5,00 €
*bib23*šport*
Obecnost mnohých vět elementární matematiky spočívá na předpokladu, že byla zavedena čísla komplexní. Aby tomu bylo podobně s větami elementární geometrie rovinné a v prostoru, je třeba zavésti imaginární body, přímky, příp. celé křivky, imaginární roviny atd. Seifertova knížka jednoduchým způsobem — vycházejíc od elementární geometrie analytické — uvádí čtenáře do klasických method takového zavedení — do geometrie projektivní — která v minulém století přinesla tolik nového; definuje jak páry sdružených imaginárních elementů v jednomocných reálných útvarech, tak — podle Staudta — jednotlivé samotné imaginární prvky.
Vedle všech základních konstrukcí s těmito prvky nebo s těmito prvky a prvky reálnými (jako na př. určení imaginárních průsečíků přímky a kružnice, nebo určeni roviny třemi imaginárními body a pod. ) najde zde čtenář zmínky o imaginárních mimoběžkách, o imaginárních kuželosečkách, o komplexní rovině atd.
Poľský spisovateľ Arkady Fiedler (nar. 1894) je autorom mnohých cestopisov a reportáží, ktoré mu doma i vo svete získali veľkú popularitu.
V cestopise Madagaskar, ukrutný čarodej autor ako bystrý pozorovateľ odkrýva pred čitateľom svet tajomného Madagaskaru, najväčšieho ostrova v Indickom oceáne. Madagaskar oddávna lákal Európanov, ktorí v ňom videli „rajskú záhradu“ oplývajúcu prírodným bohatstvom. Keď sa však stretli s jeho obyvateľmi a prírodou, zistili, že je to ostrov vrtošivý, neľútostný, „ukrutný čarodej“, smrť číha na každom kroku — rieky a jazerá sa hmýria krokodílmi, zabíjajú jedovaté stromy kumangy, cyklóny, malária, dyzentéria, útočia aj bojovné kmene po stáročia sa navzájom vraždiace.
Od 16. stor. stroskotávali všetky pokusy o európsku kolonizáciu. Neuspeli Portugalci, hynuli expedície Angličanov, Holanďanov, Francúzov. Až roku 1896 stáva sa Madagaskar francúzskou kolóniou. Po stáročiach ukrutných kmeňových vojen a po vyše šesťdesiatich rokoch francúzskej koloniálnej nadvlády získal Madagaskar nezávislosť a roku 1960 utvorila sa Malgašská republika na čele s prezidentom Tsirananom v rámci Francúzskeho spoločenstva.
Autor precestoval celý ostrov, od prístavu Majunga, cez hlavné mesto Tananarive, cez „mesto lásky“, „mesto kvetov“ až do Morondavy a Tuléaru v zátoke svätého Augustína. Pozoroval zvláštnosti prírody i podnebia, životné prostredie, ľudské obydlia, životnú úroveň obyvateľov ostrova. Zážitky a pozorovania konfrontuje so skúsenosťami, ktoré zažil pri stretnutí s touto krajinou roku 1938, ale aj s cestopisnými a odbornými prácami svojich predchodcov-cestovateľov. Všíma si kultúru a duchovný život obyvateľov ostrova, ľudovú tradíciu a výtvarné umenie.
Sviežo a kultivovane napísanými cestopisnými reportážami autor vytvára akúsi umeleckú monografiu o Madagaskare.
Prelistovali ste knihu a teraz sa vraciate ku záložke, aby ste sa dozvedeli, čiu, akú a pre koho vydávame túto knihu. Dovoľte, aby sme Vám na tieto otázky odpovedali v opačnom poradí, ako ste nám ich kládli.
Knižka je pre všetkých, čo chodia na potulky lesom, a tiež pre tých, ktorých má na tieto potulky vyvábiť. Obom má pomáhať otvárať oči a objavovať les. Celkom, celkom obyčajný les, ktorého je u nás všade dosť za humnami a ktorý je taký, taký bohatý nielen na šumenie stromov, ale aj na spustu obyvateľov. A títo obyvatelia... nech sa páči, len sa pozrite, ako vyzerajú, čo robia. Že ste si ich pri poslednom výlete nevšimli? A ako to bolo s tým ohništom, čo ste dobre nezahasili? Ved mohli zhorieť také krásne tvory ako veverička, mladé myšiaky, chlpaté sovy, strašidelné húsenice... A iné nič nemáte na svedomí? Všetky jašteričky majú chvosty po Vašej poslednej prechádzke? Ale nechajme nepríjemné veci a poďme k prostrednej otázke, k otázke druhej.
Na túto otázku odpovieme krátko: akú knihu sme vydali a či treba takýchto kníh (a nielen o lese), nám pomôžete zodpovedať Vy svojím záujmom a kritickým postojom.
Napokon otázka tretia: čiu? Knihu Jozefa Ponca, znalca prírody záujmom, a nie povolaním. (V Osvete vychádza jeho kniha o motýľoch, už má pripravenú knihu o tom „Kde vtáky hniezdia“ a ešte malú knihu o „Motýľoch zblízka“ pre malých motýliarov. Teraz sa chystá do džunglí Žitného ostrova. ) Dúfame, že budúceho autora mnohých zaujímavých kníh, písaných fotografickým aparátom, perom a najmä zaľúbenosťou do veci a do dejov, o ktorých rozpráva.
Vieme, akú účasť mali na knihe a majú na jeho večných potulkách lesom jeho traja synovia, ktorým knihu venoval, a preto k odpovedi dodávame: knihu budúceho vychovávateľa a inštruktora toho, komu túto knihu kupujete. Vychovávateľa ku kráse a inštruktora mladých pionierov-fotografov.
Ak by sme si obraz medzivojnovej prózy mali zrekonštruovať podľa posledných reedícií významných diel tohto obdobia a ich čitateľského úspechu, potom by sme mohli priradiť k jej vrcholom jednak moderný sociálny román, dajme tomu urbanovského typu, a jednak expresionistickú poviedku v tej podobe, akú jej vtlačil Švantner.
Medzi týmito vrcholmi nie sú však len priepasti a terénne zlomy: priestor modernej prózy nedá sa zmapovať presne bez toho, žeby sme nebrali do úvahy dielo Jozefa Cígera Hronského, stojac uprostred križovatky, od ktorej sa tiahnu horské chrbty viacerými smermi. Ak by sme však náš obraz trochu skonkretizovali: v Hronského románoch sú zárodky skoro všetkých vývinových tendencií slovenskej prózy, no najmarkantnejšia je v nich línia, spájajúca žáner moderného sociálneho románu s neskorším špecificky slovenským „prírodným“ expresionizmom, ale aj s ďalšími vývinovými tendenciami.
Začítajúc sa do Chleba, ponárame sa do veľkého množstva osudov, na pohľad ostro odlišných, ale v čomsi podstatnom navzájom podobných. Uľa Urvancka je epizódna postava, no neprekrýva ju predsa ani osobitný, výnimočný Metodej Chlebko, nezastiera ju ani zvláštny osud Anče Ondrušovej. Keď stará Karasková zomrie, netýka sa to len niekoľkých postáv, ale celej dediny. Pravda, skutočnosť, že osudy postáv sú v Chlebe navzájom úzko pospájané a závislé, nevytvorila by ešte pravé ovzdušie kolektivistického románu. Nad Hronského Bacúchom visí jediná spoločná hrozba hladu a boja o chlieb. Boj a strach o chlieb je podkladom spoločnej bacúšskej drámy. Keď sa chlapi vracajú z robôt z ďalekej cudziny domov, celý Bacúch reaguje potešením, keď odchádzajú smútkom. Keď padne hlad na Bacúch, spoločne reptajú proti osudu. Strach pred hladom rodí spoločnú bacúšsku dušu. A na tejto spoločnej základni buduje Hronský svoje dielo.
PREDANÉ
*sospo*h-2-8*
PREDANÉ stav: pečiatky v knihe, prasknutá väzbaPREDANÉ € stav: dobrý, pečiatky v knihe
*bib23*geo*
3,90 € 2,50 €
*bot
Martin Daneš (narozen 1962) je známý český publicista. V polovině 80. let emigroval do Francie, kde vystudoval mezinárodní vztahy na pařížském Institutu politických věd a žurnalistiku na Francouzském tiskovém institutu. Od návratu do Prahy, s výjimkou roku 1992, kdy byl diplomatickým poradcem v Kanceláři prezidenta republiky, působí jako novinář. Byl redaktorem několika listů (Lidové noviny, Metropolitan, Český deník) a šéfredaktorem Denního Telegrafu. Spolupracuje s dalšími českými (Mladá fronta Dnes) a zahraničními periodiky (Le Soir, L´Express, La Tribune Desfossés). Nejnověji se věnuje i beletristické tvorbě.
*agisa*his*
Pred dvadsiatimi rokmi vzbudila veľký záujem útla knižka noviel V úzkosti hľadania. Hneď po jej vyjdení sa vedelo, že do literatúry vstúpil dobre školený a vážny umelec, ktorý chcel o človekovi povedať čosi viac a po novom, než to robila vtedajšia lyrická próza. V centre záujmu mladého a filozoficky dobre školeného autora bol moderný človek s celým komplexom morálnych problémov, človek na krížnych cestách dejín, úzkostlivo hľadajúci svoj osobný i spoločenský ideál, ktorý sa mu v chmúrnych štyridsiatych rokoch strácal v strašnej vojnovej dráme. Dominik Tatarka zbierkou noviel protestoval proti degradácii hodnôt, búril sa proti krutovláde a ponižovaniu človeka, pretože mu bytostne boli blízke humanitné ideály európskej kultúry. Najväčšie zlo civilizácie videl vo vojne, a preto ju nekompromisne súdil na bolestných ľudských tragédiách.
Poníženie človeka na úroveň veci našlo ešte otriasajúcejši obraz v povojnových novelách, v ktorých jednoznačne odsudzuje fašizmus ako najtmavšie obdobie ľudských dejín. Velká vojnová dráma postupne však doznieva v Tatarkovej tvorbe, jej strašidelné polohy prechádzajú ako reminiscencie a memento pred ďalšou katastrofou i do próz so súčasnou tematikou.
Predložená práca je prvým najobsiahlejším pokusom o systematickú príručku padagogickej psychológie. Vzhľadom na nedostatok podobnej literatúry u nás a na aktuálnu potrebu vyplývajúcu zo súčasného pedagogického ruchu je táto práca veľkým prínosom pre našu pedagogickú verejnosť. Pretože ide o veľmi náročný, a nie práve najvďačnejší úsek psychológie, zasluhuje si uznanie každý pokus o utriedenie problémov a poznatkov z tohto vedného odboru.
Oblasť psychológie výchovy je neobyčajne široká, niet dosiať jednotných hľadísk na triedenie a systemizáciu materiálu. Okrem toho nové a vážne problémy vytýčila revolučná prestavba našej školy. Autor sa s týmito ťažkosťami vyrovnal na základe svojej mnohoročnej praktickej poradenskej činnosti a vďaka tomu, že dobre pozná ťažkosti učiteľov, s ktorými sa oboznámil ako vysokoškolský pedagóg.
Čitateľ nájde y práci kritický prehľad o. tom, čo sa v psychológii výchovy dosiaľ urobilo, akým spôsobom pristupuje k riešeniu jednotlivých problémov naša marxistická psychológia a pred akými problémami stojí. Autor spracúva zahraničné literárne údaje kriticky, v duchu marxistickej ideológie. Jeho postoj k Pavlovovmu učeniu a jeho význam je správny.
Celá práca sa skladá zo štyroch základných kapitol. V prvej časti hovorí autor stručne o predmete pedagogickej psychológie, o jej metódach a pomerne obsiahle rozpracúva jej dejiny. V druhej časti sa zaoberá vývinovým faktorom osobnosti. Tretia kapitola obsahuje otázky vývinovej psychológie, vysvetľuje vývin jednotlivých psychických funkcií od narodenia až po dospelosť. Obsahom štvrtej časti je psychológia učenia. Autor tu vychádza z princípov revolučnej prestavby našej školy.
Prednosťou tejto knihy je, že prístupným spôsobom objasňuje čitateľovi základné problémy psychológie výchovy, ako aj otázky vyplývajúce z praxe. Sú v nej prvýkrát uverejnené takmer všetky dôležitejšie výskumy, ktoré sa u nás vykonali na tomto úseku. Autor určil prácu učiteľom, vychovávateľom a vedeckým pracovníkom.
tvrdá väzba s prebalom
1,90 € stav: dobrýPREDANÉ stav: dobrý
*bio*
beletria, poviedky, detektívky, podpis autora
112 s., slovenčina
mäkká väzba
stav: dobrý
NEPREDAJNÉ
*rosli*h-tv-4/2*
IVAN SZABÓ (1939), novinár a publicista, sa vo svojej autorskej tvorbe venuje predovšetkým širokému spektru literatúry faktu. Debutoval knihou Sibírska mozaika (Smena, 1979). V tom istom roku vydal vo vydavateľstve Mladé letá knihu Slávni piloti, konštruktéri a kozmonauti. O niekoľko rokov neskoršie opäť Mladé letá vydali knihu Svet na pneumatikách (1986).
Okrem uvedených tématických oblastí sa autor už dlhší čas venuje problematike kriminalistiky. V časopisoch uverejnil celý rad súdničiek a krimipríbehov, z ktorých napokon v spoluautorstve s Tiborom Michalom vzišla kniha Keď prehovorí mŕtvy (MON, Bratislava, 1988). Problematikou kriminality, boja proti zločinnosti, využívaním kriminalistických metód a expertíz, ako aj sociálnym pozadím vzniku a dôsledkov trestných činov sa zaoberá aj vo svojej najnovšej knihe Osem poschodí k smrti, vydávanej vo vydavateľstve Bradlo. V knihe je sedemnásť krimipríbehov, ktoré vznikli na základe skutočných udalostí, a sú variáciami na rozličné druhy trestnej činnosti patriacej k negatívnym javom života našej spoločnosti.
