SVEDECTVO DOKUMENTOV O AKADEMIKOVI PAVLÍKOVI A TÝCH ĎALŠÍCH

SVEDECTVO DOKUMENTOV O AKADEMIKOVI PAVLÍKOVI A TÝCH ĎALŠÍCH

Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1968
obálka Gita Mihalovičová
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
75-118-68

politika, literatúra faktu, história,
196 s., slovenčina
hmotnosť: 190 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

PREDANÉ

*bib13*

ZO SPRÁVY K. BACÍLKA NA ZASADNUTÍ ÚV KSS 26. APRÍLA 1957

Byro ÚV KSS sa zaoberalo touto skutočnosťou a na žiadosť mnohých delegátov na krajských konferenciách tiež protistraníckym vystupovaním Ondreja Pavlíka, niektorými jeho článkami v Kultúrnom živote, ako aj nesprávnymi vystúpeniami niektorých ďalších súdruhov.

Uznesením byra ÚV KSS bola zriadená komisia, ktorá zistila, že Ondrej Pavlík vyvíja protistranícku činnosť.

Podstata jeho protistraníckej činnosti je v tom, že Ondrej Pavlík nesúhlasil s rozhodnutiami strany pri aplikácii výsledkov XX. zjazdu KSSZ a ako vzor staval aplikáciu uznesení XX. zjazdu KSSZ v Poľsku.

Nesúhlasí s rozhodnutiami celoštátnej konferencie a s vysvetlením súdruha Novotného k procesu so Slánskym.

Vyhlásil, že považuje proces s Husákom za nezákonný a tvrdil, že Husák sa dopustil len určitých politických omylov, a nie zločinu, ďalej, že jeho vystúpenie na ÚV KSS v roku 1951, v ktorom odsúdil činnosť buržoáznych nacionalistov, bolo omylom a že ľutuje, že tak vystúpil.

Ondrej Pavlík šíri medzi kruhmi svojich známych, bratislavských intelektuálov správy, akoby jeho nezvolenie člena byra ÚV KSS súviselo s jeho kritikou, ktorú vyslovil proti niektorým súdruhom, členom ÚV KSS. Toto tvrdenie Pavlíka je vedomým skresľovaním skutočnosti. Ondrej Pavlík nebol volený do byra ÚV KSS preto, že zatajil pred stranou, že v dobe neslobody bol členom HG a zúčastnil sa 14-denného kurzu HM.

Ondrej Pavlík prehlásil na zasadnutí byra ÚV KSS, že má spojenie s určitými súdruhmi v Bratislave, s ktorými rokuje o svojej protistraníckej línii, a na výzvu, aby menoval ľudí, s ktorými diskutoval o svojich nesprávnych názoroch, neodpovedal. Šlo o frakčné spojenie a jeho zatajenie pred stranou.

Ondrej Pavlík vystupoval proti správnosti politiky strany i svojimi článkami uverejňovanými po dohode so súdruhom Špitzerom na stránkach Kultúrneho života. Vo svojom článku o inteligencii snažil sa vraziť klin medzi vedenie strany, robotnícku triedu a inteligenciu a hlásal názory o nadradenosti inteligencie ako tvorcovi teórie marxizmu-leninizmu. Snažil sa dokazovať, akoby protiinteligentské nálady mali legálne pozície vo vedúcich orgánoch strany.

Hoci Ondrej Pavlík poznal uznesenie ÚV KSČ a na uznesení o novom školskom systéme spolupracoval, snažil sa medzi učiteľmi a profesormi svojím vystupovaním a zanášaním svojich pochybností a neplodných diskusií o tomto školskom systéme do verejnej diskusie vyvolať nekľud, pričom ako známy pedagóg nič neurobil pre to, aby sa vyučovanie na školách zlepšilo.

Byro ÚV KSS vyzvalo Ondreja Pavlíka k sebakritike. On, pravda, odmietol predniesť akúkoľvek sebakritiku a vyhlásil že na svojich názoroch trvá.

V dôsledku toho bol Ondrej Pavlík vylúčený zo strany, Byro ÚV KSS uvážilo i situáciu, ktorá vznikla vo Zväze slovenských spisovateľov. Komisia byra ÚV KSS prešetrila tento stav a zistila, že súdruh Juraj Špitzer ako šéfredaktor Kultúrneho života pripustil, aby v Kultúrnom živote boli uverejňované nesprávne názory na politiku strany, a sám niektoré nesprávne názory obhajoval. V dôsledku toho byro ÚV KSS udelilo súdruhovi Špitzerovi pokarhanie a odvolalo

ZAMBOJ, JÁN - PUKANEC

ZAMBOJ, JÁN

PUKANEC
Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia

Osveta, Martin, 1975
prebal Veronika Kramárová
fotografie Otokar Nehera
1. vydanie, 4.000 výtlačkov

monografie
336 s.,  8 s far. fot., 1 mapa, slovenčina
hmotnosť: 835 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky

4,80 € PREDANÉ

*bib13*

SLOVENSKÉ DIVADLÁ V SEZÓNE 1974 - 1975

SLOVENSKÉ DIVADLÁ V SEZÓNE 1974 - 1975
IV. ročenka slovenského profesionálneho divadelníctva (za sezónu 1974-1975)

Tatran, Bratislava, 1976
prebal Róbert Brož
1. vydanie, 2.500 výtlačkov
61-715-76

umenie, divadlo
208 s., + 88 s. obrázkov, slovenčina
hmotnosť: 615 g

tvrdá väzba, papierový prebal
stav: nejaký dobrák vystrihol niekoľko obrázkov, knižničné pečiatky

0,10 € - PREDANÉ

*bib13*

FOLKMAN, IGOR - KĽÚČ NA URČOVANIE TRÁV

FOLKMAN, IGOR
BENKOVÁ, MÁRIA

KĽÚČ NA URČOVANIE TRÁV

Štátne pôdohospodárske nakladateľstvo, Bratislava, 1954
edícia Rastlinná výroba (35)
obálka J. Veneni
1. vydanie, 2.200 výtlačkov

poľnohospodárstvo
232 s., slovenčina
hmotnosť: 316 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

17,00 € PREDANÉ

*bib13*

MAURIAC, FRANCOIS - PÚŠŤ LÁSKY

MAURIAC, FRANCOIS

PÚŠŤ LÁSKY

Bibliotheka, Bratislava, 1933
edícia Žatva (8)
preklad Ján Zaic

beletria, román
217 s., slovenčina
hmotnosť: 270 g

tvrdá väzba
stav: zachovalá

PREDANÉ

*bib13*

Doktor dobre cítil, že predstavy, v ktorých si ľuboval, boly hodne odlišné od obvyklých jeho snov. Keď naraz vyúčtoval so svojou rodinou, pocíti] síce trochu hanby, ale nijakej výčitky — skôr cítil, že je smiešny. Šlo tu len o vonkajšiu hru, v ktorej jeho opravdová podstata nemala podielu. Nie, nikdy nemyslel o sebe, že by mohol byť netvorom a nepovažoval sa za odlišného od ostatných ľudí, ktorí sa stávajú podľa jeho názoru všetci bláznami, keď ostanú sami, bez kontroly druhého.

Ale za týchto osemaštyricať hodín, ktoré prežil v očakávaní tej nedele, cítil dobre, že celou svojou silou ľne k svojmu snu a že tento sen sa mu mení v nádej. Vo svojom srdci počul už ozvenu svojho rozhovoru, ktorý bude mať s tou ženou, a dospel tak ďaleko, že si nevedel predstaviť, aby sa dial inými slovami ako tými, ktoré vymyslel. Neustále opravoval scenario, ktorého text je v tomto dialogu:

— Sme oba, vy i ja, v slepej uličke, Maria. Môžeme len umreť pri stene, alebo sa vrátiť. Vy, ktorá ste nikdy nemilovali, nemôžete ma milovať. Ale aspoň sa odovzdajte cele jednému mužovi, ktorý je ochotný nežiadať nič v odplatu za svoju lásku.

A tu si predstavil, že Maria bude protestovať.

— Vy ste sa zbláznili! A vaša žena? Vaše deti?

— Nepotrebujú ma. Za živa pochovaný má právo, ak môže, pozdvihnúť kameň, ktorý ho dusí. Vy by ste nevedeli zmerať púšť, ktorá ma delí od manželky, od dcéry a syna. Slová, ktoré im hovorím, vôbec k nim nedojdú. Zvieratá zaženú svoje mladé, náhle dorástly. Ostatne samci ich ani najčastejšie nepoznajú. Tieto city, ktoré prežívajú pudové funkcie, sú výmyslom ľudským. Kristus to vedel, keď chcel, aby mu ľudia dali prednosť pred otcami a matkami, keď sa odvážil sa honosiť tým, že prišiel odlúčiť muža od ženy a deti od tých, ktorí ich priniesli na svet.

— Vy vari nechcete byť Bohom?

— Nie som pre vás jeho obrazom? A nevdačíte mi za istý smysel pre dokonalosť? (Tu sa doktor prerušil. „Nie, nie, nevnášajme do toho metafyziku!“)

— Ale vaše postavenie, vaši nemocní? Celý ten váš život dobrodinca... pomyslite si len, aký škandál...

—- Keby som umrel, museli by sa obísť bezo mňa. Kto je nepostrádateľný? A to skutočné odumretie, o ktoré tu ide, to odumretie celému tomu úbohému, zatvorenému a pracovitému životu, by sa stalo vaším vlivom mojím znovuzrodením. Moja žena by si ponechala majetok, ktorý náleží jej. Nemal by som ťažkostí, ako vás uživiť. Ponúkajú mi katedru v Alžíre

GAJDAR, ARKADIJ - TIMUR A JEHO DRUŽINA

GAJDAR, ARKADIJ

TIMUR A JEHO DRUŽINA

Mladé letá, Bratislava, 1985
edícia Klub mladých čitateľov
ilustrácie Jozef Trepáč
8. vydanie, 20.000 výtlačkov
66-068-85

beletria, knihy pre deti,
96 s. slovenčina
hmotnosť: 290 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

1,60 €

*kbts*

Na druhej strane ulice, z priekopy porastenej pŕhľavou, vykuklo päť hláv. Štyri z nich sa hneď aj schovali. Piata, Koľova Kolokoľčikovova, sa omeškala, ale čiasi dlaň ju chlopla po temeni a hlava zmizla.

Strážny Aľoša sa obzrel. Všade bolo ticho, vopchal teda hlavu do otvoru, aby počul, čo sa robí v záhrade.

Od priekopy sa odlepili traja. V nasledujúcom okamihu strážny pocítil, ako ho mochá sila chmatla za nohy a ruky. Nestihol vykríknuť a už odletel od plota.

— Gejka, — zamrmlal, keď nadvihol tvár, — ako si sa sem dostal ?

— Tak, — zasipel Gejka. — A počuj, ani nemukni! Lebo inak úplne zabudnem, že si sa ma zastával.

— Dobre, — súhlasil Aľoša, — ani nemuknem. — A znenazdania prenikavo zahvizdol.

V tej chvíli mu zapchala ústa široká Gejkova dlaň. Čiesi ruky ho chmatli za plecia i za nohy a odvliekli preč.

V záhrade hvizd počuli. Kvakin sa obrátil. Hvizd sa neopakoval. Kvakin sa pozorne obzeral na všetky strany. Teraz sa mu zazdalo, že sa pohlo krovie v kúte záhrady.

— Figúra! — zavolal Kvakin ticho. — To sa ty, chumaj, tam schovávaš?

— Miško! Svetlo! — vykríkol vtom ktosi. — To idú domáci!

Ale neboli to domáci.

Vzadu, v húštine lístia, zažiarilo prinajmenej desať bateriek. Prudko sa hnali na zmätených zlodejov a oslepovali im oči.

— Bite, neustupujte! — skríkol Kvakin, vychvatol z vrecka jablko a šmaril do svetiel. — Vytrhnite lampáše aj s rukami! To ide on . . . Timka!

— Tam Timka, a tu Simka! — zvrieskol Simakov a vybehol z krovia.

A ešte zo desať chlapcov sa vyrútilo od chrbta i zboku.

— Ejha! — zreval Kvakin. — Ale ich je! Chytro za plot, chlapci!

TATARKA, DOMINIK - PRVÝ A DRUHÝ ÚDER

TATARKA, DOMINIK

PRVÝ A DRUHÝ ÚDER

Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1961
edícia Hviezdoslavova knižnica (64)
ilustrácie a obálka Ferdinand Hložník
1. vydanie, 55.000 výtlačkov
63/VIII-8

beletria, román
237 s., slovenčina
hmotnosť: 268 g

tvrdá väzba s prebalom

1,90 € stav: dobrý, prebal ošúchaný *rekry*bels* 

PREDANÉ stav: dobrý, prebal ošúchaný  *bib13*

ŠTVRTÁ KAPITOLA

Krčmár Funlík, francúzsky legionár z prvej vojny, dal si postaviť dedinskými parobkami na Tureckom vrchu chatu-bunker. Udalosti mu dali za pravdu, veď človek, ktorý počíta s každým prípadom, vždy máva pravdu. Záriečí hrozilo bombardovanie, výbuch mosta a z Liptovského Mikuláša utečenci donášali poplašné chýry o znásilňovaní a krádežiach.

— Nech všetko skaza vezme, len nech my zostaneme nažive, — povedal s povznášajúcim pocitom svojej žene na rozlúčku a poberal sa s jedinou dcérou do úkrytu.

— Nech príde, čo má prísť. Ja tu ostanem. Aby si vedel, ostanem. Starý, na Zorku mi dávaj pozor, miláčik. A choďte už. Ja ostanem. Starej babe hádam len nič neurobia, keď prídu.

— Na nás starých nezáleží, — zašeptal svojej žene, ktorá sa začervenala od nežnosti. — Zorka naša, vlas jej nikto neskriví. — Nechať všetko skaze, urobiť gesto, nech, na ničom nezáleží, to človeka niekedy povznáša. Správať sa tak prikazoval mu vlastenecký cit. Ochraňovať si dcéru pred poškvrnou bolo jeho svätou otcovskou povinnosťou. Cítil sa vysoko povznesený, najmä keď vystúpil na Turecký vrch. Bola prvá jar, bolo tu veľmi krásne. Strieborná rieka sa kľukatila do modrej diaľky. Z okresného mesta prišiel mu kmotor, delikatesný obchodník, s mladou ženou. Dopoly vyzlečení odpočívali na slniečku pred chatou. Dobre si bolo oddýchnuť a pripraviť sa na nové časy. Pod sebou mali krásnu dolinu a výhľad do diaľky, ktorý sám osebe povznášal.

Na úsvite ich prebudil otriasajúci výbuch mosta. Funtík s kmotrom vyšli pred kolibu. Mliečna riedka hmla naplnila dolinu ako veľkolepá povodeň. Pod hladinou sa bojovalo, odpovedali si ručné zbrane. Bolo to napínavé divadlo, a už nezaliezli do spacích vakov. Keď opadla hmla, mohli pozorovať boj a hmýrenie v ľudskom mravenisku. Z diaľky a výšky Tureckého vrchu explózie mostov i pre praktických ľudí ukazovali sa ako jedinečné divadlo. Neraňajkovali, zabudli na svoj ranný kalíšok, čo tŕpli, mimovoľne napínaní zvedavosťou, a čakali na ďalší výbuch. Narátali ich päť, zažili päť otrasov. Päť otrasov bolo práve dosť, aby sa praktickí ľudia vymanili spod silného dojmu. Boj nablízku stíchol a vzďaľoval sa. Nastalo ticho, taká prázdnota v hlave i v krajine.

Päť otriasajúcich výbuchov svojou silou zostalo mu ešte v pamäti. Funtík ich odznova porátal, porátal mosty, čo poznal v kraji. Všetky odznova vyleteli, všetky mosty ležali prelomené. Pohľad na železnicu mu čosi pripomenul.

— Vlaky nepôjdu, — pomyslel si, a hneď začal uvažovať ako obchodník. Povedal hlasne: — Kmotor, vieš, čo si myslím? Do zimy sa vlak sem nedostane. Aspoň do zimy.

— Keby len do zimy! Veď kto to spraví? Všade je tak, Nemci všade nechávajú za sebou takúto robotu, — zdôrazňoval kmotor, delikatesný obchodník, horlivo s kmotrom súhlasil, ale sa usmial, keď ho videl rozmýšľať s ustarostenou tvárou a zvedavo očakával, kedy konečne povie múdre slovo.

— Ceny pôjdu hore! — povedal konečne Funtík s námahou. Kmotor naň pozrel ešte posmešnejšie.

MARÓTHY ŠOLTÉSOVÁ, ELENA - VÝBOR ZO SPISOV

MARÓTHY ŠOLTÉSOVÁ, ELENA

VÝBOR ZO SPISOV

Matica slovenská, Turčiansky Sv. Martin, 1936
edícia Čítanie pre meštianske školy (14)

beletria, próza krátka,
164 s., slovenčina
hmotnosť: 123 g

mäkká väzba
stav: dobrý

1,30 €

*bib13*

Sedemdesiat rokov života
Moje deti
Na dedine

NA DEDINE.

(Rozprávka.)

Láska, Bože, láska, kde ťa ľudia berú?

Po horách nerastieš, v poli ťa nesejú.

(Prostonár. pieseň.)

Na skalnatú, hrobľavú ulicu dediny Skalnej svieti since a odráža sa od suchého, žltkavého prachu, že to až oči slepí. Pred bielenými, slamou krytými domkami sedia a stoja ľudia na podstienkach, v sviatočnej záhaľke besedujú, lebo je nedeľňajšie odpoludnie.

Domy, zväčša len o dvoch oblôčkoch do ulice, stavané sú do radu dolu miernym svahom; medzi malými a nepatrnými vyskytujú sa tu i tu väčšie a úhľadnejšie. Pred jedným z týchto na podstení sedí stará mať a varuje malé, belovlasé vnúča. Jej muž i ženatý syn shovárajú sa hen pred dolnými súsedovci s inými chlapmi. Nevesta skočila k horným súsedom a klebetí so ženami. Stará mať je sama s vnúčaťom; ohorenou, vyrobenou rukou hladká jeho jemné vlásky.

Ono ťahá sa zeleným listím, ktoré nezbední chlapci našudili s jablone povedľa stojacej, keď chceli dostať jej nezrelé ovocie, kým domáci boli v kostole.

Z domových dverí vykročí mládenec — neúrečný vzor typu slovenského. Postava silná, vysoká, líca okrúhle, zdravím kypiace, oči belasé, vlasy tmavé, za uši začesané, nakrátko zastrihnuté. Keď v svojom bielom obleku zastal na podstení, zdalo sa, že zajasal sa celý dom. To je Jano Javorovie, najdriečnejší šuhaj dediny.

„Loptoši, čo zas narobili s tou jabloňou!“ za-hundral, zohol sa, nahrnul za priehrštie lístia a hodil ho malému dieťaťu do bielej košieľky, nad čím ono, rúčkami máchajúc, zaplesalo. Potom sa vystrel, napravil klobúk a opasok, a pomknul kabanicu na ľavé plece.

„Kam ideš?“ pýta sa matka, ktorá videla v tom prípravu na odchod.

„Medzi druhých — zabaviť sa“, vetil syn.

„Zabaviť sa pre mňa môžeš, ale s tou maznou klobučníčkinou dajže si pokoj, aby si sa zas nemal okolo nej, ako by iných ani na svete nebolo!“ hovorila matka hromžive.

Janove líca sa tuhšie sfarbily pri nečakanom nápade.

„A prečo by som sa s Marou klobučníkovie nemohol tak zabaviť, ako s hociktorou inou?“

„Keby si sa zabavil s ňou len tak, ako s hociktorou inou, nepovedala by som nič; ale ty iba o ňu chodíš a o iné sa neuchneš.“

Syn uhnul plecom.

„Každý sa najradšej zabaví s tou, ktorá sa mu najlepšie páči.“

„Mal si si ty veru čo vybrať a komu sa dať zblázniť! Maj radšej rozum a vyhoď si ju zo svojej hlavy, kým je ešte čas. Lebo to ti vravím, že tá mojou nevestou nebude! To si zachovaj.“

„A povedzteže mi, prečo, — či máte niečo do jej statočnosti?“

ČAPEK, KAREL - HOVORY S T. G. MASARYKEM

ČAPEK, KAREL

HOVORY S T. G. MASARYKEM
Souborné vydání
Šedesátýtřetí až osmdesátýdruhý tisíc

František Borový, Praha, 1946
Čin, Praha, 1946

autobiografia, životopisy,
354 s., čb fot. čeština
hmotnosť: 590 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, na chrbáte väzby fľak, bez prebalu

3,30 € PREDANÉ!

*bib13*

Slovensko

Já jsem byl vlastně na půl Slovačiskem od malička; můj otec byl Slovák z Kopčan, mluvil slovensky do smrti, aji já jsem mluvil spíš slovensky — nějakého rozdílu mezi Slováky uherskými a moravskými, mezi kterými jsem jako dítě rostl, nebyl jsem si vědom. K nám chodívala z Kopčan babička a mně vždycky přinesla darem široké slovenské gatě — já jsem je oblékal na noc do postele, protože jsem chodil ošacen, jak se říkalo, po pansku. Styk rodiny s Kopčany a Holičem byl častý; v Kopčanech jsem hned v dětství přišel do styku s maďarštinou. V rodině nám uvízlo několik maďarských slov; říkali jsme na příklad halgaš (mlč) a podobně. Jeden, dva výrostci z otcovy rodiny se docela pomaďarštili. Ještě do Prahy za mnou přijížděly sestřenice z Uher. Ve Vídni jsem shledával stopy Slováků, kteří tam kdysi žili, jako Kollár a Kuzmány, který se, myslím, první pokusil o slovenský román.

Když jsem přišel do Prahy, scházívali jsme se my profesoři v hotelu de Saxe; v našich rozpravách jsem zastával názor, že my Češi musíme hledět politicky se spojit se Slováky. Ti druzí, jako Rezek, Goll a právníci Ott a Randa, citovali proti mně Riegra, že otázka Slovenska je causa finita; drželi se historického státního práva: český stát, to jsou de iure jen historické země, Čechy, Morava a Slezsko — Slovenska se zříkali. Proto jsem byl proti tomu výlučnému historismu. Co to vlastně je právo historické? Copak je právo závislé na čase a na tom, zda bylo či nebylo skutečně prováděno? Není právo prostě právem, bez ohledu na to, zda kdy platilo nebo neplatilo? Nemohlo by se i Rakousko a Maďaři proti nám dovolávat práva historického? Neodmítal jsem nikdy právo tak zvané historické, ale slučoval jsem je s právem přirozeným: předně je demokratičtější — právo není zděděná výsada, ale nárok každého národa i každého človeka na svůj život; a za druhé mně šlo o Slovensko — podie historického státního práva bychom musili Slovensko nechat Maďarům. A nakonec mně právo historické bylo nesympathické jako plod porevolučního reakčního Německa. Mladočeši se správně ve svých počátcích dovolávali práva přirozeného vedle historického. Byli i tehdy u nás slovakofilové jako Heyduk a jiní, bylo to vědomí národní jednoty nebo bratrství, ale byla to víc literatura než politika; odvodit z toho důsledky politické, to si netroufali. V tom se jevil ještě duch Kollárův, kterému stačila nezávislost národní a kulturní — o samostatnosti politické se jemu a vrstevníkům nesnilo.

Mně šlo tenkrát především o to, aby Češi a Pražané Slovensko skutečně poznávali: zpívat slovenské písně, to mně nestačilo. Proto jsem se, když jsme se ujali Času, staral, aby tam byla pravidelná slovenská rubrika. Taky jsem k sobě zval slovenské studenty, byl to, tuším, Kukučin, Šrobár a jiní; už koncem let osmdesátých jsem si našel pravidelný letní byt na Bystřičce u Turčanského Svatého Martina, vědomě proto, abych sám poznal blíž Slováky aji mohl na ně působit. Tam jsem býval déle než deset let.

Tehdy byl i Hurban-Vajanský čechofilem, teprve později podlehl tomu blouznivému rusofilství, kdy čekal spásu Slováků jen od Ruska. Měl jsem přátelské styky s ním, Škultétym a s jinými; do Martina docházeli i jiní Češi, malíř Věšín, jaksi oficiální malíř Slováků, Schwaiger — i Ignáta Herrmanna jsem poznal na Bystřičce. V Mošovcích mě chtěli sebrat maďarští žandáři, když jsem tam hovořil o Kollárovi na místě, kde stával jeho rodný dům.

Koncem devadesátých let byla schůze Slováků v Martině; oposice, mladší křídlo, Šrobár, Makovický a Ráth, zašli ke mně na Bystričku; mluvil jsem s nimi o slovenském programu, o práci kulturní a politické —

SLOVENSKÉ DIVADLÁ V SEZÓNE 1971 - 1972

SLOVENSKÉ DIVADLÁ V SEZÓNE 1971 - 1972
I. ročenka slovenského profesionálneho divadelníctva (za sezónu 1971/1972)

Tatran, Bratislava, 1973
prebal Róbert Brož
1. vydanie, 2.500 výtlačkov
61-379-73

umenie, divadlo
248 s.,  čb obr., slovenčina
hmotnosť: 546 g

tvrdá väzba, papierový prebal
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,00 € PREDANÉ

*bib13*

SLOVENSKÉ DIVADLÁ V SEZÓNE 1972 - 1973

SLOVENSKÉ DIVADLÁ V SEZÓNE 1972 - 1973
III. ročenka slovenského profesionálneho divadelníctva (za sezónu 1972/1973)

Tatran, Bratislava, 1974
prebal Róbert Brož
1. vydanie, 2.500 výtlačkov
61-536-74

umenie, divadlo
250 s.,  čb obr., slovenčina
hmotnosť: 464 g

tvrdá väzba, papierový prebal
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,00 € PREDANÉ

*bib13*

SLOVENSKÉ DIVADLÁ V SEZÓNE 1973 - 1974

SLOVENSKÉ DIVADLÁ V SEZÓNE 1973 - 1974
III. ročenka slovenského profesionálneho divadelníctva (za sezónu 1973-1974)

Tatran, Bratislava, 1975
prebal Róbert Brož
1. vydanie, 2.500 výtlačkov
61-631-75

umenie, divadlo
176 s., + 96 s. obrázkov, slovenčina
hmotnosť: 620 g

tvrdá väzba, papierový prebal
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,00 € PREDANÉ

*bib13*