OBHLÍDAL, FRANTIŠEK - DRAVCI

OBHLÍDAL, FRANTIŠEK

DRAVCI
Příručka k určování našich dravců zejména v přírodě

Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1957
edícia Lesnická knihovna
fotografie Zdeněk Kux
ilustrácie  Vojtěch Vokolek, Václav Fábera
obálka F. V. Danihelka, Anna Vamberská
1. vydanie, 7.000 výtlačkov

biológia, zoológia, príroda, príručky,
102 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 116 g

mäkká väzba
stav: dobrý

9,00 € PREDANÉ

*regihu* in *H-kris*FR

HÁJEK, VLADISLAV - URČOVÁNÍ STÁŘÍ A POHLAVÍ PĚVCŮ

HÁJEK, VLADISLAV

URČOVÁNÍ STÁŘÍ A POHLAVÍ PĚVCŮ

Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1978
edícia Knihovna MOS (3)
ilustrácie Dan Bárta
obálka Ivan Urbánek
1. vydanie, 2.000 výtlačkov

zoológia, biológia, príroda, príručky,
247 s., čeština
hmotnosť: 300 g

mäkká väzba
stav : dobrý

12,00 € PREDANÉ

*regihu* in *H-2-9*

LOFTIN SNELL, TEE - THE WILD SHORES: AMERICA´S BEGINNINGS

LOFTIN SNELL, TEE

THE WILD SHORES: AMERICA´S BEGINNINGS

National Geography Society, 1983
fotografie Walter Meayers Edwards
ilustrácie Louis S. Glanzman
2. vydanie

publikácie obrázkové, príroda,
204 s., far. fot., angličtina
hmotnosť: 1596 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,90 € *kamag*  DAROVANÉ mipet

To the wild and unknown shores of a new world, hesitantly at first, then with growing expectations, came Europe's adventurers and dispossessed, saints and sinners, farmers and traders, poor hoping to get rich, and rich hoping to get richer. The people who followed Columbus were ill-equipped to start new lives on a continent whose hazards and dimensions they knew only vaguely. A century of trial, often ending in failure, gave them experience in settling the "newfound land." National Geographic writer Tee Loftin Snell journeyed first to Europe to seek out origins of America's early settlers. Then she traveled the coasts of North America, searching into the places where the French, Spanish, English, Dutch, Portuguese, Swedes, Germans, and Russians gained footholds on the land. In The Wild Shores: America's Beginnings, we experience both the triumph and the tragedy of early settlements. William Bradford, leader of the Pilgrims, wrote of the joy the men and women felt when they reached Cape Cod and "set their feet on the firm and stable earth." But for the Pilgrims, as for so many others, the joy was short-lived: "What could they see but a hideous and desolate wilderness full of wild beasts and wild men...and a mighty ocean...to separate them from all the civil parts of the world." The high adventure of America's beginnings is illustrated by the paintings of Louis S. Glanzman and by artwork of the time; the settings are presented through maps, and through a selection of photographs by Walter Meayers Edwards. 

GAISLER, JIŘÍ - ZA OPONOU PŘÍRODY

GAISLER, JIŘÍ

ZA OPONOU PŘÍRODY

Panorama, Praha, 1985
edícia Knihy o přírodě
ilustrácie Jan Dungel
prebal Milan Jaroš
1, vydanie, 27.000 výtlačkov
11-024-85

biológia, príroda
164 s., 75 far. fot., 8 far. il., 33 čb il., čeština
hmotnosť: 510 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu, knižničné pečiatky

0,90 € darované

*bib10*

Stále častěji uvažujeme, že je třeba přírodu chránit, aniž si uvědomujeme, že bez ní bychom ani nemohli existovat. Tato kniha seznamuje čtenáře s hierarchií přírodních jevů a v hrubých rysech načrtává nejdůležitější procesy, souvislosti a vztahy, jimiž se hospodářství přírody řídí. Jejím cílem je přispět k tomu, aby se ekologické myšlení dostalo do povědomí co nejširšího okruhu lidí.

Na mnoha místech v Římě čteme zkratku S.P.Q.R. Znamená latinská slova Senatus Populusque Romanus - senát a lid římský. Slovo lid, populus, je základem termínu populace. Populace tedy původně představuje soubor lidí, například obyvatel určitého státu, příslušníků jednoho národa, etnické skupiny, anebo lidi spojené bydlištěm či pracovní činností, třeba městská populace, zemědělská populace. Tento demografický pojem si vypůjčilo mnoho dalších oborů, i tak vzdálených jako třeba matematika. V astronomii se mluví o populaci hvězd. Vždy jde o nějaký relativně stejnorodý soubor prvků. Vysvětlili jsme si už dříve, jak tento pojem chápe ekologie. Připomínám jen, protože se v tom někdy chybuje, že všichni příslušníci určité populace musejí patřit témuž druhu. Říkáme, že populace je homotypický soubor jedinců. Příslušníci tohoto souboru se nicméně navenek mohou dost lišit. Populace totiž zahrnuje nejen dospělé jedince, ale i všechna vývojová stadia jako vajíčka, larvy, kukly a mláďata.

Než si povíme o ekologických charakteristikách populace, musíme se aspoň krátce podívat na genetické pozadí, jež rozhodujícím způsobem podmiňuje vlastnosti každé populace. Každý příslušník populace je vybaven souborem dědičných vloh, jenž se označuje jako genotyp. Tato genetická informace je na první pohled neviditelná, lze ji však zkoumat prostřednictvím jednotlivých fenotypů. Fenotyp je soubor zevně patrných znaků určitého jedince, které jsou výsledkem interakce mezi jeho genotypem a vlivy okolních prostředí. Nemusí to být jen znaky morfologické jako velikost, tvar těla nebo stavba jednotlivých orgánů. Součástí fenotypu jsou i vnitřní fyziologické pochody nebo projevy chování. Fenotyp je realizací genotypu, která může být modifikována působením vnějších ekologických faktorů.

Řekli jsme už, že populace je jen relativně stejnorodý soubor. Vyznačuje se tedy určitou variabilitou, to znamená, že její příslušníci nejsou absolutně stejní. Kdyby byli stejní, byl by soubor dědičných vloh čili genů celé populace, totožný s genotypem každého jedince. Každá přírodní populace zahrnuje však větší počet genotypů. Tyto genotypy jsou určeny frekvencí alel. Definovat alely není snadné, nechceme-li se pouštět do obšírnějšího výkladu o genetice. Snad postačí vysvětlení, že alely představují dva geny uložené na tomtéž místě (říká se mu locus) dvou homologických chromozómů, tedy chromozómů jednoho páru. Alely jsou dvě dědičné vlohy ovlivňující týž znak, ale každá z nich ovlivňuje tento znak jinak než druhá, například aby květy byly bílé nebo červené, plody hladké nebo svraskalé apod. Soubor genů a jejich kombinace v celé populaci představují genofond této populace. Projevem genofondu jsou pak všechny vlastnosti populace a také její tvarová rozrůzněnost čili polymorfismus. Důležitou vlastností populace organismů je také to, že si jedinci uvnitř této skupiny mohou vyměňovat genetické informace.

Stejně jako jedinec i celá populace vzniká, roste, diferencuje se, stárne a zaniká. U organismů, které se pohlavně rozmnožují, můžeme teoreticky uvažovat nebo i laboratorně vytvořit situaci, kdy populaci tvoří přesně definovaný sled generací. Řekněme, že populace začíná jako soubor zygot, oplodněných vajíček. Tato populace zygot tvoří počátek první generace. Oplodněná vajíčka se začnou rýhovat, vzniknou embrya, vyvíjejí se, posléze se narodí mladí jedinci. Mláďata rostou, pokračují ve vývoji, až se z nich stanou dospělci. Během tohoto vývoje první generace však část zygot zahyne. Také některé zárodky zahynou, podobně i mláďata. Uhynou i někteří dospělí jedinci dříve, než se mohou zapojit do rozmnožování, jiní sice žijí, ale z různých důvodů se nerozmnožují. Pro další osud populace je rozhodující ta část dospělých jedinců, která se zapojí do rozmnožovacího procesu: to je reprodukční složka populace. Tito samci a samice vytvoří ve svých pohlavních žlázách zárodečné buňky, gamety. Velká většina těchto gamet, zejména samčích spermatozoidů, opět zahyne. Jen malá část z nich navzájem splyne, aby vytvořily soubor zygot, počátek druhé generace.

Při všech přechodech z jednoho stadia k dalšímu se uplatňuje přirozený výběr čili selekce. Tento výběr preferuje genotypy, které mají z různých důvodů větší pravděpodobnost přežít nebo uplatnit se v rozmnožovacím procesu než jiné genotypy. Poněvadž žádná, ani umělá populace nežije ve vakuu, uplatňují se při selekci vnější faktory, u přírodních populací samozřejmě i vlivy jiných populací, tedy jiných souborů organismů. Při přechodu z jedné do další generace se navíc mohou uplatnit náhodné změny v genotypech, mutace. Mutace postihují především zárodečné buňky. Takto dochází v souladu s působením - nebo chceme-li s tlakem -vnějších faktorů k evolučním změnám celé populace. Tímto zjednodušeným nástinem zakončíme náš letmý pohled do populační genetiky.

Ekologické charakteristiky populace lze popsat, nebo je vyjádřit jako statistické funkce. V každém případě jsou to však výhradní vlastnosti celé skupiny a nikoli charakteristiky jedinců v této skupině. Jednou ze základních vlastností každé populace je její hustota. Hustota populace je velikost populace ve vztahu k nějaké jednotce prostoru. Podle toho o jaké oragnismy jde a v jakém prostředí tyto orga-

BÁRTA, VLADIMÍR - NÍZKE TATRY

BÁRTA, VLADIMÍR
DEMUTH, KAROL

NÍZKE TATRY

Osveta, Martin, 1986
predslov Ladislav Chudík
text Fedor Mikovič
fotografie Vladimír Bárta, Karol Demuth
prebal Jozef Michaláč, Karol Demuth
1. vydanie, 45.000 výtlačkov
70-056-86

publikácie obrázkové, monografie, príroda,
160 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 1036 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: veľmi dobrý, neautorské venovanie

2,50 € PREDANÉ

*svama* in *H-2-2*

Hory odjakživa priťahovali ľudí svojou majestátnosťou, tajomnosťou, bohatstvom a krásou. Vyzývali predchádzajúce pokolenia, a pravdaže aj súčasníkov, k pokore pred nimi — ale i k poznávaniu. Ľudia a hory vždy patrili k sebe.

Tento vzťah sa osobitne vyhranil u nášho človeka. Pretože bez vrchov, ktoré ho zo všetkých strán obklopujú, by bol chudobnejší. Ani nie tak materiálne, ako skôr citovo, duševne, národne. Vrchy našich predkov stmeľovali, vychovávali k odolnosti, nepoddajnosti, hrdosti, dávali im skromnú obživu, útechu, no i útočište v časoch najťažších. Takýmto vari najtypickejším slovenským horstvom sú Nízke Tatry, ktoré sú akoby epicentrom Slovenska zemepisného, historického, národného, politického, kultúrneho či športového. Nízke Tatry, aj keď nie sú najvyšším horstvom u nás, majú mnohé prednosti — sú najrozsiahlejším chráneným územím v ČSSR, pramenia tu najvýznamnejšie slovenské rieky, v ostatnom čase sú najvyhľadávanejším lyžiarskym a turistickým strediskom, územie má najbohatší krasový systém v SSR, Nízke Tatry sú najbohatšou bázou drevnej suroviny u nás... Možno práve tieto momenty viedli redaktora banskobystrického štúdia Československého rozhlasu Vladimíra Bártu a jeho spolupracovníka Karola Demutha k rozhodnutiu fotograficky stvárniť toto horstvo. Aby dielo bolo čo najjednotnejšie a najkompaktnejšie, prizvali si na napísanie textov ďalšieho spolupracovníka Fedora Mikoviča, ktorý dôverne pozná Nízke Tatry z iného pohľadu. Takýto vyvážený tím, ktorý spája nielen osobné priateľstvo, ale aj rovnaké predstavy o dobrej knihe, pripravili dielo, ktoré je v mnohom nové i novátorské a v oblasti obrazových publikácií znamená určitý prínos. Kniha je postavená na kontraposte textovej a obrazovej zložky.

Kým fotografia je obsahovo zameraná na krajinu, texty približujú ľudí, čo tu, v Nízkych Tatrách, žijú a pracujú. Sú to typy, ktoré predstavujú určité profesionálne a osobnostné zameranie. Tento pohľad z dvoch uhlov nie je náhodný. Autori takto chceli predstaviť horstvo komplexne, maximálne využiť vyjadrovacie možnosti dvoch umeleckých prostriedkov — fotografie a písaného slova. Pritom fotografie a texty majú zároveň mnoho spoločného — miera štylizácie je v oboch prípadoch rovnaká — autori si vyberajú to podstatné, typické. Nevyhýbajú sa však ani špecifickým, ojedinelým motívom, neopakovateľným náladovým záberom, pretože chcú predstaviť horstvo živo, plasticky a v nezvyčajných klimatických a svetelných podmienkach.

Podľa horizontálneho členenia má dielo účelnú a premyslenú kompozíciu. Kniha je rozdelená na osem častí, ktorými je horstvo rovnomerne rozdelené geomorfologicky i z hľadiska základných záujmových sfér spoločenského využitia. Epicentrom každej časti sú známe vrchy (Kráľova hoľa, Veľký bok, Ďumbier atď.), ktoré nie sú len výraznou horopisnou jednotkou, ale zároveň symbolizujú danú oblasť z hľadiska historického, hospodárskeho, kultúrnospoločenského. Aj sled kapitol — od východu na západ — je logický. Kniha sa začína kapitolou Kráľova hoľa. Tento vrch je spojený s dávnejšou históriou Slovenska ako symbol národného a politického uvedomovania. Putovanie po Nízkych Tatrách sa končí na Prašivej, ktorá zasa symbolizuje významný medzník našich novodobých dejín, odkiaľ sa po vysadení sovietskych desantov rozhorieval plameň Povstania.

Aj keď autori chceli ukázať v knihe čo najviac, nemohli predstaviť všetky zaujímavosti tohto nevšedného horstva. Preto nech sa táto publikácia stane aspoň impulzom k osobnému poznaniu krás a hodnôt nízkotatranskej prírody i ľudí, ktorí uprostred nej žijú. 

INTO THE WILDERNESS

INTO THE WILDERNESS

National Geographic Society, Washington, 1983
foto Lowell Georgia
ilustrácie H. Tom Hall
2. vydanie

publikácie obrázkové, cestopis, Kanada, príroda
208 s., far. fot., angličtina
hmotnosť: 697 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

1,50 €

*kamag* in **S6Z**

FILOVÁ, BOŽENA - SLOVENSKO 3. (II.) - ĽUD

FILOVÁ, BOŽENA

SLOVENSKO 3. (II.) - ĽUD

Obzor, Bratislava, 1975
1. vydanie, 40.000 výtlačkov
obálka Róbert Brož
65-002-75

encyklopédie, príroda, história, folklór,
488 s., čb a far. fot.
hmotnosť: 1584 g

tvrdá väzba s prebalom

7,90 € stav: dobrý, pečiatky v knihe *trsos**his*
8,90 € stav: dobrý *juriv*

Akademik Jiří Horák vo svojom posudku označil Slovenskú ľudovú kultúru za dielo základného európskeho významu, za prvý súhrnný obraz života slovenského ľudu, presvedčujúci, čo naši predkovia prevzali zo spoločného indoeurópskeho dedičstva a ako ho pretvárali samostatne alebo v spolupráci so susednými národmi.

V tejto publikácii sledujeme hmotnú kultúru od primitívneho štádia cez vývoj poľného hospodárstva, domáckej výroby a remesiel až po staviteľstvo, stravu, odev, spoločenský a rodinný život. Prvá kapitola sa zaoberá zberným a koristným hospodárstvom, druhá spôsobmi obrábania pôdy, pestovaním plodín a okopanín, vinohradníctvom, ovocinárstvom, chovom dobytka, lúčnym hospodárstvom a pastierstvom, tretia — o domáckej a remeselnej výrobe — hrnčiarstvom, džbankárstvom, sklárstvom, košikárstvom, tkáčstvom, čipkárstvom, výšivkárstvom, farbiarstvom, spracúvaním kožušín, textilných vláken, výrobou z kovov a dreva, pričom sa pri jednotlivých remeslách uvádza vždy technologický postup. Široký záber si vyžadovala problematika ľudového staviteľstva a bývania. V prehľade o stravovaní vychádza autor z historických a geografických podmienok, ktoré ovplyvnili stravu nášho ľudu a jej úpravu. Odev širokých vrstiev autorka skúma síce predovšetkým v ľudovom prostredí, v jeho typickosti, ale všíma si aj jeho vzťah k odevu iných spoločenských vrstiev. Pokiaľ ide o spoločenský a rodinný život, autorka sa neuspokojuje iba s historickým vývinom rodinnej inštitúcie, typizuje monogamnú rodinu roľnícku, kovoroľnícku, robotnícku a objavuje nové črty dnešnej vidieckej rodiny.

V oblasti duchovnej kultúry autori spracúvajú zvyky a obrady, poverové predstavy o prírode a nadprirodzených bytostiach; liečenie, ľudovú slovesnosť, tance, piesne a výtvarné prejavy. Materiál o ľudovej slovesnosti roztriedil autor podľa príslušných folklórnych žánrov. Zdôraznil tie, ktoré si zachovávajú v ľudovej tvorbe centrálne postavenie: rozprávku a pieseň. Kapitola o piesni a hudbe obsahuje charakteristické znaky ľudového hudobného prejavu, štrukturálnu analýzu piesní, ako aj opis hudobných nástrojov, ktoré sa dosiaľ vyrábali a používali na Slovensku. V rámci tanečno-zemepisného obrazu Slovenska dozvedáme sa nielen o základných skupinách slovenských tancov a ich motivickom bohatstve, ale aj o vplyvoch inonárodných kultúr na náš tanec. V poslednej kapitole autorka sleduje vývin záujmu o ľudové umenie, hľadá jeho vzťahy k profesionálnemu umeniu, najmä úžitkovému, i vzťahy ku konzumentovi.

PLESNÍK, PAVEL - SLOVENSKO 3. (I.) - ĽUD

PLESNÍK, PAVEL

SLOVENSKO 3. (I.) - ĽUD

Obzor, Bratislava, 1974
1. vydanie, 40.000 výtlačkov
obálka Róbert Brož
65-038-74

encyklopédie, príroda
736 s., čb a far. fot.
hmotnosť: 2345 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

9,90 €

*juriv*

Publikácia sa delí na dve časti: hospodárstvo a spoločnosť.

Úvodná stať Geografia priemyslu svedčí o mohutnom rozvoji priemyselnej výroby na Slovensku a prináša konkrétne údaje o pracovných silách, surovinách, rozložení priemyslu podľa odvetví a sortimentov, o vymedzení priemyselných rajónov a zvláštnostiach ich štruktúry. Ďalšie kapitoly prvej časti knihy podrobne informujú o priestorovom rozložení hospodárstva, o využití pôdy, rozložení kultúr, lesnom hospodárstve, o vplyve socialistickej industrializácie na zmeny v rozlohe lesov, ornej pôdy, lúk, pasienkov, záhrad a vinohradov, o pestovaní lesa a jeho zložení podľa drevín, vekovej skladby, zásob drevovej hmoty, jej ťažby, o rastlinnej a živočíšnej výrobe v poľnohospodárstve podľa hektárových výnosov i jednotlivých plodín, resp. druhov domácich zvierat, o zmenách v štruktúre výroby vyvolaných socialistickým poľnohospodárstvom, o vybavenosti slovenského územia dopravnými prostriedkami (cesty, železnice, výťahy, letiská, riečna doprava, elektrická sieť), o stave obchodu a cestovného ruchu. Všetky tieto geografické javy podávajú autori vo vývinových tendenciách a v prísnej spätosti nielen s prírodnými podmienkami, ale aj s hospodárskym a politickým vývojom.

Osobitná kapitola je venovaná ekonomickému vývinu Slovenska, najmä jeho dynamickému hospodárskemu rozvoju v podmienkach socialistickej výstavby

Kapitoly druhej časti publikácie dávajú čitateľov syntézu geografie obyvateľstva a sídelnej geografi Slovenska. Objasňujú, ako sa v priebehu dejín menia podmienky osídlenia na slovenskom území, ako ich ovplyvňovali výrobné pomery, analyzujú počet hustotu obyvateľstva, jeho pohyby v niekoľkých rezoch, všímajú si zmeny v štruktúre mestského i vidieckeho obyvateľstva, jeho vekové a národnostné zloženie, sociálnu skladbu a zamestnanie, zoskupovanie do sídel; napokon určujú ich polohu, veľkosť, pôdorysné a funkčné typy, zákonitosť vývoja, pri mestách aj vnútorné členenie, vybavenosť službami vo vzťahu k zázemiu. Nezabúda sa ani na urbanizácii Slovenska.

Problematikou socialistického štátu a socialistickej spoločnosti na Slovensku sa zaoberá sedem statí rozoberajúcich vývin politickej štruktúry a súčasne spoločenskú organizáciu. Charakterizujú sa v nich orgány štátnej správy, správne a územné členenie politická organizovanosť, ochrana spoločnosti, vývoj a stav sociálnej politiky. Osobitnú pozornosť si vynútila vysoká úroveň zdravotníctva na Slovensku.

Pôsobivosť jednotlivých kapitol tejto publikácie ktorá ako celok dokumentuje búrlivý rozvoj socialistického Slovenska, zvýrazňujú početné ilustrácie, mapky, grafy a tabuľky.

LUKNIŠ, MILAN - SLOVENSKO 2. - PRÍRODA

LUKNIŠ, MILAN

SLOVENSKO 1. - DEJINY

Obzor, Bratislava, 1972
1. vydanie, 40.000 výtlačkov
obálka Róbert Brož
65-043-72

encyklopédie, príroda
920 s., čb a far. fot.
hmotnosť: 2760 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

9,90 € PREDANÉ

*juriv*

Druhý zväzok vlastivedného diela Slovensko zhŕňa všetky základné poznatky o prírodnom prostredí Slovenska. Začína sa geológiou — históriou vzniku zemskej kôry, vymedzením a vývinom Západných Karpát, členením a charakteristikou tektonických pásiem a stavbou pohorí; pokračuje kapitolou o reliéfe, kde sa dozvedáme o pochodoch, ktorými sa vytvorila dnešná plastika povrchových tvarov — roviny, pahorkatiny, vrchoviny, hornatiny a pod. Nasledujú kapitoly o počasí a klíme (naše územie vo vzťahu k cirkulácii vzduchu, veterné a zrážkové pomery, klimatické oblasti), o vode povrchovej a podzemnej (riečna sieť, kolobeh vody, jazerá a umelé nádrže, termálne a minerálne pramene) a o pôdach, o ich druhoch, delení, činiteľoch tvorenia a zákonitostiach šírenia. Najrozsiahlejšie kapitoly sú venované flóre a faune. Autori v nich hovoria o vývoji flóry na Slovensku od konca treťohôr, porovnávajú rastlinstvo Západných Karpát s rastlinstvom Východných Karpát, Álp, Sudet. Zaoberajú sa miestnymi druhmi a rastlinnými spoločenstvami, na druhej strane živočíšnymi spoločenstvami, súčasným zložením fauny a jej charakteristikou podľa pôvodu a začlenenia k faunistickým centrám. Publikácia, ilustrovaná farebnými a čiernobielymi snímkami, mapami, grafmi a tabuľkami, sa končí kapitolou o ochrane prírody a životného prostredia.

Ďalšie zväzky vlastivedného diela Slovensko, Ľud a Kultúra, vyjdú v nasledujúcich rokoch.

ATTENBOROUGH, DAVID - PLANETA ŽIJE

ATTENBOROUGH, DAVID

PLANETA ŽIJE
(The Living Planet)

Panorama, Praha, 1990
edícia Knihy o přírodě
preklad Jan Žďárek
obálka Václav Kučera
ISBN 80-7038-095-0

príroda
336 s., far. fot. čeština
hmotnosť: 902 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný, ako nová

7,00 €

*zimpa* in **S5P**

Tato kniha vznikla na základě seriálu natočeného pro britskou televizní společnost BBC, který uvedla rovněž Československá televize v roce 1987. Obě díla navazují na předcházející seriál a knihu Život na Zemi (Panorama 1986), v nichž se jejich tvůrci pokusili popsat evoluci živočichů a rostlin na naší planetě za poslední tři tisíce miliónů let a nastínit vznik a vývoj různých živočišných skupin, jenž vyvrcholil rozvojem savců s člověkem na samém konci vývojové cesty.

Předkládaná kniha je naopak přehledem současného stavu života na Zemi. Zkoumá, jak si zástupci starobylých skupin živočichů rozdělili životní prostředí planety spolu s představiteli vývojově pokročilejších forem a jak se přizpůsobili nepřebernému množství rozmanitých biotopů, jež Země skýtá. Tu a tam se mohou příběhy obou knih poněkud překrývat, ovšem rozmanitost zvířeny a rostlinstva je tak obrovská, že v mnoha případech jsou stejné epizody ilustrovány druhy naprosto jinými než v předchozím díle.

Kniha vznikala současně s televizním seriálem. Není proto jeho přímým potomkem ani vedlejším produktem.

Obě díla můžeme považovat za bratrance vycházející z téhož výzkumu, který je výsledkem mnohaletého úsilí, studia a cestování. Jako taková se tedy liší i podobají. A doufejme, že i vhodně doplňují.

MAGIC, DEZIDER - ATLAS CHRÁNENÝCH RASTLÍN

MAGIC, DEZIDER
BOSÁČKOVÁ, EVA

ATLAS CHRÁNENÝCH RASTLÍN

Obzor, Bratislava, 1978
edícia Obrázky z prírody
ilustrácie Jindřich Krejča, Otakar Ušák
obálka Jindřich Krejča
1. vydanie, 20.000 výtlačkov

atlasy, príručky, príroda, liečivé rastliny, zdravie
260 s., slovenčina
hmotnosť: 313 g

tvrdá väzba

4,00 €  3,50 € stav: veľmi dobrý *sampa*bot*
4,00 €  3,50 € stav: veľmi dobrý *bookhu2*bot*
4,00 €  3,50 € stav: dobrý *W-dykopa*bot*

PREDANÉ stav: dobrý, pečiatky v knihe *trsos**bot*
PREDANÉ stav: veľmi dobrý, len na predsádke uvedené meno majiteľa *zimpa* 

SALAJ, JÁN - O ZVIERATÁCH VESELO I VÁŽNE

SALAJ, JÁN

O ZVIERATÁCH VESELO I VÁŽNE

Bratia Sabovci, Zvolen, 2002
1. vydanie, 100 výtlačkov
ISBN 80-89029-30-2

próza krátka, príroda, zoológia, podpis autora,
108 s., slovenčina
hmotnosť: 236 g

tvrdá väzba
stav: výborný, na patitule autorské venovanie

NEPREDAJNÉ

*zimpa**H-6-2*

 Zvieratá sú vďačnou témou na písanie o nich a z ich života. Píšu sa scenáre pre rozprávky, rozhlasové hry alebo filmy. Od pradávna sú súčasťou existencie človeka. Sprevádzajú ho od jeho počiatkov až po súčasnosť v rôznych podobách a vzťahoch. Minulé storočie, najmä jeho druhá polovica zaznamenala v prírode veľké zmeny. Zmenili sa podmienky života v dôsledku pozitívnej, alebo negatívnej pôsobnosti človeka. Živočíšstvo na ne reagovalo v ich životných prejavoch. Bez rastlín a živočíchov by ľudská civilizácia nemohla existovať. Už aj preto sa o prírodu zaujíma. Svedčia o tom nákresy v jaskyniach pôvodného človeka, povesti, mýty i horoskopy. Vzťah k živočíšstvu trvá u človeka v meradle ľudského života od ranného veku až do staroby. Nároky na poznanie, ale aj na vedomosti o živočíchoch rastú zo dňa na deň. Ľudia sa najviac zaujímajú o vtáky a cicavce. To je tiež dôvod, že publikácia má najviac statí práve o nich.

Slovensko má pestré prírodné prostredie. Žijú v ňom rozmanité rastliny a živočíchy. Viaceré sú vzácne a niektoré aj relikty - zbytky dávnych geologických dôb. Je snahou a cieľom spoločnosti chrániť genofond rastlín a živočíchov. Nemyslíme tým len ochranu jednotlivých druhov, ale predovšetkým ich životné prostredie, ktoré je civilizačnými vplyvmi narušené. K tomuto cieľu by mala prispieť aj táto publikácia. K napísaniu viedli autora tieto skutočnosti. Na náš knižný trh dostáva sa mnoho zahraničnej literatúry o živočíchoch či už originálnej, alebo prekladovej. Netreba ju postrádat’. Predsa však o našej prírode by sme sa mali oboznamovať neustále a viac. Je o čom písať. Ponúkame čitateľom výber zaujímavostí s príbehmi o zvieratách žijúcich na našom území.

Už od mladosti, spočiatku živelne, neskôr profesionálne zbieram a do svojej pamäti ukladám príbehy i zážitky o zvieratách. Pri čítaní žiaci a študenti sa obohatia o nové poznatky v štúdiu prírodovedy, biológie, ekológie a etologie. A staršia generácia pri oddychovom čítaní sa môže potešiť i obveseliť. Príbehy, ktoré sú písané žartovne, veselo, neobchádzajú ich prírodovednú hodnotu. Poučné sú myšlienky z ekológie i etologie zvierat s ktorými človek prichádza do styku. Považujeme to za prvoradé. Navádzajú čitateľa k vecnému poznaniu živočíchov i stupeň ich ochrany. Veď chceme, aby naša príroda bola naďalej bohatá na rastlinné a živočíšne druhy a spoločenstvá, aby v nej žili tie druhy, ktorým hrozí vyhubenie nedôslednosťou človeka. Zveľaďujme dedičstvo našich predkov a nedovoľme, aby sa príroda neuvážene ničila. K ochrane prírody vediem aj svojich vnukov Mareka a Patrika, ktorým túto publikáciu venujem.

Autor

Mladý medveď nechce horké bylinky

O medveďoch sa popísalo a hovorilo v rôznych súvislostiach celé desaťročia. Odjakživa boli v záujme pozornosti nášho ľudu. V čom pramení záujem o medveďa? Odkedy žije v našich lesoch?

Prečo zabíja jalovice, ovce, rozbíja úle a ďalšie prečo, prečo.

Z historického pohľadu na tohto živočícha, ktorý je pýchou našich lesov, je pôvodným obyvateľom Slovenska. Tu je aj jeho rodisko.

Človek s medveďom sa stretával od počiatku osídlenia našej krajiny. Podľa neho pomenoval dediny, ulice, kopce, chotáre. V oblasti Vysokých Tatier sú pozoruhodné vzťahy človeka a medveďa. Napríklad zvyky na svadbách. Kult medveďa sa spájal aj vo zvykoch a obyčajoch zimného slnovratu. Poznáme veľa piesní i veršíkov, kde sa medveď spomína. Meno dostal od obľúbenej potravy. Tá sa mení, lebo včiel v lesoch ubúda, preto si aj medveď ako aj iné zvieratá v dôsledku zmien v prírode menili jedálne lístky. Medveď sa prispôsobuje potrave a niektoré jedince vyhľadávajú salaše, pasúce sa stáda dobytka. Požierajú mäso. Prichádzajú k odpadovým nádobám rekreačných zariadení a požierajú zbytky potravy. Nie raz ich ľudia aj lákali a natierali nádoby medom, len aby ich mohli fotograforať. Niektoré jedince sú už závislé na potrave od človeka. Bolo by o čom písať v námete potrava a medveď.

Zamyslime sa nad zimným spánkom medveďa. O tom, že si robí brlohy, že v zimnom období roka oddychuje, spí, alebo drieme, nemôžeme namietať. Medveď spí však nepravým spánkom. Nie raz sa s ním môžeme aj v zimných mesiacoch stretnúť. Pravý zimný spánok u medveďa nie je jeho dedičnou nutnosťou. Čo urobí medveď pred tým, ako sa uloží na spánok? Odpoveďna túto otázku je čiastočne aj v nadpise tohto príbehu. Pred zaľahnutím si vyprádzňuje črevá. Robia to inštinktívne. Ale čo medvede, ktoré idú spať po prvý raz?

Matka ich učí, aj núti, aby požierali horké bylinky, ktoré urýchľujú vyprázdňovanie čriev. Pre ich horkú chuť, mladé, ročné medvede nechcú žrať tieto bylinky. Matka ich vyučuje k poslušnosti pre ľudí menej známymi metódami. O nich bude reč.

Príbeh, ktorý opisujeme je z Kysliniek v masíve Poľana. Terénne práce sme ukončili v novembri okolo obeda. Z vrcholového pásma kráčame k horárni, kde sme mali ubytovanie. Nie raz sme hovorili o medveďoch, žijúcich na Poľane. Vedeli sme aj to, že sa s nimi môžeme stretnúť. Schádzali sme svahom k horskému potôčiku a k lesnej ceste smerujúcej do horárne. Pri potoku zbadali sme medvede. Ihneď sme zastali i s obavou, čo bude ďalej. Medvedica mala dve mladé. Nemali sme inú možnosť ako pokračovať popri potôčiku, aby sme do horárne prišli za vidna. Medvede boli prekážkou. Uvažovali sme o tom, aby sme medvede obišli, ale to by bola náročná obchádzka a do horárne by sme prišli neskoro za úplnej tmy. Deň bol aj tak krátky. Stojíme a pozeráme medvedicu. Bol to pôžitok, ale spojený so strachom. Medvedica s mláďatámi je nevyspytateľná. Môže urobiť všeličo. Ukryli sme sa pod visiace konáre smreka. Viseli ako veľké zástavy až po zem. Úkryt bol dobrý. Neuvažovali sme o tom, aby sme vyliezli na spodné konáre stromu. Potôčik si spieval svoju pieseň. Voda sa penila od nárazov na balvany. Vietor dul od medveďov k nám. To bol vyhovujúci moment pri ich sledovaní. Čo sme videli? Jedno mláďa sa hralo, vyskakovalo a šantilo pri kmeni zvaleného stromu. Kde je to druhé? Nevidíš čo robí s ním matka? Zmáča ho do vody. Trochu ho v nej aj pridŕža. Len čo mláďa z vody vybehlo, zasa ho tam hodila. Mráz šiel po nás. Ľadová voda a kúpanie v nej. Prečo to robí? Aká je to matka? Prečo? Ak mláďa nechce požierať horké bylinky, matka ho núti i výpraskom a ak je na blízku voda, hodí ho do nej. My sme videli ten druhý prípad. Keby sme to niekomu povedali, neveril by. Presvedčili sme sa o tom na vlastné oči. Dodal som, že aj ja to vidím po prvý raz. Druhé mláďa sa hralo a nezaujímalo sa o svojho súrodenca. Možno takúto lekciu má už za sebou. Medvedica stála na brehu, ako skúsená učiteľka a sledovala mláďa. Vykúpané sa otriaslo z vody, ktorá fŕkala vôkol neho. Pridalo sa k súrodencovi a začalo sa hrať. Medvedica trhala z brehu, z výmoľov korienky, možno práve tej horkej rastliny. Naše pozorovania sprostredkovali ďalekohľady. Ani v náznaku sme botanicky nemohli určiť o akú bylinku ide. Medvedica chcela ísť medzi mladé, ale jedno z nich a to bolo to vykúpané v mrazivej vode prišlo k matke. Otrelo sa o ňu. Dalo najavo, že bude poslušné.

KOREŇ, MILAN - ŠTÚDIE O TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU 5 (38)

KOREŇ, MILAN

ŠTÚDIE O TATRANSKOM NÁRODNOM PARKU 5 (38)

Marmota Press, Poprad, 2002
ISBN 80-967055-9-8

príroda, veda,
168 s., slovenčina, angličtina
hmotnosť: 252 g

mäkká väzba
stav dobrý, na cca 5 stranách podčiarknutý text

1,00 €  *zimpa*  DAROVANÉ mipet

HAAG, HOLGER - VTÁKY OKOLO NÁS

HAAG, HOLGER
WALENTOWICZ, STEFFEN

VTÁKY OKOLO NÁS
Spoznaj 50 našich najbežnejších vtákov

Príroda, Bratislava, 2007
preklad Magdaléna Belanová
1. vydanie
ISBN 978-80-07-01531-9

príroda, knihy pre deti,
64 s., slovenčina
hmotnosť: 135 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

DAROVANÉ

*zimpa*

HORTI, JÓZSEF - PRÍRODNÉ KATASTROFY

HORTI, JÓZSEF

PRÍRODNÉ KATASTROFY
(Katasztrófák a természetben)

Príroda, Bratislava, 1988
preklad Elemír Janečko
edícia Ochrana prírody
obálka Karol Rosmány
1. vydanie, 10.000 výtlačkov

príroda
256 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 208 g

mäkká väzba

0,50 € stav: dobrý *lupev*//*svama*geo*

0,30 € stav: zachovalá *hroda* DAROVANÉ