Johann Wolfgang Goethe je nielen jeden z najvýznačnejších nemeckých a svetových básnikov, ale je zaujímavý aj pozoruhodným životným osudom. Jeho biografii sú venované mnohé knihy a mnohí autori sa pokúsili na základe dobových reálií, korešpondencie a z obsahu i chronológie vzniku jeho diel literárne dotvoriť jeho verejný i súkromný život.
O jeden takýto pohľad na velikána svetovej literatúry sa usilovala rakúska spisovateľka Grete Finková-Töbichová a venuje mu trilógiu, ktorá by sa dala všeobecne označiť „Goethe a ženy“. Prvá časť trilógie je príbehom nikdy nenaplnenej lásky mladého Goetheho k Charlotte von Stein, k žene staršej od neho o sedem rokov, tretia časť je príbehom lásky k Ulrike von Levetzow, posledného ľúbostného vzplanutia vtedy 74-ročného básnika. Druhá kniha je opisom Goetheho manželstva s Christianou Vulpiusovou, prostým dievčaťom z továrne a dcérou archivára. Weimarská šľachtická spoločnosť pokladala básnikov život s Christianou za porušenie ustálených noriem, za mezalianciu, ale Christiana bola manželovi životnou oporou, viedla mu veľkolepú pohostinnú domácnosť, prijímala hostí, starala sa o hospodárstvo i záhrady, pomáhala mu pri prírodovedných zbierkach.
JELÍNEK, JAN
VEĽKÝ OBRAZOVÝ ATLAS PRAVEKÉHO ČLOVEKA
(Velký obrazový atlas pravěkého člověka)
Mladé letá, Bratislava, 1980
preklad Ján Barica
prebal Zdeněk Burian, Branislav Slezáček
1. vydanie, 26.000 výtlačkov
66-160-80
história, archeológia
560 s., far. fot., slovenčina
tvrdá väzba, veľký formát s prebalomPREDANÉ stav: dobrý, pečiatky v knihe *lenn*his*PREDANÉ stav: dobrý *kocev2*his*
Ako a kedy vznikol človek? Ako vyzeral v jednotlivých obdobiach vývoja? Kedy sa objavili prvé stopy ľudskej činnosti a ako prebiehal kultúrny vývoj v pravekej spoločnosti? Týmto vzrušujúcim námetom sa zaoberá v obrazovom atlase dr. Jan Jelínek, vedec s medzinárodnou autoritou. Na podklade antropologických a archeologických nálezov z celého sveta, z ktorých niektoré sú publikované po prvý raz, približuje čitateľovi biologický a spoločenský vývoj človeka trvajúci milióny rokov, od najstarších živočíšnych predchodcov až do doby pred 30-40 tisícmi rokov, keď sa objavil človek dnešného typu — Homo sapiens sapiens. Môžeme sledovať, ako sa človek naučil využívať oheň, ako začal vyrábať a používať primitívne nástroje z kameňa a kostí, ako sa naučil stavať si obydlie. Veľkú pozornosť venuje autor počiatkom pravekého umenia. Skalné maľby, rytiny, plastiky zvierat a ľudí, šperky a umelecky zdobené predmety — to všetko potvrdzuje vysoký stupeň technickej zručnosti a umeleckú obrazotvornosť človeka doby kamennej. A na porovnanie uvádza autor príklady zo života súčasných prírodných národov, ktoré dodnes žijú (alebo ešte donedávna žili) na úrovni pravekých ľudí ako lovci a zberači. Vyše 900 čiernobielych i farebných fotografií dokonale ilustruje tento dramatický, dlhý a zložitý vývojový proces. K pútavosti knihy prispeli i obrazy akad. maliara Zdeňka Buriana, ktoré sú vedeckými rekonštrukciami, namaľovanými podľa nájdených pozostatkov ľudských a zvieracích kostier, ako aj pôvodné fotografie autora z jeho ciest po Afrike, Sibíri, Austrálii.
O akú cestu ide? pýta sa čitateľ. Aj Jorge Semprun si položil túto otázku počas samotnej cesty utrpenia — ktorú aj on osobne prekonal; a keď sa vrátil z ne], začal pisať, hádam, najprv spomienky, akýsi dokument, dojmy, ktoré v ňom dozrievali dlhý čas, až sa k nim vrátil po sedemnástich rokoch; a potom sa mu podarilo napísať vysoko náročné, moderné umelecké dielo, ktoré znesie a] najprísnejšie meradlá. Dej románu — možno tak povedať len s určitou výhradou — sa nerozvíja súvisle, je často prerušovaný, urýchľovaný a spomaľovaný osobnými spomienkami, skúsenosťami, názormi, ktoré sú „nakopené na sebe“, ba vklinené do seba ako telá sto dvadsiatich chlapov, cestujúcich kamsi nekonečne dlho, takmer celú večnosť a nekonečne ďaleko do akéhosi tábora — i keď cesta trvala len päť dní a päť nocí a viedla do tábora pri Weimare — v strašnom prostredí, vo vozni dobytčiaka, v dusnej atmosfére nahromadených tiel, ktoré pripomínajú niekedy akúsi huspeninu, inokedy bublajúcu lávu a napokon aj chladnú, takmer zmrznutú hmotu. Ľudská skúsenosť hovorí, že spoločné utrpenie zbližuje ľudí. O tom sa aj v knihe presviedčame. Spoločné osudy, záujmy predtým zbližovali aj v dusnom prostredí ľudí rovnako zmýšľajúcich, čo vedeli, prečo sa rozhodli ísť cestou odporu proti metle ľudstva, lebo takú cestu si sami vyvolili. Takí chlapi vedeli znášať aj túto „cestu smrti“ v dobytčiaku, cestu, ktorú im nanútili. Rozprávač Gérard a jeho „semurský mládenec“ sa vo vozni počas tých vysiľujúcich piatich dní a piatich nocí občerstvovali starými spomienkami, ktoré ich spájali so životom von na slobode, so životom v detstve a v mladosti, v škole, neskoršie v horách ako účastníkov hnutia odporu. Náš hrdina „semurský mládenec“ umiera v náruči rozprávača Gérarda. Umiera duševne svieži, vyrovnaný. Za postavou Gérarda sa skrýva iste sám autor španielskeho pôvodu, ktorý pravdepodobne sám prežil nejednu príhodu z románu. Jorge Semprun napísal svoj prvý román po francúzsky a hneď zaň dostal literárnu cenu „For-mentor“. O krátky čas dielo prekladali do mnohých svetových jazykov. Teda v prípade „Cesty smrti“ nejde o nejakú bežnú „vojnovú literatúru“, ktorá dnes môže mať viac alebo menej dokumentárnu hodnotu. Je to dielo vyzreté, obohatené úvahami o slobode, väzení, utrpení vôbec, dielo s prenikavými postrehmi, ba je to vlastne cesta ku koreňom ľudského zla.
PREDANÉ
*gopal7*dets*
mäkká väzba, veľký formát
stav: dobrý
predané
*gopal7*dets*
V polovici deväťdesiatych rokov sa v Našom Meste aktivizovalo podsvetie a chlapci z oddelenia vrážd mali plné ruky práce.
No nie všetky vraždy z tohto obdobia súviseli s podsvetím. Našli sa aj také, ktoré na svoje vyriešenie čakali v Krauzovej skrini roky, a nakoniec sa dočkali. Po troch rokoch vyšetrovania sa detektívom podarilo chytiť vraha sedemnásťročnej prostitútky Ruženky Róžovej, dopichanej v tráve na kraji sídliska. Napriek sľubu šéfa Alexandra Mayora si Krauz a celá partia z kancelárie stoštyridsatjeden neužijú zaslúžené oslavy ani pár dní voľna, lebo nový prípad sa už blíži - nenápadne ako tajomný strelec maskovaný podvečerným šerom pustého lesa. Obeťou je bývalá športovkyňa, reprezentantka a zároveň modelka pôsobiaca na vychýrených mólach Paríža či Milána - veľká dáma velkého sveta. Lenže ako zistiť, kto je záhadný strelec, ktorý jej usiluje o život? Krauzovi nie je jasné ani to, či jej naozaj niekto usiluje o život, či to nebol len náhodný výstrel zákerného pytliaka. Detektívi z oddelenia vrážd majú pred sebou ďalší rébus, výsledok vyšetrovania môže priniesť prekvapujúce odpovede ako už mnohokrát predtým.
Dominik Dán sa zaoberal vyšetrovaním zločinov viac ako tridsaťpäť rokov. Osobné kontakty s vrahmi, lupičmi, únoscami a inou „lepšou spoločnosťou" mu umožnili pochopiť nepísané zákony podsvetia. Všetky jeho predchádzajúce knihy vyšli vo Vydavateľstve SLOVART a okamžite sa stali bestsellermi. Podľa románu Červený kapitán bol nakrútený úspešný akčný film. Predaj kníh Dominika Dána už prekročil hranicu jeden a pol milióna výtlačkov. Dáma kontra strelec je autorovým tridsiatym piatym románom.
