VÁMOŠ, GEJZAATOMY BOHA
román vo dvoch dieloch
kniha prvá
Leopold Mazáč, Praha - Bratislava, 1934
Edícia mladých slovenských autorov, EMSA (16)
obálka A. V. Hrska
3. vydanie, 3.000 výtlačkov
beletria, román
260 s., slovenčina
hmotnosť: 319 g
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, bez voviazanej obálky, na predsádke meno majiteľa a rok
12 € za oba diely PREDANÉ
*H-7-1*
BOJ
Boh rozsypal po zemi i po vodách svoje atomy. Rozhojnil organický život. Toto žitie bolo jednoduché. Potrava na mieste, pravá nesmrteľnosť, lebo živé atomy sa stále štepily a množily.
Boh sa však nudil. Nebavil ho tento spôsob života. Preto chcel boj. Naštval atomy proti sebe, aby sa ubíjaly. Ba nechal z nich utvoriť organizované, súdržné spolky. Spôsob boja u týchto klbiek
atomov bol už zaujímavejší. A Boh šiel ďalej. Naštval na tie klbká — zvieratá, jednotné, rozsypane žijúce atomy, ale naštval i tie celky proti sebe. Zariadil ich život tak, že musely svojich živých druhov napádať a zožierať, aby sa samy pri živote udržaly. A tak podmienkou žitia jedného stala sa smrť druhého.
Nad nehybnou lávou, nad mrtvými skalami rozpútal sa nekonečný, zúfalý boj živých, ktorých božský rozmar odsúdil. Všetko to hynulo, kapalo, ale ich spád bol proplietaný stálym divokým zápasom, až do poslednej chvíle. Nebolo živého tvora, či už jednobunečného, či už složitejšieho celku zvieraťa, ktorý sa mohol pokojne chýliť ku konečnému rozpadu. Žrala sa tráva, vyhrabávali sa červi, vychytaly sa ryby, prenasledovali sa vtáci a vraždily sa zvieratá.
A tento boj stával sa stále a stále rafinovanejším. Boha tento chaotický, nesmyselný zápas svojich rozsypaných i soskupených atomov ešte vždy nebavil. Preto si vytvoril najkrutejší, najnásilnejší a najmazanejší typ bojovných klbiek: človeka.
Kým jeho živým bratom spôsob zápasu obmedzil, kým boli oni len úbohými automatmi, zatiaľ človeku dal široké možnosti. Boh dal človeku z klbka svojej nekonečnej chytrosti jedno vlákienko, uvoľnil mu jednu cestičku, na ktorej mu dovolil poihrávať si, trepovať sa bezuzdne. V pomere k ostatným živým tvorom dovolil mu všetko, najkrajnejšiu krutosť podrývať životy týchto bytostí.
Všetko, k čomu len človeka pripustil, čo mu len do ruky dal, slúžilo vždy len k podmaneniu sveta, k rafinovaným a zdokonaleným spôsobom získania výživy a k chráneniu vlastného, biedneho, mäkkého neodolného tela.
A človek všetkých živých tvorov zotročil. Žiadna forma života mu neodolala. Až na jednu.
Boly to Atomy Boha neslúčené, rozsypané.
A najväčším okamžením v živote človeka, v celom jeho jestvovaní na zemi bolo to, keď mu Boh dal do ruky mikroskop, ked ľudské oko prvý raz uvidelo jednotný živý atom. Keď mu prvý raz bolo dané na vedomie, že sám je složený z takýchto nesčíselných, podivuhodne chytre i poľutovaniahodne zbytočne soskupených živých Atomov Boha.
A ten z ľudí, ktorý prvý raz uvidel, ktorému prvý raz bolo dané nahliadnuť do mechanizmu života, tento najzaslúženejší človek sveta, ktorý objavil najväčšiu záhadu živých bytostí, — ten je najskvelejším výkvetom ľudského plemena, najväčší Jeho zasvätenec zo živých tvorov, — tento človek dívajúci sa do mikroskopu je: — lekár.
Vtedy sa splnilo poslanie človeka na zemi, vtedy našlo svoj smysel soskupenie atomov Boha v túto složitú, divnú formu. Vtedy dostal človek do ruky najväčšiu zbraň, k ovládaniu ostatných tvorov a jako konečnému účelu jeho poslania na zemi: zabával krutého, nudiaceho sa Boha.
Boh, tým, že dal človeku uvidieť jednobunečnú podstatu života, urobil ho vládcom všetkých živých bytostí i rozsypaných atomov — bakterií a korektorom vlastného složitého tela.
Najneslýchanejší, najdokonalejší výkvet ľudskej kultúry — lekár — však neni ešte vládcom a korektorom dokonalým.
