Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

piatok 3. januára 2020

KRCH, FERDINAND - BĚŹI LIŠKA K TÁBORU

KRCH, FERDINAND

BĚŹI LIŠKA K TÁBORU
Čtení obrázků pro malé děti

Albatros, Praha, 1977
ilustrácie Antonín Pospíšil
5. vydanie, 50.000 výtlačkov
13-708-77

knihy pre deti, leporelá, literatúra česká,
12 s., čeština
hmotnosť: 214 g

leporelo
stav: veľmi dobrý

9,90 € PREDANÉ

*bib17* in *H-bar*FR





KUSÝ, MARTIN - ARCHITEKTÚRA NA SLOVENSKU 1848 - 1918

KUSÝ, MARTIN

ARCHITEKTÚRA NA SLOVENSKU 1848 - 1918

Bradlo, Bratislava, 1995
obálka Eva Kovačevičová-Fudala
1. vydanie
ISBN 80-7127-051-2

architektúra, história,
152 s., čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 805 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý, knižničné pečiatky

12,90 € PREDANÉ

*trsos* in *H-parap*L







Moderna vetva vývoja

Neuveriteľné pokroky vedy a priemyslu v druhej polovici 19. storočia boli pre ľudstvo zdrojom dosiaľ nepoznaných nádejí. Na druhej strane ich dopad na sociálnu situáciu znamenal bezprostrednú hrozbu, čo si vyžadovalo naliehavé riešenie.

Všetky tieto optimistické a súčasne pesimistické problémy mali predovšetkým materiálny charakter - vychádzali z reality vývoja. Konzervatívne živly nechceli uznať vývoj a nový poriadok vecí a od začiatku sa proti nemu tvrdo postavili, a to v politike aj v umení. V politike sa tradičné monarchistické režimy po prvom otrase zjednotili vo Svätej aliancii. V umení sa stal klasicizmus postupne taký skostnatený, že napokon vyústil do oficiálneho akademizmu. V oboch prípadoch konzervativizmus vyzdvihoval oproti novej realite akúsi „ideálnu" koncepciu, t. j. súhrn pravidiel starého poriadku. Tento poriadok postupne zanikal, podobne ako agrárna organizácia spoločnosnosti ustupovala novej, dosiaľ neznámej priemyslovej organizácii.

Vychádzame z predpokladu, že človek žijúci v určitom čase na určitom mieste premieta spoločné stanoviská svojej epochy sformované hmotnými, morálnymi, ekonomickými, sociálnymi a duchovnými vplyvmi do ideologických i umeleckých systémov. Umelcova individualita dáva tomuto smerovaniu všeobecnejšiu a trvalejšiu platnosť rozsahom a intenzitou svojho prejavu.

V umení 20. storočia nachádzajú všetci kritici nové smerovanie k radikálnej revízii nadobudnutých hodnôt a snahu rozvinúť výtvarnú produkciu na základe princípov, ktoré sú postupom rokov čoraz odvážnejšie. Ako sme spomenuli, 19. storočie malo oficiálne umenie prežívajúce v opakovaní starých vzorov, ktoré sa od obdobia romantizmu prejavovalo určitým ústupom uznávaného systému foriem. Smerovanie k novému i ústup uznávaného systému foriem sú príznaky hlbokej zmeny ľudskej mentality. Tieto zmeny sprevádzajú koniec pôdohospodárskej civilizácie, ktorá sa od predhistórie prispôsobovala prírode, jej pravidelnému rytmu, večnému striedaniu ročných období. Celá estetika tejto civilizácie sa opierala o úctu k existujúcej skutočnosti, až sa pôdohospodárska civilizácia stala synonymom samotnej civilizácie.

Každá civilizácia je systémom, ktorý organizuje, nastoľuje poriadok a robí zrozumiteľným život i svet. Tento poriadok potom starne a mení sa buď na strnulý akademizmus, alebo sa uvoľňuje a podlieha slobodným, novým impulzom života.

Zásadná zmena nastala v 18. storočí, keď sa začali presadzovať nové energetické zdroje. Túžba vytvárať nové, silnejšie energie a nielen zbierať plody, ktoré dávala príroda, otvorila cestu čoraz závratnejším objavom. Od pary a elektriny k atómovej energii. Stroj umožnil nevídane zvýšiť produktivitu, ale aj podnietil vznik novej sociálnej triedy - proletariátu. A anticipoval aj ďalší element - rýchlosť, ktorá pretvorila podmienky ľudskej existencie. Od začiatku 19. storočia - od bežcov a jazdcov na koňoch sa rýchlosť stupňovala, až sa dostala za hranicu zvuku.

Pod náporom zmeneného životného rytmu sa rozpadal starý sociálny poriadok spočívajúci na mestských pôdohospodárskych tradíciách. Mesto začalo pohlcovať vidiek a pretvárať roľníkov a remeselníkov na proletariát. Uprostred hlbokých otrasov hľadá ľudstvo nový poriadok, prispôsobený jeho potrebám a úlohám, v ktorom sa filozofia i veda usilujú o nové výklady sveta. Chcú zachytiť tok života v priamom „existencionálnom" stave, v odvážnejšom uvoľňovaní prvotnej - nukleárnej energie.





štvrtok 2. januára 2020

CHEVALIER, HAAKON - ČLOVEK, KTORÝ CHCEL BYŤ BOHOM

CHEVALIER, HAAKON

ČLOVEK, KTORÝ CHCEL BYŤ BOHOM
(L´Homme qui voulait etre Dieu)

Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1966
preklad Miroslava Bártová
doslov Rudolf Zajac
prebal Jozef Bôrik
2. vydanie, 15.000 výtlačkov
75-020-66

II. svetová vojna, životopisy, literatúra americká,
389 s., slovenčina
hmotnosť: 450 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý (bonus - výstrižok z novín roku 1967 o smrti Oppenheimera)

1,00 €

*zukol5* in *H-parap*L

V roku 1945, po úplnej porážke fašistického Nemecka a takmer v predvečer pádu militaristického Japonsko, otriasla svetom zpráva o skaze japonských miest Hirošima a Nagasaki, spôsobenej najobludnejšim ľudským výmyslom - americkou atómovou bombou.

Už veľa papiera sa popísalo o tejto udalosti; boli to vedecké pojednania, romány, básne i hlasy protestujúceho ľudstva. Len nemnohým z umelcov, ktorí sa podujali na spracovanie tejto strašlivej udalosti, sa podarilo vykresliť okolnosti, vedúce k onomu osudnému dňu D tak sugestívne, s takým prenikavým úspechom ako Haakonovi Chevalierovi v jeho románe „Človek, ktorý chcel byť bohom".

Chevalier bol dobrým znalcom prostredia, v ktorom sa pohybujú postavy jeho románu, prostredia americkej inteligencie na jednej z univerzít. Veľmi dobre poznal aj hlavnú postavu svojho románu Sebastiana Blocha, v skutočnosti Roberta Oppenheimera, otca atómovej - bomby. Na vlastnej koži sa presvedčil o metódach americkej tajnej polície v boji proti komunizmu. Svojím presvedčivým rozprávačským umením a hlbokou analýzou americkej intelektuálnej spoločnosti nám podáva jasný obraz o skutočnostiach, ktoré viedli k zneužitiu zásad ľudskosti, na ktoré doplatilo toľko nevinných obeti v Hirošime a Nagasaki.









Avšak po týchto pokojných večeroch Sebastian sa opäť vracal k „Oblude“, ktorej skonštruovanie ho čoraz väčšmi stravovalo, hoci sa oficiálne k ničomu nezaviazal. Ostatne, ešte nejestvovala nijaká usporiadaná ustanovizeň. V komisiách, laboratóriách a v továrňach práca nebola koordinovaná; v rôznych výskumných strediskách stovky technikov pracovali po čase na vyriešení vyskytnuvších sa problémov, hoci ani velmi nevedeli, kam smeruje ich lopotenie.

Sebastian sa dozvedel o útoku na Pearl Harbor vo vojenskom lietadle, ktorým letel z Washingtonu do Chicaga. Práve dával lekciu zo základov nukleárnej fyziky istému generálovi intendantúry, členovi vedeckej komisie Národnej obrany, keď sa zrazu v kabíne rozozvučalo rádio a oznámilo tú ohromujúcu zprávu. Lietadlo bolo plné dôstojníkov, zväčša vysokých hodností, na ktorých zpráva zaúčinkovala ako šľahnutie bičom. Rádiotelegrafista zapojil svoj prijímač na amplión a ako prichádzali informácie o pohrome, prerušované oficiálnymi vyhláseniami a posolstvom prezidenta, napätie, ktoré vládlo v kabíne, stalo sa neznesiteľným. Po výbuchoch hnevu, kliatbach, zúrivých výkrikoch prvých minút všetci zmlkli. Plamene hnevu spaľovali dôstojníkov pripútaných k sedadlám, uväznených nad oblakmi vo chvíli najhoršej vojenskej katastrofy v dejinách Spojených štátov.

Čo sa stalo? Kto je zodpovedný? Vari nedali nijakú výstrahu? Kde bola zpravodajská služba? Čo robili obaja japonskí zmocnenci vo Washingtone? Čo zostalo z floty v Tichom oceáne? Boli už tisíce mŕtvych? Najväčšmi utrpelo námorníctvo. A straty vo vojsku dosahovali niekoľko sto dôstojníkov a vojakov.

Sebastian zareagoval práve tak prudko ako jeho spoločníci. Prezidentove slová: „Deň, ktorý zostane v potupných análoch, “ rozozvučali v ňom hlbokú ozvenu, ale vzbudili v ňom aj pocit hroziaceho nebezpečenstva. „Obluda“! Je možné, že „Obluda“ sa stane jedinou nádejou na obrat...

Teraz sa musí rozhodnúť.

Týždne, ktoré nasledovali, boli najťažšie, aké kedy prežil. Trápila ho nevýslovná osamotenosť, zúfalo túžil niekomu sa zdôveriť. Ale komu? Pozhovárať sa s Taňou stalo sa nemožným. Veľa vecí nevedela, a potom, boli mu trápne jej správne reakcie i jej úprimné obavy. Sebastian sa cítil voľnejšie s Bruceom Pattersonom a s Fritzom Leutnerom. V povolaní boli rovnako zaujatí a všetci traja mali riešiť ten istý problém: čo je ich povinnosťou ako vedcov a komunistov? Zhodli sa, že sa musia zapojiť do práce na realizovaní Zbrane. Ale Bruce a Fritz sa nazdávali, že by sa mali pokúsiť získať schválenie Bezpečnosti.

A čo keby sme im povedali pravdu? Pre nich by to znamenalo alebo prijať, alebo nechať tak, — povedal Sebastian.

Bruce a Fritz sa uškrnuli.

Sedeli v malej kancelárii vedia aktívnych laboratórií; stôl, telefón, tri-štyri stoličky a niekoľko nepoužívaných prístrojov. Hukot blízkeho cyklotrónu prehlušoval všetky ostatné zvuky.

Bruce si všimol telefón, obzrel sa dookola, potom vzal svoj zvrchník a prikryl ním aparát.

Nie, — povedal. — To by nešlo.

Ako vždy keď sústredene rozmýšľal, kŕčovito sa usmieval a na nose mu vynikli pehy.

Ja vidím otázku takto. Budú sledovať každého z nás. Možno už začali. Celkom nepochybne sa toho dozvedia dosť, aby nás naskutku poslali k všetkým čertom. Ale nepošlú nás. Dajú nás na zoznam podvratných živlov a informácie si múdro ponechajú pre seba, aspoň tie, ktoré by nám mohli uškodiť. Prečo? Pretože ináč by nás nemohli použiť. A oni nás potrebujú! Najmä teba, Sebastian... A to je skvelé, nie? Preto im netreba vravieť, čo nechcú vedieť. Vieš, keby si sa im priznal k tomu, čo už majú v svojich fascikloch, museli by ťa odmietnuť, ved keby to neurobili, mal by si ty vrch nad nimi, a také niečo nebudú riskovať, aj keby plán mal stroskotať. Naopak, ich najvrúcnejším želaním je mať vrch nad tebou. Upovedomia ťa, že ťa z hľadiska bezpečnosti pokladajú za podozrivú osobu, ale nechajú ťa pracovať. S tou hrozbou jednostaj visiacou nad tvojou hlavou. Môžeš si byť istý, že to budú vedieť využiť.

To b-bude pekelné, — vyjachtal zachmúrený Fritz, — n-najmä pre teba.

Jednako treba posudzovať situáciu z iného hľadiska, — ozval sa opäť Bruce. — Si v pozícii sily. 

.................................................................................................................................

... posledná veta ...

"Áno."



streda 1. januára 2020

WILLANOVÁ, ANNE - PRIPRAVUJEME ŠALÁTY

WILLAN, ANNE

PRIPRAVUJEME ŠALÁTY
101 praktických rád

Ikar, Bratislava, 1998
preklad Terézia Šinková
ISBN 80-7118-596-5

hobby, domácnosť, stravovanie,
72 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 210 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý

1,00 €

*zukol5* (u Bei)







SPIELEROVÁ, MARLENA - GRILOVANIE

SPIELEROVÁ, MARLENA

GRILOVANIE
(101 Essential Tips: Barbecue)

Ikar, Bratislava, 1999
101 praktických rád
preklad Marta Gnipová
ISBN 80-7118-704-6

hobby, domácnosť, stravovanie,
72 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 210 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý

1,00 € DAROVANÉ

*zukol5* in *H-parap*R2






BLAŽKOVÁ, JAROSLAVA - OHŇOSTROJ PRE DEDUŠKA

BLAŽKOVÁ, JAROSLAVA

OHŇOSTROJ PRE DEDUŠKA

Mladé letá, Bratislava, 1962
edícia Iskry
ilustrácie Alois Mikulka
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
66-181-62

deti, beletria, literatúra slovenská,
100 s., slovenčina
hmotnosť: 313 g

tvrdá väzba
stav: uvoľnená väzba, chýba chrbát knihy

2,90 € DAROVANÉ

*bib17*





LHOTOVÁ, DAGMAR - JAK JEŽEK HLEDAL DÉŠŤ

LHOTOVÁ, DAGMAR

JAK JEŽEK HLEDAL DÉŠŤ

Albatros, Praha, 1981
ilustrácie Věra Faltová
1. vydanie, 30.000 výtlačkov
13-733-81

knihy pre deti, literatúra česká,
52 s., čeština
hmotnosť: 124 g

mäkká väzba
stav: dobrý

3,00 €

*bib17* in *H-parap*L

Kdo ještě nepřemýšlel o slunci, vodě a jejím koloběhu v přírodě, bude se po dlouhé procházce s ježkem Františkem kolem sebe rozhlížet pozorněji.

Hledat déšť není snadné, proto se musíte na cestu dobře připravit. Než začnete knížku číst, rozložte si na stůl pastelky, čtvrtky, balicí papír, klubko provázku, několik špejlí a nůžky. To všechno budete potřebovat. Při zajímavém putování si sami podle návodů uděláte spoustu hezkých věcí, například letní čepici, slunečník, kalíšek na vodu nebo větrný mlýnek. V knížce vás čeká také mnoho skrývaček, hádanek, otázek a kreslených příběhů. Budete si tedy nejen číst a prohlížet obrázky, ale navíc uvažovat, luštit, hádat, vystřihovat si a hrát, domýšlet a tvořit.






Červené paraplíčko se vznášelo, poletovalo, zakroužilo s Františkem kolem věže a nakonec padalo dolů. Přibližovalo se k vyhřáté zemi, zatímco vítr hnal před sebou oblaka nahoru, kde bylo pořád chladněji.

Chládek a zimu si lidé nejraději představují v parném dnu. Teplo zahánějí kapesníky a šátky a dělají vějířky ze všeho, co je po ruce. A neustále myslí na déšť. I Jozefínka na něj myslela. Už nechtěla, aby sluníčko zůstalo bez mráčku každý den a celé prázdniny, protože měla od vstávání do setmění moc velikou žízeň.

Z pískoviště se s tetou Emilkou vydaly na malý výlet za řeku a šly si koupit limonádu do letní zahrady U modrého slunečníku.

František se zatím houpal na svém padáku z deštníku Právě nad zelenou zahradou. Připomínala shora louku plnou modrých oveček, které někdo vyhnal na pastvu. Když se k nim ježek přiblížil, viděl, že to jsou velké slunečníky. Pod jedním seděla teta Emilka a Jozefínka. František jí spadl rovnou do klína a bylo to setkání do třetice.

...............................................................................................

... posledná veta ...

Ale on cestuje rád a vždycky bude dělat něco užitečného.




ĎURÍČKOVÁ, MÁRIA - ZLATÝ HRACH

ĎURÍČKOVÁ, MÁRIA

ZLATÝ HRACH

Mladé letá, Bratislava, 1988
ilustrácie Miroslav Cipár
1. vydanie, 28.000 výtlačkov
066-060-88

poézia, literatúra slovenská, knihy pre deti,
96 s., slovenčina
hmotnosť: 377 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

9,00 €

*bib17* in *H-parap*L







MORIC, RUDO - O BLAŽEJOVI, ČO SA NEBÁL

MORIC, RUDO

O BLAŽEJOVI, ČO SA NEBÁL

Mladé letá, Bratislava, 1975
ilustrácie Vladimír Machaj
1. vydanie, 13.000 výtlačkov
66-195-75

beletria, knihy pre deti, rozprávky, povesti, literatúra slovenská,
80 s., slovenčina
hmotnosť: 390 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal ošúchaný, 1 knižničná pečiatka

1,00 €

*bib17* in *H-parap*

Aby celkom nezapadli, aby aj naďalej pomáhali poznať dávny život kraja i pre porovnanie s novým, vznikla táto knižka, ktorá vám, mladým, chce nahradiť rozprávanie starých mám. Prijmite teda týchto niekoľko povestí ako poklonu starému i novému Turcu, utešenej zelenej záhrade, ovenčenej prsteňom vysokých hôr.







Darmo jej kastelán i služobníctvo vymýšľali obveselenie, darmo sa jej po kamennú dlážku klaňali, ba darmo aj po prstoch chodili. Bola samučičká sama a zdalo sa jej, ako keby Strečniansky hrad bol prázdny, akoby v ňom nebolo okrem nej človiečika-neboráčika, ba ani vtáčika-letáčika. Darmo chodila komnatami, darmo chodievala nádvoriami, darmo hľadievala z pavlače do hlbokej doliny, kde sa hadil zelenkastý Váh ako utešená stužka. Nič ju nevedelo potešiť, nič ju nevedelo zaujať. Bola ešte primladá, aby sa zmierila s osudom vdovy-samotárky.

Raz predpoludním pani Mária prudko vstala od zrkadla, pred ktorým si bohaté zlato vlasov prečesávala, a podišla k oknu. Pod arkádami prvého nádvoria zbadala kohosi, nad kým sa jej dych zastavil.

Na nádvorí stál mladý muž. Práve bol na hrad prihnal zopár oviec a správca Baltazár ich od neho preberal. Veľkomožná pani Mária sa skryla za stĺp, kým sa ovčiar správcovi nepoklonil a nezmizol za ťažkou bránou. A aj keď ho už nevidela, ešte stále mala pred zrakom jeho vysokú, súmernú postavu a jasnú tvár, ovenčenú dlhými vlasmi.

„Kto ti priviedol ovce? “ spýtala sa pani Mária správcu.

„Poddaný z Varína. Tuším, že sa Vavro Kapusta Horný volá, “ uklonil sa pán Baltazár. Vôbec netušil, čo sa robí v srdci hradnej panej.

Pani Mária na Vavra nezabudla. Ba čím ďalej, tým častejšie ho mala pred očami. Až raz sa rozhodla. Zavolala svoju starú služobnú Veronu, zhrbenú rokmi i tajomstvami, ktoré jej už dovtedy hradná pani zverila. Zavolala ju do komnaty, do ktorej okrem hradnej panej nik nesmel vstúpiť, a tu jej šeptom povedala: „Pôjdeš do Varína a nájdeš človeka menom Vavro Kapusta Horný. Povedz mu, že tvoja pani sa s ním chce zhovárať. “

Prikývla stará Verona a ako duch sa vytratila z komnaty.

Na druhý deň sa driečny Vavro pobral na Strečniansky hrad. Aby nešiel s prázdnymi rukami, hnal pred sebou dve ovečky a na rukách niesol jahňa. Ovce odovzdal kastelánovi jahňa však držal na rukách dovtedy, kým nestál pred veľkomožnou pani Máriou. Jej ho dal ako dar.

Mária sa na jahňa ani nepozrela, o to viac visela očami na junákovi.

......................................................................................................................

... posledná veta ...

"Treba si navzájom pomáhať!"