.jpg)
Strom je jedným z najvýrečnejších symbolov osobnej i kolektívnej identity. V súvislosti so stromom sa na samom počiatku rozhodli dejiny ľudstva a na ďalšom strome bol človek všetkých dôb vykúpený. Strom života. Tento strom musí zostať stredobodom ľudskej existencie, každého života v každom čase, pri vstupnej i stálej formácii, ako predpovedal Ten, ktorý sám vystúpil na strom: „Keď budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. “ Hľa, večný gravitačný stred.
Touto príťažlivosťou, ktorá pokračuje v čase, je formácia. Tá sa stáva stálou do tej miery, do akej táto príťažlivá sila rastie a rozširuje sa na všetky fragmenty minulosti a osobnosti kresťana, na každý jeho nádych a výdych. Táto príťažlivosť je takpovediac jeho skrytým dýchaním. Je tým, čo ho pripodobňuje Kristovi zavesenému na drevo: Synovi, Služobníkovi a Baránkovi.
Vtedy sa napĺňa Otcov plán „urobiť z Krista srdce sveta“, srdce každého živého človeka, každého kňaza a rehoľníka!
edícia Populart - Študentská knižnica (1)
ISBN 80-88834-00-7
náboženská literatúra, mykológia, adaptácia
98 s., slovenčina
mäkká väzba
stav: dobrý, pečiatky v knihe, lepka na obálke
0,90 €
*trsos*his*
OBSAH
BIBLIA - STVORENIE 5
BABYLONSKÉ MÝTY 7
GRÉCKE MÝTY 10
FÍNSKE MÝTY 24
GERMÁNSKE MÝTY 31
EGYPTSKÉ MÝTY 33
AFRICKÉ MÝTY 37
MÝTY AMERICKÉHO KONTINENTU 39
JAPONSKÉ MÝTY 47
SIBÍRSKE MÝTY 50
INDICKÉ MÝTY 52
HAVAJSKÉ MÝTY 54
POLYNÉZSKE MÝTY 64
TIBETSKÉ MÝTY 71
SLOVANSKÉ MÝTY 73
Fr. Richard Osvald, Ručomberok, 1891
časopis, náboženská literatúra
384 s., slovenčina
tvrdá väzba, väčší formát
stav: dobová preväzba, dosky ošúchané, vnútro v poriadku
PREDANÉ
*bib24*h-bar*
Spolupracovníci: Dr. Anonymus, P. Kletus Bielek, Pavel Blaho, Michal Chrástek, Črchľan, Alexander Dianiška, Karol Durkoth, Paulus Eremita, Ant. Florek, Anton Fodor, + Hugolin Gavlovič, Ferdinand Gregorovics, + Alojs, Hatala, Jozef Hiadlovsky, + Georg Horváth, Adalbert Hyross, Jozef Kačka, Anton Klimčik, Andrej Kmeť, Georg Liptay, P. Koloman Loveček, Jozef Martinček, P. Gerard Mattyasovszky, Dr. Ján Michálek, Jozef Sóndrik, Fr. V. Sasinek, P. Emil Schwarz, —ič.
OBSAH.
Kázne nedelné.
1. nedeľa adventná: O kresťanskej dokonalosti. Kletus Blelek.
2. » » Trstina na kresťanskej pôde. Fr. Rich. Osvald
3. » » Radosť pravá. Fr. Rich. Osvald
4. » » Liek proti nespokojnosti so stavom svojím Fr. V. Sasinek
Nedeľa po Obrezaní Pána. Michal Chrástek
1. nedeľa po Zjavení Pánovom. Bol poddaný Ježiš. Veď 1. mu to bola matka; veď 2. zostúpil z chrámu, kde 3. obcoval s učiteľmi a 4. poslúchal o zákone, viere. Andrej Kmeť
2. nedeľa po Zjavení Pánovom. O miešaných manželstvách. Karol Durkoth Nedeľa deviatnik. Boh nás najal do práce; pracujme, aby sme dostali mzdu. Adalbert Hyross.
1. nedeľa po deviatniku. O známkach lakomstva. Karol Durkoth.
2. » » O pohoršeniach. Paulus Eremita
1. nedeľa v pôste. Boj proti rozkoši, pýche, lakomstvu. Fr. V. Sasinek
2. » » Stánok Mojžišov = kazateľnica. Paulus Eremita
3. » » O nemom diabolstve. P. Kolomnn Loveček
4. » » Najmenší príkaz P. Kristov. Andrej Kmeť
5. » » Zlé svedomie. Fr. Rich. Osvald
6. » » O láske Ježišovej vo sviatosti oltárnej k nám a našej k nemu. Fr. Rich. Osvald
1. nedeľa po Veľkej noci. O blaženosti pokoja v rodine. Kletus Bielek
2. » » Jako nevercov viesť do ovčínca Kristového Fr. V. Sasinek
3. nedeľa po Veľkej noci. Trápenia sú znakom lásky božej. Alexander Dianiška.
4. nedeľa po Veľkej noci. Nesúďme opovážlive. Adalbert Hyross.
5. » » Modlitba v mene a dľa príkladu Ježišovho. P. Koloman Loveček
6. nedeľa po Veľkej noci. O bytí Boha. P. Gerard Mattyasóvszky.
1. ned. po sv. Duchu. O almužne. Jozef Kačka
2. » » Navštevovanie sviatosti oltárnej. Fr. Rich. Osvald.
3. » » Večné blahoslavenstvo visí často na veciach časných. Preto kňazi musia karhať márnotratnosť. Andrej Kmeť.
4. ned. po sv. Duchu. O dobrom a zlom úmysle: Adalbert Hyross.
5. ned. po sv. Duchu. Jako posväcujeme Pána Ježiša v srdciach našich. Dr. Ján Michálek
6. ned. po sv. Duchu. O dokonalej láske Ježiša k nám a nedokonalej láske našej k nemu. P. Gerard Mattyasóvszky
7. ned. po sv. Duchu. Výchova dietok. Jozef Hiadlovský
8. » » Čo je príčina klamu a krádeže. Fr. V. Sasinek.
9. » » Tresty božie napísané sú k výstrahe nám. Andrej Kmeť
10. ned. po sv. Duchu. Jezabel! Jezabel! Andrej Kmeť
11. » » K čomu tie rozličné ceremonie čili obrady. Fr. V. Sasinek
12. ned. po sv. Duchu. Litera zabíja, bárs nemá meča ani kyja. Andrej Kmeť.
13. ned. po sv. Duchu. O telesných a duchovných dobrodeniach, ktoré nám Boh do terajšieho času preukázal. Fr. Rich. Osvald
14. ned. po sv. Duchu. Kresťan a jeho svetské blahá. Fr. Rich. Osvald.
15. » » » Dvoje je, čo odpúšťa: Pán Boh a človek: a dvoje, čo neodpúšťa: anjel boží a príroda. Andrej Kmeť
16. ned. po sv. Duchu. Jako máme zasvätiť dni Pána. Dr Ján Michálek.
17. » » » » (Slávnosť mena Marie)
18. » » » » Hriechy ťahajú za sebou zlé následky. Fr. V. Sasinek
19. ned. po sv. Duchu. Pre odkladanie pokánia málo bude vyvolených. Paulus Eremita
20. ned. po sv. Duchu. Čo mluví k nám obraz Matky Božej ružencovej. Paulus Eremita
21. ned. po sv. Duchu. Žatva vo večnosti. Georg Liptay
22. » » » » Buďte pravdomluvní. Dr Ján Michálek
23. » » » O prebudení hriešnika z jeho nebezpečného sna. Fr. V. Sasinek
25. ned. po sv. Duchu. Blahoslavená Panna Maria bola a je vždy našou ochranou. Michal Chrástek
26. ned. po sv. Duchu. Cirkev svätá = kráľovstvo nebeské. Dr Ján Michálek
27. ned. po sv. Duchu. O poslednom súde. Jozef Kačka
Kázne sviatočné.
Chevrotovo dielo Apoštol Peter nie je životopis s kultúrnohistorickým a etnografickým pozadím ako Sv. Pavol od Holznera, alebo Sv. Augustín od Bertranda. Je to psychoanalýza postavy sv. Petra na základe niekoľko epizód z evanjelií, kde je Peter hlavnou osobou. Charakteristikou tohto diela je výchovnosť. Dielo nás samovoľne vedie k sebavýchove, k formovaniu srdca i duše podľa vzoru Kristovho. Vedie nás k jemnému rozlišovaniu medzi pravým a falošným sebapoznávaním, medzi pravým a lžipokrokom na ceste k dokonalosti, očisťuje nás od sebaklamu a sebazbožňovania, povzbudzuje aj v temných a bezútešných chvíľach. Pravda, hlavným činiteľom pri sebazdokonalení je Boh, ktorý má s každým človekom osobitný zámer a pre každého osobitné poslanie. Človek sa má usilovať spoznať a plniť túto vôľu božiu. Tak sa vymaňuje zo škodlivého egocentrizmu a dochádza k plodnému kristocentrizmu. Autora týchto kázní by sme mohli azda priradiť k M. Larosovi, hoci Chevrot viac preniká k osobnému duševnému zážitku asketicky žijúceho človeka.
Dr. Ladislav Hanus narodil sa 26. februára 1907 v Liptovskom Sv. Mikuláši. Študoval v Sp. Kapitule, v Innsbrucku, na kňaza bol vysvätený 24. júla 1932 v Ružomberku.
Kaplánom bol v Sp. Vlachoch, od r. 1933 v Sp. Novej Vsi, v r. 1935 v Ružomberku pri A. Hlinkovi, r. 1937 katechétom v Kežmarku, od r. 1938 profesorom mravouky a kresťanského umenia na Vysokej škole bohosloveckej v Sp. Kapitule až do jej násilného zatvorenia. Vyše roka sa skrýval na Kysuciach. V septembri 1952 ho zatvorili a odsúdili na 15 rokov za vlastizradu. Od Pankráca po Leopoldov v rôznych väzeniach odsedel a odpracoval 13 rokov. Prepustili ho r. 1965, býval v Bratislave a pracoval ako kurič.
V r. 1968 sa stal farárom v Kvačanoch a r. 1974 v Hybiach. V r. 1984 odišiel do penzie. Žije v Ružomberku.
R. 1943 napísal Rozpravu o kultúrnosti, r. 1943 Rozhľadenie a r. 1946 Všeobecné kresťanstvo. Redigoval Kultúru, Obrodu a Verbum. Na objednávku SAV v Bratislave napísal Filozófiu kultúry, r. 1970. Pre kňazský samizdat Orientácia od r. 1974 napísal monografie Ferko Skyčák, Cirkev pokonštantínska, Princípy pluralizmu, Základy morálky, Jozef Kútnik Šmálov, Kostol ako symbol a mnohé drobné príspevky.
Duchovne formoval mladú generáciu kňazov, architektov a umelcov. Prenasledovaný bol do konca totality. Napriek tomu zostal charakterným, priebojným a tvorivým človekom.
Svojím životom a dielom sa Hanus stal nositeľom slovenskej kultúrnosti, duchovnosti a slobody.
JOZEF KŮTNIK-ŠMÁLOV život — činnosť — tvorba Autor: Dr. Ladislav Hanus, originál r. 1985 ako samizdat.
1,00 €
*fateo*nab*
V naší literatuře nebylo dosud spisu, který by vědecky a zhuštěně podával přehled o dějinách a věrouce křesťanských církví a jiných náboženských společností v naší vlasti. Tuto mezeru nyní vyplňuje kniha Dr Kubalíka, mladého docenta pražské theologické fakulty. Kniha je methodicky rozdělena ve dvě části. V prvé se čtenář seznamuje s podstatnou otázkou theologickou, s kritickým výkladem ideje království Božího, pronikající jako zlatá niť Starým i Novým zákonem a podle vůle Ježíšovy se realisující ve viditelné společnosti, to jest v Církvi, což plně odpovídá společenskému zaměření člověka. Kubalík velmi obsažně hodnotí a vykládá podstatu pevné hierarchicko-monarchické ústavy, kterou Kristus vtiskl své Církvi a podává důkazy o Církvi jako pokračovatelce v díle Bohočlověka, jež Církev splňuje svou trojí službou: učitelskou, kněžskou a pastýřskou. Takové je katolické pojetí církve, pod jehož zorným úhlem pak Kubalík ve druhé části knihy vrhá správné světlo na ostatní náboženské společnosti na půdě naší vlasti, především na obě církve dceřinné, pravoslavnou a starokatolickou, které jsou také označovány jako církve rozkolné. Značná část tohoto dílu je věnována českému protestantství posledních desetiletí a jeho množství denominací, které se hlásí k dědictví zaniklé Jednoty bratrské. S velkým zájmem se setkají také ony kapitoly knihy, které podávají výklad o různých náboženských společnostech importovaných do naší vlasti z ciziny, tak na př. o adventistech, Badatelích bible čili svědcích Jehovy, o Swedenborgiánech, Armádě spásy, mormonech, unitářích, o Obci křesťanů a jiných. Velmi podstatná část tohoto dílu se obírá naukou a dějinami nejnovější náboženské společnosti české, jež usiluje býti církví moderní, husitskou a Ježíšovou, totiž Církví československou. Obsáhlou látku své knihy zpracoval autor na základě bohatého materiálu, dávaje své kritice výraz nejvyšší objektivity a methodické jasnosti. V současné nábožensko-vědecké literatuře je tato kniha událostí.
