MRÁZ, IGOR - ARGENTÍNA ´78

MRÁZ, IGOR

ARGENTÍNA ´78
XI. majstrovstvá sveta vo futbale

Šport, Bratislava, 1979
Smena, Bratislava, 1979
edícia Máj (333)
obálka P. Podolay, Ján Hladík
fotografie: P. Podolay, I. Farkas, P. Pospíšil. I. Záhonyi, J. Pekárek, L. Almási, M. Billewicz
1. vydanie, 50.000 výtlačkov
77-035-79

šport
168 s., 68 s. čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 683 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal mierne ušpinený

PREDANÉ

 *sport*

Keď roku 1970 v Mexiku Brazílčania po tretí raz vyhrali majstrovstvá sveta vo futbale a tak definitívne získali zlatú Niké, Medzinárodná futbalová federácia musela myslieť na novú trofej. Aj myslela: už o rok príslušná komisia vybrala z predložených päťdesiatich troch návrhov dielo Milánčana Silvia Gazzanigu a dala mu názov Svetový pohár. Okamih radosti zvečnený na tvárach dvoch futbalistov objímajúcich či skôr držiacich vo vystretých rukách zemeguľu nie je len futbalovým motívom: pripomína starú grécku báj o Anteovi čerpajúcom nezdolnú silu z matky Zeme alebo Atlasovi podopierajúcom nebeskú klenbu, ale aj večne živé ľudské sny a snaženia, oddávna vyjadrované pojmami mier, bratstvo, priateľstvo.

V Argentíne sa po druhý raz bojovalo o česť môcť si uložiť do vitríny zmenšenú kópiu tohto tridsaťšesť centimetrov vysokého a takmer päť kíl vážiaceho putovného pohára. Hráči víťaznej Argentíny dostali navyše zlaté medaily, druhí Holanďania pozlátené strieborné, tretí Brazílčania sa museli uspokojiť so striebornými a štvrtí Taliani s bronzovými medailami. Bez ohľadu na lesk získaného kovu mali tieto majstrovstvá jediného víťaza - futbal. Hru a radosť z hry, a nie iba boj, hoci aj v Argentíne boli mužstvá, čo vytiahli na futbalové pole takmer doslova v plnej poľnej s cieľom nie hrať, ale neprehrať.

Tesne pred začiatkom majstrovstiev si futbalový svet pripomenul päťdesiate výročie zrodu myšlienky pravidelného usporadúvania svetových šampionátov. Tento rok si pripomenul udalosť ešte o štvrť storočia staršiu -jubileum Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA). Za tri štvrte storočia sa svet futbalu rozrástol do takej miery, o akej mohli prví priekopníci len snívať. V Argentíne sa ukázalo, že k starým futbalovým centrám pribúdajú nové, kvantita sa čoraz viac premieňa na kvalitu. Mnohé z tradičných futbalových veľmocí si museli uvedomiť starú pravdu, že kto nejde dopredu, zákonite zaostáva. Festival najlepších - už. po druhý raz za sebou bez našej účasti - bol z tohto hľadiska nielen futbalovým sviatkom, ale aj prehliadkou možností, ako urobiť túto najpopulárnejšiu loptovú hru ešte krajšou a príťažlivejšou.

Dokumentuje to aj táto kniha.

CASTRO, MIRANDA - KOMPLETNÍ PŘÍRUČKA HOMEOPATICKÉ LÉČBY

CASTRO, MIRANDA

KOMPLETNÍ PŘÍRUČKA HOMEOPATICKÉ LÉČBY
Léčba akutních i chronických nemocí
Stanovení konstitučního léku

Alternativa, Praha,
ilustrácie Liz Pepperell
preklad Táňa Chudáčková
ISBN 80-85993-41-4

homeopatia, alternatívna medicína,
406 s., čeština
hmotnosť: 500 g

mäkká väzba
stav: výborný

20,00 € PREDANÉ

*gopal2* in *H-2-9*

Známé současné anglické odbornici se podařilo napsat knihu, založenou na klasických principech celostní homeopatie, a přitom jasnou a snadno pochopitelnou. V internetové anketě v USA získala ze všech existujících příruček nejvyšší bodové ohodnocení. Kniha uvádí stručné a výstižné popisy homeopatických léků. Jsou zde také tabulky a karty, s jejichž pomocí může být podle jednotlivých potíží a dalších charakteristik vyhledán přesný lék na akutní i chronické nemoci určitého člověka, lék pro duši i tělo. Úplný popis metody léčby. Léky první pomoci. Praktická pomůcka jak pro samoléčbu, tak i pro zkušené homeopaty.

MATZNER, ANTONÍN - ENCYKLOPEDIE JAZZU A MODERNÍ POPULÁRNÍ HUDBY II. L-Ž

MATZNER, ANTONÍN
POLEDŇÁK, IVAN
WASSERBERGER, IGOR

ENCYKLOPEDIE JAZZU A MODERNÍ POPULÁRNÍ HUDBY II. L-Ž
Část jmenná - Světová scéna - osobnosti a soubory

Editio Supraphon, Praha, 1987
obálka Jan Hejda
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
02-006-87

encyklopédie, hudba, jazz,
544 s., 40 s. čb fot., čeština
hmotnosť: 1255 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, prebal ušpinený a natrhnutý

PREDANÉ

*H-5-1*

Druhý díl Encyklopedie, rozdělený do dvou svazků, je věnován osobnostem a souborům v oblastech jazzu a moderní populární hudby s výjimkou Československa: tomu je určen díl třetí, poslední. Třetí díl přinese i doplňky k celému projektu.

Kým se tedy konkrétně zabývají jednotlivé texty tohoto předkládaného druhého svazku (L—Ž)? Stejně jako v předcházejícím prvním svazku (A —K) především hudebníky, tj. skladateli, aranžéry, zpěváky, instrumentalisty, dirigenty, leadry. Dále zde nalezneme nejvýznamnější textaře, teoretiky, publicisty, producenty. Konečně jsou zde zastoupeni i představitelé úzce souvisejících profesí, tedy tanečníci, choreografové, režiséři hudebních filmů apod.

Koncepčně i terminologicky se opírá o první, věcný díl, a to v několikerém smyslu: uvádí co nejvíce jmen, s nimiž se operuje ve věcné části; používá, pokud je to při proměnlivosti scény možné, stejných termínů k označení stylu, žánru atp.; snaží se postihnout představitele všech oblastí, jež byly reflektovány ve věcném díle.

Bez přehánění lze říci, že koncepce druhého dílu je i ve světovém srovnání ojedinělá. Poprvé se objevuje publikace, v níž záběr není omezen jen (nebo převážně jen) na USA a západní Evropu. V míře zcela nesrovnatelné s jinými publikacemi jsou zastoupeny socialistické země i tzv. třetí svět. Smyslem a posláním jednotlivých hesel je poskytnout základní informaci, naznačit, o koho a oč jde, navést případného hlubšího zájemce na správnou stopu. Věříme, že předložené pokračování realizace třídílného projektu Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby potěší mnoho čtenářů v celém Československu a bude pro ně nepostradatelným zdrojem základních informací o této významné hudební sféře a důležité součásti života naší doby.

MATZNER, ANTONÍN - ENCYKLOPEDIE JAZZU A MODERNÍ POPULÁRNÍ HUDBY II. A-K

MATZNER, ANTONÍN
POLEDŇÁK, IVAN
WASSERBERGER, IGOR

ENCYKLOPEDIE JAZZU A MODERNÍ POPULÁRNÍ HUDBY II. A-K
Část jmenná - Světová scéna - osobnosti a soubory

Editio Supraphon, Praha, 1986
obálka Jan Hejda
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
02-009-86

encyklopédie, hudba, jazz,
560 s., 40 s. čb fot., čeština
hmotnosť: 1275 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý. prebal ušpinený a natrhnutý

PREDANÉ

*H-5-1*

Druhý díl Encyklopedie, rozdělený do dvou svazků, je věnován osobnostem a souborům v oblastech jazzu a moderní populární hudby s výjimkou Československa; tomu je určen díl třetí, poslední. Třetí díl přinese i doplňky k celému projektu.

Kým se tedy konkrétně zabývají jednotlivé texty tohoto předkládaného dílu? Především hudebníky, tj. skladateli, aranžéry, zpěváky, instrumentalisty, dirigenty, leadry. Dále zde nalezneme nejvýznamnější textaře, teoretiky, publicisty, producenty. Konečně jsou zde zastoupeni i představitelé úzce souvisejících profesí, tedy tanečníci, choreografové, režiséři hudebních filmů apod.

Koncepčně i terminologicky se opírá o první, věcný díl, a to v několikerém smyslu: uvádí co nejvíce jmen, s nimiž se operuje ve věcné části; používá, pokud je to při proměnlivosti scény možné, stejných termínů k označení stylu, žánru atp.; snaží se postihnout představitele všech oblastí, jež byly reflektovány ve věcném díle.

Bez přehánění lze říci, že koncepce druhého dílu je i ve světovém srovnání ojedinělá. Poprvé se objevuje publikace, v níž záběr není omezen jen (nebo převážně jen) na USA a západní Evropu. V míře zcela nesrovnatelné s jinými publikacemi jsou zastoupeny socialistické země i tzv. třetí svět. Smyslem a posláním jednotlivých hesel je poskytnout základní informaci, naznačit, o koho a oč jde, navést případného hlubšího zájemce na správnou stopu. Věříme, že předložené pokračování realizace třídílného projektu Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby potěší mnoho čtenářů v celém Československu a bude pro ně nepostradatelným zdrojem základních informací o této významné hudební sféře a důležité součásti života naší doby.

KOZUMPLÍK, JOSEF - OLOVĚNÉ AKUMULÁTORY

KOZUMPLÍK, JOSEF

OLOVĚNÉ AKUMULÁTORY

Nakladatelství dopravy a spojů, Praha, 1975
obálka Jaroslava Hrachovcová
1. vydanie, 2.000 výtlačkov
OS-31-028-75

elektrotechnika
244 s., 122 obr., čeština
hmotnosť: 259 g

mäkká väzba
stav: dobrý

PREDANÉ

*gopal2*vat elek

ZAKOPAL, JAROSLAV - CHEMIE NA ZAHRÁDCE

ZAKOPAL, JAROSLAV
ŠEDIVÝ, JOSEF

CHEMIE NA ZAHRÁDCE

Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1990
ilustrácie Jiří Winter-Neprakta, Božena Zakopalová, Otakar Procházka
4. doplnené vydanie
ISBN 80209-0140-X

chémia, záhradkárstvo, hobby,
416 s., 49 tab., 13 obr., 43 peroviek, 6 obr., čeština
hmotnosť: 541 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,00 € DAROVANÉ

*bib14* in *H-kris*

Ilustrovaná příručka přináší údaje o organických a průmyslových hnojivech na zahrádce.

KALINČIAK, JÁN - REŠTAVRÁCIA

KALINČIAK, JÁN

REŠTAVRÁCIA

Matica slovenská, 1950
edícia Hviezdoslavova knižnica (3)
ilustrácie Ľudo Fulla
1. vydanie, 40.000 výtlačkov

beletria, román,
204 s., slovenčina
hmotnosť: 257 g

tvrdá väzba

0,90 € stav: dobrý *priva*bels
0,70 € stav: zachovalá, knižničné pečiatky *cesvo*bels*

Zemianstvo predstavené v humoreske na jeho typických predstaviteľoch a za typických okolností sa javí v zhode s historickou pravdou ako trieda, ktorá už dohrala svoju spoločenskú úlohu. Janko Kalinčiak toto s mimoriadnou účinnosťou dokázal ukázať na udalosti, akou boli voľby župných funkcionárov - reštavrácia. Zemianske voľby Janko Kalinčiak opisuje ako komédiu, v ktorej niet ani trochu vážnosti. Zemianskych voličov a zemianských kandidátov nezaujímal povážlivo zanedbaný stav krajiny, hoci v celoeurópskom meradle patrilo Uhorsko medzi najzaostalejšie krajiny. Plytká prestíž zemianskych strán a výhľad na obžerské a pijácke orgie, boli jedinými cieľmi a záujmami v týchto voľbách. A klamstvo, podvádzanie, vydieranie či podplácanie, boli vyskúšanými prostriedkami na ich dosiahnutie. Naozaj bolo jedno či v reštavrácii zvíťazí strana kandidáta Bešeňovského alebo Potockého, verejný život naďalej pokračoval svojím niekoľkostoročným korytom. A bedársky zeman Matiaš Bešeňovský, je za peniaze schopný sľúbiť hocičo a hocikomu, zradiť to, čo pred chvíľou prisľúbil, ale pritom na poddaného sedliaka pokrikuje: „Veď je sedliak na to na svete aby robil, a to i vtedy, keď zeman ani krížom slamy nepreloží.

A pán Adam uradovaný, vystúpil na okno, počúval celú nôtu, pozeral, ako mladé i staré vyhadzuje čiapky i klobúky dohora, poklonil sa i vypovedal: — Ďakujem, páni bratia, ďakujem!

Ohromné „vivat“ sa ozvalo a celé shromaždenie išlo dnu privítať pána vicišpána. Tento odpovedal pár priateľských slov, vybozkával každého po poriadku, ponúkal pánov bratov do bočných izieb, kde sa už popredku pripravené pečene na stole kúrily a sklenicami s vínom bol celý stôl obsypaný, že sa až tak zhýbal pod nimi.

Pán vicišpán sa ale odrazu zastavil, pozeral po shromaždených, hľadel, hľadel, a dohľadieť sa nemohol. Odrazu sa spýtal: — A Matiaš, náš Matiaš kde?

Daniel sa poškrabal za uchom i odpovedal: — Či ho čert vie, kde ho psi jedia.

— Nič to za to, — zavolá vtom Gašpar, — však príde na psa mráz, a dožijeme sa, že ako robil, tak sa mal, čertu slúžil, čert ho vzal! Zato ale Bešeňovskí i život za vás dajú, a bez jednej lastovičky bude leto.

— Ale však tu vás mal Matiaš v mojom mene prijímať, — prehodil s podivením vicišpán.

— No, pekný to vtáčik, — odvetil Daniel, — a vy ste, Vaša Milosť, sverili na psa slaninu a dali ste svoju vec čertovi na buzogáň!

— Ej, holo by to, páni bratia! — zakrútiac hlavou, prerečie vicišpán, — to tak nemôže byť, ako vravíte. Už či tak, či tak, Gašparko, zájdite len preňho, však uvidíme, na čom stojíme. — A vtom sprevádzal pánov bratov do druhej izby k naloženým stolom.

Matiaš sa práve, príduc z výletu do susedných dedín domov, preobliekal, vypočúval Gašpara, pozrel naň bokom, zamrmlal popod nos: — Keď mu čert na jazyku sedí, vtedy pre mňa posiela, — a vstanúc, kázal sa posadiť príchodziemu, sám ale, oblečúc najlepšiu, akú mal, kurtku, zatlačiac okrúhly klobúk na čelo a premýšľajúc, čo asi Adam povie, uberal sa v tak dobrom rozmare, ako by sa nič medzi ním a vicišpánom nebolo prihodilo, do shromaždenia slávnej famílie, bo si bol dobre povedomý, že Adam zná oceniť i jeho náchylnosť, i nepriateľstvo.

U pána Adama bolo veselo. Páni bratia jedli, pili, kričali, verili sa, že sa skôr nebo na zem zrúti, nežli oni od svojej vlastnej krvi odstúpia. Cigán húdol, hajdúsi a mládenci brnkali miskami a sklenicami, a pán vicišpán bol ako živé striebro, chodil od jedného k druhému, stískal ruky, bozkával novopríchodzích, obzvlášte zo susedných dedín, a mal sa okolo každého, už či to bol pán, čo sa na štyroch vozil, a či chudák, čo sa od reštavrácie do reštavrácie postiť musel.

Vtom vstúpil Matiaš. Pán Adam sa usmial oproti nemu, poklonil sa, pobozkal ho i vyriekol: — No, len vy ste ešte, pán brat, tu chybeli; teší ma, že sme vás predsa doma zastihli a že ste predsa prišli.

— Hja, Vaša Milosť! — odvetí Matiaš, — kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí.

— No, teší ma, — prerečie vicišpán, — ale mal bych sa čosi s vami poshovárať — odpusťte, páni bratia, na chvíľku sa musím odstrániť.

— Neverte mu, Vaša Milosť! — vstanúc do ucha

.........................................................................................................................................................

... posledná veta ...

"Takých, na môj´ hriešnu dušu, nikdy viacej nebude!"

DEJINY VŠESVÄZOVEJ KOMUNISTICKEJ STRANY (BOĽŠEVIKOV)

DEJINY VŠESVÄZOVEJ KOMUNISTICKEJ STRANY (BOĽŠEVIKOV)
Krátky prehľad
(Istorija Vsesojuznoj Komunističeskoj Partii (boľševikov))

Pravda, Bratislava, 1949
edícia Klasici marxizmu-leninizmu (2)
preklad Edo Friš
obálka Július Lörincz
3. vydanie, 20.000 výtlačkov

dejiny
352 s., slovenčina
hmotnosť: 559 g

tvrdá väzba (preväzba)
stav: dobrý, podčiarkovaný text, knižničné pečiatky

1,50 €

*bib14* in *H-kris*

4. Porážka cárskych armád na fronte. Rozvrat hospodárstva.

Kríza cárizmu.

Vojna trvala už tri roky. Pohlcovala milióny ľudských životov, zabitých, ranených a zomretých na epidémie, spôsobené vojnou. Buržoázia a veľkostatkári sa na vojne obohacovali. Na robotníctvo a roľníctvo však doliehala čoraz väčšia bieda, čoraz väčšie utrpenia. Vojna rozvracala národné hospodárstvo Ruska. Na 14 miliónov práceschopných mužov mobilizovali do armády a odtrhli od hospodárstva. Fabriky a závody zastaly, zmenšovala sa osevná plocha obilia, ukázal sa nedostatok pracovných síl. Obyvateľstvo a vojaci na fronte hladovali, boli nahí a bosí. Vojna zožierala všetky zásoby krajiny.

Cársku armádu stíhala porážka za porážkou. Nemecké delostrelectvo zasýpalo cárske vojská dažďom granátov. Cárska armáda mala nedostatok kanónov, nábojov, ba i pušiek. Niekedy pripadala jedna puška na troch vojakov. Už za vojny odhalili zradu cárskeho ministra vojny Suchomlinova, o ktorom vyšlo najavo, že bol v spojení s nemeckými špiónmi. Suchomlinov plnil úlohu, uloženú mu nemeckou špionážnou službou: sabotovať zásobovanie frontu muníciou, nedávať frontu kanóny a pušky. Niektorí cárski ministri a generáli sami potajomky napomáhali úspechy nemeckej armády a ruka v ruke s cárovnou, ktorá bola v spojení s Nemcami, vyzrádzali Nemcom vojenské tajomstvá. Ký div potom, že cársku armádu stíhaly porážky a že bola nútená ustupovať. Už roku 1916 sa Nemcom podarilo obsadiť Poľsko a časť Pobaltia.

Všetko toto vyvolávalo medzi robotníkmi, roľníkmi, vojakmi a inteligenciou nenávisť a rozhorčenie proti cárskej vláde, posilňovalo a zostrovalo revolučné hnutie ľudových más proti vojne a proti cárizmu, v zázemí i na fronte, v centre i v okrajových územiach.

Nespokojnosť sa zmocňovala i ruskej imperialistickej buržoázie. Poburovala ju okolnosť, že na cárskom dvore sa rozťahovali šarlatáni Rasputinovho typu, ktorí zjavne usilovali o uzavretie separátneho mieru s Nemcami. Buržoázia sa stále viac presvedčovala, že cárska vláda je neschopná viesť úspešnú vojnu. Obávala sa, že cárizmus v snahe zachrániť svoje postavenie pristúpi na separátny mier š Nemcami. Preto sa ruská buržoázia odhodlala na palácový prevrat, ktorým chcela sosadiť cára Mikuláša II. a dosadiť namiesto neho na cársky prestol Michala Romanova, ktorého viazaly k buržoázii tesné sväzky. Takto chcela jedným úderom zabiť dve muchy: jednak dostať sa k moci a zaistiť ďalšie vedenie imperialistickej vojny, a jednak neveľkým palácovým prevratom predísť výbuchu veľkej ľudovej revolúcie, vlny ktorej už narastaly.

Ruskú buržoáziu v tom plne podporovala vláda anglická a francúzska. Tieto vlády videly, že cár nie je schopný viesť ďalej vojnu. Bály sa, že cár ju skončí uzavretím separátneho mieru s Nemeckom. Keby cárska vláda uzavrela separátny mier, stratily by vlády Anglicka a Francúzska v Rusku vojnového spojenca, ktorý nielen viazal na svojich frontoch sily nepriateľa, ale i posielal do Francúzska desaťtisíce vybraných ruských vojakov. Preto podporovaly ruskú buržoáziu v jej pokusoch o palácový prevrat.

Cár sa tak ocitol v osamotení.

Zatiaľ, čo neúspechy na fronte nebraly konca-kraja, prehlboval sa čoraz väčšmi hospodársky rozvrat. V januárových— februárových dňoch roku 1917 dosiahol rozvrat v zásobovaní potravinami, surovinami a palivom najvyšší stupeň a krajnú ostrosť. Dovoz potravín do Petrohradu a Moskvy bol takmer úplne prerušený. Podnik za podnikom zastavoval prevádzku. Zavieranie podnikov zvyšovalo nezamestnanosť. Zvlášť neznesiteľným sa stalo položenie robotníctva. Čím ďalej, tým širšie a širšie masy ľudu dospievaly k presvedčeniu, že je iba jedno

...........................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Toto sú hlavné poučenia z historickej cesty, ktorou prešla boľševická strana.

TIMRAVA, BOŽENA SLANČÍKOVÁ - ZA KOHO ÍSŤ?

TIMRAVA, BOŽENA SLANČÍKOVÁ

ZA KOHO ÍSŤ?

Mladé letá, Bratislava, 1968
edícia Klub mladých čitateľov
zostavila Hana Ponická
doslov Hana Ponická
ilustrácie Ivan Schurmann
2. vydanie, 10.000 výtlačkov
66-074-68

beletria, próza krátka, poviedky,
304 s., slovenčina
hmotnosť: 563 g

tvrdá väzba
stav: poškodená väzba

0,10 €

*cesvo*

Poviedky : Za koho ísť?  * Zvrchovaný čas * Katera * Pomocník * Na jednom dvore * Na Ondreja * Boj * Mocnár * Bez hrdosti

Svitlo prekrásne májové ráno. Slnce pomaly kolembalo sa na východe, pozalejúc zlatými lúčmi mladé pole, kvitnúce stromy, rosnaté žitá a lúky, zastavilo sa dúškom na lícach mladej sedliackej dievky Katy, slúžky Trnkoje, kde pri sklade žala trávu. Kata, všeobecne zvaná Katerou, bola nízke, šelmovské stvorenie; majúc opäté sukienky, ktoré mokré boli od rosy, usmievala sa a spievala o závod so slávikmi a škovranmi. Vše sa vystrela, zajastriac očami dookola, akoby s niekým koketovala; prižmurujúc ľavé oko celkom šelmovsky, zavýskne, zahúka a zas zohne veľkú hlavu k žatiu. Konečne zatíchla, uvidiac, že spoza vŕška v kabanici zakrútený, s klobúkom na očiach vystupuje hájnik Jano Binbov a kráča zrovna k nej, trochu zakášajúc ľavou nohou.

Jano, mladý, vysoký človek — pre jeho vždy červené líca bolo o ňom rozchýrené, že je krásny — kráčal veľmi strmo ako mačka za korisťou, krížom cez zeme, akosi pomstive sa usmievajúc. Keď vystúpil na sklad, kde Katera žala, postál a poznajúc ju, stiahol obočie vedno, nač zašomral sklamaný:

„Zase táto... Som sa, že to Iľa Javoroje. Kde je tá dnes, do...“

I chcel sa vrátiť späť, aby šiel nájsť, ktorú hľadal, keď napadlo mu, že je hájnikom. Zostal tedy stáť na sklade a díval sa najprv mlčky. Katera tvárila sa, že o ničom nevie, a žala ďalej rýchlo, chvatom, dobre si prsty nepoodrezávala od šikovnosti. Počala spievať, akoby náhodou, vysokým a škrekľavým tónom nasledovne:

Ta ja pôjdem za Biezoje humná, tam peknô Janíča kladie si ohníča, zohreje ma.

Bol totiž Jano Binbov od Biezov. Jano načúval a usmieval sa samopašne, urobiac ústy potupnú grimasu. V dobrej vôli podíval sa na jej územčistú postavu, veľkú hlavu, široké líca i na jej krátke ruky, na ktorých na prvý pohľad napadli dva nepodarené kyptavé prsty. I zdalo sa mu toto všetko byť veselým.

„Chochocho!“ zasmial sa nahlas.

„Jaj ... čože je?“ skríkla Katera, odskočiac od skladu ako od ohňa, i zdvihla k nemu svoju širokú, nesmieme užasnutú tvár. Srp pustila na zem a ledva udržiac sa na nohách, zopäla obe ruky.

„Pre všetkých svätých, Janíča, či som sa ťa naľakala!“ i zdvihla obe oči k nemu — jedno totiž mávala obyčajne prižmúrené — akoby sa topila vo vode.

„Čože sa nepripravíš, ako sa patrí, ale on sa ti zasmeje ako sova,“ pokračuje Katera aprehenzívne a oprie zrak trucovito do skladu, kde on stojí, vŕtajúc palcom nohy do zeme. 

................................................................................................................................................

... posledná veta ...

"Aspoň takou láskou veľkou viac od žiadnej!"

SADOVEANU, MIHAIL - HORALKA

SADOVEANU, MIHAIL

HORALKA
(Baltagul)

Spoločnosť priateľov klasických kníh, Bratislava, 1943
edícia SPKK (54)
preklad Zuzka Dovalová
prebal Štefan Bednár

beletria, román,
200 s., slovenčina
hmotnosť: 281 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

0,10 €

*cesvo*

Okolo vianočných sviatkov prišiel Gheorghica od rieky Jijiei, kde zanechal ovce v ovčíncoch na opateru starého baču Alexa. Nechifor Lipan sa tam dosiaľ neukázal, ako to robieval každoročne podľa pravidla, ktoré si sám určil. Chlapec poslúchol matkin rozkaz, ako bolo napísané v liste, čo sostavil pán farár Danila.

Vitoria ho privítala s veľkou radosťou a vybozkávala ho na obidve líca. Potom odišla do druhej izby, zamkla sa zvnútra, aby sa mohla osamote vyplakať. Náhle si však spomenula, že chlapec prišiel z dlhej cesty, že je unavený a najmä hladný. Vrátila sa k nemu s čerstvým chlebom a s údenými pstruhami na drevennom vahančeku. Mitreu poslala k domnu Jordanovi, aby priniesol trochu z tej najlepšej pálenky a potom poprosila Gheorghicu, aby jej o všetkom porozprával.

„A choď zadnými dverami!” zavolala ešte za paholkom.

Sadla si zasa na okraj lavice a chystala sa ho počúvať.

Gheorghica bol mladý, urastený a mal oči po matke. Nebol príliš shovorčivý, ale vedel dosť dobre rozprávať, čo všetko skúsil a videl. Mal nový opasok a preto si so záľubou rozopínal medzi rečou vyšívanú koženú vestu a strkal ruky za opasok. Na lícach mu prekvital pekný, sta by dievčenský úsmev a začaly mu už slabo šibať fúziky. Vitoria sedela oproti nemu za stolom a s úľubou sa mu prizerala. Minodora si sadla na nízky stolček, hotová hneď skočiť, keby bolo treba. Vonku bolo vidieť slabo zasnežený les pod modrou slnečnou oblohou, vyjasnenou po daždi.

„Je tam všetko v poriadku?”

„Všetko. Našiel som vysoké a mocné tŕstie. Vystavali sme ovčince ako na tri zimy. Aj priekopy sme okolo vykopali. Čo sa týka peňazí, všetkých som uspokojil. Tam ešte nenastala zima a ovce si ešte nájdu dosť trávy okolo močarísk. Niektorí majitelia pozemkov začali šomrať, ale bača Alexa im vie odpovedať. Je to skúsený človek a už je po päťdesiatypiaty raz v Jijie pri Prute. Potom sme spočítali ovce a bača Alexa zaznačil ich počet na hradu. Ja som si ich tiež zapísal do notesa. Tomu sa moš Alexa smial. Vraj, čo je na svete, ešte nevidel ovce zapísané do notesa.

Dievča na nízkej stoličke sa osmelilo povedať: „A akí sú tam ľudia?”

„Ľudia ako inde,” smial sa chlapec.

„A hóru tam tancujú?”

..........................................................................................................................................................

... posledná veta ...

"Ale tvojej sestre, aby si vedel, vonkoncom nedovolím, aby sa vydala za toho vysokého, nosatého syna učiteľky Toporovej!"