení Chabarov študoval materiály, čo nejako súviseli s najnovšími motormi. Motory ho znepokojovali. Odo dňa Uglovovej katastrofy sa ako Červík usadili v Chabarovovej hlave. A nech by sa zaoberal čímkoľvek, v myšlienkach sa znova a znova vracal k okolnostiam nešťastia. Trápila ho neistota ...

V knižnici listoval v zahraničných leteckých časopisoch a neustále sa hrabal v rozličných biologických publikáciách Akadémie vied. Biológia ho zaujímala oddávna. Ani nie tak všeobecná biológia, ale jej, takpovediac, inžiniersky aspekt, konštrukcie živých modelov. Ako sa počas letu orientujú sťahovavé vtáky?