KTO JE KTO NA SLOVENSKU 1991

KTO JE KTO NA SLOVENSKU 1991

Konzorcium Encyklopédia, 1991
obálka Tibor Hrabovský
ISBN 80-85226-06-5

encyklopédie, životopisy,
240 s., slovenčina
hmotnosť: 290 g

mäkká väzba
stav: výborný

1,50 € DAROVANÉ

*home* in *H-bar*

MISTRÍK, JOZEF - RÝCHLE ČÍTANIE

MISTRÍK, JOZEF

RÝCHLE ČÍTANIE

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1982
2. vydanie, 11.500 výtlačkov
67-317-82

jazykoveda, slovenčina,
120 s., slovenčina
hmotnosť: 197 g

tvrdá väzba s preabalom

1,50 € stav: veľmi dobrý *bruri* *kat-litt*
1,20 € stav: dobrý, knižničné pečiatky *trsos* PREDANÉ

Najväčším prenasledovateľom moderného človeka je čas. V niekoľkonásobnej miere sa to vzťahuje na toho, kto musí mnoho čítať. Nápor informácií očividne vzrastá a bude vzrastať aj v budúcnosti. Treba preto hľadať cesty, ako skracovať čas, v ktorom sa majú získať nové informácie a nové vedomosti. Aktuálnymi sa stávajú metódy rýchleho čítania. Vynára sa naliehavá potreba učiť ľudí poznávať zákonitosti textu, rozlišovať druhy textov a osvojovať si rozličné techniky ich čítania a analýzy.

Táto kniha — v slovenčine prvá svojho druhu — chce byť jedným z prostriedkov, ktorým sa upozorní na rozdielne štylistiky textov, ako aj na rozdielne prístupy k ich interpretácii. Teória a metódy rýchleho čítania, ako sa prezentujú v tejto publikácii, patria do lingvistiky, presnejšie, do psycholingvistiky.

Kniha má tak trocha synekdochický názov, pretože sa v nej popri metódach rýchleho čítania preberajú všetky otázky, ktoré stoja medzi autorom a čitateľom. Analyzujú sa techniky čítania od elementárneho až po kombinované čítanie, rozoberá sa práca očí, pozornosť a pamäť pri čítaní, skryté úskalia až po dyslexiu. Osobitná pozornosť sa venuje exaktnému meraniu čitateľnosti, ako aj čítaniu špeciálnych druhov písma a závislosti vnímania textu od schopnosti autora. No jadrom knihy je kapitola o spôsoboch čítania, v ktorej sa samostatne preberajú tieto spôsoby čítania: informačné, kurzorické, štatarické, rekreačné, selektívne a kombinované čítanie.

Adresátom knihy Rýchle čítanie je novinár, vedecký pracovník, verejný činiteľ, knihovník, učiteľ, vysokoškolák a každý iný, kto musí denne mnoho čítať a koho pritom súri čas. So zreteľom na intelektuálnu úroveň predpokladaného adresáta kniha nie je komponovaná ako receptár, ktorý by direktívne určoval konfekčné metódy. Očakáva sa, že na základe analýz uvádzaných v knihe si adresát sám nájde tú najvhodnejšiu individuálnu cestu na získavanie informácií, ktoré čítaním hľadá. Predkladaná kniha je teda súčasne teóriou, metodikou i ekonomikou čítania.

Autor tejto knihy je univerzitný profesor, jazykovedec, ktorý pôsobil na všetkých stupňoch škôl — od základnej, cez strednú až po vysokú. Niekoľko rokov pôsobil aj na zahraničných univerzitách —v Moskve, v Oxforde, Sheffielde a v Kolíne nad Rýnom. Doteraz publikoval tieto závažnejšie knižné práce: Slovosled a vetosled v slovenčine (1965), Kompozícia jazykového prejavu (1968), Frekvencia slov v slovenčine (1969), Slovenčina pre každého (posl. vyd. 1971), Exakte Typologie von Texten (1973), Žánre vecnej literatúry(1975), Retrográdny slovník slovenčiny (1976), Štruktúra textu (1976), Štylistika slovenského jazyka (posl. vyd. 1977), Kapitolky zo štylistiky (1977), Dramatický text (1979), Rétorika (posl. vyd. 1980).

So zreteľom na autorovu doterajšiu výskumnú, publikačnú a pedagogickú prax treba predpokladať, že prvá slovenská kniha Rýchle čítanie, venovaná teórii, metódam a ekonómii čítania, bude dobre plniť cieľ, ktorý si autor a vydavateľ vytýčili.

OVČINNIKOV, VSEVOLOD - SMRTIACI POPOL

OVČINNIKOV, VSEVOLOD

SMRTIACI POPOL
(Goriačij pepel - Chronika tajnoj gonki za obladanije atomnym oružiem)

Obzor, Bratislava, 1986
edícia Jantár
preklad Juraj Klaučo
prebal Tibor Hrabovský, Ivan Šimek
1. vydanie, 8.000 výtlačkov
65-026-86

história, II. svetová vojna,
144 s., 16 s. čb fot., slovenčina
hmotnosť: 275 g

tvrdá väzba  sprebalom
stav: veľmi dobrý

0,80 €

*zukol5* in *parap*

Sovietsky spisovateľ a novinár Vs. Ovčinnikov, známy našim čitateľom napr. ako autor nevšedného a sviežeho cestopisu Moje objavovanie Anglicka, zvolil si v knihe Smrtiaci popol výsostne aktuálnu tému: dramatické udalosti okolo vzniku a prvého použitia atómovej bomby.

V predvečer druhej svetovej vojny bol atómový výskum vo viacerých krajinách v takom štádiu, že odborníci mali oprávnené obavy, aby atómovú zbraň ako prvé nevyrobilo a nepoužilo nacistické Nemecko. Preto vedci na čele s Albertom Einsteinom naliehajú na Roosevelta, aby sa urýchlene vytvorili podmienky na výrobu atómovej bomby v USA. Lenže už roku 1944 sa ukazovalo, že Nemci do konca vojny nebudú schopní zostrojiť bombu - okrem iného aj vďaka protinacistickému postoju vedúcich svetových fyzikov. Pôvodný cieľ - pomocou bomby poraziť fašistické štáty - sa stal zbytočný. Napriek tomu americký prezident Truman dal príkaz zhodiť bomby na Hirošimu a Nagasaki - tesne pred Postupimskou konferenciou ako zastrašovací „argument“ proti doterajšiemu spojencovi Sovietskemu zväzu. Ba v tajných listinách Pentagonu sa už nachádzal zoznam dvadsiatich plánovaných cieľov, dvadsiatich sovietskych veľkomiest, na ktoré sa mali zhodiť atómové bomby v pripravovanej tretej svetovej vojne. Iba rastúci odpor svetovej verejnosti, ako aj skutočnosť, že Sovietsky zväz s heroickým vypätím prekvapujúco rýchlo vyrovnal náskok USA vo výrobe atómových (a potom aj vodíkových) bômb, zabránili, že sa svet krátko po druhej svetovej vojne nestal dejiskom ešte hroznejšej katastrofy.

Na kamennom náhrobku v hirošimskom Parku mieru je vytesaný nápis: „Odpočívajte v pokoji, už sa to nebude opakovať! “...

DVANÁSTA KAPITOLA Dvadsať cieľov

Dňa 25. októbra 1945 prezident Truman vyhlásil „dvanásť morálnych princípov“, ktoré vraj tvoria základy zahraničnej politiky Spojených štátov v povojnovom svete. Prvý bod tohto vyhlásenia hlásal: „Neusilujeme ani o teritoriálnu expanziu, ani o egoistické zvýhodnenia. Nemáme agresívne plány voči dajakému štátu, či už je veľký alebo malý. “

V tom čase sa v štáte New Mexico začalo s výstavbou závodu pre hromadnú výrobu atómových bômb. Do Spojených štátov prichádzali stále nové a nové skupiny nemeckých inžinierov a technikov. Vedúce koncerny vojensko-priemyselného komplexu USA sa ponáhľali zmocniť sa technických vymožeností nacistického wehrmachtu a luftwaffe. Americkí výrobcovia bojovej techniky sa najviac zaujímali o bývalých pracovníkov výskumných zariadení hitlerovského ministerstva letectva.

Dňa 3. novembra 1945 - ani nie o tri mesiace po zničení Hirošimy a dva mesiace po kapitulácii Japonska - na rokovanie Výboru náčelníkov štábov USA predložili správu číslo 329 od Spojeného výzvedného výboru. Jej prvý bod znel: „Vybrať asi dvadsať najdôležitejších cieľov vhodných pre strategické bombardovanie v ZSSR a na území, ktoré ZSSR kontroluje. “

Pri voľbe cieľov sa odporúčalo brať do úvahy možnosti novej zbrane, to jest mať na pamäti priestor efektívneho vyradenia oblastí s vysokou koncentráciou materiálnych objektov i živej sily. V správe sa cynicky konštatovalo, že použitie atómovej bomby proti poľným armádam a proti transportnej sieti by nebolo racionálne.

„Dvadsať najvhodnejších cieľov pre atómové bomby, “ hovorí sa v správe, „predstavuje industriálne centrá, v ktorých je sústredených veľa vedeckovýskumných ustanovizní, špecializovaných priemyselných podnikov, jadro štátneho aparátu. Takýto výber zabezpečí maximálne využitie možností atómovej zbrane.“

V zozname vybraných cieľov figurovali: Moskva, Leningrad, Gorkij, Kujbyšev, Sverdlovsk, Novosibirsk, Omsk, Saratov, Kazan, Baku, Taškent, Čeľabinsk, Nižnyj Tagil, Magnitogorsk, Perm, Tbilisi, Novokuzneck, Groznyj, Irkutsk, Jaroslavľ.

Dňa 3. decembra Spojený výzvedný výbor predložil správu č. 329/1, kde predložený plán bol spresnený a doplnený. Predpokladalo sa, že spolu so Spojenými štátmi sa na napadnutí Sovietskeho zväzu zúčastní aj Spojené kráľovstvo, takže na bombardovanie ZSSR sa môžu využiť aj letecké základne na území Anglicka a jeho zámorských kolónií.

„Sovietsky zväz, “ konštatovali autori správy, „v najbližšej budúcnosti nemôže zaútočiť na kontinentálne Spojené štáty. Sovietske zámorské operácie sú prakticky vylúčené, pretože ZSSR nemá významnú vojensko-námornú flotilu. Na to, aby Sovietsky zväz mohol pôsobiť proti Spojeným štátom, potreboval by presunúť svoje vojská štyritisíc míľ a bojovať s protivníkom, ktorý disponuje mocným vojenským námorným loďstvom, silným letectvom a desaťnásobnou prevahou vo výrobe ocele. “

Podľa mienky washingtonských stratégov nastala najvhodnejšia chvíľa na vierolomný úder proti včerajšiemu spojencovi. Sovietsky zväz zaplatil za víťazstvo dvadsiatimi miliónmi ľudských životov. Straty Spojených štátov v druhej svetovej vojne predstavovali štyristotisíc ľudí.

Hitlerovci zničili 1710 sovietskych miest, vyradili z prevádzky 32 000 priemyselných podnikov. Na územie Spojených štátov nedopadla ani jediná nepriateľská bomba. Priemyselný potenciál USA nielenže neutrpel, ale nesmieme vzrástol vďaka vojenským objednávkam. Koncom vojny na USA pripadli takmer dve tretiny svetovej priemyslovej produkcie, a pritom polovica vytavenej ocele. Tri štvrtiny svetovej zásoby zlata boli sústredené v amerických bankách. 

BUŠEK, IVAN - ZBIERKA ÚLOH Z MATEMATIKY PRE 3. ROČNÍK GYMNÁZIA

BUŠEK, IVAN
MANNOVÁ, BOŽENA
RIEČAN, BELOSLAV
ŠEDIVÝ, JAROSLAV

ZBIERKA ÚLOH Z MATEMATIKY PRE 3. ROČNÍK GYMNÁZIA

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1987
preklad Marián Hanula, Soňa Richtáriková
obálka Milan Bendžela
1. vydanie, 17.000 výtlačkov
67-169-87

učebnice, matematika,
132 s., slovenčina
hmotnosť: 155 g

mäkká väzba
stav: dobrý, zosušené lepenie

0,40 € PREDANÉ

*gopal2*

ANDERSEN, HANS CHRISTIAN - SNEŽIENKA

ANDERSEN, HANS CHRISTIAN

SNEŽIENKA

Mladé letá, Bratislava, 1981
preklad Jaroslav Kaňa
ilustrácie Vincent Hložník
prebal Dušan Šulc, Vincent Hložník
1. vydanie, 40.000 výtlačkov
66-124-81

beletria, knihy pre deti, rozprávky, literatúra dánska,
150 s., slovenčina
hmotnosť: 660 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: zachovalá, bez prebalu, knižničné pečiatky

2,50 € PREDANÉ

*bib17* in *H-bar*FL

Pod vŕbou

Kraj pri Kjoge je nezvyčajne jednotvárny a holý. Mesto síce leží na pobreží, a to dodáva krásu každému mestu, no jednako by to tam mohlo byť krajšie. Všade vôkol je rovina ako stôl a do lesa je ďaleko. Ale keď je človek niekde naozaj doma, voľačo sa mu tam predsa len páči. Voľačo, po čom možno túžiť aj na najkrajšom mieste sveta! A musíme priznať, že na okraji Kjoge, kde sa dve malé chudobné záhradky zvažujú k riečke, ktorá na pobreží ústi do mora, bývalo v lete celkom pekne. Tak sa to videlo aj dvom malým deťom Knudovi a Jane, ktoré bývali v dvoch susedných domoch. Hrávali sa spolu a podliezali jeden k druhému popod egrešové kríky. V jednej záhradke rástla baza, v druhej stará vŕba, a práve pod ňou sa deti veľmi rady hrávali. Rodičia im to dovolili, hoci strom rástol celkom pri rieke, kam mohli veľmi ľahko padnúť. Obe deti však boli veľmi opatrné, ba chlapec sa vody tak bál, že k moru, kde sa deti s potešením čľapkali, ho v lete nikto nedostal. Vysmievali sa mu za to a musel sa s tým zmieriť. Potom sa však susedovie malej Jane snívalo, že sa plavila v člne v Kjogskej zátoke a že Knud šiel rovno za ňou. Voda mu najprv siahala po krk, po chvíli sa mu preliala ponad hlavu... Odvtedy, ako vyrozprávala Knudovi svoj sen, nestrpel už posmešky, že je bojko, a každému pripomenul Janin sen. Na ten bol pyšný. No do vody aj tak nešiel.

................................................................

... posledná veta ...

Nuž povieme: Už sa skončili!

ROSŮLEK, JAN VÁCLAV - ČERNOŽLUTÝ MUMRAJ II.

ROSŮLEK, JAN VÁCLAV

ČERNOŽLUTÝ MUMRAJ
Kniha druhá

L. Mazáč, Praha, 1934
obálka A. V. Hrska
4. vydanie

beletria, román, literatúra česká
266 s., čeština
hmotnosť: 432 g

mäkká väzba s prebalom
stav: dobová tvrdá preväzba s voviazanou obálkou, prvý diel s podpisom

NEPREDAJNÉ

*H-6-5*

Věnuji ... Kamarádům z Franzenfeste, Rivy, Monte Tombia, Cima d’Oro , Rocca di Saval, Bocca San Giovanni. Kamarádům z  Brixlegu, Tyrolského Hallu, Dossa dei Morti, Judikárií, ledovců Adamellských. Kamarádům z Tolmína, Krahova, Sta Lucie, Podmelce, Gorice, i tím, kteří se jako já chvěli o život na břehu modrozelené Soči. Kamarádům, kteří s rotou zlodějů plenili severoitalská místa, dokud je nezastavila Piave. Kamarádům ze Sacolu, Valdobiadene, Casero Casere, Primolana. Kamarádům, kteří se mnou leželi v inšprucké nemocnici a ulejvali se v Igls i těm, kteří se ve vinicích Tenna, Campi, Pranza a Cadine skryli na chvíli frontě.

Kamarádům celé italské fronty!

Déšť a zpupnost pruských důstojníků byly metla kraje... K tomu ještě granát rozbořil barák Donnerův. Zabil pouze jediného telefonistu. Ostatní, štěstí jim přálo, byli pryč. Donner se sluhy u baterií, vojáci s depešemi nebo spravovali poškozené vedení...

Donner vida trosky, ušklíbl se: »Alespoň se ti chlapi nebudou mít kam nastěhovat... « To platilo jeho pruským kolegům...

Nastěhovali se tedy do stanů... Drobný déšť neustával padat a promočil stanové plátno. Přikrývky jim nasákly a karabiny byly rezavé jako pes. Tento déšť byl strašný nepřítel... Promočil každého na kůži a poněvadž nebylo suché místnosti a kamen, tisíce lidí byly ustavičně rozklepány nepříjemnou, mokrou zimou.

Zprvu s kletbami, později s tupou resignací uléhali do mokra... Ve dne v noci je ožíraly vši, ve dne v noci padal vytrvale drobný, studený déšť... Chrchlali, byli nachlazeni, ale to všechno nepomáhalo k útěku z tohoto pekla.

Dole, v Santa Lucii, byl železniční tunel. Nastěhovali se do něho, kteří se domnívali, že jich nelze nahraditi, a kteří nevytáhli po několik měsíců paty z tohoto dobrého, krásného doupěte, chráněného střechou sto metrů silnou. Vystavěli pro ně v tunelu teplé baráky, zavedli elektrické osvětlení, aby stratégové viděli alespoň na mapách, když ne ve skutečnosti, údolí, hory, řeky a města, o něž bylo bojováno. A čerta se starali o ty venku!

Pruští oficíři chodili nevlídným krajem v pelerínách, čuměli vytrvale do triedrů, ušklibovali se, debatovali nebo uctivě mlčíce poslouchali chlapíka se zlatými houskami na ramenou...

Konečně se snad dohovořili, poněvadž byl vydán dlouhý, nekonečně dlouhý rozkaz. Donner, když jej přečetl, rozmlouval telefonicky s podřízenými důstojníky a pak svolal své lidi, ukázal na protější kopec a řekl: »Toho kopce chtějí Němci dobýt s naší pomocí... S naší pomocí a pak, pak se budou naparovat... «

Tenkráte bylo však ujednáno více než dobytí jediného kopce. Tenkráte se snilo o pochodu na Řím...

Oddíl hejtmana Donnera stojí připraven k odchodu do Santa Lucie... Koně i lidé jsou strašlivě obtíženi břemenem drátů, aparátů, měřicích přístrojů... Kolikrát šel Stehlík cestou, kterou se ubírají, s poselstvím k Hoffenreichovi! A stalo se, že i zbloudil a celou noc pobíhal, nevěda kudy kam...

Teď sestupují, Donner, vzpřímený v sedle, vede je do Santa Lucie... Půjde se pokloniti pánům v tunelu a ti mu nařídí, kterého Prušáka má poslouchali... Donner přemýšlí o této strašné potupě a zatíná zuby do pysků...

Sestupují kamenitou stezkou a kůň, hladový, klesne pod líhou břemene... Rozpínají sedlo, rozbírají z nesmírné tíhy, co unesou... Již jich není ani vidět pod batochem, cívkami drátů, skřínkami a optickými přístroji... Třebaže Santa Lucia se těší neobyčejné pozornosti italského dělostřelectva, přece jsou rádi, když zastaví za zdí rozbitého domu... Skrytí budou čekati příchodu Donnerova...

Hejtman seskočí s koně a aniž promluví, rázně míří do tunelu...

Co hovoří s představenými, hladová družina otvírá krabice masových konserv. Každý dostal čtyři.

.....................................................................

... posledná veta ...

Faustova odpověď zanikla v drkotání kol...

ENCYCLOPAEDIA BELIANA 1

ENCYCLOPAEDIA BELIANA 1
Prvý zväzok A-Belk
Slovenská všeobecná encyklopédia v dvanástich zväzkoch

Veda, Bratislava, 1999
ISBN 80-224-0554-X

encyklopédie
696 s., čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 2750 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: výborný

NEPREDAJNÉ

*H-5-3*

MLACEK, JOZEF - SLOVENSKÁ FRAZEOLÓGIA

MLACEK, JOZEF

SLOVENSKÁ FRAZEOLÓGIA

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1984
obálka Tibor Hrabovský
2. doplnené vydanie, 2.350 výtlačkov
67-231-84

jazykoveda, slovenčina,
159 s., slovenčina
hmotnosť: 280 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, knižničné pečiatky

3,50 € PREDANÉ

*trsos*

SALTEN, FELIX - MLADOSŤ VEVERIČKY PERRI

SALTEN, FELIX

MLADOSŤ VEVERIČKY PERRI

Tranoscius, Liptovský Sv. Mikuláš, 1947
preklad Ada Kuzmány - Bruothová
ilustrácie Hanuš Bertle
prebal Hanuš Bertle
1. vydanie, 3.200 výtlačkov

beletria, román, knihy pre deti, literatúra rakúska
180 s., slovenčina
hmotnosť: 280 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

9,00 €

*bib17*belx-aut* in *H-bar-FL*

Felix Salten, milovník hory a zvierat, autor nejednej pútavej knihy o zvieratách, umrel roku 1945 vo Švajčiarsku ako rakúsky exulant. V jeho dielach zračí sa láska k prírode a zvieratám, ktorou vedel prebudiť cit človeka a priblížiť ho k nim. Kto čítal jeho svetoznáme dielo Bambi, siahne s radosťou po tejto ďalšej Saltenovej knihe, predchnutej toľkou nehou, životnou múdrosťou a opravdovosťou. Nie je to len príbeh veveričky, ktorý tu prežívame, povstáva tu pred nami hora, čarovná, plná tajomstva a radostného života. Salten líči nám v tejto knihe sám život, a zúčastňujúc sa radostí a strastí veveričky, prežívame svoju vlastnú mladosť, s jej očakávaním, úzkosťami, detskou rozpustilosťou a všetkými ostatnými problémami. Kniha sbližuje nás so všetkými tvormi, bývajúcimi v hore, nadovšetko však s malou Perri, týmto drobným stvorením, ktorého každý pohyb je stelesnený pôvab. Jej duša nepozná faloš a zlobu. Kto prečítal túto strhujúcu knihu, nebude môcť vidieť veveričku mihnúť sa pomedzi vrcholce, aby si nepomyslel: "Perri! Poznám ťa! “ a spomenie si pritom s vdačnosťou na Felixa Saltena, ktorý nás touto knihou tak skvele obdaroval.

Tu sa zastenanie opäť ozvalo. Celkom blízko. Výrazne, príšerne, hrozivo a pritom lenivo.

Perrino srdce prudko bilo. Triasla sa, ani nie tak strachom, ako zvláštnym vzrušením.

Keď však stonanie zatíchlo, spala a spala tuho. Obvyklá sovia pieseň ju nevyrušovala. Cítila sa v bezpeke a bolo príjemne v útulnom hniezde.

Občas si spomenula na matku, ktorá bývala teraz inde.

Musí zajtra Porrovi rozprávať o onom vzrušujúcom zvuku.

Vzduch bol čistý ako kryštál; keď sa nehýbal, vyžiaroval príjemné teplo. Ale sebemenší vánok vyvolal ostrý chlad. Táto zmena teploty dodávala veveričkám povzbudzujúcej sviežosti. Maly výbornú náladu. Chýbalo však bohatstvo potravy. Mohly byť, pravda, bez starosti, veď ani netušily, čo sú starosti. Nachádzaly zatiaľ ešte dostatok žaluďov, bukvíc, lieskovcov a šušiek. V podvedomí žilo v nich však tušenie o nastávajúcej tvŕdzi. Vrcholce boly čoraz priezračnejšie a zvýšené nebezpečenstvo tlmilo im trochu veselosť.

Predovšetkým pridržiavaly sa častejšie než predtým kmeňov stromov, poskakovaly obvyklým spôsobom len na najhrubších konároch, presne si rozmyslely každý skok s jedného stromu na druhý a vôbec sa už nesprávaly tak bezstarostne, ako inokedy.

Nevedely samy, prečo tak robily.

Mnoho vtákov odletelo.

Vrany sa dostavily vo veľkých kŕdľoch. Zato nebolo vidno červienky, drozdov a i niektorí iní operení priatelia chýbali.

Straka rozprávala o ďalekých, ďalekých letoch týchto vtákov. Rozprávka znela zmotane, lebo straka ani cudzie kraje, ani more nikdy nevidela, a tak Perri a Porro načúvali bez opravdovej pozornosti. Jedno vyrozumeli, jednu skúsenosť už mali: že jestvovaly poniektoré zvláštne veci, ktoré bolo treba brat len tak, aké boly, ale ktoré sa nedaly vysvetliť, ani pochopiť. Preto ani ďalej o nich nerozmýšľali.

Boli zvedaví; často sa čudovali, ale s tým sa aj uspokojili.

Proste sa vpravili i do toho, že sa krásna, rovnomerne sýta zeleň vrcholcov začala meniť v žiarivú pestrosť všetkých odtieňov farby hnedočervenej a farby medi, až zbledly na bledožlto a na hrdzavo.

Raz medzi veselou hrou sa Perri zľakla, posadila sa a načúvala.

Ozvalo sa opäť ono hlboké, krátke zavzdychanie.

Obzrela sa za Porrom.

Ten sedel práve tak ako ona, zarazený, opretý o kmeň; i jemu bolo divo.

Obaja vztýčili chvosty vo vysokom oblúku za sebou, obaja tisli predné labky na bielu hruď, akoby si chceli utíšiť prudké klopanie sŕdc a obaja sa báli pohnúť.

„Počul si? “ šepkala Perri.

„Čo to bolo? “ pýtal sa Porro bezradne.

Načúvali. Bolo však ticho.

Po chvíli pošepla Perri: „I dnes v noci som sa na to zobudila. “

Už dávno neposedeli tak ticho ako teraz.

Porro to už nemohol vydržať; musel sa pohybovať. „Poď, “ vyzval Perri, „poď, bolo to kdesi dolu..." 

Perri váhala, hoci sa jej nechcelo tak ticho sedieť. „Vieš iste. že k nám hore nemôže? “

„Áno! “ Porro sa už pustil do behu a skoku. „K nám nemôže! K nám nie! “ Letel ako šíp tým smerom, odkiaľ zvuk prichádzal.

„Keby však predsa...! “ riekla Perri, ktorá ho nasledovala.

..................................................................................................................

... posledná veta ...

A je to ozaj večná škoda!

RUSNÁKOVÁ, ĽUBA - JANKO SILAN - PERSONÁLNA BIBLIOGRAFIA

RUSNÁKOVÁ, ĽUBA

JANKO SILAN - PERSONÁLNA BIBLIOGRAFIA

Okresná knižnica Poprad, 1994
úvod Milan Hamada
1. vydanie, 200 výtlačkov
ISBN 80-88692-01-6

bibliografia, životopisy,
152 s., slovenčina
hmotnosť: 220 g

mäkká väzba s prebalom
stav: dobrý

12,00 €

*bib18*litt*

DIVADLÁ NA SLOVENSKU - SEZÓNA 1963-1964

DIVADLÁ NA SLOVENSKU - SEZÓNA 1963-1964
Ročenka profesionálneho divadelníctva na Slovensku za sezónu 1963 - 1964

Divadelný ústav, Bratislava, 2013
edícia Divadlá na Slovensku 1963 - 1971 (8)
prebal Nora Nosterská, Mária Litavská
ISBN 978-80-89369-63-8

história, kultúra, divadlo,
328 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 482 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

1,50 € PREDANÉ

*bib18* in *H-bar*FL