VERNE, JULES
CESTA NA MESIAC
(De la Terre á la Lune - Autour de la Lune)
Mladé letá, Bratislava, 1971
edícia Knihy J. Verna
preklad Ružena Jamrichová
ilustrácie Milan Veselý
doslov Jozef Fraňo
3. vydanie, 23.000 výtlačkov
66-140-71
beletria, román, scifi,
302 s., slovenčina
hmotnosť: 515 g
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, bez prebalu, knižničné pečiatky
2,50 € PREDANÉ
*trsos*
XX. kapitola
Útok a odveta
Touto príhodou akoby sa skončila diskusia. Ťažko by bol niekto našiel lepšie záverečné slovo. A predsa, keď vlna nadšenia opadla, ozval sa zvučný prísny hlas:
— Teraz, keď rečník popustil uzdu fantázii, azda sa láskavo vráti k pôvodnej téme, menej bude teoretizovať a bude hovoriť skôr o praktickej stránke výpravy?
Všetky pohľady sa obrátili na hovoriaceho. Bol to chudý, suchý človek s energickou tvárou a bujnou, po americky ostrihanou bradou. Vďaka vir-varu v zhromaždení postupne sa dostal až do prvého radu. Tam, s rukami skríženými na hrudi, iskriacim smelým zrakom neprestajne pozoroval hrdinu mítingu. Keď vyslovil svoju žiadosť, odmlčal sa, akoby ho ani zamak nemýlili tisíce pohľadov upierajúcich sa naňho, ani popudené šomranie, vyvolané jeho slovami. Keďže odpoveď neprichádzala, zopakoval otázku rovnako jasne a zreteľne a potom dodal:
— Zišli sme sa tu, aby sme sa zapodievali Mesiacom, a nie Zemou.
— Máte pravdu, pane, — súhlasil Michel Ardan, — diskusia odbočila. Vráťme sa k Mesiacu.
— Pane, — ozval sa neznámy, — predpokladáte, že Mesiac je obývaný, nuž dobre. Ale ak jestvujú Seleniti, tak určite nedýchajú, lebo, upozorňujem vás na to vo vašom vlastnom záujme, na povrchu Mesiaca niet ani najmenšej molekuly vzduchu.
Pri tomto tvrdení pohodil Ardan plavou hrivou. Pochopil, že sa medzi ním a týmto neznámym rozpúta boj, zatínajúci do živého. Teraz sa uprene on zadíval naňho a povedal:
— Ach! Vraj nieto vzduchu na Mesiaci. A kto to tvrdí, prosím vás?
— Vedci.
— Naozaj?
— Hej, naozaj.
— Pane, teraz žarty bokom — ozval sa Michel. — Hlboko si ctím vedcov, ktorí voľačo vedia, ale hlboko opovrhujem vedcami, ktorí nevedia.
— Poznáte nejakých z tej druhej kategórie?
— Akoby nie. Vo Francúzsku istý vedátor tvrdí, že z matematického hľadiska vták nemôže lietať, a iný zas svojimi teóriami dokazuje, že ryba nemôže žiť vo vode.
— O tých nejde, pane. Mohol by som citovať mená, ktoré by ste určite nezavrhli a ktoré by dokazovali môj výrok.
— Nuž, pane, potom ma privediete do hlbokých rozpakov, ale ako nevedomec sa veľmi vďačne dám poučiť.
— Prečo sa zaoberáte vedeckými otázkami, keď ste ich neštudovali? — spýtal sa neznámy dosť nevraživo.
— Prečo? — zopakoval Ardan. — Pretože udatný je vždy ten, kto netuší nebezpečenstvo. Máte pravdu, nič neviem, ale táto slabosť je práve mojou silou.
— Vaša slabosť hraničí so šialenstvom, — zvolal neznámy nasršene.
— To nič, — prikývol Francúz, — ak ma zavedie až na Mesiac.
Barbicane s kolegami dobreže očami neprestrelili votrelca, ktorý sa tak bezočivo miešal do ich podujatia. Nikto ho nepoznal, a predseda, neveľmi si istý výstrelkami príliš otvorenej diskusie, pozeral s obavami na svojho nového priateľa. Zhromaždenie napäto a znepokojene sledovalo šarvátku, upozorňujúcu na nebezpečenstvá, ba až na úplnú nemožnosť výpravy.
— Pane, — ozval sa Ardanov protivník, — početné a neodškriepiteľné dôkazy dosvedčujú, že okolo Mesiaca niet ovzdušia. Ba dovolím si tvrdiť, že ak tam atmosféra voľakedy jestvovala, bola by ju Zem musela pritiahnuť. Ale radšej by som dôvodil vecnými, neodškriepiteľnými faktami.
— Dôvoďte, pane, — odvetil Michel Ardan vybrane zdvorilo, — dôvoďte, koľko sa vám páči!
— Dobre viete, — začal neznámy, — že svetelné lúče prechádzajúce vzduchom odchyľujú sa z rovnej cesty, čiže sa lámu. Nuž teda, keď Mesiac zacláňa hviezdy, nikdy ich lúče, dotýkajúc sa okraja mesačného kotúča, nevykazujú ani najmenšiu odchýlku, ani najmenší náznak, že by sa lámali. A teda je očividné a logické, že Mesiac nie je obklopený vzdušným obalom.
Všetky pohľady sa upierali na Francúza. Keby pripustil, že poznámka je správna, vyplynuli by z toho aj neúprosné následky.
— Naozaj, — odvetil Michel, — to je váš najlepší argument, nevravím, že jediný, a vedcovi by sa naň možno ťažko odpovedalo. Ja však vám poviem iba to, že nemá absolútnu platnosť, lebo predpokladá, že uhlový priemer Mesiaca je presne určený, čo však nie je pravda. Ale poďme ďalej a radšej mi povedzte, milý pane, či pripúšťate, že na povrchu Mesiaca sú sopky? — Vyhasnuté áno, ale aktívne nie.
— Dovoľte mi však veriť, pričom nevybočím z hraníc logiky, že tieto sopky boli niekedy činné.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
... posledná veta ...
A keďže patrí k americkej náture, že v obchode všetci predvídajú všetko, teda aj krach, ctihodného Harryho Troloppa vopred vymenovali za súdneho komisára, a Francisa Daytona za konkurzného zástupcu.
LEŠČENKO, G. J.
