GENERÁCIA VŠESLÁVIE
Tatran, Bratislava, 1987
edícia Okno (55)
prebal Jozef Gális
1. vydanie, 600 výtlačkov
061-017-87
literárna teória, podpis autora
456 s., slovenčina
hmotnosť: 511 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
NEPREDAJNÉ
*h-6-2*
Autor podal v práci prvý ucelený pohľad na osobnosti P. J. Šafárika, J. Kollára, K. Kuzmányho (čiastočne F. Palackého) a ďalších ako na generáciu, ktorú nazval „generáciou Všeslávie“ pre ich základné myšlienkové úsilie smerujúce k všeslovanskej vzájomnosti a jednote. Novo vymedzuje ich miesto a význam pri utváraní národného povedomia a dejín Slovenska, vo vývoji všeslovanskej myšlienky a tendencií i názorov na slovensko-českú spolupatričnosť a koexistenciu.
Autor vychádza z analýzy sociálno-politických, ideovo-teoretických, literárnohistorických, literárnovedných i historických, kultúrnych, filozofických a iných poznatkov a skúmaní. Smerovaním k filozofickému zovšeobecneniu a participáciou zákonitosti spoločenského vývoja, dejín a pokroku vybočuje z úzkeho špecifického rámca pojednania o jednej generácii, jej dobe a problémoch a hľadá súvislosti s európskym sociálnym pohybom a myšlienkovými prúdmi so zvláštnym zreteľom na najbližšie susedské národy a nemeckú klasickú filozofiu, no najmä na Herderovo dielo.
Historická genéza (sociálna, duchovná, kultúrna, teoretická, myšlienková) s protirečivou realitou vývojového procesu umožňuje nielen nové zistenia a poznatky, ale vyplývajú z nej aj iné zaujímavé pohľady a roviny hodnotení, ktoré vedú k filozofickej syntéze. Práca preto môže byť podnetom pre ďalšie výskumy a prístupy spoločenských, najmä historických vied, aj pri skúmaní konkrétnych otázok teórie, literárnej histórie, dejín filozofie i ďalších spoločenskovedných disciplín.
Odvíjajúci sa koncepčný prístup k hodnoteniu generácie Všeslávie chce oponovať doterajším koncepciám, ktoré boli do slovenského myslenia transplantované neorganicky, bez prihliadnutia na zvláštnosti dejinného vývoja na Slovensku a jeho kultúrno-etnickej špecifiky, podporované často priamo politickými záujmami vládnúcich tried. Ich marxisticko-leninské prehodnocovanie sa pre ďalší náš vývoj a osvojovanie myšlienkového dedičstva ukazuje potrebné a užitočné.
Práca je zaujímavá nielen pre odborno-teoretickú a kultúrnu, ale i širšiu čitateľskú verejnosť, ktorá sa zaujíma o našu minulosť.
