Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

streda 1. mája 2019

KRÁLIKOVÁ, ULRIKA - ISTANBUL

KRÁLIKOVÁ, ULRIKA

ISTANBUL
Informátor a sprievodca

Šport, Bratislava, 1991
fotografie Miloš Mlejnek, Ulrika Králiková
kresby Peter Buzinkay, Ulrika Králiková, Marta Padrtová
obálka Ulrika Králiková, Jozef Michaláč
1. vydanie
ISBN 80-7096-181-3

cestovanie, sprievodca,
88 s., čb obr., slovenčina
hmotnosť: 98 g

mäkká väzba
stav: dobrý, príloha mapa

0,50 €

*bib14* in *H-sprievodcovia*





ANDREJ HLINKA A JEHO MIESTO V SLOVENSKÝCH DEJINÁCH

ANDREJ HLINKA A JEHO MIESTO V SLOVENSKÝCH DEJINÁCH
Zborník prednášok z vedeckého sympózia
Bratislava 20.9.1991

DaVel, Bratislava, 1991
zostavili František Bielik a Štefan Borovský
fotografie Dagmar Velická
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
ISBN 80-900931-0-8

zborník, dejiny, história, životopisy,
166 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 237 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky, 1 príloha (pohľadnica)

2,00 € PREDANÉ *bib14*






Andrej Hlinka a Židia 
Arvéd L. Gréber

O pomere Andreja Hlinku k Židom vie slovenská i zahraničná verejnosť málo. Domáci režim v službách okupantov o tomto pomere dovoľoval písať len nepravdivo a tendenčne. Nebude preto nevhodné pripomenúť dve skutočnosti, ktoré výstižne charakterizujú vzťah Andreja Hlinku k Židom a naopak. Uvádzame ich bez komentára. Ako príspevok o našom pomere k Židom.

V auguste roku 1936, teda vyše tri roky po tom, čo sa Adolf Hitler dostal k vláde v susednom Nemecku a čo sa vlny antisemitizmu začali nebezpečne dvíhať i v susednom Rumunsku, Maďarsku i Poľsku, Andrej Hlinka mal rozhovor s podpredsedom Židovskej strany v Č-SR dr. Matejom Weinerom z Liptovského Sv. Mikuláša. Pri tejto príležitosti urobil Andrej Hlinka vyhlásenie. Vzbudilo veľkú pozornosť. Zaznamenala ho dokonca i zahraničná tlač. A samozrejme i židovské noviny v Česko-Slovensku. Z jeho prejavu uvádzame podstatnú časť tak, ako je zverejnená v 2. zväzku zborníka vedeckých príspevkov The Jews of Czechoslovakia, ktorý v roku 1971 vydala Spoločnosť pre dejiny československých Židov v New Yorku. Citujú v ňom z pražského židovského časopisu Selbstwehr, dňa 7. augusta 1936. Citát uvádza Aharon Moshe K. Babinowicz, tajomník Izraelskej výskumnej rady pri úrade izraelského ministerského predsedu, vo svojej štúdii "Teh Jewish Party. A struggle for national recognition, representation and autonomy" (str. 253-346).

Andrej Hlinka okrem iného povedal:

"Nie som nepriateľ Židov, politická strana, ktorej som vodcom, nie je antisemitská. Antisemitizmus nie je našim programom. Ako katolícky kňaz plne si uvedomujem veľký morálny, náboženský a dejinný význam židovstva pre celé civilizované ľudstvo, obzvlášť pre kresťanstvo. Kým Židia budú vedení duchom svojho náboženstva, tak ako ho hlásali ich proroci, zakiaľ budú lipnúť na svojej viere a odmietať odklony od etických princípov tejto viery, Židia na Slovensku nebudú sa musieť nijak obávať slovenského ľudu, ktorého vodcovstvo zverili mne.

Som úprimne rád, že Židia na Slovensku a i v ostatných častiach republiky zorganizovali sa do svojej vlastnej Židovskej strany a neželajú si byť nohsledmi iných strán. Toto je jediná pravá záruka pre vzťahy užitočného spolunažívania s nimi. Prosím, aby ste uistili vašu stranu, že môže vždy rátať s mojou sympatickou podporou v jej snaženiach. Jediné, čo žiadam od slovenských Židov, je to, aby prejavovali pochopenie pre naše kultúrne snaženia, pre slovenské umenie a literatúru a aby ich podporovali. Ak tak budú konať, môžem Vás uistiť, že nič sa nestane a nedovolí sa, aby sa stalo niečo, čo by akýmkoľvek spôsobom porušovalo naše mierové a spoločné úsilie v záujme zachovania morálneho, sociálneho a administratívneho poriadku tohto štátu. Moja osobná minulosť vylučuje akúkoľvek antisemitskú agitáciu. Viete, že v časoch zrútenia sa monarchie bol som to ja, ktorý som použil svoj vplyv a svoju osobnú popularitu - s riskovaním oboch - v záujme ochrany Židov, kdekoľvek ich životy a majetok boli ohrozované".

Takto Andrej Hlinka. A keď Andrej Hlinka v auguste 1938 zomrel, bratislavské Židovské noviny vo svojom čísle zo dňa 19. augusta 1938 (č. 14) takto komentovali skon tohto veľkého Slováka:

"Slovenský národ má veľkého mŕtveho. Oplakáva svojho syna, ktorý hlboko zaryl svoje meno do slovenských dejín. Pred tvárou smrti zamĺkol každý bojový hluk, opadli vlny rozvírených vášní a pod hlbokým dojmom smútku osoby a strany, priatelia i nepriatelia hodnotia túto vynikajúcu postavu a jej prenikavý význam na vývoj udalostí.

Ani my Židia nemôžeme ostať stranou. Jeho verejná činnosť často zasiahla i do našich radov a zavdala nám príčinu určiť svoj postoj k nemu. Roky svojej mladosti strávil v Ružomberku
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

... posledná veta ...

Chceme, aby sa vrátil do pamäti národa a v nej natrvalo zostal.


PODIVEN - ČEŠI V DĚJINÁCH NOVÉ DOBY

PODIVEN
(Petr Pithart, Petr Příhoda, Milan Otáhal)

ČEŠI V DĚJINÁCH NOVÉ DOBY
(Pokus o zrcadlo)

Rozmluvy, Praha, 1991
obálka Pavel Helísek
ISBN 80-85336-09-X

dejiny, história, Československo
702 s., čeština
hmotnosť: 832 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

8,00 €

*bib14* in *H-kris*

Tato kniha je po dlouhé době prvním pokusem pojmout novočeské dějiny jako srozumitelný příběh. Není to odborné historické dílo, ale rukověť, která má sloužit k orientaci laikovi. Z jaké pozice je psána? Je na místě odpovědět: z ekumenické. Autorský kolektiv tu vytvořili: lékař-psychoanalytik, právník-politolog a odborný historik. Reprezentují tři odlišná stanoviska: katolické křesťanství, konzervativní liberalismus a (sebe)kritický socialismus. Jejich společnou snahou bylo zachovat ohrožené české dějinné vědomí, ale zbavit je vžitých předsudků a mystifikací.

Kniha vznikala v době tzv. normalizace a byla zamýšlena jako „samizdat“. Žánrem je to esej, poznámkový aparát pořízen nebyl. Z pietních důvodů zachovali autoři pro označení svého kolektivu kryptonym „Podiven“. Vyjadřují tím respekt k údivu, který je dle Aristotela prvotním předpokladem poznání.

Novodobé české dějiny začínají autorům národním obrozením. První část díla končí první světovou válkou, druhá nacistickou okupací. Třetí měla obsáhnout léta od roku 1939 až do současnosti. Práci na knize přerušila listopadová revoluce. Autory jsou Petr Pithart, Petr Příhoda a Milan Otáhal. Uvědomují si svou povinnost napsat i část třetí.









X. POUHÝCH DVACET LET...

Přirovnáme-li meziválečné dvacetiletí k lidskému věku, v němž někteří rozlišují životní „dopoledne“ a „odpoledne“, snadno v něm rozeznáme dvě etapy. Ta první začala zaváděním zvyklostí, při nichž pak už zůstalo. Řada z nich nebyla vlastně žádnou novotou, ustavila se už za „starého Rakouska“. Tehdá se těmito stereotypy řídil život provincie, jímž jsme byli. Nyní měly určovat řečiště i rytmus života celku v každém ohledu obsáhlejšího a významnějšího, totiž státu; v tom bylo to nové.

Oním nemilosrdným obratem, který změnil „dopolední“ vzestup v „odpolední“ sesouvání, byla velká hospodářská krize, která zasáhla všechny průmyslové země. Pro všechny byla předělem. O nás se potvrdilo to, co platilo i předtím a co bude platit ještě zřetelněji v letech příštích: rozhodující vlivy přicházejí zvenčí, v našich rukou zůstává způsob jejich recepce. Jde-li o vlivy destruktivní, nastává zkouška naší vitality. Tak jako je infekce zkouškou obranyschopnosti těla.

Pokusme se nyní sledovat osudy naší „první“ - a vlastně jediné - republiky tak, jak šel život, tedy chronologicky. Jediné proto, že žádná z těch dalších, ať už ta „druhá“ nebo ty následující, které se zatím nikdo nepokusil očíslovat, nebyla v pravém smyslu „res publica“, tedy „věc veřejná“.

1. Nezajištěný vzestup (1918- 1929)

a) Léta formováni

Vláda nového nástupnického státu ve středu Evropy měla zprvu v rukou jen něco přes polovinu území, na něž si dělala nárok. RČS totiž vznikala několik měsíců: od počátku září 1918, kdy byla Česká národní rada poprvé uznána (Spojenými státy) jako prozatímní československá vláda, do konce prosince 1918, kdy bylo českým vojskem obsazeno východní Slovensko. Po celou tuto dobu se utvářely resp. vyjasňovaly ty skutečnosti, které pokládáme za atributy státu v plném smyslu, tedy orgány jeho moci a území, na němž je tato moc vykonávána (jednoznačně bylo československé území definováno dokonce až v létě 1920 při uzavření mírové smlouvy s Maďarskem, kdy byla stanovena hranice slovensko-maďarská). Protože právní vědomí velí stanovit určitější mez, byl jako počátek existence našeho státu zvolen den, kdy vznikl první zárodek jeho zákonodárné a výkonné moci na jeho příštím území, kdy tedy Národní výbor vydal zákon o „zřízení samostatného státu československého“, když předtím jeho funkcionáři převzali pražský Obilní úřad. Tím dnem byl 28. říjen.

Ostatní státotvorné činy následovaly teprve potom, leckdy i se značnými nesnázemi. Rakouské vojenské velitelství kapitulovalo 30. října, když se jeho posádky, skládající se převážně z Maďarů a Rumunů, rozutekly. Týž den se ústy svých zástupců v Turčanském svatém Martině (kteří nevěděli, co se stalo o dva dny dříve v Praze) přihlásilo k RČS Slovensko. V průběhu prvního týdne si sudetští Němci vytvořili čtyři správní celky, neboť nemínili vstoupit do svazku vznikající RČS. Obsazování těchto území českým vojskem trvalo do půli prosince, aniž by se setkalo s významnějším odporem. V půli listopadu oktrojoval Národní výbor prozatímní ústavu a rozšířil se v revoluční zastupitelský sbor - Národní shromáždění. Masaryk se vrátil do vlasti 21. prosince. Obsazování Slovenska probíhalo svízelněji než obsazování německých území, protože Maďaři kladli odpor. Neobešlo se bez zásahu zmocněnců vítězných velmoci a skončilo krátce před koncem roku. Nebylo však definitivní tečkou: o slovenských krajích měly znovu rozhodovat zbraně i vůle velmocí v příštím roce. Předmětem konfliktu česko-polského bylo až do konce ledna 1919 Těšínsko.

Účinná státotvorná vůle českého národa se tedy začala viditelné projevovat až po 28. říjnu. Působila v souznění s mocnějšími silami, které jí předem připravily půdu a bez nichž by sotva vůbec vznikla. Připomeňme si znovu: nezbytnou podmínkou vzniku RČS byl rozklad vyčerpané habsburské říše a vůle vítězných velmocí, především Francie. Bez této vůle a bez ztráty rakousko-uherské vůle k životu by
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

... posledná veta ...

Další kapitoly českých dějin budou toho dokladem.





MIHULOVÁ, MARIE - PŘIROZENÉ PROSTŘEDKY PRO ZDRAVÍ

MIHULOVÁ, MARIE
SVOBODA, MILAN

PŘIROZENÉ PROSTŘEDKY PRO ZDRAVÍ

Středisko jógy Králův Háj, Liberec, 1991
ISBN 80-900570-2-0

alternatívna medicína, zdravie
168 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 314 g

mäkká väzba
stav: dobrý, bez prebalu, knižničné pečiatky, 1 príloha

1,50 € predané

*bib14* in *H-kris*








ROZMARÍNOVÝ KRÍČEK

BOŠKOVIĆ-STULLI, MAJA

ROZMARÍNOVÝ KRÍČEK
(Narodne pripovijetke)

Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1987
edícia Otvor sa, rozprávka
preklad Michal Nadubinský
ilustrácie Karol Ondreička
1. vydanie, 24.000 výtlačkov
083-016-87 RKR

beletria, knihy pre deti, rozprávky, literatúra chorvátska,
120 s., slovenčina
hmotnosť: 494 g

tvrdá väzba, veľký formát

PREDANÉ stav: dosky oddelené, na obálke oder *juran*det*
PREDANÉ  stav: poškodená, oddelené dosky od knižného bloku *kolha* darované THCK








Ako sa vtáčnik stal sultánom

ŽIL RAZ NEĎALEKO sultánovho paláca istý muž, čo nevedel nič iné, len loviť a chytať vtáky. Preto ho na okolí volali vtáčnikom. Jedny predával, druhými sa živil a takto sa pretĺkal životom. Chytil raz vranu a chcel ju pustiť. Nemal sa však s čím domov vrátiť, nuž si pomyslel:

„Keď už som dnes nič neulovil, vezmem deťom aspoň vranu, nech sa majú s čím hrať a netrápia iné vtáky.“

Ako si zaumienil, tak aj urobil. Len čo jeho žena zbadala vranu, oborila sa naňho:

Čo za potvoru mi sem vlečieš? Už aj jej vykrúť krk!

Keď vrana počula svoj ortieľ, začala prosiť vtáčnika, aby jej daroval život.

Dobre sa ti odmením, budem ti vábiť vtáky a prinesiem ti šťastie! — sľubovala mu.

„Keby aj klamala, nijaká veľká škoda sa nestane,“ pomyslel si vtáčnik a pustil vranu na slobodu.

Na druhý deň sa ako zvyčajne vybral na lov a vrana svoj sľub dodržala. Prilákala mu dvoch slávikov, vtáčnik oboch chytil a priniesol ich domov. Sláviky sa však u vtáčnika dlho nezdržali, lebo sa o nich dopočul veľvezír, kúpil ich od neho a venoval ich novej mešite. Vtáky tak utešene spievali, že ich radosť bola počúvať. Ľudia sa ta hrnuli, aby sa potešili ich nádherným spevom, až sa tá zvesť dostala k sultánovi. Sultán si dal zavolať veľvezíra, vtáčky mu vzal a vyzvedal sa, ako k nim prišiel. Potom poslal svojich vojakov, aby priviedli vtáčnika.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

... posledná veta ...

V paláci im vyspevovali sláviky a za hlavného dvorného radcu si svorne vyvolili vranu.

ĎURICA, MILAN S. - JOZEF TISO I.

ĎURICA, MILAN STANISLAV

JOZEF TISO
slovenský kňaz a štátnik
1887 - 1939

Matica slovenská, Martin, 1992
2. upravené vydanie (1. na Slovensku), 10.000 výtlačkov
ISBN 80-7090-217-5

dejiny, životopisy,
256 s., čb obr., slovenčina
hmotnosť: 247 g

mäkká väzba

7,90 € stav: dobrý *greel*bio-sklad*
9,90 € 7,00 € stav: dobrý, knižničné pečiatky *bib14*biog








4. Na ministerskom kresle

V historickej retrospektíve sa viacerí autori kriticky vyslovili o tomto kroku Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a považujú jej vstup do centrálnej vlády Československa za jednu z najväčších politických chýb dr. Jozefa Tisu. Tento úsudok zdá sa jednoznačne potvrdený tým, že pri nasledujúcich voľbách do parlamentu, ktoré sa konali v roku 1929, Hlinkova strana dostala o 95 tisíc hlasov menej než v roku 1925, v čom načim vidieť negatívnu reakciu značnej časti slovenských voličov na opustenie opozičnej politiky strany a na jej aktívnu účasť na vedení štátu, ktoré nezmenilo podstatne svoj postoj voči Slovensku.

Nemožno poprieť, že táto kritika obsahuje veľa pravdy. Po ôsmich rokoch tvrdého boja o autonómiu Slovenska v rámci spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý Hlinkova slovenská ľudová strana nekompromisne viedla, a ktorý jej vyniesol až plebiscitámy, vyše stopercentný prírastok na volebných súhlasoch v roku 1925, široké masy slovenského ľudu ťažko mohli chápať, ako mohla táto hegemonicky vedúca politická sila slovenskej národnej opozície odrazu zmeniť svoj postoj voči pražskej vláde a vyslať do nej svojich dvoch predstaviteľov ako ministrov. Mnohí členovia i funkcionári strany cítili sa zaskočení svojím vlastným vedením a náruživo protestovali u Andreja Hlinku, že takto stratia kredit svojich voličov. Nie je vylúčené, že v Prahe počítali s takouto reakciou Slovákov a že celá ochota prijať Hlinkových reprezentantov do vlády bola iba šikovne nastrojeným osídlom na kompromitovanie a rozbitie, alebo aspoň na podstatné oslabenie pre československý centralizmus nebezpečne sa vzmáhajúceho slovenského autonomistického hnutia. V tomto prípade boli by českí vládni činitelia dokázali viac štátnickej predvídavosti než dr. Jozef Tiso s Andrejom Hlinkom, lebo ich vstup do vlády bol už pri voľbách do krajinského zastupiteľstva na jeseň 1928 veľmi tvrdo odsúdený slovenskými voličmi, z ktorých 165 tisíc odoprelo svoj súhlas strane, na ktorú hlasovalo v roku 1925. Aj keď tu nemožno nezohľadniť, že značný vplyv na túto negatívnu reakciu voličstva mala bezpochyby aj aféra dr. Vojtecha Tuku, vstup Hlinkovej slovenskej ľudovej strany do vlády Československa považovala značná časť autonomisticky orientovaných Slovákov za odklon od politického programu Hlinkovej strany a tvrdo zaň stranu pokutovala odopretím svojho volebného súhlasu.

Čo teda mohlo viesť dr. Jozefa Tisu k vyjednávaniam a Andreja Hlinku k uskutočneniu tohto dôležitého politického kroku, ktorý sa potom ukázal pomýlený?

Ak si pozorne prečítame verejné prejavy dr. Jozefa Tisu z onoho obdobia a rozoberáme ich obsah v širšom rámci jeho politických koncepcií a jeho základných postojov k otázkam týkajúcim sa slovenského národa a česko-slovenského štátu, prídeme asi k týmto záverom:

Dr. Jozef Tiso podroboval prísnej racionálnej analýze objektívne danosti každej novej situácie, aby na základe takto získaných poznatkov koncipoval nové projekty na riešenie problémov a definoval bezprostredné i konečné ciele svojej politickej činnosti. Táto analýza volebného úspechu z roku 1925 ho privádzala k realistickému konštatovaniu dvoch skutočností:

1. Na Slovensku väčšina voličov podporuje priamo či nepriamo požiadavky autonomistického hnutia, vyjadrené programovým heslom «Slovensko Slovákom».

2. Táto demokraticky jednoznačná väčšina slovenských voličov nepredstavuje v celoštátnom rámci viac než 15 %, teda pomerne skromnú menšinu. Ani v nereálnom predpoklade, že by sa všetci voliči na Slovensku sústredili na autonomisticky orientované politické strany, a tak postavili celé Slovensko do opozície proti pražskej vláde, ich numerická sila v celoštátnom rámci nedosahovala by viac ako 20 %, teda vždy ľahko prehlasovateľnú menšinu pražského parlamentu. Na druhej strane volebným víťazstvom opojené masy slovenských voličov očakávali plnenie svojich túžob a predvolebných sľubov Ľudovej strany. Nebolo ich možno nechať s úplne prázdnymi rukami. Ked potom Švehlova zeleno-červená vláda v marci 1926 padla a prezident Masaryk bol nútený menovať úradnícku vládu Jana Černého, v Prahe sa ukazovala možnosť občianskej koalície bez marxisticko-socialistických strán, ktorá otvárala vládnu bránu aj slovenským autonomistom. Vláda potrebovala ľudákov a ľudáci tiež nemohli riskovať, že sa nájdu v opozícii výlučne s «červenými» protivníkmi Východiskom z tohto závozu mohla byť za danej situácie len cesta určitej dohody s numericky drvivou väčšinou českých partnerov v nádeji, že spoluprácu hlinkovcov vo vláde budú honorovať splnením

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

... posledná veta ...

Či a do akej miery ďalší vývoj Slovenského štátu zodpovedal týmto predstavám a plánom dr. Jozefa Tisu, budeme študovať v druhom zväzku tohto životopisného náčrtu.





SVOBODA, EMANUEL - PŘEHLED STŘEDOŠKOLSKÉ FYZIKY

SVOBODA, EMANUEL

PŘEHLED STŘEDOŠKOLSKÉ FYZIKY

Státní pedagogické nakladatelství, Praha, 1991
edícia Kostka (43)
obálka Miroslava Jakešová
1. vydanie
ISBN 80-04-22435-0

učebnice, fyzika
592 s., čeština
hmotnosť: 946 g

tvrdá väzba
stav:  väzba uvoľnená. knižničné pečiatky

PREDANÉ

*bib14* in *H-kris*








ANDERSEN, HANS CHRISTIAN - MALÁ MORSKÁ PANNA

ANDERSEN, HANS CHRISTIAN

MALÁ MORSKÁ PANNA
(Eventyr og Historier)

Mladé letá, Bratislava, 1984
preklad Jaroslav Kaňa
ilustrácie Albín Brunovský
4. vydanie, 35.000 výtlačkov
66-173-84

beletria, rozprávky, knihy pre deti, literatúra dánska,
200 s., slovenčina
hmotnosť: 880 g

tvrdá väzba, veľký formát

12,00 € 8,90 € stav: dobrý *petca*dets*
9,90 € stav: veľmi dobrý *tomzom*dets-sklad*

PREDANÉ stav: dobrý *juran*det*
PREDANÉ stav: dobrý, bez prebalu *kolha*

Veľký dánsky rozprávkar Hans Christian Andersen dokázal vo svojich rozprávkach objaviť krásu a cit aj v tých najobyčajnejších veciach. Už od malička bol citlivým pozorovateľom, poslucháčom a rozprávačom. Udivoval svoje okolie nezvyčajnou schopnosťou vymýšľať si. Preto vo výbere rozprávok Malá morská panna nájdeme rozprávky, ktoré sú blízke našim ľudovým rozprávkam (Čo robí starký, to je vždy správne, Hlúpy Jano), rozprávky o veciach, ktoré už doslúžili (Stará lampa, Starý dom) aj veselé príbehy zo života plné huncútstiev (Snehuliak, Prasiatko na peniaze, Blšiak a profesor).

V rozprávkach oddávna víťazilo dobro nad zlom, zrkadlila sa v nich túžba ľudí po šťastí. Andersen sa vždy usiloval o to, aby jeho umenie pomáhalo ľudu. Chcel, aby všetci ľudia boli šťastní, dobrí a spokojní. Vedel sa však kriticky a neľútostne postaviť voči zlým ľudským vlastnostiam (Kvapka vody, Žiaľ, Hnojival). Jednou z najčarovnejších je rozprávka Ole Zatvoročká. Andersen v nej priam hýri fantáziou a veselými výmyslami, prelína sen so skutočnosťou a svojou hrou oživených vecí prekvapuje čitateľa.

Veľký rozprávkár už nežije, ale jeho rozprávky čítajú malí aj veľkí už po dve storočia. Čítajú ich preto, aby znova a znova obdivovali čaro rozprávkového sveta a nezvyčajné rozprávačské umenie Andersena.