Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

piatok 6. decembra 2019

POE, EDGAR ALLAN - VRAŽDA NA ULICI MORGUE

POE, EDGAR ALLAN

VRAŽDA NA ULICI MORGUE
spisy a básne
Anglosaská romantická literatúra

Interpopulart Slovakia, Rohovce, 1999
edícia Populart - Študentská knižnica (55)
preklad Jana Kantorová-Báliková, Michal Breznický, Ján Vilikovský
ISBN 80-88834-54-6

beletria, román, poézia, literatúra americká,
116 s., slovenčina
hmotnosť: 112 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,50 € DAROVANÉ

*trsos* in *H-bar*



OBSAH :

JAMA A KYVADLO
VRAŽDA NA ULICI MORGUE
ZA ŽIVA V HROBE
ZLATÝ SKARABEUS
SUD AMONTILLADA
ČIERNY KOCÚR

BÁSNE:

HAVRAN
EULÁLIA
SONET VEDE
JEJ
ROMANCA
HELENE
MESTO V MORI
SPIACA LENORA
ÚDOLIE NEPOKOJA
ČERV DOBYVATEĽ
MLČANIE
KRAJINA SNOV










BASTOS, AUGUSTO ROA - SYN ČLOVEKA

BASTOS, AUGUSTO ROA

SYN ČLOVEKA
(Hijo de hombre)

Pravda, Bratislava, 1975
preklad Vladimír Oleríny
doslov Vladimír Oleríny
prebal Peter Cibula
1. vydanie
75-078-75

beletria, román, literatúra paraguajská
342 s., slovenčina
hmotnosť: 391 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,40 €

*zukol5*

Román Syn človeka znamená vrchol v literárnom diele básnika a prozaika Augusta Roa Bastosa a zároveň predstavuje aj najlepší román v súčasnej paraguajskej literatúre.

Bastos v tomto diele obsiahol celú novšiu históriu Paraguaja, pravda, Bastosov historizmus má hlboký zmysel, autor nezobrazuje minulosť preto, že chce uniknúť pred pálčivými problémami súčasnosti, díva sa na minulosť očami dneška. Cez životné osudy protagonistov vnáša svetlo do paraguajských národných dejín, rúcajú sa staré mýty a v mene pokroku sa vytvárajú mýty nové. Je to urputný zápas človeka, ktorý sa chce vymaniť z odcudzenia v mene ľudskej dôstojnosti. María Rosa, María Regalada a María Encarnación sa usilujú nájsť zmysel života v nezištnej láske. Cristóbal Jara a Ľavák ho nachádzajú v revolučných bojoch, ľudový rezbár, malomocný Gaspar Mora sa utiahne do pralesa a tu vytvorí svoje vrcholné dielo. Poručík Vera trýznivo prežíva tragédiu svojho ľudu. Pri mýtifikácii javov cítiť zasa ľudovú tradíciu: milióny žltých motýľov sú predzvesťou vojny, legendárny vagón sa vzďaľuje „na ohnivých kolesách", Gaspar Mora navodzuje asociáciu Orfea, pralesy Chaca, ktorými blúdi Casiano s Natí, pripomínajú biblický pozemský raj.

Bastosov román Syn človeka je pravdivým, umelecky náročným svedectvom o človeku a o živote v súčasnom Paraguaji, no zároveň svojím významom presahuje latinskoamerický kontinent a stáva sa cenným obohatením progresívnych úsilí v súčasnej svetovej próze.







Keď roľnícke povstanie z roku 1912 už prakticky potlačili, povstalecké partizánske oddiely sa po nevydarenom pokuse o organizovaný ústup zhromaždili a zakopali v nedávno založenom mestečku Sapukai, pri ktorého zrode zažiarilo zlovestné svetlo kométy a teraz sa chystalo prijať svoj krst ohňom a krvou.

Velenie nad povstaleckými oddielmi prevzal kapitán Elizardo Díaz, ktorý sa pridal na stranu roľníckeho povstania so svojím plukom, čo sa vzbúril v Paraguarí. Povstalci obsadili stanicu a zmocnili sa vlaku, čo tam zaviazol aj s celým nákladom. Na posledný pokus o útok na hlavné mesto ostávala im už teraz len železničná trať. Pri uskutočnení tohto nevídaného a zúfalého plánu iba moment prekvapenia dával istú nádej na úspech; rátali s tým, že odvážnym útokom sa podarí dezorganizovať zámery vládnych jednotiek a takto ich aj obkľúčiť. Boli to všetko len veľmi neurčité predpoklady, ale revolucionári nemali inú voľbu. Tak či tak mohli s istotou očakávať iba smrť.

Podľa naliehavého príkazu kapitána Díaza mal vlak s jeho plukom a asi tisícimi napochytro ozbrojenými roľníckymi dobrovoľníkmi vyraziť na cestu 1. marca v podvečer.

V príhovore k nastúpeným jednotkám povstalecký veliteľ spomenul historický dátum smrti maršala Lópeza vo vrchoch Cerro Korá, na samom konci Veľkej vojny, keď maršal s neslýchanou odvahou a hrdinstvom bránil vlasť.

- A práve tak aj my, - povzbudzoval povstalcov, - zvíťazíme alebo umrieme v tomto boji...!

Casiano Jara zorganizoval v tehelniach na Tichom pobreží povstanie nádenníkov, ku ktorému sa pridalo asi sto chlapov, väčšinou záložníkov, čo mali za sebou vojenskú prezenčnú službu v pravidelných vojenských jednotkách. Casiano sa práve oženil s Natividad Espinozovou. Na obecnom pozemku neďaleko tehelne si postavili chatrč a obrobili kus pôdy. Natí sa starala o pole a Casiano pracoval pri výrobe a pálení tehál. Ani chvíľu neváhal, či sa má zapojiť do boja proti politickým a vojenským pohlavárom v hlavnom meste, čo vyciciavali celú krajinu. Preto bez ťažkostí presvedčil aj ostatných chlapov v tehelni. Presne zoradení po čatách predstúpili pred statočného kapitána, vojaka z povolania, takého odlišného od ostatných dôstojníkov, ktorý bez strachu povstal na obranu vykorisťovaných a utláčaných. Díaz ich prijal ako brat, nie ako veliteľ; zasvätil ich do pripravovanej akcie a za veliteľa oddielu tehliarskych robotníkov ustanovil v hodnosti seržanta bystrého a energického mladíka Casiana Jaru, čo sa stal jeho pravou rukou.

Prípravy samovražednej výpravy sa rýchlo skončili.

Medzitým však telegrafista na sapukaiskej stanici využil príhodnú chvíľu a prezradil šifrou chystaný manéver, vrátane hodiny určenej na odchod vlaku. Velenie vládnych vojsk nelenilo a ihned urobilo protiopatrenia. Na stanici v Paraguarí naložili vrchom rušeň a jeho tender vysokoúčinnými granátmi. V stanovenú hodinu ho plnou parou pustili po jediných koľajniciach, čo viedli popod vrchy, aby k zrážke došlo v polovici trate, kúsok za stanicou Escobar.

Lenže v poslednej chvíli sa vyskytla neočakávaná ťažkosť, ktorá znásobila rozsah katastrofy. Povstalcom zbehol a ušiel rušňovodič, a to oneskorilo odchod ich konvoja. Za bezmesačnej noci sa zástupy obyvateľstva prišli rozlúčiť s revolučným expedičným zborom. Na stanici a v jej blízkom okolí sa rojili stovky ľudských postáv, horúčkovite vzrušených lúčením. Dievčence bozkávali vojakov. Stareny im podávali čutory s vodou, ružence priecňov, tabak, strapce banánov a veľa pomarančov. Pozdĺž celého konvoja sa ozývali vojenské piesne a vášnivé výkriky. Pôdu a slobodu...! ozýval sa masovo refrén, ktorý za pokojnej marcovej noci opakovali tisíce zachrípnutých hrdiel.


SORESCU, MARIN - VIBRÁCIE

SORESCU, MARIN

VIBRÁCIE

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1970
edícia Kruh milovníkov poézie (45)
preklad Vladimír Dudáš, Milan Kraus
ilustrácie Teodor Schnitzer
1. vydanie, 5.500 výtlačkov
13-72-092-70

poézia, literatúra rumunská
64 s., slovenčina
hmotnosť: 252 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

PREDANÉ

*bib17*poe*






VIBRÁCIE

Tak mocne mu bilo srdce, 
Že
Tam, kde bol,
Slnko videlo človeka 
Niekoľko krokov vpredu, 
Iného za ním,
Iného vpravo,
Iného vľavo.

A každý pekne po poriadku 
Vytváral nové životy 
Na základe tohože srdca,
V tom istom čase,
Vo všetkých ľuďoch 
Až do poslednej 
Podobnosti v tvári.


RATZINGER, JOSEPH - PAVOL, APOŠTOL NÁRODOV

RATZINGER, JOSEPH - BENEDIKT XVI.

PAVOL, APOŠTOL NÁRODOV
(Paolo l´apostol delle genti)

Spolok svätého Vojtecha, Trnava, 2008
obálka Anna Kraváriková, Marián Gavenda
preklad Marián Gavenda
ISBN 978-80-7162-735-7

náboženská literatúra, životopisy
88 s., slovenčina
hmotnosť: 190 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, podčiarkovaný text

1,90 €

*bib16*NAB*






V chváloreči na Izrael, ktorú Pavol prináša v deviatej kapitole Listu Rimanom, sa medzi darmi, ktorými Boh obdaril svoj ľud, objavuje aj tento: jeho sú „zmluvy“, dohody, ktoré Boh uzavrel s ním. Výraz „zmluva“ sa tu objavuje v množnom čísle v zhode so sapienciálnou tradíciou.  V skutočnosti pozná Starý zákon tri zmluvy: sobotu, dúhu a obriezku, zodpovedajúce trom stupňom zmluvy alebo trom zmluvám. Starý zákon pozná zmluvu s Noemom, Abrahámom, zmluvu s Jakubom - Izraelom, zmluvu uzavretú na Sinaji a zmluvu Boha s Dávidom.

Všetky tieto zmluvy majú svoju špecifickú charakteristiku, ku ktorej je vhodné sa vrátiť. Pavol teda vie, že slovo zmluva, počnúc dejinami spásy ešte pred Kristom, treba chápať a vyslovovať v množnom čísle. Z rozličných zmlúv osobitne zdôrazňuje dve, pričom ich kladie do protikladu a vzťahuje - každú svojím spôsobom - na zmluvu ustanovenú Kristom: zmluvu s Abrahámom a zmluvu s Mojžišom. Zmluvu s Abrahámom vidí ako pravú zmluvu, základnú a trvalú, kým zmluvu s Mojžišom ako „neskôr dodanú“ (porov. Rim 5, 20), 430 rokov neskôr po zmluve s Abrahámom (Gal 3, 17). Tým ju nezbavil jej hodnoty, skôr iba poukázal na prechodnú etapu v Božích plánoch.

Jednou z foriem Božej pedagogiky s ľuďmi je, že jej jednotlivé prvky zanikajú, keď sa dosiahne cieľ výchovy. Zanechávajú sa prejdené cesty a zostáva len zmysel. Mojžišovská zmluva sa začleňuje do tej, ktorú Boh uzatvoril s Abrahámom, a zákon sa stáva nástrojom prisľúbenia. Preto Pavol urobil taký jasný rozdiel medzi dvoma podobami zmluvy, ktoré sa v skutočnosti stretajú v Starom zákone: zmluva, ktorá je vyhlásením práva, a tá, ktorá je vo svojej podstate prísľubom, darom priateľstva, ponúknutého bez akýchkoľvek podmienok. 

V skutočnosti sa v Pentateuchu slovo berit často používa ako synonymum zákona a prikázania. Berit je objektom príkazu; v Ex 24 sa sinajská zmluva javí v podstate ako „nariadenie zákonov a povinností pre ľud“.  Takúto zmluvu možno aj porušiť a napokon v Starom zákone sa samotné dejiny Izraela javia ako dejiny ustavičného porušovania zmluvy.

Jednota plná napätia: jediná zmluva prítomná v zmluvách

Na druhej strane sa zmluva s patriarchami považuje za večne platnú. Kým zmluva chápaná ako právna povinnosť odráža vazalskú zmluvu, zmluva prisľúbenia má za vzor kráľovský dar.  V tomto zmysle Pavol práve rozlišovaním medzi abrahámovskou a mojžišovskou zmluvou plne korektne interpretoval biblický text. Týmto rozlíšením sa zároveň zmierňuje ostrý protiklad medzi starou a novou zmluvou a objasňuje sa jednota plná napätia, poznačujúceho dejiny spásy, v ktorých sa rôzne zmluvy uskutočňujú v jedinej zmluve.



štvrtok 5. decembra 2019

OD NÁS

OD NÁS
Tři básně táborských motivů vybral a doslov napsal profesor St. Dvořák

Otto Stern, súkromná tlač, Tábor, 1932
ilustrácie Richard Lauda

poézia, literatúra česká, číslovaný výtlačok
330 výtlačkov na papieri Simili Japon
hmotnosť: 45 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

NEPREDAJNÉ

*kvaja* in *H-6-5*





ZERER, ANTON - SYDNEY 2000

ZERER, ANTON
POSPÍŠIL, PETER
SÚKUP, JÁN

SYDNEY 2000
Hry XXVII. Olympiády
oficiálna publikácia Slovenského olympijského výboru

TIMY, Bratislava, 2000
1. vydanie
ISBN 80-8065-012-8

šport
222 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 1137 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý

1,00 €

*H-5-2*








PUŠKIN, ALEXANDER SERGEJEVIČ - EUGEN ONEGIN

PUŠKIN, ALEXANDER SERGEJEVIČ

EUGEN ONEGIN
Ruská romantická literatúra

Interpopulart Slovakia, Rohovce, 1999
edícia Populart - Študentská knižnica (59)
preklad Ivan Kupec
ISBN 80-88834-58-9

román, knihy v slovenčine, literatúra ruská,
128 s., slovenčina
hmotnosť: 88 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

0,90 € DAROVANÉ

*trsos* in *H-bar*





GILOTOVÁ, FRANCOISE - ŽILA SOM S PICASSOM

GILOTOVÁ, FRANCOISE
LAKE, CARLTON

ŽILA SOM S PICASSOM
(Life with Picasso)

Slovenský spisovateľ, Bratislava,
preklad Danica Flimelová
obálka Pavol Blažo
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
13-72-099-68

životopisy, umenie, výtvarné umenie
384 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 534 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

2,90 € PREDANÉ

*zukol5* in *H-bar*

Kniha Žila som s Picassom vznikla na základe rozprávania, korešpondencie a záznamov F. Gilotovej. Literárnu podobu jej dal americký novinár C. Lake. Vyšla po prvý raz v USA roku 1964, stala sa bestsellerom a zároveň vyvolala obrovský škandál. Slovenský čitateľ v nej dostáva do rúk hádam po prvý raz obraz Pabla Picassa nielen ako geniálneho maliara, ale aj ako človeka...






Nechcela som spôsobiť komplikácie, hoci práve toto ich vyvolalo, lebo Pablo utekal dolu schodmi za mnou a vykrikoval: „Čo si myslíš, kam ideš? Nepovedala si ani ,Ahoj‘. “ Zastavila som sa, len aby som povedala „Ahoj“, vyskočila som na bicykel a odišla.

Pablove nálady sa zvyčajne vytvárali podľa počasia. Jedného popoludnia neskoro na jar, asi dva mesiace po výstave Dory Maarovej v galérii Jeanne Bucherovej, som sa rozhodla, že ho pôjdem pozrieť — domnievala som sa, že mu počasie napomôže, aby bol v dobrej nálade. Keď som telefonovala, povedal „Výborne“, ale neznelo to veľmi nadšene. Povedala som, že prídem o druhej. Prišla som ako obyčajne trochu neskôr, a keď som sa blížila k jeho domu, pozrela som hore na okno schodišťa medzi prvým a druhým poschodím jeho bytu a videla som, že tam sedí a čaká ma, ako to predtým často robieval. Tak, ako hundrával neobratné komplimenty, mi teraz aj povedal, že najkrajšia Časť mojej návštevy je chvíľa, keď sedí na schodišti, pozerá z okna a čaká na môj príchod. Keď tam sedával, holuby obyčajne poletovali okolo neho a sadali mu na ramená. Vtedy popoludní som sa cítila dosť sklamaná, lebo sa mi podľa výrazu jeho tváre zdalo, že moje meteorologické kalkulácie neboli celkom správne. Keď ma vpustil, spýtala som sa, čo sa deje. Bolo zrejmé, že ho niečo trápi.

„Poď hore, “ povedal. „Poviem ti to. “ Šli sme do jeho spálne a tam si sadol na posteľ. Sadla som si neďaleko neho. Chytil ma za ruku, to bolo niečo, na čo on vôbec nebol stvorený, a sedel tak bez slova dve či tri minúty. Vtedy som si uvedomila, že sa nehnevá na mňa, ale že musí byť strašne zničený. Konečne povedal: „Som rád, že si prišla. Teraz som už trochu pokojnejší. Dva týždne som mal pocit, že niečo nie je v poriadku, ale nebol som si istý, a tak som nič nehovoril. Teraz však — no veď uvidíš.

Asi pred dvoma týždňami sa stala s Dorou Maarovou veľmi čudná vec, “ povedal. „Šiel som k nej do bytu, aby som ju vzal na večeru, a zistil som, že nie je doma. Keď sa konečne objavila, mala rozstrapatené vlasy a roztrhané šaty. Vraj ju na ulici napadol nejaký muž, povedala, a utiekol s jej psom, malým psíčkom, ktorého som jej dal a ku ktorému veľmi priľnula. “ Historka mohla byť pravdivá, ale ako sám podotkol, v tých prvých mesiacoch po oslobodení bol každý šťastný, dokonca ani popri Seine nebolo toľko tulákov ako teraz. Pablo povedal, že ho tá historka celkom zmiatla. „Nemohol som uveriť, že by to bola pravda,“ vravel mi. „Okrem toho, prečo by niekto kradol takého malého psíčka? “ Potom predminulej noci sa stal ďalší incident. Policajt našiel Doru v takom istom stave potulovať sa po nábreží neďaleko Pont-Neuf. Povedala mu, že ju napadol muž a ukradol jej bicykel. Policajt ju zaviedol domov, lebo sa zdalo, že je veľmi ohúrená. Neskôr, vravel Pablo, sa jej bicykel našiel zjavne nedotknutý hneď blízko miesta, kde ju, ako tvrdila, napadli. Vyzeralo to, akoby ho tam bola jednoducho nechala, povedal. Rozprával mi ďalej, že začal byť zvedavý, či si tie historky nevymýšľa. „Myslel som si, že hľadala súcit, “ povedal, „lebo cíti, že sa už hádam nezaujímam o ňu tak ako predtým. A pretože má v povahe riešiť veci dramatickým spôsobom, myslel som si, že by toto mohol byť spôsob, ako chce na seba upútať pozornosť. Nebral som to teda príliš vážne.

Včera som k nej zašiel, aby som ju vzal na večeru. Našiel som ju mimoriadne rozrušenú, pobiehala nervózne hore-dolu po miestnosti. Okamžite ma začala brať na zodpovednosť pre môj spôsob života. Vravela mi, že vediem z morálneho hľadiska hanebný život a že by som mal myslieť na to, čo ma čaká na druhom svete. Povedal som jej, že nie som zvyknutý, aby sa so mnou niekto takto zhováral. A keď som si to potom rozmyslel, zdalo sa mi to smiešne a začal som sa smiať. Ona to však vôbec nepokladala za smiešne. Vedel som, že mala odjakživa sklon k mystike a okultizmu, nikdy sa však nesnažila prenášať to na druhých. Nebolo by mi to vadilo, keby to všetko bola povedala s úsmevom, bola však smrteľne vážna. Vravela mi, že by som sa mal radšej kajať, kým je ešte čas. Povedala: ,Ako umelec môžeš byť výnimočný, v morálnom zmysle si však bezcenný.´ Snažil som sa ju umlčať a povedal som jej, že otázky svedomia sa týkajú iba človeka, ktorý má s ním

........................................................................

... posledná veta ...

A za to mu nikdy neprestanem byť vďačná.




MICHAUX, HENRI - LAZAR, SPÍŠ?

MICHAUX, HENRI

LAZAR, SPÍŠ?

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1968
edícia Kruh milovníkov poézie (27)
preklad Jozef Mihalkovič
doslov Ján Vladislav
ilustrácie Henri Michaux
1. vydanie, 6.500 výtlačkov
13-72-047-68

poézia, literatúra belgická
108 s., slovenčina
hmotnosť: 341 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

2,50 €

*bib17*poe*







Hlas

Počul som v tých zlovestných dňoch hlas a počul som toto: „Ja tých ľudí zmenším, zmenším ich, a už teraz sú zmenšení, hoci ešte o tom vôbec nevedia. Zmenším ich a budú takí nepatrní, že nebude možné rozoznať, kto je muž a kto žena, a už dnes nie sú tým, čím boli kedysi, ale pretože ich údy stále ešte o sebe vedia, nazdávajú sa, že sa od seba odlišujú, jeden že je to, iný ono. No ja im dám tak veľmi trpieť, že nijaký úd už nebude mať význam. Nechám im len kostru, púhy náčrt ich kostry, aby si o ňu mohli prichytiť svoje utrpenie. Dosť sa už nabehali! Tak načo sú im ešte nohy? Nech sa skromnejšie premiestňujú, skromnejšie! A bude to tak lepšie. Ako má socha v parku len jedno gesto za každých okolností, takými kamennými ich urobím; ale menších, menších. “

Počul som ten hlas a zachvel som sa, ale nie natoľko, lebo som ho obdivoval pre jeho chmúrne odhodlanie a veľkorysý, hoci zrejme nezmyselný zámer. A ten hlas bol iba jedným spomedzi sta iných, ktoré napĺňali ovzdušie odvrchu až po spodok, Východ i Západ, a všetky boli útočné, zlé, nenávistné a sľubovali človeku chmúrnu budúcnosť.

No človek, raz bezradný, raz nanajvýš chladnokrvný, mal reflexy a počítal na taký prípad, že príde drsný úder, a bol pripravený, hoci inak vyzeral skôr zbytočný a štvaný.

Keď som počul tie nenávistné a výhražné hlasy, ktoré mu mali nahnať strach, on, ktorý sa potkne o kamienok, vtedy už dvestotisíc rokov kráčal.


WAGINGER, TOMÁŠ - MOJA CESTA...

WAGINGER, TOMÁŠ

MOJA CESTA...

vlastným nákladom (?), 2017
ilustrácie Marián Waginger st.
ISBN 978-80-972942-0-5

poézia, literatúra slovenská,
84 s., slovenčina
hmotnosť: 122 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

0,90 €

*bib16* in *parap*







Dosť bolo hlúposti!

Hlúposť ma ovládla. Sám sa pýtam: PREČO!?

Prečo dovolím nadvládou hlúposti niesť sa? Ako 
môžem dovoliť, zjavne tomu, čo nechcem, aby 
vládlo vládnuť?

Nesprávny prístup, nesprávny postoj. Ja 
nedovolím viac pokračovať tomu a nadvládu 
hlúposti navrchovať.

Prísny ja meter na seba zvolím. Prísny! Správne 
činy opäť nastolím, správnymi činmi sa obklopím.

S tvrdou prácou sa spriatelím.

Múdrosťou, láskou sa obklopím.

Ja budem čím som dlhé veky.

DOBROM.





BOJKO, R. - NAŠE VEČERY

BOJKO, R.

NAŠE VEČERY

Tiskařská a vydavatelská společnost, Přerov, 1917

poézia, literatúra česká, podpis autora
120 s., čeština
hmotnosť: 271 g

tvrdá väzba (dobová preväzba)
stav: výborný, zviazané do jedného zväzku spolu s "Modlitby víry a lásky" (1922)

NEPREDAJNÉ

*kvaja* in *H-6-5*






O KVĚTUŠCE A KOČIČCE.

Naše Micka měla koťátko, 
takové jen malé, směšné drobátko, 
jako do kapsy, jak do hrsti.
A bylo bez kožíška, bez srsti, — učiněné holátko.

Ale jak je ráda měla!
Celý den s ním proseděla, 
lízala je, hladila.
Jenom občas vyskočila, 
po koutech se zatočila, 
kde co shlédla, popadla,
i mámě z rukou ukradla, 
a na půdu s tím pádila.

Jednou po potulkách touha snad, 
nebo hrozitánsky velký hlad 
donutil ji venku dlouho stát.
Ale jak se hrozně ulekla, 
když se potom navrátila.
Dcerka pryč je. — Snad se neztratila? 
Nebo někam utekla —?

Rychle dolů ke psu běží, 
jenž dvůr ve dne, v noci střeží,
k zemi se až pokloní 
a lichotí se, žadoní:

„Milý, dobrý Bufíčku, 
příteli můj z dvora, humna, 
milovaný kmotříčku.
Moje dcerka nerozumná 
se mi právě ztratila.
Pomoz mi ji vyhledat. “

Ale Bufík štěkl: „Haf, haf, haf. 
Bylas vždycky jako páv: 
pyšná, hrdá, nafouknutá, 
ulízaná, nedotknutá, 
nechtěla sis se mnou hrát.
O přátelství cosis předla.
Ale dobré sousto sama snědla,
vypila vždy mlíčko všecko. -
Jen si hledej nyní děcko!
Neměl jsem tě, nemám rád! “

Smutná Micka k vrabčíku se blíží 
a k pokorné se prosbě sníží, 
o pomoc a o přispění zavzlykne. 
Ale vrabčík jedovatě zakvikne:

„Čimčarara, čim, čim, čim.
O tvé dcerce dobře vím, 
ale nepovím a nepovím.
Loni právě v tomto čase