DREISER, THEODORE
AMERICKÁ TRAGÉDIA
(The American Tragedy)
Tatran, Bratislava, 1977
edícia Zlatý fond svetovej literatúry (5)
preklad Jozef Šimo
doslov Dušan Slobodník
prebal Pavel Hrach
4. vydanie, 60.000 výtlačkov
61-817-77
beletria, román
760 s., slovenčina
hmotnosť: 712 g
tvrdá väzba
stav: dobrý
0,90 €
*konik* in **O1**
Americký spisovateľ vytvára príbeh o Clydovi Griffitsovi, mladíkovi snívajúcom svoj americký sen o bohatstve, luxuse a úspechu. Začne si ho plniť v Kansas City, kde pracuje v hoteli, odtiaľ však musí po tragickej autonehode utiecť. V textilnej fabrike, zamestnaný strýkom, sa do neho zaľúbi Roberta. Ani vzťah však Clydea neprivedie k prijatiu zodpovednosti – trvá na potrate po zistení Robertinho tehotenstva. Dôvodom odmietnutia ženy aj dieťaťa je iná žena, ktorú vníma ako záruku lepšej budúcnosť. Sen o veľkom majetku a pohodlí ho zaslepuje natoľko, že sa uchyľuje k plánu Robertu zabiť. Počas člnkovania na jazere Clyde ukončí ich vzťah a po krátkom zápase žena vypadne z člna a utopí sa. Muž je uväznený a postavený pred súd. Aký rozsudok na jeho konci padol vám prezradí až kniha inšpirovaná skutočným príbehom – zaujímavosťou je, že iniciálky hlavnej postavy sa zhodujú so začiatkom mena a priezviska muža obvineného v New Yorku z rovnakého skutku.
KAPITOLA 18/
Vyvrcholenie tohto stretnutia, ako si to Roberta i Clyde uvedomovali, bolo iba predohrou mnohých schôdzok a radostí, ktoré mali užívať neurčitý čas. Našli lásku. Boli rozkošne šťastní, nech ich čakali hocijaké problémy pri riešení tejto situácie. Ale ťažko bolo nájsť cestičky, ako v schôdzkach pokračovať. Značnou prekážkou bolo nielen to, že Roberta bývala u Newtonovcov, ale aj Grace Marrová bola neobvyklým a osobitným problémom. Spútaval ju oveľa väčšmi než Robertu nielen nepekný vzhľad, ale aj úzkoprsé ponaučenia, spoločenská i náboženská výchova, ktorú mala za mladi. Aj ona však chcela byť veselá a samostatná. A hoci aj Roberta bola veselá a zavše trochu chvastavá, spútavali ju tie isté predsudky, ale Grace sa domnievala, že je voľnejšia než ona. Očakávala, že si budú vymieňať dojmy a náhľady o láske a o svojich snoch, neubližujúc si pritom. A doteraz to bolo jej jediným potešením v ináč dosť smutnom svete.
Ale Roberta už predtým, ešte kým Clyde vstúpil do jej života, nezniesla, aby niekto na nej takto lipol. Otravovalo ju to. A neskôr sa pred Grace Marrovou obrnila mlčaním, keď išlo o Clyda. Vedela, že sa Grace bude brániť jej neočakávanému odpadlíctvu, ale vedela i to, že sama v duchu netúži čeliť náhlym a prevratným náladám, ktoré ju teraz ovládli. Keď sa zoznámila s Clydom a zaľúbila sa doňho, bála sa uvažovať, čo si voči nemu môže dovoliť, či tu nie sú podobné styky medzi príslušníkmi rozličných tried zakázané? Vedela dobre, že nie sú dovolené. Preto o ňom vôbec nechcela hovoriť.
V pondelok večer po nedeli na jazere sa jej Grace veselo a dôverne opýtala na Clyda. Roberta sa hneď rozhodla, že nedá najavo zďaleka taký záujem, ako to Grace predpokladá. A preto jej povedala iba toľko, že bol k nej veľmi milý a vypytoval sa na Grace. Grace na ňu prefíkane pozrela a prvý raz zapochybovala, či sa jej Roberta naozaj zveruje so všetkým, čo sa dovtedy prihodilo. — Bol taký priateľský, myslela som, že sa do teba zaľúbil.
— To je nezmysel! — odpovedala Roberta prefíkane, ale trochu naľakane. — Veď na mňa ani nepozrie. Okrem toho platí v továrni predpis, ktorý mu to nedovoľuje, kým som tam zamestnaná.
Posledné slová väčšmi než hocičo iné vyvrátili Gracino podozrenie o Roberte a o Clydovi, lebo pri svojom zmýšľaní si nevedela predstaviť, že by sa niekto odvážil porušiť predpisy podniku. No 259 Roberte to nedalo pokoj. Bála sa, že Grace ju bude spájať s Clydom a podozrievať z tajných stykov, a preto sa rozhodla, že bude dvojnásobne opatrná, pokiaľ ide o Clyda — že bude predstierať ľahostajnosť, hoci ju ani zďaleka necítila.
To všetko bolo však iba predzvesťou ťažkostí, napätia a strachu, ktoré nemali nič spoločné s predošlými udalosťami, ale pramenili v ťažkostiach, čo nasledovali hneď potom. Keď sa totiž s Clydom citove zblížili, Roberta videla, že sa s ním môže stretávať iba takto tajne. To znamenalo, že sa budú stretávať tak zriedkavo a neisto, že nikdy nebude vedieť vopred povedať, kedy budú mať schôdzku.
— Vieš, ono je to tak, — vysvetľovala Clydovi, keď sa jej o niekoľko dní podarilo vykradnúť večer na hodinku a keď kráčali spolu zo štvrte konča Taylorovej ulice k Mohawku, kde sa rozprestierali voľné polia a rovný breh nad riekou. — Newtonovci nikam nejdú, aby ma nevzali so sebou. A keby ma i nepozvali, Grace by bezo mňa nešla. To preto, že v Trippetts Mills sme boli vždy spolu. Pokladá ma takmer za člena rodiny. Ale teraz je to už ináč a neviem, ako sa z toho dostať. Neviem, ako im mám vysvetliť, keď niekam idem, veď im nemôžem povedať, s kým chodím.
— Chápem, zlato moje, — odvetil jej sladko a nežne. — To je všetko pravda. Ale ako to teraz urobíme? Nemôžeš očakávať, že sa uspokojím s tým, keď na teba pozerám celý deň v továrni; čo myslíš, že mi to stačí?
Hľadel na ňu vážne a túžobne. Chápala jeho situáciu a pocítila k nemu súcit. Aby ho potešila, povedala: — To od teba ani neočakávam, môj drahý. Vieš to dobre. Ale čo mám robiť? —
A položila svoju jemnú dlaň na Clydovu chudú, dlhú a nervóznu ruku.
— Ale vieš čo? — pokračovala po chvíľke rozmýšľania. — Mám sestru, ktorá býva v Homeri v štáte New York. Je to asi tridsať míľ na sever odtiaľto. Niekedy v sobotu popoludní alebo v nedeľu môžem povedať, že idem k nej. Písala mi, aby som prišla, ale dosiaľ som na to nemyslela. Ale mohla by som ísť, totiž — mohla by som...
— Prečo by si to neurobila? — zvolal Clyde nadšene. — To je skvelé! Výborná myšlienka!
— Počkaj, musím si to trochu zrovnať v hlave, — pokračovala, nevšímajúc si jeho nadšenie. — Ak sa dobre pamätám, ide sa
HORECKÝ, JÁN
