NOVÁK, FRANTIŠEK A. - ROSTLINOPIS - SYSTEMATICKÁ BOTANIKA I.

NOVÁK, FRANTIŠEK A.

ROSTLINOPIS - SYSTEMATICKÁ BOTANIKA I.

Aventinum, Praha, 1930
edícia Knihovna naučných spisů Aventinum (36)

botanika
572 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 1662 g

tvrdá väzba

4,50 € stav: výborný, zrejme dobová preväzba *juriv*  in **S5P**

2,50 € stav: dobrý, poškodené dosky, knižničné pečiatky *bib14* in *H-2-9*

VAN HEYST, ILSE - MYRA

VAN HEYST, ILSE

MYRA

Loewe, Bindlach, 1989
obálka Angelika Bachmann
ISBN 3-7855-2230-4

knihy pre deti, román, beletria,
348 s., nemčina
hmotnosť: 574 g

tvrdá väzba
stav: výborný, nepoužívaná

GRATIS / ZDARMA

*juriv* in **O2**

PINARD DE LA BOULLAYE, HENRI - JEŽIŠ A DEJINY

PINARD DE LA BOULLAYE, HENRI

JEŽIŠ A DEJINY
(Jésus et l´Histoire - Conférences de Notre-Dame de Paris, Année 1929)
Konferencie, prednesené v parížskom Notre-Dame vo veľkom pôste roku 1929

Dodatok k dielu
Abecedný  ukazovateľ niektorých cudzích slov a mien osôb

Posol Božského srdca Ježišovho, Trnava, 1944
preklad Jozef Mitošinka

náboženská literatúra,
232 s., slovenčina
hmotnosť: 320 g

mäkká väzba
stav: zachovalý

3,20 €

*juriv* in **O2**

WEIDENMANN, ALFRED - DIE FÜNFZIG VON ABENDBLATT

WEIDENMANN, ALFRED

DIE FÜNFZIG VON ABENDBLATT

Loewe, Bindlach, 1973
obálka Kajo Bierl
ISBN 3-7855-1766-1

knihy pre deti, román, beletria,
346 s., nemčina
hmotnosť: 564 g

tvrdá väzba
stav: výborný, nepoužívaná

GRATIS / ZDARMA

*juriv*  in **S7Z**

ŠOMŠÁK, LADISLAV - CHRÁNENÉ RASTLINY SLOVENSKA

ŠOMŠÁK, LADISLAV
SLIVKA, DUŠAN

CHRÁNENÉ RASTLINY SLOVENSKA

ČSTK Pressfoto, Bratislava, 1978
foto Dušan Slivka, Ladislav Zlatohlávek
7.500 výtlačkov
2877-675-125

rastliny, atlasy, učebnice,
nestrán., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 660 g

bez väzby, kartičky s obalom
stav: výborný

4,00 €

*juriv* in **O2**

PAPINI, GIOVANNI - HOTOVÝ ČLOVEK

PAPINI, GIOVANNI

HOTOVÝ ČLOVEK
(Un uomo finito)

Kníhtlačiareň Andreja, Bratislava, 1943
preklad Emanuel J. Cubínek
edícia Knižnica Andreja (7)

beletria, román
308 s., slovenčina
hmotnosť: 355 g

mäkká väzba
stav: uvoľnená väzba i obal

4,00 € PREDANÉ

*juriv* in **O2**

Giovanni Papini je nepochybne najväčším a najčítanejším zo žijúcich spisovateľov v Taliansku. Jeho diela vyvolaly neobyčajný ohlas vo svetovej literatúre. Už ako mladý prozaik, essaysta, básnik, udával v Taliansku tón novým literárnym smerom. Aj v slovenčine už máme niekoľko prekladov z Papiniho tvorby. Žiadala si to literárna lačnosť a túžba spoznať tohto spisovateľa zblízka, z jeho vlastných diel. Ved hovorilo sa o Papinim u nás veľa, písaly sa úvahy, vytrhaly sa citáty a o tie sa naši literárni pracovníci opierali — preto bolo treba prikročiť i k vydaniu jeho kníh v slovenčine. Za vrcholné dielo Papiniho pokladá sa všeobecne kniha ,,Un uomo finito“ (Hotový človek), kniha mocného a bolestného vyznania. V nej sa nám Papini predstavuje vo svojom smýšľaní i konaní. Je to vlastný životopis, v ktorom podáva svoje skúsenosti, odhaľuje svoje myšlienkové dobrodružstvá a blúdenia, otvorene a bez chúlostivosti popisuje hľadanie správnej cesty — pravdy. Každý, kto sa chce lepšie oboznámiť s týmto talianskym spisovateľom, najprv by si mal prečítať knihu Hotový človek, a potom až ostatné jeho diela. Preto sme v knižnici Andreja prikročili k vydaniu tohto diela.

Naša edícia dosiahla vo verejnosti pekných úspechov. Za pomerne krátky čas vydali sme rad hodnotných kníh a pousilujeme sa, aby sme i v ďalších našich vydaniach pripravili pre čitateľov milé prekvapenia. Predovšetkým v cudzích literatúrach budeme vyhľadávať klenoty — mená ako Andrić, F. R. de Chateaubriand, Calvet, Papini o tom svedčia — pritom však pamätáme i na domácich autorov, aby sme i domácu spisbu rozvírili a podporili.

XVI. Palác Davanzati

Každý z nás musel sa podrobiť vojnovej dani: desať lír mesačne. A všetci platili. Urobili sme prvý krok k hierarchii: zvolili sme akéhosi tajomníka, ktorý mal premýšľať o tom, ako uskutočniť náš sen. Chodili sme spoločne po tlačiarňach a riaditelia a vedúci pozerali sa na nás podozrivo, lebo videli, že sme neskúsení a tušili, že sme chudobní. A konečne sa nám podarilo dostať miestnosť celkom pre seba — redakciu!

Aký krásny bol v tom čase Palác Davanzati s vysokým, nádherným starým kamenným priečelím, v porovnaní so všednými, chatrnými budovami tržiska! Uprostred, na hnedých kvádroch, vyčnieval korunovaný, pyšný, hnedý znak zo sedemnásteho storočia a hore, vo výške krásna, otvorená, vzdušná, voľná, florentská, naša lóža sľubovala okoloidúcemu, ktorý sa na ňu díval zdola, široký výhľad na mramorové veže, na ožiarené vŕšky a na jasné nebo. Bol to naozaj veľký dom zámožného a vzdelaného kupca: masívny ako jeho majetok, sverený francúzskej a levantskej banke, chmúrny ako jeho duša, duša dosial nezmäknutého stranníka, solídny a rozsiahly ako jeho život, život humanistu dobrého vkusu a ľudového pracovníka. Azda to bola sugescia mena. Ale mne pripomínal Tacitovu prózu, preloženú Davanzatim, triezvu, stručnú a jednoduchú, ale predsa šťavnatú a plnú ako próza môjho Machiavelliho.

Ale v tom čase bolo treba vidieť palác znútra: bol špinavý a tmavý, so schodmi na rozpadnutie, s poškriabanými stenami, s napoly zamurovanými galeriami a s velkým dvorom, plným šikmých zákrut, znečistených kútov a odhodených debien. Dnes ho znova vyčistili, omietli, dali znova do poriadku a urobili z neho múzeum s velkým katalogom a s dozorcom, so zlatom obrubenou čiapočkou, múzeum, do ktorého treba platiť líru vstupného, lebo vnútri je všetko krásne, ozdobené a vábne, s nábytkom od starožitníkov, s dubovými stoličkami, s obrazmi od dobrého autora a s gobelínmi, kúpenými od Židov. A je čistý, milučký, útulný a upravený práve pre cudzincov, pre snobov, pre učených pánov, ktorí chcú mať pojem o florentskom dome z pätnásteho storočia, vystavanom ctižiadostivým kramárom. Ale to už nie je náš Palác Davanzati, môj Palác Davanzati, špinavý a pokorený, ale ešte vždy plný čulého života a obývaný skutočnými ľuďmi, a nie látkami, soškami a skriňami. A najmä nie je to Palác Davanzati, ktorý hostil prvý raz náš výtvor a počul huk našich dišpút, rinčanie zbraní pri našich súbojoch, radostné spevy a šialené výbuchy smiechu našej prvej invázie do sveta.

Prenajali sme si tam jednu izbu od pokojného a tučného dobráka, ktorý sa živil výrobou klietok pre svrčkov a ramienok pre vlasenkárov. 

DOSTOJEVSKIJ, FJODOR MICHAJLOVIČ - ZLOČIN A TREST I., II.

DOSTOJEVSKIJ, FJODOR MICHAJLOVIČ

ZLOČIN A TREST I., II.

Matica slovenská, 1944
edícia Prekladová knižnica Matice slovenskej (38-39)
preklad Zora Jesenská
obálka Fedor Klimáček

beletria, román
342 s.+340 s., slovenčina

mäkká väzba s prebalom
stav: opotrebovaný

9,00 € PREDANÉ

*juriv*

OČADLÍK, MIRKO - SVĚT ORCHESTRU II.

OČADLÍK, MIRKO

SVĚT ORCHESTRU II.
České orchestrální skladby z let 1800-1940

Orbis, Praha, 1946
obálka Ant. Homolka
noty kreslil František Langmajer
1. vydanie, 10.500 výtlačkov

hudba, vážna hudba, hudobná teória,
708 s., čeština
hmotnosť: 751 g

tvrdá väzba bez prebalu
stav: veľmi dobrý

3,20 €

*juriv* in **O2**

BENKA, MARTIN - ZA UMENÍM

BENKA, MARTIN

ZA UMENÍM
Spomienky a úvahy

Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1958
prebal Vladimír Janský
1. vydanie, 5.200 výtlačkov

umenie, výtvarné umenie, autobiografia, životopisy,
392 s., 128 hlbokotlačových príloh
hmotnosť: 876 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu, pečiatky v knihe, číslo na obálke

PREDANÉ

*bib30*juriv*ume*

V sobotu večer už som kráčal s muzikantmi do hotelu Európa a vedno s nimi zaujal som vyhradené miesto na javisku. Kapelník rozložil po pultoch noty, klarinetista dal áčko a za ním nastalo brnkanie, štimovanie, cvrlikanie huslí i klarinetov. Tu nahrubo zamrmlala basa, tam zavrčal bubník, a už len začať. Mne husle naladil starý pán Kráľ, ktorý kontroval na viole, a keď všetko súhlasilo, kapelník dal znamenie s husľami a sláčikom v ruke, — vyzdvihnúc ich do výšky, razom strhol a všetky nástroje sa rozozvučali do jasavého pochodu. Tento rázny začiatok ma toľme poľakal, že som napochytre nevedel, či je to len žart, alebo skutočnosť. Kým som sa spamätal, muzikanti už boli pred prvou repetíciou.

Kto prvý raz začínal s bandou hrať, zaiste mi prisvedčí. Bol som v takých rozpakoch, ako nikdy predtým. No len čo som zbadal, že zas začínajú od repetície, chytro som sa zapojil. Ale kým som prečítal svoje noty v takte, oni zas boli o dva-tri takty ďalej a ja som len chytro fidlikal za nimi. Pravdaže, zvuky svojich huslí som vôbec nepočul; nevedel som, či hrám, alebo nehrám, či moje husle vydávajú aj nejaký zvuk, lebo do ušú sa mi valila záplava zvukov z rôznych nástrojov, ktoré som temer nerozoznával. Keď udrelo trio, moje husle čosi zavrčali ešte z predošlých taktov. Muzikanti aj s kapelníkom len zagánili na mňa. Bože môj, reku, kde ste? ... Starý Kráľ však drgol ma lakťom a sláčikom mi ukázal, kde sú. Chytro, chytro sa zachytiť! Zopár taktov som spravil s nimi, ale ďalej nedajbože sa udržať. Prišli ku koncu tria, opakovali ho až do prostriedku, a zas mi zmizli, ani som nevedel kam. Tam totiž bolo akési znamienko, ktoré som ani nevidel, ani mu nerozumel, a tak som len húdol svoje, zatiaľ čo oni skočili od neho až kdesi hore, k počiatku pochodu. Kto by ich tak ďaleko našiel? Nebyť starého pána Kráľa, ktorý švihol sláčikom na počiatočné takty pochodu, bol by som ďalej vrzúkal svoje. Hráme, hráme, a tu naraz akoby uťal — koniec. Ale ja som už nehral. Môj sláčik sa veru ani nedotýkal strún, lebo som sa bál, že mi husle len tak do prázdna zavrčia. Po skončení pochodu som si zhlboka vydýchol ako po ukrutne ťažkej práci. Na šťastie, keď starý pán Kráľ videl, v akom pomykove som, vysvetlil mi, kde sa čo začína, kde opakuje, kde končí, čo znamenajú znamienka, a že treba všetko čítať, čo je na notovom papieri napísané, lebo tam má každé znamienko veľký význam. Avšak ešte horšie bolo to, že sa človek ani o sekundu nesmel oneskoriť. Ak sa zdržal, nik ho nečakal, a to bola chyba. Pri učení doma mohol som sa pekne vrátiť, ešte raz si to prehrať, ale tu. ..

Druhý part bol valčík. Ten som si potichu prehrával a popozeral, kde sú repetície, kde znamienka, aby som nebol taký prekvapený ako pri pochode. Pán Kráľ mi vopred ukázal, kde sa bude opakovať, odkiaľ sa vrátime, kam preskočíme, lenže mňa ani to nezachránilo. Tempo síce bolo pomalšie, melódia valčíka držala ma spolu s bandou, no pri repetíciách, dakápoch a dalsegniach som utešene plával. Kým som našiel znamienko, oni už ťahali bohvie kde. Avšak valčík mal aspoň päť-šesť oddielov; kým sme ho prehrali, akosi som sa orientoval. Keď prišla polka, po nej štvorylka a beseda, musel som sa lepšie zvŕtať. Pri každom bode nášho programu mal som nový problém, ako z neho vyleziem. Ale s veľkodušnou pomocou môjho suseda, pána Kráľa, vnikol som po troche aj do týchto tajomstiev, o ktorých som už z teórie čo-to vedel, ale prakticky neovládal.

Ešte trápnejšiu situáciu som prežil pri koncerte na ľade.

Na javisku to akosi ušlo. Ale tu, na ľade, kde mi mrzli prsty, kde chlapci, výrastkovia i dospelí, tlačiac sa na nás od chrbta, hľadeli nám do nôt, na ruky a nástroje, ja som sa cítil ako na ihlách. Tí, čo stáli za mnou, spozorovali každú moju chybu, každý zlý ťah sláčikom. Smiali sa mi za chrbtom, a mne akoby niekto po hlave dával. Ťahal som sláčikom len pre ich zábavu, hoci mi bolo do plaču. A tie poznámky!... Skoro ma uchytilo, keď som počul, ako si na môj účet pohadzujú:

„Dívaj sa, Tonko, ako tento hrá! Veď on sa ti ani strún nedotýka ...“

„Na moj’ dušu! Len tak naprázdno poťahuje ..."

„No... I načo sú mu tie husle? Na parádu? Veď to aj bez huslí môže ...“

„Kruci, to je hra, to je muzikant! Kde sa učil? Do takej školy by som i ja šiel.“

Voľky-nevoľky musel som ich vypočuť. Od zimy a hanby len-len že mi husle z rúk nevypadli. Moje šťastie. To by len bol rehot!

Zdalo sa mi vtedy, že nevydržím, že utečiem odtiaľ, ale — vydržal som. Tak som sa tam cítil, sťaby ma boli hodili do hlbokej vody. ,No‘, myslím si, ,teraz musíš ukázať, že si chlap. Vyplávaš, dobre; nevyplávaš — utopíš sa.‘ Utopiť som sa nechcel, ani zmrznúť, a preto som sa nevzdal, preto som vydržal.

Z jari dávali si ľudia natierať domy — fasády. To tiež patrilo do nášho maliarskeho fachu.

Čudná vec, ale tak bolo. Čo všetko do tohto fachu patrilo, už ani neviem. Celkom, ako v tej anekdote: natierali sme čerta na čierno, naprávali mu chvost, nový jazyk vložili, rožky pozlátili a kopytá umyli, smrti nové zuby vsadili, kĺby naolejovali, do presýpacích hodín nový piesok dali, kosu nakuli, kosisko zafarbili, celú smrť nalakovali atď. Slovom, robili sme všetko, čo prišlo. Už nám nič nechýbalo, len — nábytok sťahovať a studne kopať. Také „všestranné“ bolo naše remeslo.

Na jednu fasádu si zvlášť spomínam. Ako iste každý vie, na mestských domoch pri natieraní alebo maľovaní používa sa visiace lešenie. Také lešenie na

VÁROSS, MARIAN - MARTIN BENKA

VÁROSS, MARIAN

MARTIN BENKA

Tvar, Bratislava, 1952
edícia Knižnica výtvarného umenia (6)
prebal B. W. Forman
1. vydanie, 5.000 výtlačkov

umenie, výtvarné umenie, monografie,
138 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 448 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, bez prebalu

9,50 €

*juriv*

JURAJ RAFAEL DONNER A JEHO OKRUH NA SLOVENSKU

JURAJ RAFAEL DONNER A JEHO OKRUH NA SLOVENSKU

Tvar, Bratislava, 1954
edícia Knižnica výtvarného umenia (17)
prebal Vladimír Janský
1. vydanie, 3.300 výtlačkov

umenie, sochárstvo, výtvarné umenie
132 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 386 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, bez prebalu, na frontispice pečiatka Dar 1961-62

4,50 € PREDANÉ

*juriv*

Na konci tridsiatych rokov osemnásteho storočia pôsobili v Bratislave umelci zvučných mien, ktorí vytvárali z tohto mesta stredisko umeleckého ruchu Uhorska. K najvýznačnejším z nich patril Juraj Rafael Donner, ktorý, i keď bol najvýznamnejším sochárom rakúskym, vytvoril svoje vrcholné diela v Bratislave. Pôsobil tu približne jedenásť rokov, a diela, ktoré vytvoril v tomto období, patria nielen medzi najlepšie práce jeho tvorby, ale aj medzi diela, ktoré majú po stránke umeleckej európsku úroveň. Aj susedná Viedeň bola jeho tvorbou ovplyvnená, a to jednak prostredníctvom diel, ktoré pre ňu v Bratislave zhotovoval, jednak tým, že Bratislava bola strediskom, odkiaľ Donnerovi žiaci — čerpajúc z jeho umenia — prenášali do Viedne nové umelecké poznatky, ktoré sa tak veľmi odlišovali od tvorby súčasných barokových majstrov, väčšinou Talianov. Bratislava sa tak i popri centrálnom význame Viedne stala v štyridsiatych rokoch osemnásteho storočia mestom, do ktorého prichádzali z Viedne a z Rakúska objednávky, splňované a rozosielané z Donnerovej dielne. Je to niečo ojedinelého v tejto dobe a opakovalo sa to iba na konci osemnásteho storočia, keď veľký rakúsky majster F. X. Messerschmidt vytváral svoje najlepšie diela tiež v Bratislave.

Bude úlohou tejto práce zhodnotiť, na akom umeleckom stanovisku Donner stál a čo jeho tvorba znamenala pre Bratislavu a západné Slovensko. Budeme sa tiež zaoberať osobnosťou J. R. Donnera a jeho tvorbou, pokúsime sa ukázať, ako sa jeho dielo svojím umeleckým výrazom odlišuje od celej súčasnej umeleckej tvorby a ako Donnerov umelecký postoj a svetonázor sa prejavil svojimi pokrokovými prvkami aj v tých dielach, ktoré mali slúžiť cirkevnej propagácii.

Písal kolektív poslucháčov Katedry dejín umenia Slovenskej univerzity v Bratislave: D. Chudomelková, A. Jursa, K. Kahoun, E. Križanová, N. Táborová, S. Vámošiová pod vedením dr. Juraja Kostku.

ROZENTAĽ, M. - FILOZOFICKÝ SLOVNÍK

ROZENTAĽ, M.
JUDIN, P.

FILOZOFICKÝ SLOVNÍK
(Kratkij filosofskij slovar)

Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1956
1. vydanie, 25.000 výtlačkov
2217/56-IV/1

filozofia, slovníky
524 s., čb il., slovenčina
hmotnosť: 607 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

1,60 € PREDANÉ

*juriv* in **O2**