Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

utorok 23. júla 2019

GALÉRIA ĽUDOVÉHO VÝTVARNÉHO UMENIA / KATALÓG

GALÉRIA ĽUDOVÉHO VÝTVARNÉHO UMENIA / KATALÓG

Osveta, Martin, 1971
obálka Jozef Turzo
1. vydanie, 7.000 výtlačkov

výtvarné umenie, folklór,
60 s., 16 far. fot., slovenčina
70-029-71

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, z prebalu chýba kúsok

2,40 € PREDANÉ

*regihu* in *H-2-9*





REVAJOVÁ, TOŇA - POL PRÁZDNIN S TETOU KOLIESKOVOU

REVAJOVÁ, TOŇA

POL PRÁZDNIN S TETOU KOLIESKOVOU

Osveta, Martin, 1989
obálka Ján Vrabec
ilustrácie Ján Vrabec
1. vydanie, 10.000 výtlačkov

beletria, deti, knihy pre deti, rozprávky,
92 s., slovenčina
hmotnosť: 414 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, neautorské venovanie

2,20 €

*kolha* in *H-kris*

Brankovi rodičia sa sťahujú do inej časti mesta a
venujú sa rekonštrukcii starého domu. Dieťa samo
spoznáva nové prostredie a zoznamuje sa s mladou ženou na invalidnom vozíku. Odvtedy za ňou prichádza každý deň. „Teta Koliesková" mu rozpráva o dievčatku Paulínke, ktorým bola do autohavárie. Branko si uvedomuje silu a možnosti spomienok, fantázie a ľudskej vôle nezávisle od toho, či človek má alebo nemá zdravé nohy.






Škoda, — povedal. — Aspoň jedna keby zostala. A trpaslíci? Tiež sa pobili? Boli tam trpaslíci, alebo sa len ľudia vysmievali, že je dom ako zámok pre trpaslíkov?

Jáj! — zvolala teta Koliesková. — S trpaslíkmi to nebolo také jednoduché. Mali ste tam iba jedného. A aj tak... musela by som trochu cestovať. Alebo... Vieš ty čo? Poviem ti jednu rozprávku, chceš?

Branko prikývol. Netušil, že teta Koliesková ešte aj rozprávky vie rozprávať.

Nesadneš si? — spýtala sa. — Môže to byť dosť dlhé.

Priniesol si kresielko a čakal. Videla, ako na nej visí očami,

ešte stále však nezačala rozprávať. Pomrvil sa.

Je to trochu smutná rozprávka, — upozornila ho teta Koliesková.

Skoro všetky sú smutné, — povedal Branko.

Tak dobre, — povedala teta Koliesková a porozprávala Brankovi takúto rozprávku:

Kde bolo, tam bolo, v jednej tichej ulici žilo dieťa. Budeme ho volať... napríklad Paulínka. Je to pekné meno pre dievčatko, ktoré ešte nechodí do školy. A Paulínka mala mamu, otca, starú mamu a starého otca. Všetci žili v tichom dome v tichej ulici a dávali na Paulínku veľký pozor. Na ulicu ju však púšťali, lebo sa jej tam nič nemohlo stať.

Keď sa Paulínka nemala s kým hrať, často stála na ulici a spoza plota z drôteného pletiva pozorovala, ako drobný zohnutý starček ďobkal malou motyčkou do hliny medzi kvetmi. Niektoré už začínali kvitnúť.

.................................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Aj Mišo sa už musel prihlásiť.



pondelok 22. júla 2019

SRNENSKÁ, DAGMAR - FRANCÚZSKA ROKOKOVÁ GRAFIKA ZO ZBIEROK MIRBACHOVHO PALÁCA

SRNENSKÁ, DAGMAR

FRANCÚZSKA ROKOKOVÁ GRAFIKA ZO ZBIEROK MIRBACHOVHO PALÁCA

Tatran, Bratislava, 1987
fotografie Ladislav Sternmuller
obálka Zoltán Salamon
4. vydanie, 50.000 výtlačkov
061-112-87

výtvarné umenie, monografie,
168 s., 79 far. fot., slovenčina
hmotnosť: 935 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: veľmi dobrý

3,30 € PREDANÉ

*regihu* in *H-2-9*

Mirbachov palác, dnes súčasť Galérie hlavného mesta SSR Bratislavy, je skvostom rokokovej architektury na Slovensku. Kolekcia grafík, ktorá v paláci tvorí tapetovú výzdobu stien dvoch reprezentačných miestností, patrí medzi významné práce reprodukčného umenia 18. storočia. Vybrané medirytiny z tejto zbierky, ktoré v knihe predstavujeme, sú vrcholnými dielami z obdobia rozkvetu parížskej mediryteckej školy, sú grafikami drobných majstrov, ktorí sa v rokokovom období zaradili k najlepším reprodukčným rytcom. Ich prostredníctvom sa po celej Európe šírili kresby a maľby slávnych umelcov 17. a 18. storočia, ich grafiky sa stávali súčasťou novo vznikajúcich zbierok a grafických albumov. Rastúcej zberateľskej móde podľahli viaceré šľachtické rodiny v Rakúsko-Uhorsku, medzi nimi aj Nyáryovci, dočasní vlastníci paláca. Pravdepodobne ich zásluhou vznikla pozoruhodná a na Slovensku ojedinelo ucelená zbierka.









BRYCHTA, IVAN - VLČATA

BRYCHTA, IVAN

VLČATA
Kniha pro vedoucí smeček vlčat

Junácká edice, 1991
2.000 výtlačkov
ISBN 80-7032-169-5

príručky, skauting
124 s., čeština
hmotnosť: 166 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,00 €

*xbib14x*bib14* sport







ORLIE HNIEZDO

ORLIE HNIEZDO
Poľské ľudové povesti

Mladé letá, Bratislava, 1988
zostavil Jozef Marušiak
ilustrácie Zbigniew Rychlicki
1. vydanie, 12.000 výtlačkov
066-084-88 OHN

beletria, knihy pre deti, rozprávky, povesti,
168 s., slovenčina
hmotnosť: 637 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý, na patitule neautorské venovanie

1,00 €

*kolha* in *H-kris*








Najväčšia poľská rieka Visia steká z hôr bystrým prúdom, a keď sa prederie do rovín, je čoraz širšia, pokojnejšia, čoraz dôstojnejšia. Už takmer dospelá dosahuje Krakov. Tu v mohutnom oblúku omýva vápencový kopec, ktorý sa dnes volá Wawel a stojí na ňom hrdý zámok — sídlo poľských kráľov. 

V dávnych časoch, keď slovanské kmene Poľanov a Vislanov opúšťali svoje prvotné, už preľudnené sídla, na tomto mieste založil osadu a vystaval drevený zámok kráľ Krak, ktorý dal svoje meno neskoršiemu skvostnému a bohatému mestu.

Okolo Krakovho zámku sa rýchlo rozrastalo a rozvíjalo ľudské mravenisko, ľudia tu žili pracovito a v čoraz väčšej hojnosti. Sám kráľ Krak sa tešil láske i úcte svojich poddaných. Tento pokojný a šťastný život však nečakane narušila strašná pohroma, ktorá doľahla na mesto.

V jednej z mnohých jaskýň, ktorými bol prevŕtaný wawelský kopec, sa totiž usadil obrovský a strašný drak. Mal veľkú papuľu s ostrými zubami, z ktorej sa valila jedovatá para, štyri mohutné laby boh zakončené mocnými pazúrmi, a keď udrel chvostom o zem, ozývalo sa také dunenie, až sa všetky domy v meste triasli. Keď sa napil vody z Visly, koryto rieky takmer vyschlo, hltal ovce i kravy, čo sa pásli v okolí Krakova, ba unášal aj mladé dievčatá. Mesta sa zmocnila hrôza. Deti nevychádzali z domov, dospelí sa triasli od strachu, život zamieral.

Kráľ Krak zvolal k sebe najchýrnejších mudrcov a prosil ich:

Poraďte, učení mužovia, čo máme robiť, aby sme zachránili mesto i môj milovaný ľud. Ako zahubiť strašného draka?

Predvolal si aj najstatočnejších rytierov a sľuboval im:

Ktorý z vás sa pustí do boja s obludou a skántri ju, dostane za odmenu najväčší poklad, aký mám — moju dcéru za ženu.

To všetko však nepomáhalo. Učenci nevedeli prísť na spôsob, ako zmámiť draka, a ani tí najstatočnejší rytieri nenašli v sebe dosť odvahy, aby sa postavili zoči-voči oblude. A tak drak naďalej nedal mestu pokoj, šíril des a hrôzu a v Krakovom kráľovstve sa nikto necítil bezpečný.

Keď sa už zdalo, že niet nijakej pomoci, ohlásil sa u kráľa mladý krakovský šusterský tovariš a povedal Krakovi:

.................................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Odpovedal im basový chór diel a Balt, narážajúci vlnami do piesočnatého, znovuzískaného pobrežia.


nedeľa 21. júla 2019

ČARNÁ, DANIELA - IGOR KALNÝ

ČARNÁ, DANIELA
VALOCH, JIŘÍ

IGOR KALNÝ

Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2008
fotografie Peter Anderovský
ISBN 978-80-7165-701-9

umenie, výtvarné umenie, monografie
152 s., far. a čb fot., slovenčina
hmotnosť: 956 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: veľmi dobrý

9,90 €

*regihu* in *H-2-9*







sobota 20. júla 2019

VÉMOLA, ANTONÍN - RNDR. RUDOLF PLAJNER

VÉMOLA, ANTONÍN

RNDR. RUDOLF PLAJNER

Muzeum Kroměřížska, Kroměříž, 1991
edícia Kdo byl kdo na Kroměřížsku (12)
1.500 výtlačkov

životopisy, skauting
68 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 96 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

0,50 €

*bib14*





Vzpomněl jsem si na tuto epizodu při jednom z posledních setkání - sám na ni nikdy za těch téměř 40 let nevzpomínal - a ptal se, zda měla nějaké pokračování po čase, zda žena přišla a hodinky vrátila. „Ne, dál nebylo nic." Víc jsem z něho nedostal.

Jakmile se agenda lidové správy zaběhla, zase věnoval br. Plajner veškerý svůj volný čas skautingu., Na druhém sněmu Junáka v roce 1946 byl opět zvolen náčelníkem o sjezd přijal jeho doporučení na kolektivní členství v SČM. Po volbách v r. 1946 předává funkci předsedy ONV Holešov do rukou prof. Šráčka, člena strany lidové. Ministerstvem školství je uvolněn pro práci v Junáku.

V rozporné situaci po osvobození, kdy vláda a zejména MNO si přály obnovu Junáka a na druhé straně byla požadována jednota mládeže, tělovýchovy a odborů, nebylo možno vyhověti oběma požadavkům. Jediné řešení bylo kolektivní členství Junáka buď v mládežnické nebo tělovýchovné organizaci. Za tuto hranici Junák jít nemohl, nechtěl-li ztratil členství v mezinárodní skautské organizaci, a nakonec i samostatnou existenci doma. Obhajobě této linie věnoval náčelník Plajner po tři roky všechny své síly, až mu bylo totalitní mocí zabráněno zastávané stanovisko dále hájit.

V červenci 1945 zastupoval Junáka na srazu mládeže na Radhošti, kde vyložil stanovisko Junáka k připravované jednotné organizaci české mládeže. Na toto téma hovořil i s přítomnými ministry Václavem Kopeckým a dr. Jaroslavem Stránským.

Na aktivu v Autoklubu v Praze prohlásil, že Junák se začlení jako kolektivní člen do SČM. Na přání naší vlády a velvyslanectví SSSR zúčastnil se spolu se zástupci SČM, Sokola a sportovců velkých tělovýchovných slavností v Moskvě, kde projednával otázky spolupráce Junáka se sovětskými pionýry.

V roce 1946 předal br. Plajner dlouholetému starostovi SJS RČS, prezidentu Československé republiky dr. Eduardu Benešovi zlatý stupeň odznaku „Za čin junácký".

22. 11. 1946 byl jmenován instruktorem lesní školy a 1. 12. 1947 čestným členem lesních škol Junáka.

V roce 1947 byl členem 500 členné výpravy československých skautů na VI. světové Jamboree do Moissonu ve Francii. V čele pětičlenné delegace se zúčastnil mezinárodní skautské konference. Tehdy vyšel ve Francii i u nás článek „Dvakrát Darney". Darney je malebné městečko v srdci lotrinckého kraje, jehož jméno vstoupilo do dějin našeho zahraničního odboje v roce 1918, kdy 21. pluk čs. legií zde složil 30. června svoji přísahu a přijal z rukou francouzského prezidenta Poincaré svůj červenobílý plukovní prapor. Darney bylo sídlo československé brigády, odkud čeští a slovenští chlapci odcházeli na frontu. K článku byly připojeny tři fotozáběry. Na prvém je příchod 21. pluku čs. legií v červnu 1918 na náměstí v Darney, které bylo později pojmenováno náměstím Masarykovým. Druhý obrázek ukazuje příchod československých skautů v čele s pověstnou Poštorenskou kapelou v témž místě o 29 roků později. Je symbolické, že na věži kostela je v obou případech shodný čas 10.40. Němečtí fašisté vyhodili za druhé světová války do povětří pomník československo-francouzského přátelství,





BYSTRIČANOVÁ, SILVIA - BOSÍ SME PRIŠLI NA SVET

BYSTRIČANOVÁ, SILVIA

BOSÍ SME PRIŠLI NA SVET

Slovart, Bratislava, 2018
obálka Petra Kavalcová
1. vydanie
ISBN 978-80-556-3580-4

beletria, román
152 s., slovenčina
hmotnosť: 300 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

NEPREDAJNÉ

*home* in *H-2-5*

Vincent Borovský je v podstate šťastný človek. Až do chvíle, keď si začne klásť otázku: Načo? Okolnosti ho zavedú k jazeru - k tajomnému mužovi s člnom Teodorovi Káronovi, ktorý ho svojím zvláštnym zmyslom pre humor a životnou múdrosťou naučí dívať sa na život inak. Svojský Teodor preváža ľudí cez jazero zadarmo, ale s podmienkou, že do jeho člna musia vstúpiť naboso. Vincent stretne v údolí, kde každý každého pozná, Bereniku, ženu s čistou dušou, a nájde odpoveď na svoju otázku.

Bosí a čistí prichádzame na svet. Naboso sa aj vystupuje z člna Teodora Károna a navyše s poznaním, že život je dar.







posledná veta

Žena.

MARSHALL, TIM - ZOMRIEŤ PRE VLAJKU

MARSHALL, TIM

ZOMRIEŤ PRE VLAJKU
Moc a politika národných symbolov
Svetové dejiny
(A Flag Worth Dying For: The Power and Politics of National Symbols)

Premedia, 2019
edícia Civilizácia (9)
preklad Igor Otčenáš
obálka Dodo Dobrík
1. vydanie
ISBN 978-80-8159-733-6

publicistika, vexilologia, história,
240 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť:442 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

7,00 € PREDANÉ

*home* in *H-2-5*

Vydavateľstvo Premedia v edícií-Civilizácia prinieslo tri publikácie od Tima Marshalla. V prvej knihe V zajatí geografie sa autor venuje svetovým mocnostiam na ktoré sa pozerá cez geografické pomery ich minulosti, súčasnosti a budúcnosti s použitím máp. Rozdelený svet analyzuje bariéry, ploty rozdeľujúce krajiny a snaží sa priblížiť, čo je kľúčom k pochopeniu toho, čo sa deje v súčasnosti.

Zamysleli ste sa niekedy nad pôvodom vlajky? Čo znamenajú jednotlivé farby, ich definície? Knižná novinka Zomrieť pre vlajku rozpráva príbeh najvýznamnejších vlajok sveta. Približuje nám pôvod látky pochádzajúci z tradície pozdĺž hodvábnej cesty. V dnešnej dobe majú vlajky moc, stelesňujú nabité emócie, ak dôjde k hanebnému zaobchádzaniu s nimi, má to katastrofálne následky pre spoločnosť. Autor upozorňuje na veľkú úlohu vlajok, sú stelesnením jednoty, mieru, zároveň môžu vyjadriť strach a upriamiť pozornosť sveta na seba.

Marshall naberá kurz zo západu na východ, prostredníctvom jednotlivých kapitol nám prináša  nabité informácie o symboloch jednotlivých štátov, inštitúcií. Úvod knihy venuje hviezdam a pruhom. Ak ste tipovali vlajku Spojených štátov amerických, tip vám vyšiel. Príbeh americkej vlajky v podaní Marshalla je cestou minulosti na ktorú sa vydávame z pohodlia domova. K histórií pridáva novodobé udalosti, opisuje veľký vlastenecký biznis, po roku 2001. Upresňuje čo znamená kódex vlajky, ako sa majú občania o ňu starať. Spoza veľkej mláky na východ, krása britskej vlajky závisí od toho, kto sa na ňu pozerá. Inak ju vidí Angličan, Škót ju vníma osobitne.

Na Blízkom východe a v severnej Afrike vejú rôzne farby. Na ich detailoch záleží, prísne sa dodržiavajú pravidlá ako majú visieť, kde sa môžu nachádzať a čo hrozí ak pravidlá porušíte. Najvýraznejšiu časť knihy môžeme považovať kapitolu o strachu. O posolstve neštátnych subjektov šíriace hystériu, smrť skrývajúcu sa pod propagandistickou vlajkou hrôzy, ktorá má rôzne podoby. Autor hovorí o ich jadre, odkiaľ pochádzajú, čo stelesňujú a ako ich vidí svet.

Kniha obsahuje široké spektrum vlajok. Pomáha nám identifikovať vo svete kto sme, zároveň nás vie spájať do jednotlivých globálnych inštitúcií. Príkladom je univerzálna belasá vlajka Organizácie Spojených národov. Je symbolom myšlienky zjednoteného sveta. Ako druhý príklad uvádza Marshall dúhovú vlajku hnutia LGBT o ktorej hovorí ako o koncepte slobody platnej pre všetkých ľudí bez rozdielu. Dúhová vlajka vyvolávala a stále vyvoláva búrlivé emócie, tak ako spája spoločnosť vie ju aj rozdeliť. Rozdiely vo farbách, v jazyku, kultúre  nezmenia fakt, že žijeme spoločne na jednej planéte, máme sa správať k sebe s rešpektom a ekologicky k našej planéte.

Zomrieť pre vlajku je kniha plná historicko-politických informácií, snažiac sa vysvetliť staré a nové symboly, ktorým by sme mali rozumieť. Pri čítaní knihy cestujeme do minulosti, na novej strane kapitoly sa môžeme pokojne ocitnúť v búrlivom dave protestujúcich ľudí, alebo sedieť v kongrese schvaľujúc nové farby vlajky. Tim Marshall sa opäť stáva turistickým sprievodcom krížom-krážom celým svetom.

zdroj recenzie : https://www.pantarhei.sk/knihozrut/recenzie/tim-marshall-zomriet-pre-vlajku








Čínsku ľudovú republiku vyhlásili 1. októbra 1949, a ako sa často stáva, nový štát, ba vlastne nový systém potreboval novú vlajku. Navrhol ju Ceng Lien-sung, mladý člen komunistickej strany, víťaz konkurzu, do ktorého sa prihlásili tisícky záujemcov. Požiadavkou strany bolo, že vlajka musí odrážať čínsku geografiu, národnosť, históriu a kultúru. A mala vyjadrovať aj vládu spojenectva robotníkov a roľníkov.

Ceng, ktorý v tom čase pracoval v Šanghaji, sa utiahol u seba v podkroví a pracoval celú noc. Predpokladá sa, že jeho návrh ovplyvnila raná verzia vlajky z Ťiang-si. Ale podľa legendy (a prečo kaziť pekný príbeh) sa vraj zahľadel na nebo a pritom mu napadlo staroveké čínske úslovie: „Kto túži po Mesiaci, kto túži po hviezdach, ten si to vytúži." Trošku sa prehrabal v histórii a dostal myšlienku, že komunistická strana je vlastne záchrancom národa a mala by ju symbolicky predstavovať veľká hviezda, kým štyri menšie budú symbolizovať Maovu myšlienku o štyroch triedach čínskeho ľudu, ktorú rozvinul v eseji O ľudovodemokratickej diktatúre.

Nie je prekvapením, že Maovi sa Cengov nápad zapáčil, hoci konečný produkt prešiel niekoľkými verziami vrátane odstránenia kosáka a kladiva, pretože sa to považovalo za priveľmi podliezavé voči Sovietskemu zväzu ovládanému Rusmi - v tom čase bol totiž koncept medzinárodného bratstva komunistov v čínsko-ruských vzťahoch tak trochu otrasený. Návrh vlajky potom odsúhlasila strana, ktorá, ako sme to videli už v Iráne, keď úrady posudzovali vlajku islamskej revolúcie, pochopila, že na vlajke sa musí skombinovať kolektívna pamäť s moderným posolstvom.

Takže červená vlajka je vlajkou komunizmu a veľká päťcípa žltá hviezda v ľavom hornom rohu predstavuje vedúcu úlohu komunistickej strany. Ale je v tom ešte oveľa viac. Štyri menšie päťcípe hviezdy sú Maov „jednotný front" už spomínaných rozličných predkomunistických tried. Týmito triedami boli robotníci, roľníci, maloburžoázia a „vlasteneckí kapitalisti". Tieto triedy sa zrazu dozvedeli, že sú teraz zjednotené v budovaní komunizmu. Prítomnosť tej štvrtej hviezdy na vlajke bola dosť náhodná, ale prezieravá, keďže o štyridsať rokov neskôr si strana uvedomila, že je čas vykročiť ku „kapitalizmu s čínskou tvárou" a že väčšina z 1,2 miliardy Číňanov očividne inklinuje k tomu, čím vždy boli - teda nekomunistami.

Päť cípov hviezd bolo zvolených úmyselne - ide o vyjadrenie viery v staroveký význam tohto čísla. Filozofia predkomunistickej Číny hovorila o piatich elementoch, všetko zahŕňajúcom systéme, do ktorého patrí päť cností, päť vládcov, päť fáz a podobne a ktorý znamená rovnováhu, silu a úplnosť. V modernejšej neoficiálnej populistickej interpretácii ide o päť bodov, ktoré predstavujú väčšinovú etnickú skupinu čínskych Chanov a štyri ďalšie tradičné „čínske" národy - Mongolov, Mandžuov, Tibeťanov a Chuejov. Ale Chanovia, ktorí kolonizujú svojich susedov, nie sú zrejme vzhľadom na svoju dlhú históriu touto interpretáciou veľmi nadšení. V rokoch 1912 až 1928 sa v Číne mala používať vlajka nazývaná „vlajka piatich národov" s piatimi farbami predstavujúcimi päť rozličných čínskych národov, aj keď oficiálne to nemal byť zmysel jej dizajnu.

Súčasná vlajka symbolizuje všetkých spomínaných. Cengova prijatá a prispôsobená vlajka po prvý raz zaviala na stožiari na námestí Tchien-an men v Pekingu, aby oficiálne ohlásila vznik Čínskej ľudovej republiky.

Súčasné čínske právo neumožňuje provinciám v krajine mať vlastnú vlajku. Čiastočným dôvodom je, že strana si je dobre vedomá, že je to jedna z odstredivých síl, ktorá drží inak disparátnu krajinu pohromade. Existuje napríklad niečo také ako Východoturkestanské hnutie v Ujgurskej oblasti, kde tvoria väčšinu obyvateľstva moslimovia. Hnutie má svoju vlajku, svetlomodrú s polmesiacom a hviezdou. Vztýčiť ju by znamenalo posilniť regionálnu identitu a tým aj hnutie za nezávislosť. To isté platí o Tibete, kde je držanie tibetskej vlajky vážnym porušením zákona. Ani to však nedokáže vždy zabrániť hlasom za väčšiu autonómiu; dotyčné osoby riskujú len preto, že sa identifikujú so svojou kultúrou, odrážajúcou hĺbku tibetskej identity. Avšak zovretie čínskej päste je čoraz pevnejšie. Peking dúfa, že v dôsledku represálií a postupom desaťročí symboly tibetskej kultúry a identity oslabnú. V menej výbušných oblastiach krajiny sa však tento zákon nedodržiava vždy tak prísne, čo je odrazom snahy strany o rovnováhu medzi nespochybniteľnosťou toho, že je jedinou mocou v krajine, a uznaním niektorých regionálnych rozdielov.

Ceng zomrel v Šanghaji v roku 1999 vo veku osemdesiatdva rokov. Bol tak ušetrený poníženia, ktoré v roku 2011 rozzúrilo stranu, keď sa vietnamskej vláde podarilo vyrobiť tisícky čínskych vlajok so