STINGL, MILOSLAV
ZA POKLADMI MAYSKÝCH MIEST
(Za poklady mayských měst)
Obzor, Bratislava, 1976
edícia Svetom
preklad Poňa Schwarzová
fotografie Miloslav Stingl
prebal Libuše Černá, Vlastimil Herold
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
história, cestopis
172 s., 46 s. čb a far. obr., slovenčina
hmotnosť: 555 g
tvrdá väzba
stav: knižný blok vo veľmi dobrom stave, prebal mierne po krajoch opotrebovaný
2,80 €
*H-2-1*
Nepochybujeme, že čitateľ obdarený nedávno (roku 1974) exotickou i máličko výlučnou krásou cestopisnej knihy Ostrovy ľudožrútov rovnako rád vezme do rúk ďalšiu novú knihu súčasného českého cestovateľa Miloslava Stingla. I preto, že z plného priehrštia ponúka tentoraz dobrodružstvo azda vábnejšie: romantiku poznania zastretých strán dejín indiánskej Ameriky.
Čitateľský pôvab a vecná, informatívna až vedecká hodnota modernej cestopisnej literatúry Stinglovej, prekladanej a vydávanej nie iba u nás, je predovšetkým dielom a plodom výraznej cestovateľskej osobnosti. Vábia ho nie témy konjukturálne, ale tajomstvá a riziká: biele miesta na mape poznania, ktorých sa treba nohou a zrakom dotknúť, vstúpiť na ne skúsenosťou a štúdiom. V tejto knihe ide do prachu krajín Strednej Ameriky, medzi ich ruiny a pod ne; do Veracruzu, Usumancity, Tabasca. Zborených svätýň a studní vyschnutých sa ide pýtať na živý výzor zabúdaných a opäť objavovaných Mayov, Toltékov, Zapotékov, Aztékov, Huastékov, Totonakov; na ich bohov, vládcov, bojovníkov, hrdinov i obete. Otvára symbolické, ale aj skutočné staré brány do miest, ktorých už názvy sú jediným súvislým veršom z legendy vekov ľudstva: La Venta, Palenque, Chichen Itzá, Kabáh, Uxmal, Tenochtitlán... Storočia, ktoré sa cez ne a ponad ne prevalili, v ničom nezabraňujú autorovi, aby ich prinútil prevravieť. Vášnivý cestovateľ a rozhľadený etnograf vie dobre, v čom je ich reč a svedectvo: v ľudských kostrách na obetiskách či v slepých, suchých očiach studní, vodných nádrží, na starokrásnych reliéfoch a čarovných mozaikách, v podobách operených hadov i na stĺpoch chrámov, pod základmi kamenných ciest, po ktorých kultúrny odkaz Indiánov prišiel až do súčasnosti. Práve aj zásluhou a pričinením Miloslava Stingla.
Lebo za pokladmi mayských miest sa vybral inak a s inými cieľmi než jeho početní predchodcovia. Nie za senzáciami a atrakciami, ktoré neprekračujú hranice materiálu, historického a archeologického štúdia. Postupuje akoby v úlohe citlivého kultúrnohistorického reštaurátora: oživuje fakty, rekonštruuje najpravdepodobnejšie podoby života jednotlivých „etnických skupín“ a spoločenských vrstiev obyvateľstva dávnych mayských miest, hierarchiu, obradnosť, mýty, legendy, predstavy, viery i povery. Hlavne však oprašuje, odhaľuje, číta, interpretuje: ich umeleckú, staviteľskú, architektonickú kultúru, jemnú a vysokú, aj súčasného človeka obohacujúcu. A odhaľujúc tajomstvá indiánskych starých pyramíd, vyjavuje súčasne svoje vlastné, autorské a skúmateľské: nič nevymyslieť a neprimyslieť, všetko však preštudovať, domyslieť, všetkého sa dotknúť. Nielen cestovateľskými nohami, rukami, očami; najmä umom, vzdelaným citom.
ĎURÍČKOVÁ, MÁRIA
