KOLÁŘ, PAVEL D. - VIDEOSVĚT

KOLÁŘ, PAVEL D.

VIDEOSVĚT
1250 filmů na videu

Kdo je kdo, Praha, 1992
obálka Martin Zhouf
1. vydanie
ISBN 80-901103-1-2

katalógy, film,
206 s., čeština
hmotnosť: 272 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,00 €

*bib14* *bib14* *bib14*in *H-kris*RL

Tato kniha je určena všem zájemcům o video v Československu. Základní příručka, která má přispět k orientaci v záplavě filmových titulu, jež jsou distribuovány na videokazetách, přináší profily 1250 filmů, které jsou v našich půjčovnách i soukromých videotékách nejrozšířenější. Chcete vědět, který film stojí za zhlédnutí a nechcete ztrácet čas sledováním nudných slátanin bez hlavy a paty? Sháníte filmy, které natočil váš oblíbený režisér nebo ve kterých hraje herec, jehož máte rádi? Chcete poznat nejoblíbenější komedie nebo nádherně se bát při napínavých hororech? Při každém výběru vám pomůže Videosvět, který kromě nejatraktivnějších titulů posledních let informuje také o divácky stále vděčných evergeenech, natočených v minulosti.

MASONOVÁ, JANE - JURSKÝ PARK / FILMOVÝ PRÍBEH

MASON, JANE

JURSKÝ PARK / FILMOVÝ PRÍBEH
(Jurassic Park)

Baronet, 1993
autori scenára Michael Crichton, David Koepp
preklad Tatiana Smolinská
ISBN 80-8521-71-1

film, scifi,
nestrán., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 382 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

1,00 €

*kolha*tomzom*in*film*dets*

TINE, ROBERT - BEETHOVEN II.

TINE, ROBERT

BEETHOVEN II.
(Beethovens´s 2nd)

Universum, Bratislava, 1994
preklad Nela Blahová
ISBN 80-967111-1-3

film, beletria
128 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 248 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

0,20 € DAROVANÉ THCK

*zlaci*

Bol raz jeden bernandín, a ten mal všetko, čo si len zaželal. Mal kde bývať, mal sa s kým hrať a každý deň ho čakali nové dobrodružstvá... A potom stretol Missy! Missy je krásna bernardínka, ktorá si získala Beethovenovo srdce. Zamilovaných psov však čakajú na ceste k šťastiu veľké prekážky. Podarí sa Beethovenovi vyslobodiť Missy z rúk chamtivých zloduchov a zachrániť svoje šteniatka?

Ted, Emily a Beethoven pochodovali po jarmoku a prezerali si stánky. Videli výstavku kvetov a zeleniny vypestovanej v záhradách okolo jazera MacDonald -boli tam obrovské červené melóny a tekvice aj nádherné ruže a tulipány veľké ako kávové šálky. Nechýbali ani súťažné stánky - súťažilo sa o všetko možné -o najmilšie bábätko, najvyššieho muža, najškaredšiu mačku. A jedna takáto súťaž padla do oka Beethovenovi - priam ho fascinovala.

Za dlhým stolom na provizórnom pódiu sedel výkvet obrovských chlapov a ešte väčších psov - bol tam ovčiarsky pes, vlčiak a doga.

„Ten pes ale vyzerá hladný,“ oslovil Teda jeden z mužov a ukázal na Beethovena. „Ideš ho prihlásiť?“ „Prihlásiť?“ nechápavo sa spýtal Ted. Muž mu ukázal ceduľu s nápisom: „Súťaž! Pes a pán! Kto zhltne najviac hamburgerov? Prvá cena 200 kg potravy pre psov.“ „Čo to má znamenať?“ spýtala sa Emily.

„Je to súťaž v jedení,“ vysvetľoval muž. „A súťaží pes so svojím pánom.“

Ted sa obrátil k sestre. „Čo ty na to?“

„Chceš povedať — Beethoven a ocko?“

„Trafila si klinec po hlavičke!“

George Newton nemal najmenšiu chuť zúčastniť sa v súťaži, ale celá rodina ho násilím dovliekla k stánku.

„Ale, ja teda neviem..

„Neblázni,“ prehovárala ho Alice. „Bude to švanda.“

„Podľa vás bude švanda, keď zo seba urobím blázna?“

„Áno,“ vyhlásili Alice a Ryce jednohlasne.

„Veď si vravel, že si hladný,“ pridala sa Emily.

A práve vtedy zachrchlal miestny rozhlas. „Účastníci súťaže ’Kto zhltne najviac hamburgerov?’ nech sa hlásia v stánku!“

„Počul si, ocko?“ zvolala Emily.

„Ale ja nechcem...“ bránil sa George.

„George, uvedom si, že to deti raz budú rozprávať tvojim vnúčatám!“

„Tak dobre, dobre...“

Konkurencia vyzerala veľmi nebezpečne. Súťažiacich usadili za stôl a psi sedeli pri nich na dlážke. Jeden z rozhodcov vyšiel na pódium a pristúpil k mikrofónu.

„Dámy a páni, vitajte na našej každoročnej súťaži ’Kto zhltne najviac hamburgerov?’. Ako viete, dnes sa koná už po siedmy raz! A teraz naši súťažiaci. Tím číslo jeden - Barry Mondello a Ringo!“

Spoza stola vstal vysoký tučný chlap a zdvihol labu huňatého ovčiaka. Obecenstvo oboch nadšene pozdravilo.

„Tím číslo dve - seržant Arthur Lewis a Wolfgang!“ Davu sa predstavil telnatý námorník a zdvihol labu svojho mocného vlčiaka.

„Súťažný tím číslo tri tvoria minuloroční víťazi - Tree MacKinnon a Čeľuste!“

Ozval sa búrlivý potlesk. Tree sa pyšne postavil a zdvihol labu obrovitej dogy. Psisko sa vystrelo na zadných nohách - a vysvitlo, že je takmer také vysoké ako jeho pán.

„Tak ako, Tree? Ste hladní?“ spýtal sa rozhodca.

„Umierame od hladu!“ zreval Tree MacKinnon.

„Výborne! A napokon tu máme Georgea Newtona a Beethovena.“

Alice a decká tlieskali, až ich ruky rozboleli.

„Okej,“ povedal rozhodca, „prineste hamburgery!“

DIETRICHOVÁ, MARLENE - BERTE LEN MÔJ ŽIVOT...

DIETRICH, MARLENE

BERTE LEN MÔJ ŽIVOT...
Reflexie
(Nehmt nur mein Leben...)

Smena, Bratislava, 1988
edícia Eva (94)
preklad Naďa Kotršová, Kamil Peteraj
doslov Peter Mihálik
prebal Karol Rosmány
2. vydanie, 52.000 výtlačkov
073-093-88 BLM

beletria, autobiografia, umenie, film
304 s., slovenčina
hmotnosť: 370 g

tvrdá väzba s prebalom

0,40 € stav: veľmi dobrý *bruri**printer* DAROVANÉ
1,10 € stav: dobrý, prebal po krajoch ohnutý  DAROVANÉ EGJAK*zukol4*

Meno Marlene Dietrichová je vo filmovom svete pojem. Sláva, mýtus, legenda — to všetko sa spája aj s menami iných filmových hercov a herečiek, v jej prípade však toto všetko má svoje reálne opodstatnenie. Mnohí z autorov, ktorí sa pokúsili napísať jej biografiu, sa nedržali faktov, vyrozprávali jej život s mnohými nepresnosťami, na základe nepodložených faktov a skutočnosti skresľovali. Preto sa na konci šesťdesiatych rokov Marlene Dietrichová rozhodla, že napíše sama svoju autobiografiu a v nej všetky údaje uvedie na správnu mieru a svoju umeleckú cestu opíše pravdivo. Takto vznikla kniha, ktorá nielen opisuje jej život, ale aj polemizuje s tým, čo sa dovtedy o nej popísalo, a keďže kniha je dobre napísaná, stala sa bestsellerom. Autorka sa venuje rokom svojho detstva a mladosti, hereckej kariére, činnosti počas druhej svetovej vojny ako príslušníčky americkej armády, kariére speváčky. Pravdaže, takéto rozdelenie knihy je len rámcové, každá stránka knihy je naplnená postrehmi predovšetkým o kolegoch, s ktorými pracovala pred kamerou, o stretnutiach a priateľstve s mnohými významnými postavami politického a kultúrneho sveta, o jej rodinnom živote, o problémoch filmovej tvorby, jej názormi na mnohé otázky a problémy, ako ich prináša život.

Monografia sa stala svedectvom o živote veľkej a múdrej ženy, o umeleckej tvorbe, o zodpovednosti umelca voči tým, pre ktorých hrá a spieva, a keďže Dietrichovej súdy a názory prezentuje skutočná osobnosť umeleckého sveta, sú všeobecne prijateľné, veď vyplynuli z hlbokého ponoru do kultúrneho a sociálneho kontextu umenia dvadsiateho storočia. 

Dávno som sa zapodievala prípravami na ďalší film. Žila som v prehriatych šatniciach (ani v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch nemali ešte ventiláciu) a starala som sa len o to, aby som presne vyhovela von Sternbergovej predstave - vždy v ďalších úlohách.

Nedalo sa tomu zabrániť, aby sa môj súkromný život neposudzoval podľa postáv, ktoré som predstavovala. Ani von Sternberg, ani ja sme proti tomu nič nemohli urobiť. Nevenovala som tomu pozornosť. Názory ostatných ma vôbec nezaujímali. Pre mňa bol najdôležitejší von Sternbergov názor.

Pravdepodobne s tým začalo celkom úmyselne propagačné oddelenie štúdia, postarali sa o to, aby sa prestalo rozlišovať medzi mnou a mojimi filmovými postavami. Vymýšľať historky pre tlač a početné filmové magazíny so širokým okruhom nie práve najinteligentnejších čitateľov bolo napokom ich úlohou.

Život, aký som viedla v Hollywoode, nebol revírom pre lovcov senzácií. Neostávalo im teda iné, ako si ho urobiť „zaujímavým a vzrušujúcim“.

Dnes je mi jasné, že som v propagačnom oddelení štúdia asi nebola veľmi obľúbená. Ale keby som to vtedy aj bola vedela, nezáležalo by mi na tom. Keď som dostala zo štúdia príkaz poskytnúť interview - nestávalo sa to našťastie často splnila som ho a naučila som sa zdvorilo vyhnúť otázkam, podľa mňa nenáležitým.

To, čo sa dnes označuje ako môj „mýtus“ alebo „legenda“, vzniklo práve vtedy a pretrváva dodnes.

Aké pochybné by bolo identifikovať ma prostredníctvom mojich úloh, dokazuje samotný fakt, že som hrala veľmi rozdiele charaktery. Nakoľko boli rôznorodé, vyplýva z experimentu, ktorý som urobila oveľa neskôr.

Na premietanie v newyorskom Múzeu moderného umenia som zostrihala ukážku pospájanú zo scén filmov, nakrútených von Sternbergom. Výsledok prekvapil dokonca znalcov.

Vyvrátil všeobecné presvedčenie, že moje postavy boli vždy rovnako statické - že som len hľadela cez ľavé plece, že sa v mojej záhadnej tvári neodzrkadlil ani záblesk citu, že som sa nikdy nikomu nepozrela do očí a ukázal celkom inú herečku. Zostrih dokázal, aká klišéovitá bola táto predstava.

Hoci som túto „montáž" urobila sama, musím uznať, že bola veľmi dobrá. Škoda len, že nemám kópiu alebo aspoň poznámky, ako nasledovali scény za sebou. Pri zostrihu som sa nechala viesť citom a zo všetkých filmov som vyberala len také scény, ktoré sa navzájom líšili štýlom prejavu, charakterom postavy, zábermi kamery, svetlom i kostýmami.

Viem, že tento film bolo treba demontovať, pretože mnohé scény boli vypožičané z kópií všemocnej MCA a museli ich vrátiť. Je mi len záhadné, prečo neurobili kópiu aj z „môjho filmu", prv ako odovzdali originály. Zrejme to bola, ako zvyčajne, otázka peňazí.

Paramount sa opakovane pokúšal rozdeliť nás, von Sternberga a mňa. Mala som však v zmluve, že mám právo „zvoliť si režiséra", takže nemohli len tak ľahko uskutočniť svoje zámery. Ich dôvody boli očividné: „Prečo nemať namiesto jedného dva finančné úspechy?“ Meno von Sternberg malo svoj dobrý cveng - takisto ako moje. Pustili sme sa hneď obidvaja do boja a vyhrali sme na celej čiare. Súhlasil iba raz, aby som nakrútila film bez neho. Bola to Pieseň piesní (Song of Songs) a film nemal úspech.

Von Sternberg sa vrátil z dlhej cesty a začal pripravovať film podľa slávneho francúzskeho románu Žena a bábka (La Femme et le Pantin) od Pierra Louysa. V Amerike ho pomenovali Diabol je žena (The Devil is a Woman), nemecký názov je Španielska tanečnica (Die spanische Tänzerin). Autori životopisov sa neraz pokúšali dokázať, že ide o autobiografický film. V Európe, kde je kniha veľmi známa, nič podobné netvrdili, navyše tam tento príbeh už viac ráz sfilmovali. Ale v Amerike niektorí kritici dokonca naznačovali, že sa von Sternberg pokúsil zobraziť v tomto filme svoj i môj život. V skutočnosti sa film do bodky pridŕžal pôvodného románového deja.

V mojich očiach je film Diabol je žena (názov je hrozný, ale štúdio na ňom nástojilo) najkrajším filmom, aký bol nakrútený. Vedela som, že je to náš posledný spoločný film s von

ŠIMKANIN, CYRIL - FILMUJEME NA CESTÁCH

ŠIMKANIN, CYRIL

FILMUJEME NA CESTÁCH

Osveta, Martin, 1982
fotografie a ilustrácie Jaroslav Barák, Božena Mrhová, Jozef Ponec, Jiří Rentz, Cyril Šimkanin, Ivan Urbanovič, Peter Valach
prebal Ján Andel
2. nezmenené vydanie, 5.000 výtlačkov
70-045-82

príručky, film, fotografovanie,
312 s., slovenčina
hmotnosť: 432 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, bez prebalu, knižničné pečiatky

0,90 €

*bib10*

LANOCITA, ARTURO - SOFIE LORENOVÁ

LANOCITA, ARTURO

SOFIE LORENOVÁ
(Sofia Loren)

Orbis, Praha, 1970
edícia Filmová knihovna
preklad Dagmar Hubená
predslov František Goldscheider
obálka Soňa Valoušková
1. vydanie, 30.000 výtlakov
11-025-70

životopisy, film
88 s., čb obr., čeština
hmotnosť: 226 g

mäkká väzba
stav: dobrý

1,50 € PREDANÉ

*svama*

Nebo alespoň začátek štěstí; popravdě řečeno, efemérni zmínka o Sofii Lazzaro na plakátech nevzbudila v nikom žádné pohnutí, byla to soukromá záležitost rodiny Scicolone. A když se na počátku roku 1952 Luigi Comencini, tenkrát jeden z režisérů, nejvíce dychtivých úspěchů (ale také jeden z nejtrudomyslnějších; vždycky jsem se jej zapomněl zeptat, proč je neustále tak ustarán), rozhodl natočit film o pouličních děvčatech, jakousi patetickosociální sondu, byla jedna malá úloha nabídnuta také té takzvané Lazzaro.

Ve filmu se předvádělo — nikoli bez mírného násilí na skutečnosti — kterak se k prostituci uchylují oběti sobectví a dalších odporných vlastností vykořisťovatelských vrstev; čili že pouliční dívky jsou, celkem vzato, neodvolatelně předurčenými objekty neštěstí. A když už ne filmové frašky, tedy určitě melodramatické fotoromány časopisu Sogno musely přivést režiséra na myšlenku, aby do seznamu vhodných nešťastnic, nadaných vlohami k utrpení, pojal také onu nápadnou osmnáctiletou děvuchu, která se na stránkách seriálů tak důvěrně obeznámila s mukami vášně. Comencini ze Sofie udělal mladičkou svobodnou matku, svěřiv jí úkol trpět, když byla upadla do spárů nekalé společnosti. Živit dítě bez otce, snášet odpudivou klientelu uslintaných starců, platit odpornou daň organizovaným parazitům — utrpení, jež musela Sofie snášet ve filmu Obchod s děvčaty, volalo po dojetí celého parteru, a také se mu jej dostalo. Ale byl to jen kamének velké mozaiky, herečka, která tu odtrpěla kousek z všeobecného hoře, zmizela po okrajové epizodě, nezpůsobilé nějakého prohloubení.

Nejlepší kousky dortu připadly interpretům, vyjmenovaným na plátně — Eleonoře Rossi Drago, Silvaně Pampanini, Tamaře Leesové, Barbaře Florianové, Vittoriu Gassmannovi a Ettoru Mannimu. Slečna Lazzaro byla opět přehlédnuta, zato peněžní odměna byla zatím nejštědřejší — 250 000 lir. Rodina Scicolone může pomalu hýřit. Ale Comencini nenabídl Sofii toliko první opravdovou roli. Dal jí také možnost, aby potvrdila, že je vskutku dívka dobře stavěná, s mnoha harmonickými proporcemi a přitažlivými půvaby, které žádný znalec nemohl opominout. Signora Romilda Villaniová, která nepřestala prosazovat svou Sofii, byla autorkou malého veledíla. Nenabízela podřadnou kvalitu. Neapolitánci, kteří na ulici za míjejícím děvčetem volávali: „Požehnaná máma, která tě porodila!“, vyslovovali Romildě zasloužené uznání.

A tak kdosi po promítání Obchodu s děvčaty usoudil, že by bylo záhodno ukázat světu Sofii Lazzaro v koupacím úboru, zhotoveném z co možná nejmenšího množství látky. Bylo třeba zavést ji k moři a nořit ji co možná nejvíce do vody. Bylo však příliš náhlé dělat z ní rázem protagonistku filmu — přenechali proto hlavní úlohu moři a vymysleli formu dokumentárního filmu o průzkumu života v mořských hlubinách. Jakási expedice, mající natočit televizní film, svede dohromady slečnu Elsu, dceru majitele lodi, na které se expedice plaví a mladého Paola, vedoucího výpravy. Rozmarná, vrtošivá dívka, seriózní a počestný hoch — a záběr sem, záběr tam, uhodli jste, že on jí zachrání život a ona — dosud se vzpouzející, jej na konci zahrne planoucím citem.

Film se jmenoval Afrika pod hladinou moří a byl natočen režisérem Giovannim Roccardim, který později už neměl mnoho příležitostí, aby na sebe upoutal pozornost.

Ale jestliže se Sofie ještě před spánkem modlívá, udělala by dobře, kdyby každého večera doporučila nebeské laskavosti tohoto Roccardiho a zahrnula jej do počtu svých drahých. A jestliže tedy její hlavní starostí byla kariéra, nelze pochybovat o tom, že Afrika znamenala značnou položku k dobru. Navíc poskytla jejím osmnácti letům, dychtícím po dobrodružství, první exotickou cestu s dlouhým pobytem na březích Rudého moře. Poprvé také cítila, že je ve středu pozornosti; její jméno bylo hned za Stevem Barclayem, americkým hercem, jehož sláva sice už pomalu míjela, který se však ještě statečně bránil. A pak, nezapomeňme na koupací úbor, který ohlásil Sofiin prudký vpád do rodiny hereček, jak se tenkrát říkalo, vybavených vynikajícími fyzickými kvalitami.

Plavat neuměla, přesto, že přišla z přímořského Pozzuoli, a pospíšila si, aby se naučila, mrštně se pohybujíc nad i pod vodou, tedy provozujíc přesně to, co bylo třeba, aby upozornila na křivky své postavy. I to něco znamenalo, dokonce trošičku víc než něco. A hodně znamenala její nová základní přeměna. Právě v biblických vodách Rudého moře byla Sofie překřtěna; už se nejmenovala Lazzaro, ale Lorenová, a dokonce ani Sofie, ale Sophie. Byl to producent „Afriky“, Goffredo Lombardo, který usoudil, že by bylo záhodno najít nějaké exotické jméno, například mírně nordické (Švédsko bylo tenkrát rezervoárem filmového ženství) a vymyslel Sophii Lorenovou, vzpomínaje na slavnou skandinávskou herečku Martu Torenovou. O písmenku „h“ uprostřed křestního jména se diskutovalo a již vzpomínaný Orio Vergani se tomu později smával, vzpomínaje, že také Rosina Bernard si přidala „h“ a dokonce dvě, z čehož pak vzniklo Sarah Bernhardt.

Do Asmary jela jako Sofie Lazzaro a z Asmary se vrátila jako Sophia Loren; s prvním významným výdělkem došlo ke třetí změně jména a dokonce i ke vzrušujícímu dobrodružství na okraji pouště. Nedaleko Massaji, cestou k natáčení, ve

POŠ, JAN - VÝTVARNÍCI ANIMOVANÉHO FILMU

POŠ, JAN

VÝTVARNÍCI ANIMOVANÉHO FILMU

Odeon, Praha, 1990
edícia Současné české umění
obálka Jiří Šalamoun
fotografie Pavel Štecha, Ivan Vít, Jan Muller, Václav Kornecký
úvodný text Jiří Šalamoun
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
ISBN 80-207-0159-1

film
208 s., čeština
hmotnosť: 350 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

3,60 € PREDANÉ

*balbe2*  in **S4Z**

RAUS, DANIEL - ROZHOVORY MARIÁN LABUDA A DANIEL RAUS

RAUS, DANIEL

ROZHOVORY MARIÁN LABUDA A DANIEL RAUS

Návrat domů, Praha, 1995
obálka Július Nagy
ISBN 80-85495-53-8

publicistika, divadlo, film,
80 s., slovenčina
hmotnosť: 76 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý, nečítaná

1,60 €

*zukol*  in **S4Z**

SLIVKA, MARTIN - KAROL PLICKA - BÁSNIK OBRAZU

SLIVKA, MARTIN

KAROL PLICKA - BÁSNIK OBRAZU

Osveta, Martin, 1982
fotografie: Karol Plicka, Martin Slivka, Ester Plicková, Alois Kleibl, Zdeněk Rosman, Adolf Mlejnek
ilustrácie: Zdena Mašková
prebal: Peter Ďurík
edícia Fotografická a filmová tvorba (1)
1. vydanie, 2.500 výtlačkov

monografie, umenie, fotografovanie, film, životopisy,
248 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 966 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: vynikajúci, ako nová

19,90 € PREDANÉ

*BIB07*

Mnohotvárne dielo národného umelca prof. Karola Plicku — folkloristické, filmové a fotografické — patrí do širokého spoločenského povedomia Nesie pečať výraznej osobnosti, má vysoké estetické hodnoty, pritom je vskutku ľudové a nachádza si cestu k srdciam všetkých. Ako také patrí k základnému fondu slovenskej a českej kultúry. I napriek tomu okrem príležitostných článkov, spravidla pri okrúhlych výročiach tvorcu, alebo recenzií vítajúcich nové diela, nejestvuje celkový pohľad na rozsiahlu Plickovu tvorbu, ktorý by analyzoval umelcov osobnostný rukopis, poukázal na jeho estetické hodnoty a dejinné súvislosti.

Monografia Karol Plicka — básnik obrazu sa síce sústreďuje iba na Plickovo fotografické a filmové dielo, no zároveň ho vidí aj v súvislostiach okolitej tvorby a začleňuje ho do domácich i medzinárodných relácií vývoja fotografie, filmu a umenia vôbec.

Publikácia je prínosom nielen svojou témou, ale aj spôsobom spracovania. Súbežnosť dvoch plánov — autorského textu a Plickových spomienok, vyznaní, komentárov - vytvára jej vonkajškovú plasticitu a súčasne prehlbuje i jej vnútornú obsahovosť. V súlade s textom aj bohatá obrazová zložka knihy má dva plány. Jeden je prierezom Plickovej výtvarnej fotografie, druhý ukazuje v pracovných a osobných snímkach proces autorovej tvorby, dokumentuje udalosti. Na tomto tvorivom prístupe sa pred čitateľom odvíja odborná analýza Plickovho diela, pričom zároveň je vždy prítomný aj tvorca sám, ktorého spomienky a vyznania dávajú nahliadnuť do intímneho zákutia jeho tvorby, odkrývajú jeho názorový a pocitový svet. V tvorivej symbióze s autorským textom pomáhajú tak čitateľovi preniknúť k podstate tohto nadovšetko osobnostného diela a vidieť ho v širších umenovedných súvislostiach.

Zázemie každej monografie je poznačené aj osobným vzťahom autora k zvolenej téme. Autor tejto publikácie — Martin Slivka, filmový režisér a pedagóg Vysokej školy múzických umení v Bratislave, patrí k popredným žiakom prof. Plicku a vo svojej praktickej filmovej činnosti je jedným z pokračovateľov jeho diela. Kniha je výsledkom ich tridsaťročného osobného kontaktu, pracovných stykov, priateľských vzťahov a predovšetkým autorovho úprimného záujmu i dôverného poznania diela prof. Plicku. Tieto poznatky a osobné kontakty mu dovolili preniknúť hlboko pod povrch vecí a v dialógu žiaka so svojim učiteľom obohatiť publikáciu o cenný súbor spomienok, úvah i odpovedí aj na také otázky, ktoré môže položiť iba blízky priateľ.

Okrem osobných predpokladov prispieva k hodnote knihy aj odborná erudícia autora, ktorý po skončení Filmovej fakulty AMU v Prahe absolvoval ešte etnografiu a folkloristiku na Karlovej univerzite a svoje umenovedné štúdiá zavŕšil hodnosťou kandidáta vied o umení. Plickovo dielo, vyžadujúce si komplexný filmologický, etnografický a umenovedný pohľad, našlo teda pre túto náročnú prácu naozaj odborne pripraveného autora, ktorý svoju úlohu ponímal ako morálnu povinnosť. Výsledok nie je adoratívnym obdivom žiaka k svojmu učiteľovi, ale odborným vyhodnotením kultúrneho dedičstva z pozície našej súčasnej umenovedy. Z knihy vyžaruje úprimný záujem o dôkladnú analýzu bohatej Plickovej tvorby a láska k spracovanej téme. Dôverná znalosť umelcovho diela, skúsenosti filmára, poznatky filmológa, pohľad etnografa a napokon syntéza umenovedca sa stali predpokladom vzniku priekopníckej práce, ktorá zapĺňa dávno pociťovanú medzeru. Je cenným prínosom k dejinám slovenskej fotografie a filmu.

FILM A DIVADLO 1977

FILM A DIVADLO 1977
Ročník XXI.

Obzor, Bratislava, Divadelný ústav
vychádza dvojtýždenne
26 čísel - kompletný ročník

film, divadlo, časopis,
36 s., čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 2012 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý

9,00 € PREDANÉ

*H-TV-3

ENCYKLOPÉDIA DRAMATICKÝCH UMENÍ SLOVENSKA 2

ENCYKLOPÉDIA DRAMATICKÝCH UMENÍ SLOVENSKA 2 (M-Ž)

Veda, Bratislava, 1990
prebal Oto Takáč
1. vydanie, 25.000 výtlačkov
ISBN 80-224-0001-7

encyklopédie, film, divadlo, umenie,
712 s., čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 1853 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný

6,20 € (spolu za oba diely)

*H-TV-3*
*zukol2* in *021*

Dramatické umenia tvoria skupinu štyroch relatívne samostatných druhov. Divadelné umenie ako najstaršie z nich plní už niekoľko storočí humanizačné úlohy. Film sa zrodil ako technická atrakcia a iba postupne sa stal svojbytným umením. Rozhlas a televízia vznikli ako technické masovokomunikačné médiá a na istom stupni vývoja sa istou časťou svojej činnosti stali osobitným druhom dramatických umení so špecifickými esteticko-umeleckými funkciami.

V slovenskej národnej kultúre majú dramatické umenia významné miesto. Ochotnícke divadlo sa od prvej tretiny 19. storočia zúčastňovalo na boji za zachovanie národného povedomia a za sociálne oslobodenie pracujúceho ľudu. Profesionálne divadlo vzniklo na Slovensku po utvorení Československa bez primeranej prípravy a náležitých podmienok. Napriek tomu má v súčasnosti vysokú úroveň, porovnateľnú so staršími divadelnými kultúrami. V povojnovom období vstupuje do našej kultúry film, ktorý sa ako národná kultúrna ustanovizeň konštituoval znárodnením kinematografie roku 1945, po masovom rozširovaní rozhlasu a televízie sa začali v rámci týchto masovokomunikačných médií konštituovať ich umelecko-dramatické zložky.

Základným spojivom všetkých dramatických umení je herec. Divadlo vzniklo v živej interakcii herca a diváka. Ponúklo svoje už vyspelé herectvo, neskôr aj réžiu, scénografiu a dramaturgiu filmu, rozhlasu a televízii. Všetky tieto zložky sa museli zmeniť a prispôsobiť. Túto jednostrannú väzbu nahradila v čase zrelosti filmu a dnes už aj televízie dvojstranná väzba vzájomných vplyvov a podnetov. Divadlo už nie iba vplýva na film a televíziu, resp. rozhlasovú dramatickú tvorbu,

ale aj preberá a modifikuje postupy napr. filmovej a televíznej techniky.

Štvorica druhov dramatických umení - divadlo, film, televízia a rozhlas-tvorí superštruktúru utužovanú vzájomnými dialektickými vzťahmi a vplyvmi pri zachovávaní si vlastných špecifík. Spoločným menovateľom všetkých dramatických umení je, že na tvorbe každého dramatického diela sa zúčastňujú viacerí tvorcovia (autor, dramatik, scenárista, režisér, herec, scénograf, kameraman, skladateľ ap.). Tým sa stávajú dramatické umenia umeniami kolektívnymi, pričom nesú vždy pečať niektorej svojej zložky (režijnej, hereckej, výtvarnej, hudobnej alebo tanečnej).

Ak nazrieme hlbšie do vývinových premien dramatických umení, zistíme, že ich neurčoval iba vnútorný vývin v rámci svojho druhu, ale aj široký evolučný proces vývinu ľudskej spoločnosti, jej smerovanie, jej úroveň, sociálno-ekonomické a technické výdobytky. Poznáme pokusy zmapovať jednotlivé dramatické umenia, ale nie sú nám známe pokusy predstaviť ich vo vzájomnej integrite, ktorá je v druhej polovici 20. storočia neodmysliteľnou črtou ich vývoja.

Encyklopédia dramatických umení Slovenska v dvoch zväzkoch (I. zväzok obsahuje písmená A-L, II. zväzok písmená M-Ž) vznikla z impulzu predstaviť verejnosti v ucelenom encyklopedickom spracovaní históriu dramatických umení na Slovensku v ich vývinových etapách a v kontexte celej národnej kultúry ako originálny projekt, ktorý nemá svoj pendant. Vznikla na základe spoločenskej potreby zmapovať na úrovni príslušných vedných disciplín v ucelenom encyklopedickom systéme dramatické umenia ako najmasovejšie a najexponovanejšie druhy umení.

Encyklopédia dramatických umení Slovenska má vlastivedný charakter s osobitným zreteľom na slovensko-český kontext. Integrálnou súčasťou encyklopédie sú reálie dramatických kultúr národností žijúcich na Slovensku. Vzťah k inonárodným kultúram celého sveta, ktorý je prezentovaný na divadelných javiskách, v televízii a rozhlase dielami rozličných národných a jazykových proveniencií a vo filme dielami mnohých národných kinematografií, našiel tiež svoje miesto v tomto encyklopedickom diele. V abecednom zoradení uvádzame menné i vecné heslá, pojmy, vrátane technických prostriedkov, pričom ide o pokus kodifikovať doteraz veľmi rozkolísané názvoslovie dramatických umení. Uvádzajú sa aj rozsiahle vzťahy k iným druhom umenia, k literatúre, hudbe, výtvarnému umeniu a architektúre.

Prípravou a vytvorením náročného projektu bol poverený Encyklopedický ústav SAV. Absencia historického spracovania jednotlivých druhov dramatických umení si vyžiadala počas hľadania koncepcie diela, aj počas prác na ňom organizovanie základného výskumu za pomoci spolupracovníkov z viacerých ústavov SAV (predovšetkým Umenovedný ústav SAV), ako aj mimo SAV (Slovenský filmový ústav, Vysoká škola múzických umení a i.). Rozhodujúcu úlohu pri tvorbe tohto diela zohral kolektív odborných pracovníkov Encyklopedického ústavu SAV, ktorý vypracoval projekt, organizoval základný výskum, sám sa na ňom aktívne zúčastnil, ako aj na tvorbe hesiel a výslednom formulovaní celého diela, vrátane výberu a zabezpečovania ilustrácií. Iba profesionálna úroveň pracoviska umožnila vznik tohto diela. Počas prác sa vybudovala mimoriadne cenná dokumentácia slovenských dramatických umení, nahrádzajúca materiálovú základňu, ktorá na Slovensku chýba.

Zložitosť a rôznorodosť materiálu si vyžiadala osobitnú metodiku spracovania. Encyklopédia venuje mimoriadnu pozornosť obdobiu socialistickej epochy, keď nastal najväčší rozmach dramatických umení na Slovensku. Tieto umenia prechádzajú v svojom tvorivom procese i zásluhou nových technických prostriedkov neustálymi zmenami, ktoré hlboko zasahujú do života spoločnosti. Počas vzniku encyklopédie sa začal rozširovať nový prostriedok audiovizuálnej informácie - video, ktorý veľmi rýchlo preberá nielen funkciu nového distributéra audiovizuálneho umenia, ale začína si dynamicky vytvárať aj vlastné výrazové prostriedky. Aj tieto skutočnosti encyklopédia dramatických umení zaznamenáva.

Používateľov Encyklopédie dramatických umení Slovenska musíme upozorniť, že register diel, zverejnený v druhom zväzku, je integrálnou súčasťou celého diela, pretože prostredníctvom neho možno identifikovať autorov diel.

Vyslovujeme poďakovanie všetkým inštitúciám, ktoré svojou materiálovou pomocou, informáciami alebo inak pomáhali pri vzniku tohto diela, najmä profesionálnym divadlám na Slovensku, Slovenskému filmovému ústavu, Československej televízii v SSR, Čs. rozhlasu, Matici slovenskej, Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v Bratislave, Divadelnému ústavu v Prahe, Historickému ústavu Slovenského národného múzea v Bratislave a Štátnemu divadlu v Brne.

ENCYKLOPÉDIA DRAMATICKÝCH UMENÍ SLOVENSKA 1

ENCYKLOPÉDIA DRAMATICKÝCH UMENÍ SLOVENSKA 1 (A-L)

Veda, Bratislava, 1989
prebal Oto Takáč
1. vydanie, 25.000 výtlačkov
ISBN 80-224-0000-9

encyklopédie, film, divadlo, umenie,
696 s., čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 1888 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

2,00 € tento diel *hroda**enc*
4,00 € (spolu za oba diely)

*H-TV-3*
*zukol2* in *021*

Dramatické umenia tvoria skupinu štyroch relatívne samostatných druhov. Divadelné umenie ako najstaršie z nich plní už niekoľko storočí humanizačné úlohy. Film sa zrodil ako technická atrakcia a iba postupne sa stal svojbytným umením. Rozhlas a televízia vznikli ako technické masovokomunikačné médiá a na istom stupni vývoja sa istou časťou svojej činnosti stali osobitným druhom dramatických umení so špecifickými esteticko-umeleckými funkciami.

V slovenskej národnej kultúre majú dramatické umenia významné miesto. Ochotnícke divadlo sa od prvej tretiny 19. storočia zúčastňovalo na boji za zachovanie národného povedomia a za sociálne oslobodenie pracujúceho ľudu. Profesionálne divadlo vzniklo na Slovensku po utvorení Československa bez primeranej prípravy a náležitých podmienok. Napriek tomu má v súčasnosti vysokú úroveň, porovnateľnú so staršími divadelnými kultúrami. V povojnovom období vstupuje do našej kultúry film, ktorý sa ako národná kultúrna ustanovizeň konštituoval znárodnením kinematografie roku 1945, po masovom rozširovaní rozhlasu a televízie sa začali v rámci týchto masovokomunikačných médií konštituovať ich umelecko-dramatické zložky.

Základným spojivom všetkých dramatických umení je herec. Divadlo vzniklo v živej interakcii herca a diváka. Ponúklo svoje už vyspelé herectvo, neskôr aj réžiu, scénografiu a dramaturgiu filmu, rozhlasu a televízii. Všetky tieto zložky sa museli zmeniť a prispôsobiť. Túto jednostrannú väzbu nahradila v čase zrelosti filmu a dnes už aj televízie dvojstranná väzba vzájomných vplyvov a podnetov. Divadlo už nie iba vplýva na film a televíziu, resp. rozhlasovú dramatickú tvorbu,

ale aj preberá a modifikuje postupy napr. filmovej a televíznej techniky.

Štvorica druhov dramatických umení - divadlo, film, televízia a rozhlas-tvorí superštruktúru utužovanú vzájomnými dialektickými vzťahmi a vplyvmi pri zachovávaní si vlastných špecifík. Spoločným menovateľom všetkých dramatických umení je, že na tvorbe každého dramatického diela sa zúčastňujú viacerí tvorcovia (autor, dramatik, scenárista, režisér, herec, scénograf, kameraman, skladateľ ap.). Tým sa stávajú dramatické umenia umeniami kolektívnymi, pričom nesú vždy pečať niektorej svojej zložky (režijnej, hereckej, výtvarnej, hudobnej alebo tanečnej).

Ak nazrieme hlbšie do vývinových premien dramatických umení, zistíme, že ich neurčoval iba vnútorný vývin v rámci svojho druhu, ale aj široký evolučný proces vývinu ľudskej spoločnosti, jej smerovanie, jej úroveň, sociálno-ekonomické a technické výdobytky. Poznáme pokusy zmapovať jednotlivé dramatické umenia, ale nie sú nám známe pokusy predstaviť ich vo vzájomnej integrite, ktorá je v druhej polovici 20. storočia neodmysliteľnou črtou ich vývoja.

Encyklopédia dramatických umení Slovenska v dvoch zväzkoch (I. zväzok obsahuje písmená A-L, II. zväzok písmená M-Ž) vznikla z impulzu predstaviť verejnosti v ucelenom encyklopedickom spracovaní históriu dramatických umení na Slovensku v ich vývinových etapách a v kontexte celej národnej kultúry ako originálny projekt, ktorý nemá svoj pendant. Vznikla na základe spoločenskej potreby zmapovať na úrovni príslušných vedných disciplín v ucelenom encyklopedickom systéme dramatické umenia ako najmasovejšie a najexponovanejšie druhy umení.

Encyklopédia dramatických umení Slovenska má vlastivedný charakter s osobitným zreteľom na slovensko-český kontext. Integrálnou súčasťou encyklopédie sú reálie dramatických kultúr národností žijúcich na Slovensku. Vzťah k inonárodným kultúram celého sveta, ktorý je prezentovaný na divadelných javiskách, v televízii a rozhlase dielami rozličných národných a jazykových proveniencií a vo filme dielami mnohých národných kinematografií, našiel tiež svoje miesto v tomto encyklopedickom diele. V abecednom zoradení uvádzame menné i vecné heslá, pojmy, vrátane technických prostriedkov, pričom ide o pokus kodifikovať doteraz veľmi rozkolísané názvoslovie dramatických umení. Uvádzajú sa aj rozsiahle vzťahy k iným druhom umenia, k literatúre, hudbe, výtvarnému umeniu a architektúre.

Prípravou a vytvorením náročného projektu bol poverený Encyklopedický ústav SAV. Absencia historického spracovania jednotlivých druhov dramatických umení si vyžiadala počas hľadania koncepcie diela, aj počas prác na ňom organizovanie základného výskumu za pomoci spolupracovníkov z viacerých ústavov SAV (predovšetkým Umenovedný ústav SAV), ako aj mimo SAV (Slovenský filmový ústav, Vysoká škola múzických umení a i.). Rozhodujúcu úlohu pri tvorbe tohto diela zohral kolektív odborných pracovníkov Encyklopedického ústavu SAV, ktorý vypracoval projekt, organizoval základný výskum, sám sa na ňom aktívne zúčastnil, ako aj na tvorbe hesiel a výslednom formulovaní celého diela, vrátane výberu a zabezpečovania ilustrácií. Iba profesionálna úroveň pracoviska umožnila vznik tohto diela. Počas prác sa vybudovala mimoriadne cenná dokumentácia slovenských dramatických umení, nahrádzajúca materiálovú základňu, ktorá na Slovensku chýba.

Zložitosť a rôznorodosť materiálu si vyžiadala osobitnú metodiku spracovania. Encyklopédia venuje mimoriadnu pozornosť obdobiu socialistickej epochy, keď nastal najväčší rozmach dramatických umení na Slovensku. Tieto umenia prechádzajú v svojom tvorivom procese i zásluhou nových technických prostriedkov neustálymi zmenami, ktoré hlboko zasahujú do života spoločnosti. Počas vzniku encyklopédie sa začal rozširovať nový prostriedok audiovizuálnej informácie - video, ktorý veľmi rýchlo preberá nielen funkciu nového distributéra audiovizuálneho umenia, ale začína si dynamicky vytvárať aj vlastné výrazové prostriedky. Aj tieto skutočnosti encyklopédia dramatických umení zaznamenáva.

Používateľov Encyklopédie dramatických umení Slovenska musíme upozorniť, že register diel, zverejnený v druhom zväzku, je integrálnou súčasťou celého diela, pretože prostredníctvom neho možno identifikovať autorov diel.

Vyslovujeme poďakovanie všetkým inštitúciám, ktoré svojou materiálovou pomocou, informáciami alebo inak pomáhali pri vzniku tohto diela, najmä profesionálnym divadlám na Slovensku, Slovenskému filmovému ústavu, Československej televízii v SSR, Čs. rozhlasu, Matici slovenskej, Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v Bratislave, Divadelnému ústavu v Prahe, Historickému ústavu Slovenského národného múzea v Bratislave a Štátnemu divadlu v Brne.