Ak si chcete zase raz prečítať dobrý starý román v najlepšom zmysle tohto slova, ak sa chcete pohrúžiť do sveta mladých a nielen mladých Angličanov v devätnástom storočí, ak si napokon chcete prečítať knižku o čistej ľúbosti so všetkými jej zákrutami a priepadliskami - vyberte si túto.
Očarí vás pokojným, jemne staromódnym rozprávačským umením, ktorým sa anglické romány tak preslávili, a priblíži vám bohatý duševný a citový svet dvoch krásnych, i keď protikladných dievčat: výbušnej, strhujúcej Shirley a miernej, no pevnej Cary. S napätím budete sledovať, ako sa vyvíjajú ich osudy, aj ako ich obe zasiahne láska - budete s nimi trpiet’ i radovať sa, sledovať ich duchaplné rozhovory či slovné súboje s milovanými mužmi, ich čisté a múdre úvahy o láske a o živote; a to všetko na pozadí malebnej anglickej prírody i vtedajšieho anglického spôsobu a rytmu života. Lebo azda ani nie ľúbostná zápletka, čo ako umne zosnovaná, dala románu Charlotty Bronteovej taký tuhý život (Shirley vychádza na celom svete už 120 rokov), ako skôr autentické zachytenie všetkého kladného, čo je na anglickom duchu: kult korektnosti, šľachetnosti a spravodlivosti, ktorému nechýba humor a sebairónia, a veru ani sladký med romantiky a túžby po kráse.
Všetko toto dokopy tvorí knihu, ktorú dočítate s pocitom, že na nej síce sem-tam leží jemný storočný prach, no pod ním je rýdza hodnota, a tá vždy obohacuje.
náboženská literatúra,
258 s., slovenčina
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
PREDANÉ
*kocev*nab*
Prečo sú bohatí čoraz bohatší a chudobní čoraz chudobnejší? Túto otázku kladie v svojom románe J. M. Simmel, západonemecký spisovateľ, známy aj u nás svojimi bestsellermi Láska je len slovo a Všetci ľudia budú bratia.
Hrdina románu Róbert Lucas, úradník dusseldorfskej poisťovne, je svojou firmou poverený vyšetriť v Cannes výbuch na súkromnej jachte západonemeckého bankára, kde prišlo o život dvanásť ľudí aj s majiteľom. Lucas má spoločne s políciou zistiť, či šlo o samovraždu - v tom prípade by poisťovňa nemusela nič platiť - alebo o vraždu. Za svojho pobytu v Cannes prichádza Lucas do styku s medzinárodnou spoločnosťou kapitalistov, bývalých bankárových kolegov, ktorí navonok pôsobia bezúhonne, ale pritom zneužívajú platné zákony a bez škrupúľ sa zbavujú svedkov starostlivo zorganizovaného zločinu. Pred týmito ľuďmi je bezbranná nielen polícia, ale aj vlády západných štátov. Hoci sa Lucas zo všetkých síl usiluje vypátrať pravdu, ustavične naráža na prekážky a na odpor miliardárov, ktorí postupne zasahujú do jeho súkromného života. Jeho ľúbostný vzťah s maliarkou Angelou a ich až neskutočne veľká láska poslúžia bezohľadnej firme, aby ho predčasne penzionovali a odsunuli na vedľajšiu koľaj. Lucas sa nevzdáva a chce z tejto situácie vyťažiť niečo aspoň pre seba. Pre spoločnosť, v ktorej žije, sa však stal nepohodlným, a preto ho zmetie takisto ako mnohých pred ním.
0,50 €
*juran*belx-fra*
0,90 €
*juran*belx-hun*
Sicília je rozprávkovo krásna krajina. Ako kráľovská koruna sa nad ňou trblieta večne zasnežený štít sopky Etny. Najkrajšia je Sicília na jar, keď je na celom ostrove dosť vlahy. Najprv — už vo februári — rozkvitnú mandľovníkové háje a vtedy celé stráne vyzerajú ako zasypané snehom. (Ale na Sicílii je snehom pokrytá iba horná polovica Etny, inde tu ani v zime snehu niet. ) Potom rozkvitajú ďalšie stromy a kvety a ostrov postupne mení farbu. Raz na ňom prevažuje ružová, inokedy žltá, tmavočervená alebo fialová farba vo všetkých odtieňoch. Ale najčastejšie je Sicília zlatá od dozrievajúcich pomarančov a mandarínok.
Tento krásny a úrodný ostrov od nepamäti priťahoval moreplavcov z blízkych aj vzdialených krajín. Pred storočiami sa na východnom pobreží usadili Gréci, neskôr na západnom pobreží Kartáginci. V čase slávy Ríma obsadili Sicíliu Rimania, neskôr Arabi. Nový rozvoj umenia a vedy zaznamenala Sicília za vlády panovníka normanského pôvodu Fridricha II. V stredoveku sedeli na sicílskom tróne španielski vládcovia, ktorí tu vládli niekoľko storočí. Aj preto v sicílskych rozprávkach tak často vystupujú španielski králi, kráľovné, princovia a princezné. Či už je to Nešťastenka, ktorá bola dcérou španielskeho kráľa, Rozmarínka, ktorú si španielsky kráľ vezme za ženu, či cisárov syn, ktorý sa ožení so španielskou princeznou, a podobne...
Iba anglická literatúra má vo svojich dejinách kuriozitu — tri sestry, úspešné spisovateľky. Charlottu, Anne a Emily Bronteové. Tieto sestry vstúpili do anglickej literatúry v prvej polovici devätnásteho storočia a svojím dielom položili základ k tzv. viktoriánskemu románu. Všetky tri boli spisovateľky úspešné, do dnešných čias veľmi čítané, a prostredná z nich, Emily, vytvorila dokonca v Búrlivých výšinách dielo, ktoré si dodnes uchovalo povesť jedného z najlepších anglických románov vôbec. Najstaršia z troch sestier Bronteových, Charlotta, si vydobyla aj uznanie svojich súčasníkov za romány s výraznými ženskými postavami Jana Eyrová (1847), Shirley (1849) a Villette (1850). Anne na rozdiel od svojich sestier zasiahla do anglickej literatúry menej výrazne, iba spracováva témy, ktoré rozvíjala Charlotta.
Anglická literárna veda podrobne preskúmala zvláštny fenomén troch sestier a zniesla aj množstvo životopisných, sociálnych a miestopisných faktov, ktoré sa osvetľujú z rôznych strán. Všetky deti na haworthskej fare v Yorkshire boli veľmi nadané, brat sestier Bronteových, Branwell, bol talentovaný maliar. Ale v detstve aj v mladosti žili sestry v určitej sociálnej izolovanosti, ktorá ťažko doliehala na ich citlivé a aktívne duše a hamovala ich intelektuálne ambície. Je pravda, že aj sem sa dostal ohlas slobodomyseľnej a vášnivej romantickej poézie Byrona a Shellyho a podnecoval v sestrách zúfalú túžbu nájsť práve v literatúre východisko z neúprimnosti, pretvárky, konvencií, ktoré ich obklopovali. Ešte v detskom veku si sestry vymýšľali a zapisovali do zošitov romantické príbehy z vysnívaných krajín s romantickými hrdinami a písali básne. Ako to často býva, podlomené zdravie a hrozba predčasnej smrti akoby urýchľovali ich zrenie.
Anne Bronteová nemala iné východisko, ako snažiť sa spodobniť vo svojich románoch vlastnú skúsenosť, skúsenosť dcéry chudobného vidieckeho farára, medzi drobnou vidieckou šľachtou, a vychovávateľky v snobských rodinách. Okrem tejto skúsenosti vložila však Anne Bronteová do svojich románov aj sny, uskutočnila v nich svoje nesplnené sny o láske a o životnej plnosti a vyznala sa zo svojho postoja k súčasným mravom. Anne zachytila svoju skúsenosť s takmer faktografickou presnosťou a preto sú jej romány aj cennou výpoveďou o sociálnych a o ľudských vzťahoch na anglickom vidieku a o citovom živote ženy jej typu v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Táto presnosť v opise prostredia a mravov, ktorá je z určitého hľadiska prednosťou, znižuje na druhej strane umeleckú presvedčivosť jej románov, lebo im chýba fantázia a vynaliezavosť pri spriadaní príbehov a opravdivosť v charaktere hrdinov.
Román Tajomná pani Grahamová vyšiel roku 1848, rok pred smrťou autorky. Toto tajomstvo hneď v názve je na mieste, lebo v tomto type viktoriánskych románov tajomstvo nemohlo chýbať. Hlavná hrdinka je v románe od začiatku opradená akýmsi temným a zdá sa, že aj nerestným tajomstvom, ktoré sa odhaľuje postupne a nejasné narážky na túto tajomnú stránku jej bytosti zapĺňajú takmer tretinu románu.
Bolo raz dvadsaťpäť cínových vojačikov. Všetci boli bratia, uliali ich z jednej starej cínovej lyžice. V rukách držali pušky, pozerali rovno pred seba a mali krásne červeno-belasé rovnošaty. Prvé, čo počuli na tomto svete, keď sa otvoril vrchnák škatule, v ktorej ležali, bolo: „Cínoví vojaci! “ Takto zvolal malý chlapček a zatlieskal; dostal ich na narodeniny a porozkladal si ich na stôl. Vojaci boli rovnakí, ani keby si boli z oka vypadli; len jediný sa od ostatných trocha líšil. Mal iba jednu nohu, lebo ho uliali posledného a nezvýšilo sa na neho už dosť cínu. Ale predsa stál na svojej jedinej nohe tak pevne ako ostatní na dvoch. A práve jemu sa prihodilo niečo nezvyčajné...
Kto by nepoznal Statočného cínového vojačika, Snehovú kráľovnú, Cisárove nové šaty? Rozprávky veľkého dánskeho rozprávkára H. Ch. Andersena čítajú mladí i starí, deti i dospelí. Ich pôvab a hodnota spočíva v neobyčajnom rozprávačskom umení autora, ktorý dokázal vylúdiť cit a krásu v dotyku s prostými vecami. V Andersenových rozprávkach nájdeme postavy známe z ľudových rozprávok: kráľov a princezné, škriatkov, boháčov. Andersen sa díva na tento svet s humorom a fantastickým bytostiam nadelí ľudské starosti a radosti. Také sú rozprávky Pastier svíň, Slávik, Cisárove nové šaty. Čarovné sú najmä rozprávky o prostých veciach, ktoré si nik vo všednom živote nevšimne: Ihla na plátanie, Strieborniak, Smrek.
Na počesť Hansa Christiana Andersena sa deň jeho narodenia — 2. apríl oslavuje ako Medzinárodný deň detskej knihy.
Zasloužilá umělkyně Valja Stýblová (1922) patří k předním prozaikům naší současné literatury. S literární tvorbou započala velmi záhy. Jako sedmnáctiletá uveřejnila časopisecky své první povídky a prvotinu Mne soudila noc napsala za studia na lékařské fakultě. Od počátku získala díla Valji Stýblové nejen příznivý ohlas u čtenářů, ale i uznání literární kritiky. Její knihy byly hojně reeditovány a překládány, některé byly i zdramatizovány a zfilmovány (román Skalpel, prosím, povídka Rychlík z Norimberka byla natočena pod názvem Sólo pro starou dámu).
Po vydání prvotiny následují další prózy — Moje velká víra, příběh mladé ženy provdané za „zázračného lékaře“, novela Dopis Kláře, dále román nerovného manželství Nenávidím a miluji, próza o starých lidech Na konci aleje, příběh s námětem milostného trojúhelníku Nevěra, román Skalpel, prosím a nejnovější próza Zlaté rybky, jejíž hrdinkou je žena lékařka. Závažné místo v tvorbě autorčině zaujímají knížky určené dětem — Dům u nemocnice, Až bude padat hvězda, Můj brácha a Princ a skřivánek.
Společné vydání novely Mne soudila noc a románu Skalpel, prosím je souborem, který představuje autorku jejími dvěma nejúspěšnějšími díly. První z nich, zabývající se problematikou umělého přerušení těhotenství, je napínavým příběhem s tragickým vyvrcholením (vychází nyní již po sedmé). Román Skalpel, prosím je lékařským románem v pravém slova smyslu — jeho hlavním hrdinou je významný neurochirurg, hluboce oddaný medicíně.
Valja Stýblová, která sama je lékařkou, vysokoškolskou profesorkou a prednostkou kliniky, se setkává denně s nejrůznějšími lidmi, poznává jejich osudy a má pro ně pochopení. Odtud pramení onen přitažlivý tón, charakteristický nejen pro obě prózy vydávané v tomto svazku, ale i pro všechny ostatní. K tomu přistupuje jedinečnost příběhů, autorčin fabulační talent a osvědčené vypravěčské umění, což vše získává knihám Valji Stýblové široký a zasloužený ohlas.
beletria, román, literatúra rakúska
256 s., čeština
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý, neautorské venovanie
0,50 €
*juran*belx-aut*
0,50 €
*juran*belx-eng*
Peter Benchley patrí k jednej z najznámejších amerických literárnych rodín. Jeho starým otcom bol humorista Robert Benchley a otcom novelista Nathaniel Benchley.
O more sa začal zaujímať vo svojich deviatich rokoch cez leto v Nantucket. Počas dospievania sa tento jeho záujem prehlboval a skoncentroval sa na skúmanie života žralokov. Vyvrcholil napísaním románu Čeľuste.
Po tomto románe nasledoval ďalší bestseller Hlbočina.
Čeľuste skoncipoval na základe punktičkársky presných výskumov mora, Beštiu písal podľa široko založeného skúmania pevniny aj mora a nebezpečného objektu - Architeuthis dux.
Turistika pre spoločnosť a Cirkev sa stáva veľkou výzvou. S turistikou sa treba zaoberať ako s časťou života, kde nesmie chýbať ani starostlivosť o ľudské duše. „Turistika, alebo neturistika, dovolenka, alebo nedovolenka, nadovšetko a predovšetkým je naša duša“(A. Luciani: Listy včerajším). Práve tu môže veľa pomôcť kňaz i dobrý kresťanský sprievodca animovaním programu dovolenky.
