JANÍK, ALOJZ Doc. MUDr. DrSc.
RADĚJOVÁ, EVA Ing. RNDr. PhMr.
PSYCHOFARMAKÁ - KEDY ÁNO, KEDY NIE
Obzor, Bratislava, 1980
edícia Malá moderná encyklopédia
1.vydanie, 4.000 výtlačkov
zdravie, psychiatria, mentálne choroby
200 s., slovenčina
tvrdá väzba, papierový prebal
stav: obal mierne opotrebovaný, kniha vo výbornom stave, nepoužívaná
1,10 € PREDANÉ !
*087*
Psychostimulanciá vo vlastnom zmysle slova delíme na amfetamínové a neamfetamínové deriváty. Vyznačujú sa bezprostredným centrálnym sympatomimetickým účinkom. Liečba pomocou nich nesie so sebou najväčšie riziko zneužívania a vzniku závislosti. Niektoré z nich zhoršujú chuť na jedlo a odstraňujú pocit hladu, preto sa označujú ako anorektiká. Chemicky ide o amfetamín (Psychoton, Benzedrin) a jeho deriváty — d-amfetamín (Dexedrin), metamfetamín (Pervitin, Desoxyn) a iné. K neamfetamínovým psychostimulanciám patria deriváty difenylmetánu a ďalšie látky. Medzi ne patrí metylfenidát (Ritalin, Centedrin), fenmetrazín (Preludin), dexfenmetrazín a iné.
K látkam s ľahko vyznačeným stimulujúcim účinkom a súčasne pôsobiacim aj na metabolizmus patrí centrofenoxín (Lucidril, Centrexin). Predstavuje psychostimulancium nového typu, označované ako „neuroanaleptikum". Má regulujúci účinok adrenalínu. Má širokú indikačnú oblasť a rozsiahlo sa používa. Jeho indikačnou oblasťou v psychiatrii sú psychotické poruchy s kvalitatívne narušeným vedomím, vznikajúce ako následok organického, traumatického a toxického poškodenia. Podáva sa aj pri niektorých liečebných zákrokoch na odstránenie vedľajších prejavov, napr. pri elektrošokovej liečbe. V neurológii sa podáva pri difúznom poškodení mozgu, pri stavoch s protrahovanou hypoxiou po encefalitídach, ďalej sa používa v internom lekárstve a ďalších odboroch. Iné preparáty tejto skupiny sa rozšírili pomerne menej. Psychostimulujúcim účinkom sa vyznačujú aj antidepresíva, a to aj tricyklické, aj inhibitory monoamínooxidázy. Stimulujúci účinok amfetamínov sa však od účinku inhibítorov výrazne líši. Inhibitory pôsobia stimulačne, iba ak sa podávajú pri depresii. Amfetamíny pôsobia centrálne aj periférne stimulačne na zdravých aj na duševne chorých. Výnimkou sú však práve depresívne poruchy.
Víťazstvo materialistickej pravdy v oblasti liečenia duševných porúch na základe poznania ich biochemickej podstaty viedlo k rozvoju vedeckej psychiatrie ako medicínskeho odboru ponímajúceho telesné a duševné procesy v psychosomatickej jednote. To postavilo pred nové úlohy i farmakológiu, v rámci ktorej sa od 50. rokov vyvíjalo nové odvetvie — psychofarmakológia.
O vývoji a účinkoch psychofarmák — t. j. látok s tzv. psychotropným účinkom — rozpráva táto kniha. Člení sa na dve relatívne samostatné časti. I. časť (11 kapitol) nás oboznámi so vzrušujúcou históriou objavov psychofarmák a s ich základným triedením. Prednosťou klasifikácie je naznačenie niekoľkých typov triedenia, cez komplikovanosť a mnohokritériovosť ktorých si však laický čitateľ má možnosť uvedomovať základné: 1. psycholeptiká (v rámci nich neuroleptiká, trankvilizéry, hypnotiká a sedatíva), 2. psychoanaleptiká (antidepresíva a psychostimulanciá), 3. psychodysleptiká. Po prehľadnom výklade každej zo skupín, spolu s prehľadom preparátov, uvádzaných pod generickými i firemnými názvami, nasledujú kapitoly vysvetľujúce podstatu návyku a nežiadúcich účinkov. Dozvedáme sa o metodike aplikácií jednotlivých preparátov, o udržovacej liečbe, o modelových psychózach, o uplatňovaní piacéba, o úskaliach indikácií a kontraindikácií, vyplývajúcich z rozdielnosti preparátov a z individuality pacientov, z Javu inkompatibility, tolerancie, kumulatívnosti liečiv, návyku, intoxikácie, abstinenčných prejavov, inverzných reakcii ap.
VII. časti (12. kapitola) sa dozvedáme o zložitosti prác pri príprave nového lieku aj o vedeckých metódach organizácie práce v tejto oblasti. Je to dôkaz nesmierne vážneho postoja, s akým naša spoločnosť pristupuje k chorým. Nadobúdame istotu, že našim liekom možno dôverovať, že naše zdravotníctvo chce vrátiť chorým plný život, a že nechce riešiť ich utrpenie „zvieracími" ani „chemickými" kazajkami. Úspech je fantastický — svedčí o tom napr. aj porovnanie dnešného stavu so situáciou spred polstoročia.
Ale autori varujú aj pred rubom: pred sklonom moderných ľudí riešiť tabletkami banálne poruchy spánku, normálnu telesnú únavu, vypomáhať si pri drobných rozčúleniach, tréme ap. Varujú pred dopingom a tzv. chemickým alibizmom. Lež získať patričný prehľad a informáciu aj v tejto sfére je v dnešnej dobe nanajvýš potrebné. Autori to hovoria už v predslove: „človek sa potrebuje zbaviť pocitu bezmocnosti, ktorý prežíva vtedy, keď sa musí pasívne podrobiť niečomu, čo nechápe."
ŠIMONČIČ, RÓBERT MUDr., CSc.
