V galérii portrétov prezidentových poradcov pre otázky národnej bezpečnosti autori plasticky vykresľujú jednotlivé momenty vnútornej a zahraničnej politiky USA za posledné štvrťstoročie. Analýza činnosti týchto poradcov umožňuje lepšie pochopiť špecifické črty mechanizmu prijímania dôležitých zahraničnopolitických rozhodnutí na najvyššej úrovni. Všetci americkí prezidenti si za poradcov vyberali významných vedcov a politikov, ktorí sa vyznajú v dejinách diplomacie, v medzinárodných vzťahoch a v politológii. Autori na základe dokumentov, memoárov a výsledkov osobných stretnutí prinášajú mnohé doteraz menej známe fakty a zaujímavosti zo zákulisia amerického politického života. Podarilo sa im ukázať širšie pracovné prostredie prezidenta a atmosféru, ktorá v ňom vládne. Publikácia približuje činnosť tvorcu koncepcie „pružnej reakcie" McGeorgea Bundyho, „induktívneho mysliteľa“ W. Rostowa a neobyčajného analytika H. Kissingera, sústreďuje pozornosť na „globálny politický kurz“ odborníka na antikomunizmus Z. Brzezinského a napokon aj na „intelektuálneho plebejca“ R. Allena, skompromitovaného poradcu prezidenta R. Reagana. Kniha je bohatá na faktografický materiál, upúta svojím obsahom, ako aj formou, ktorá zaujme každého čitateľa.
Dokumentární zpověď vynikajícího sovětského leteckého konstruktéra, v níž autor podává široký obraz sovětského letectví od 20. a 30. let přes Velkou vlasteneckou válku až do současnosti a dává nahlédnout do zákulisí sovětského letectví i do sovětského politického života.
 |
Johann Wolfgang Goethe je nielen jeden z najvýznačnejších nemeckých a svetových básnikov, ale je zaujímavý aj pozoruhodným životným osudom. Jeho biografii sú venované mnohé knihy a mnohí autori sa pokúsili na základe dobových reálií, korešpondencie a z obsahu i chronológie vzniku jeho diel literárne dotvoriť jeho verejný i súkromný život.
O jeden takýto pohľad na velikána svetovej literatúry sa usilovala rakúska spisovateľka Grete Finková-Töbichová a venuje mu trilógiu, ktorá by sa dala všeobecne označiť „Goethe a ženy“. Prvá časť trilógie je príbehom nikdy nenaplnenej lásky mladého Goetheho k Charlotte von Stein, k žene staršej od neho o sedem rokov, tretia časť je príbehom lásky k Ulrike von Levetzow, posledného ľúbostného vzplanutia vtedy 74-ročného básnika. Druhá kniha je opisom Goetheho manželstva s Christianou Vulpiusovou, prostým dievčaťom z továrne a dcérou archivára. Weimarská šľachtická spoločnosť pokladala básnikov život s Christianou za porušenie ustálených noriem, za mezalianciu, ale Christiana bola manželovi životnou oporou, viedla mu veľkolepú pohostinnú domácnosť, prijímala hostí, starala sa o hospodárstvo i záhrady, pomáhala mu pri prírodovedných zbierkach.
JELÍNEK, JAN
VEĽKÝ OBRAZOVÝ ATLAS PRAVEKÉHO ČLOVEKA
(Velký obrazový atlas pravěkého člověka)
Mladé letá, Bratislava, 1980
preklad Ján Barica
prebal Zdeněk Burian, Branislav Slezáček
1. vydanie, 26.000 výtlačkov
66-160-80
história, archeológia
560 s., far. fot., slovenčina
tvrdá väzba, veľký formát s prebalom
2,90 € stav: dobrý, pečiatky v knihe *lenn*his*
PREDANÉ stav: dobrý *kocev2*his*
Ako a kedy vznikol človek? Ako vyzeral v jednotlivých obdobiach vývoja? Kedy sa objavili prvé stopy ľudskej činnosti a ako prebiehal kultúrny vývoj v pravekej spoločnosti? Týmto vzrušujúcim námetom sa zaoberá v obrazovom atlase dr. Jan Jelínek, vedec s medzinárodnou autoritou. Na podklade antropologických a archeologických nálezov z celého sveta, z ktorých niektoré sú publikované po prvý raz, približuje čitateľovi biologický a spoločenský vývoj človeka trvajúci milióny rokov, od najstarších živočíšnych predchodcov až do doby pred 30-40 tisícmi rokov, keď sa objavil človek dnešného typu — Homo sapiens sapiens. Môžeme sledovať, ako sa človek naučil využívať oheň, ako začal vyrábať a používať primitívne nástroje z kameňa a kostí, ako sa naučil stavať si obydlie. Veľkú pozornosť venuje autor počiatkom pravekého umenia. Skalné maľby, rytiny, plastiky zvierat a ľudí, šperky a umelecky zdobené predmety — to všetko potvrdzuje vysoký stupeň technickej zručnosti a umeleckú obrazotvornosť človeka doby kamennej. A na porovnanie uvádza autor príklady zo života súčasných prírodných národov, ktoré dodnes žijú (alebo ešte donedávna žili) na úrovni pravekých ľudí ako lovci a zberači. Vyše 900 čiernobielych i farebných fotografií dokonale ilustruje tento dramatický, dlhý a zložitý vývojový proces. K pútavosti knihy prispeli i obrazy akad. maliara Zdeňka Buriana, ktoré sú vedeckými rekonštrukciami, namaľovanými podľa nájdených pozostatkov ľudských a zvieracích kostier, ako aj pôvodné fotografie autora z jeho ciest po Afrike, Sibíri, Austrálii.
O akú cestu ide? pýta sa čitateľ. Aj Jorge Semprun si položil túto otázku počas samotnej cesty utrpenia — ktorú aj on osobne prekonal; a keď sa vrátil z ne], začal pisať, hádam, najprv spomienky, akýsi dokument, dojmy, ktoré v ňom dozrievali dlhý čas, až sa k nim vrátil po sedemnástich rokoch; a potom sa mu podarilo napísať vysoko náročné, moderné umelecké dielo, ktoré znesie a] najprísnejšie meradlá. Dej románu — možno tak povedať len s určitou výhradou — sa nerozvíja súvisle, je často prerušovaný, urýchľovaný a spomaľovaný osobnými spomienkami, skúsenosťami, názormi, ktoré sú „nakopené na sebe“, ba vklinené do seba ako telá sto dvadsiatich chlapov, cestujúcich kamsi nekonečne dlho, takmer celú večnosť a nekonečne ďaleko do akéhosi tábora — i keď cesta trvala len päť dní a päť nocí a viedla do tábora pri Weimare — v strašnom prostredí, vo vozni dobytčiaka, v dusnej atmosfére nahromadených tiel, ktoré pripomínajú niekedy akúsi huspeninu, inokedy bublajúcu lávu a napokon aj chladnú, takmer zmrznutú hmotu. Ľudská skúsenosť hovorí, že spoločné utrpenie zbližuje ľudí. O tom sa aj v knihe presviedčame. Spoločné osudy, záujmy predtým zbližovali aj v dusnom prostredí ľudí rovnako zmýšľajúcich, čo vedeli, prečo sa rozhodli ísť cestou odporu proti metle ľudstva, lebo takú cestu si sami vyvolili. Takí chlapi vedeli znášať aj túto „cestu smrti“ v dobytčiaku, cestu, ktorú im nanútili. Rozprávač Gérard a jeho „semurský mládenec“ sa vo vozni počas tých vysiľujúcich piatich dní a piatich nocí občerstvovali starými spomienkami, ktoré ich spájali so životom von na slobode, so životom v detstve a v mladosti, v škole, neskoršie v horách ako účastníkov hnutia odporu. Náš hrdina „semurský mládenec“ umiera v náruči rozprávača Gérarda. Umiera duševne svieži, vyrovnaný. Za postavou Gérarda sa skrýva iste sám autor španielskeho pôvodu, ktorý pravdepodobne sám prežil nejednu príhodu z románu. Jorge Semprun napísal svoj prvý román po francúzsky a hneď zaň dostal literárnu cenu „For-mentor“. O krátky čas dielo prekladali do mnohých svetových jazykov. Teda v prípade „Cesty smrti“ nejde o nejakú bežnú „vojnovú literatúru“, ktorá dnes môže mať viac alebo menej dokumentárnu hodnotu. Je to dielo vyzreté, obohatené úvahami o slobode, väzení, utrpení vôbec, dielo s prenikavými postrehmi, ba je to vlastne cesta ku koreňom ľudského zla.
1,50 €
*gopal7*dets*