TEOLÓGIA
(Theology for Beginners)
náčrt teológie voľne spracovaný podľa knihy F. J. Sheeda
Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, Rím, 1969
náboženstvo, ,náboženská literatúra,
184 s., slovenčina
hmotnosť: 152 g
mäkká väzba
stav: dobrý, obal mierne ošúchaný
6,20 € PREDANÉ
*H-TV-1*
Pochopenie, kto je Kristus, pokiaľ sme takéhoto pochopenia vôbec schopní, je nevyhnutne potrebné k porozumeniu toho, čo Kristus robí. Môžeme, pochopiteľne, prijať zásadu, že svoj duchovný život budeme bez rozumovania budovať výlučne na láske a poslušnosti. Takéto stanovisko je v najlepšom prípade hlbokou intelektuálnou pokorou, ale v najhoršom jednoducho intelektuálnou ľahostajnosťou. Každá z týchto eventualít znamená ochudobnenie, je odmietnutím pokrmu, ktorý naša duša potrebuje. Je chvályhodné byť pripraveným zomrieť za pravdu, že Kristus je Bohom, ale nie je vôbec chvályhodné túto formulu vyznávať iba ako formulu, neprisvojac si bohatstvo jej obsahu.
Kristus bol tesár. Bol jednoduchým človekom, na ktorého sa mohol hociktorý sused obrátiť, aby mu urobil pluh alebo dvere. Taký tesár bol na každej dedine Palestíny.
Tesár z Nazaretu sa od nich líšil tým, že bol zároveň nekonečným Bohom, ktorý stvoril všetko z ničoho (aj zákazníka, ktorý si objednal prácu, i svoje vlastné telo a dušu) a ktorý osvecoval každého človeka, prichádzajúceho na tento svet. Toľko povedať znamená iba vyjadriť slovami tajomstvo. Ale my sa musíme snažiť pochopiť, čo to znamená.
Kľúčom k osvojeniu si povedaného, urobiť to v našich myšlienkach skutočným, je uvedomenie si rozdielu medzi osobou a prirodzenosťou (prírodou). Zopakujeme v krátkosti to, čo sme hovorili pri tajomstve Najsvätejšej Trojice.
Keď hovoríme o rôznych veciach, čím sú (kameň, strom, človek), poukazujeme na ich prirodzenosť, prírodu (naturu), ako na žriedlo jednoliatej, vymedzenej činnosti alebo zachovania danej veci. Môžeme analyzovať každú z prirodzenosti, napr. ľudskú, stanoviac, že je telesnou i duševnou zároveň. Podobne môžeme hovoriť o prirodzenosti Božej, že je nekonečne dokonalá, nemeniteľná.
Keď teda určujeme, čím daná vec je (že je to strom, človek), hovoríme o jej prírode (nature), prirodzenosti. Tak o Kristovi hovoríme, že je Bohom a človekom, čiže že má dve prirodzenosti, prírody: božskú a ľudskú.
Osobou voláme samostatnú rozumnú podstatu. Odtiaľ: konkrétny strom — jednotka, vlastniaca podstatu stromu — nie je osobou. Jednotka ľudskej podstaty (prirodzenosti) však je osobou. Keď používame vo vzťahu medzi jednotkami rozumovej podstaty názov « osoba », poukazujeme na rozdiel medzi týmito jednotkami. Činnosť, reakcia rozumovej bytosti, je motivovaná uvedomelosťou a slobodou, a čo z toho plynie: zodpovednosťou, ktorú nenachádzame vo svete nerozumných bytostí, v ktorom panuje nutnosť, podriadenosť. Iba rozumné bytosti sú autonomnými subjektami činnosti. Preto iba tieto menujeme osobami.
Na základe pozorovania nás samých sme náchylní usudzovať, že každá osoba má jednu podstatu, prírodu (naturu) a každá rozumová bytosť je jednou osobou.
Ale už sme sa presvedčili, že takéto úsudky, interpolované na Boha, sú mylné: V Bohu je jedna podstata, príroda (natura), ktorú majú v plnosti všetky tri rozdielne osoby. Avšak Kristus je naraz Bohom i človekom, ale je iba jednou osobou. Druhou Osobou Najsvätejšej Trojice, Synom Božím.
GORKIJ MŰVEI 11
