PUTRAMENT, JERZYAKROPOLA
(Akropol)
Smena, Bratislava, 1979
edícia Máj (334)
preklad Jozef Gerbóc
ilustrácie Emil Sedlák
prebal Clara Istlerová, Emil Sedlák
1. vydanie
beletria, román,
328 s., slovenčina
hmotnosť: 438 g
tvrdá väzba, papierový prebal
stav: dobrý, venovanie
0,50 €
*home*belx-pol*
Dej románu Akropola — ako nám signalizuje i jeho názov — sa odohráva v povojnovom Grécku, v Aténach a v Solúne, kde sa roku 1947 zišla medzinárodná komisia, poverená preskúmať skutkovú podstatu sťažnosti gréckej neofašistickej vlády na svojich susedov — Bulharsko, Juhosláviu a Albánsko. Je to skutočná udalosť. Čo hovoria historické fakty? Po skončení druhej svetovej vojny sa v Grécku dostali k moci neofašistické sily, ktoré pod rúškom buržoáznej demokracie chceli strhnúť povojnový vývin Grécka do područia západného imperializmu. Tieto sily prenikli i do vládneho aparátu a ideologického programu Grécka. Prirodzene, grécky ľud sa nechcel zmieriť s touto situáciou. Všeobecné hnutie odporu, ktoré v rokoch druhej svetovej vojny smerovalo proti nemeckým a talianskym fašistom, sa v povojnových rokoch zmenilo na urputný zápas pokrokových síl s domácimi prisluhovačmi neofašizmu. Vypukla občianska vojna, na ktorú, prirodzene, malo pozitívny vplyv i víťazstvo pokrokových ideí v susedných ľudovodemokratických štátoch. Grécka
vláda v snahe zainteresovať do svojich plánov imperialistické krajiny, predložila túto situáciu na medzinárodné fórum, ktoré malo byť diplomatickým manévrom v prospech legalizovanej neofašistickej vlády.
V panoráme pohľadov a situácii sa osobitne vyníma retrospektívny plán rozprávania. Autor nevykresľuje iba to, čo bolo aktuálnou skutočnosťou, ale poukazuje i na jej situačno-vývinové korene. V retrospektívnych vstupoch do deja dokresľuje činy a postavy gréckych komunistov a domobrancov. V konkrétnom styku s praktikami reakčných živlov sa kontrastne vyníma pohľad na neofašistický teror legalizovanej vlády, na jej politickú dvojtvárnosť, reakčnosť a triedny egoizmus. Treba zdôrazniť, že tieto ideové a tematické skutočnosti autor vložil do osvedčenej formy realistického rozprávania, stavaného na konfliktnom zauzľovaní, opise, komentári a reflexívnom hodnotení. Realizuje to s citlivým zmyslom pre mieru a štýlovú diferencovanosť rozprávačských polôh. Tým sa mu darí udržať text románu v stálom napätí, v dynamickom prúde živých, umelecky vyspelých a čitateľsky príťažlivých literárnych obrazov a scén, ktorými úspešne zdoláva úskalia politického námetu.
