Poslední titul slavné válečné trilogie - Nejdelší den (NV 1968, ČS 1991), Poslední bitva (NLN 1993), Vzdálený most opět představuje špičkové dílo literatury faktu.
Cornelius Ryan (1920 - 1974), americký válečný komentátor, spisovatel a novinář se stal klasikem svého žánru - literatury faktu. Tentokrát získal svůj námět z tragické bitvy u Arnhemu v zářijových dnech roku 1944, ve které se Spojenci pokusili překročit Rýn, zmocnit se jeho mostů, proniknout do Německa a skoncovat s Třetí říší.
Autor dokumentuje události minutu po minutě na základě nesčetných svědectví generálů, prostých vojáků, odbojářů i zrádců všech zúčastněných stran.
Stáváme se tak svědky heroického boje a odvahy, omylů a nedorozumění, selhání techniky i lidí, jež měly tragické důsledky pro ukončení druhé světové války - „vzdáleného mostu".
Kniha se stala předlohou k nejslavnějšímu akčnímu filmu své doby Vzdálený most v režii Richarda Attenborougha s hvězdným obsazením - Robert Redford, Laurence Olivier, Liv Ullmannová, Gene Hackman, Anthony Hopkins, Maximilian Schell a další.
1,80 €
*bib24*his*
Jozef Jablonický sa vo svojej práci Z ilegality do povstania zaoberá problémami nekomunistického občianskeho odboja. V našej historickej literatúre je to téma nezvyklá, za posledných dvadsať rokov šírkou i hĺbkou záberu celkom ojedinelá. Časove je ohraničená prvými pokusmi či prejavmi odporu prejavujúcimi sa napríklad organizovaním prechodov českých občanov do zahraničia roku 1939 až po vypuknutie Slovenského národného povstania.
Slovenské národné povstanie už vyše dvadsať rokov inšpiruje a zrejme ešte dlho bude inšpirovať nielen umelcov, ale aj historikov. Je to udalosť stále živá, s veľkým dosahom pre budúcnosť, mnohí jeho tvorcovia i účastníci so svojimi zážitkami žijú, niektorí medzi nami, iní nie. Povstanie bola vec celonárodná, zúčastnili sa ho ľudia rôznych politických názorov, s rôznou politickou minulosťou, prítomnosťou a, samozrejme, s rozličnými predstavami o budúcnosti. Čo ich v pohnutých rokoch postupne zbližovalo a napokon spojilo, bol odpor k existujúcemu politickému režimu a jeho opore, nacistickému Nemecku. Po vojne sa skončila aj jednota, ktorá napokon nebola nikdy príliš idylická.
Tieto skutočnosti boli určujúce pri neskoršom vysvetľovaní a interpretovaní povstania, a tak veľká časť jeho organizátorov a účastníkov zostala alebo vôbec nepovšimnutá, alebo sa jej pripisovali skutočnosti nezodpovedajúce úmysly a činy. Dvadsaťpäť rokov je už pomaly dostatočný odstup na to, aby historik mohol nezaujate, krok za krokom sledovať udalosti a činy ľudí v nich, odhliadnuc od ich neskorších politických postojov.
Predpokladom pre vytvorenie správnej, maximálne pravdivej predstavy o udalosti je všestrannosť pohľadu. A práve pohľadom do občianskeho odboja sa čitateľom, najmä tým mladším, otvára širší obraz o odboji.
Autor okrem preskúmania všetkých prístupných archívov a existujúcej literatúry, čo je pre historika bežné, nadviazal aj styk — písomný i priamy — s mnohými účastníkmi udalostí. Ich názory konfrontoval s archívnymi dokumentmi a naopak. Výsledkom takejto práce je živé a pútavé čítanie, ale prísne vedecké, zodpovedajúce najprísnejším kritériám práce historika.
Sándor Radó viac ako štvrťstoročie po ukončení druhej svetovej vojny sa podujal na napísanie knihy o práci švajčiarskej sovietskej spravodajskej skupiny, ktorej bol vedúcim. V posledných rokoch sa jej činnosti venuje na Západe veľa pozornosti, medzi veľké postavy tajnej vojny ako Sorge zaradili aj meno Radóa. Západní autori však pripisujú väčší význam špionážnej činnosti tejto skupiny ako mala, dokonca vyšla aj kniha s bombastickým názvom Vojnu vyhrali vo Švajčiarsku, v ktorej sa podceňuje víťazstvo sovietskej armády na bojiskách.
Sándor Radó po rôznych skresleniach činnosti spravodajskej skupiny zrejme nemohol mlčať a napísal knihu, ktorá nie je senzáciou, ale svedectvom hrdinstva a obetavosti hŕstky ľudí, vedených presným cieľom a jednotou ideí; poraziť fašizmus na svete. Spravodajská skupina vo Švajčiarsku bola v službách generálneho štábu Červenej armády, ktorá sa na splnenie svojej úlohy pripravovala oveľa skôr ako vypukla druhá svetová vojna. Jej vedúci Radó maskoval svoju činnosť ako vedec, kartograf, dokonca zarábal tak na krytie jej finančných potrieb. Združoval okolo seba ľudí bez ohľadu na národnosť, ktorí mali jedinú túžbu, poraziť najneúprosnejšieho nepriateľa ľudstva, fašizmus. Na základe množstva autentických materiálov podáva autor svedectvo o dobrom vedení moskovskej Centrály, o šikovnosti a zápale ľudí o vec, ktorým sa podarilo získať aj najtajnejšie plány najväčších vojenských operácií, nadviazať styky s nemeckým generálnym štábom, dokonca aj s Hitlerovým hlavným Stanom. Pretože sa pravidlá konšpirácie veľmi prísne dodržiavali až podnes je veľa záhad aj okolo legendárnej postavy Lucyho,, o ktorých hovorí aj autor tejto knihy.
O bitke storočia — ako mnohí autori nazývajú Stalingradskú bitku — vyšlo už pomerne veľa kníh, no z pera nemeckého účastníka bojov je to v slovenčine prvá kniha tohto druhu.
Autor Wilhelm Adam, pobočník a osobný priateľ bývalého poľného maršala a veliteľa 6. armády Paulusa, podáva strhujúci a napínavý obraz dramatického ťaženia wehrmachtu na úseku Poltava-Stalingrad od januára 1942 do januára 1943 — teda obdobia, keď nastal značný obrat v priebehu druhej svetovej vojny. Podrobne opisuje sovietsku protiofenzívu a konečne aj katastrofálnu porážku nemeckých vojsk pri Stalingrade, otrasné obrazy skazy, keď nemeckých vojakov moril neznesiteľný hlad a zima, keď panicky ustupujúce vojská sa hnali cez stuhnuté mŕtvoly vlastných ľudí a to všetko zo zorného uhla dôstojníka starej, tradičnej nemeckej vojenskej školy.
Od listopadu 1942 do dubna 1944 působil generál polní maršál von Manstein v čele velitelství skupiny armád na jižním křídle sovětsko-německé fronty. Bojové události na frontě a své stálé střety s Adolfem Hitlerem ohledně strategických a operačních otázek popisuje ve druhém svazku pamětí.
"Akcia nemeckej tajnej služby počas 2. svetovej vojny zameraná na falšovanie peňažných prostriedkov, dokladov a dokumentov Spojencov. Túto akciu vymyslel člen SS Alfred Naujock (do roku 1942 riadil oddelenie VI F 4 v RSHA). S prípravami sa začalo v decembri 1939 a akcia mala názov Akcia Andreas.
Prvého marca 1941 sa otestovali prvé jednolibrové bankovky vo švajčiarskych bankách. Testy úspešne prebehli. Po čase sa však Naujock dostane do nemilosti a jeho nástupcom sa stáva Hermann Dörner. Za výrobu bankoviek sa stáva zodpovedným Bernhard Krüger, podľa ktorého sa z Akcie Andreas stáva Akcia Bernhard.
V septembri 1942 začala výroba jednolibrových a v januári 1943 aj 5 a 50 librových bankoviek. Neskôr sa prešlo na falšovanie známok, dokumentov. V roku 1944 na Himmlerov príkaz začali s podkladmi na tlač amerických dolárov. Veľkotlač amerických dolárov sa však nikdy nestihla rozbehnúť. Akcia skončila až kapituláciou nacistických vojsk."
„Po úbočiach a po horách, všade vidieť belieť stan, a pri každom s puškou v ruke hrdo stojí partizán“ — celé Slovensko spievalo túto pieseň, ktorá bola nielen piesňou, ale vyznaním, bojovým heslom, ba prísahou. Sám ľud si ju premenil na jednotiaci symbol, ktorým sa poznávali „svoji“. Boli to časy hromadného hrdinstva, bezvýhradnej obetavosti. Slovo partizán vyjadrovalo národnú hrdosť, túžbu po slobode, nenávisť k zradcom a lásku k priateľom, sovietskym ľudom.
Niet iného slova, čo by väčšmi priblížilo vtedajšie ovzdušie protifašistickej jednoty všetkého nášho ľudu, než slovo partizána. Ved to boli práve partizánske družiny, hôrni chlapci jánošíkovského typu, ktorí vtlačili povstaniu slovenského ľudu proti nacistom a domácim zradcom svojráznu pečať ľudovosti, historickej jedinečnosti.
Je preto prirodzené, že aj vecný výklad tejto slávnej historickej udalostí, ktorá znamená žiarivý, obrat v dejinách slovenského ľudu, musí vyznieť ako veľkolepá epopeja, ako pieseň o hrdinoch a hrdinstvách, ktoré zvŕšil ľud v celej svojej veľkosti.
Autor, sám účastník národnooslobodzovacieho boja, v dlhoročnej usilovnej práci zhromaždil, triedil a zhodnotil veľké množstvo dokumentárneho, i spomienkového a iného historického materiálu o partizánskych jednotkách a ich hájoch na Slovensku. V tejto knihe podáva súhrnný obraz o ľudovej, partizánskej vojne, ktorou slovenský ľud tiež prispel k porážke fašistických síl v druhej svetovej vojne a k svojmu vlastnému oslobodeniu..
„Ja som ho nevymyslel. Keby som ho vymyslel, neuverili by ste. Ale narodil sa a naozaj žil. A nielen to — žil bujným životom... “ — tak sa začína táto kniha Jerzyho Rawicza o životnej púti prapodivného človeka menom Stefan Olpiński, ktorý zakúsil v živote všetko: bol krajčírom i politickým publicistom, súkromným detektívom i riaditeľom vydavateľstva, sekretárom homeopata Wojnowského i šéfredaktorom veľkej tlačovej agentúry v tretej ríši, grafológom i majiteľom vydavateľstva v Paríži, akcionárom filmových spoločností i korešpondentom za občianskej vojny v Španielsku, zakladateľom politickej strany i kriminálnikom, odsúdeným za podvody, i obžalovaným v procese pre nactiutŕhačstvo, Goebbelsovým agentom i... prominentným väzňom koncentračného tábora v Osvienčime. Stýkal sa s najpoprednejšími ľuďmi medzivojnového Poľska i tretej ríše, ale navzdory tomu si posedel v poľských, nemeckých i francúzskych väzniciach za obvinenia z podvodov a z účasti na špionážnych aférach. Pôsobil v Československu, vo Švajčiarsku, Francúzsku i v Nemecku. Mal za sebou mnoho ľudí, ktorí boli od neho závislí, a... niekoľko žien.
Autor napísal knihu na základe archívnych dokumentov, ako aj ústnych či písomných vyjadrení ľudí, ktorí sa na Olpińského pamätajú.
