STONE, IRVINGNESMRTEĽNÁ ŽENA
Biografický román o Jessie Bentonovej Fremontovej
(Immortal Wife)
Smena, Bratislava, 1972
edícia Eva (20)
preklad Adriena Bruothová-Kuzmányová
ilustrácie Viera Bombová
prebal Milan Veselý
doslov Ján Tomeček
73-086-72
literatúra americká, beletria, román,
496 s., slovenčina
hmotnosť: 618 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
0,40 € DAROVANÉ EGJAK
*cesvo*
Americký spisovateľ Irving Stone patri medzi uznávaných majstrov životopisného románu. Bol to práve tento román, čo ho po rokoch neúspešných pokusov v najrozličnejších literárnych žánroch vyniesol na výslnie. Úspešná séria jeho biografických románov sa začína románom o Vincentovi Van Goghovi (Smäd po živote) a pokračuje románmi o významných amerických osobnostiach. Najznámejší z týchto románov je životopis amerického spisovateľa Jacka Londona (Námorník na koni), no v Európe si väčšiu popularitu získala kniha, venovaná ďalšiemu Európanovi - Michelangelovi (Agónia a extáza). Román Nesmrteľná žena patrí do série portrétov amerických dejateľov a jeho hlavnou hrdinkou, ako ukazuje už podtitul románu, je Jessie Fremontová Bentonová, dcéra senátora z Missouri a manželka Johna Fremonta, jedna Z najmalebnejších ženských postáv Ameriky minulého storočia. Jessie predstavuje typ ženy, ktorá ešte z detstva je privyknutá podporovať otca vo všetkých jeho politických zápasoch, nevyhne sa tomu ani v manželstve s mužom, s ktorým môže spolupracovať a pomáhať mu pri napĺňaní jeho životných ambícií. John Fremont spĺlňal jej požiadavky a spolu sa ocitli v strede mnohých politických, hospodárskych i kultúrnych udalostí, ktoré poznačili život a vývin Ameriky v minulom storočí.
Nasledujúce dni boli zlé: generál Kearny, poručík Emory a plukovník Cooke sa vystriedali na mieste svedkov a kúsok po kúsku vybudovali ohromnú stavbu obvinení proti plukovníkovi Fremontovi. Jessie bolo jasné, že jej manžel je tvrdohlavý, ale toto obnažovanie človeka na verejnosti sa jej videlo ohavné a nezmyselné. Ako proces pokračoval, bolo zrejmé, že sa Johnove ťažkosti kopia; všetko, čo urobil v období troch mesiacov, vyplynulo z jeho prvého rozhodnutia získať Kaliforniu pre Spojené štáty a prevziať tam velenie ako guvernér, a muselo nevyhnutne nasledovať. Ak sa jeho konanie posudzovalo jednotlivo, bez vzťahu k pôvodným úvahám, ktoré ho k tomuto konaniu dohnali, zdalo sa všetko prenáhlené, pomýlené, nerozvážne a neznášanlivé; kto by vzal do ruky noviny a čítal obvinenia vznesené generálom Kearnym, poručíkom Emorym alebo plukovníkom Cookom, musel by plukovníka Fremonta na ich základe odsúdiť. Ak sa však pripustili pôvodné okolnosti, boli tieto jeho skutky len ich logickými následkami; každý, kto by si prečítal celý proces, bol by dospel k presvedčeniu, že činy plukovníka Fremonta treba posudzovať ako následky, a nie ako súhrn samostatných príhod.
Pri všetkej spravodlivosti voči generálovi Kearnymu Jessie zbadala, že to isté platí aj o ňom; kto by si prečítal obžalobu vznesenú proti nemu, musel by ho prísne odsúdiť: je panovačný, prepiaty. Prišiel do Kalifornie po tom, čo nerozvážne poslal naspäť dve tretiny svojho mormonského práporu, utrpel porážku pri San Pascual, Mexičania mu ukoristili dve delá a pred úplným zničením ho musel zachrániť veliteľ loďstva Stockton; v posledných bojoch proti Mexičanom v Kalifornii hral vedľajšiu úlohu; vedel, že velitel loďstva Stockton dostal rozkazy z Washingtonu, aby vytvoril civilnú vládu a menoval plukovníka Fremonta za guvernéra, no napriek tomu sa zachoval ako komisný dôstojník, nebral do úvahy Stocktonove zásluhy, ani to, že plukovník Fremont takmer bez krvi dobyl územie a úspešne si počínal ako civilný guvernér, a zrazu sa rozhodol, že bude jediným veliteľom. Voči plukovníkovi Fremontovi sa však musel takto správať, ak sa uznávala správnosť pôvodnej okolnosti: mal v rukách najnovší rozkaz z Washingtonu, aby prevzal vládu nad Kaliforniou, a plukovník Fremont sa dopustil vzbury, keď sa nepodrobil jeho autorite.
Hodnú chvíľu pozorovala výraz tváre sudcov, aby videla, ako reagujú; vše kradmo pozrela na obecenstvo, ktoré sa sem každý deň napoludnie nahrnulo, aby mohlo sledovať dramatický spor medzi dvoma slávnymi mužmi; hltala články v novinách a vystrihovala priaznivé, aby ich ukázala manželovi, no rozladili ju tie, ktoré ho odsudzovali; tie zničila, aby sa mu nedostali do rúk.
Ráno v dvanásty deň procesu pozval štátny zástupca generála Kearnyho, aby pristúpil k svedeckému pultu. Jessie si všimla jeho žlto pergamenovú tvár. Pomyslela si, že vyzerá veľmi nezdravo a na chvíľu pocítila súcit k tomuto starému bojovníkovi, ktorý uprednostnil boj na vojenskom súde pred bojom na bojisku. Tento súcit sa však rozplynul, keď obvinil plukovníka Fremonta, že zničil dôležité listiny. Jessie s radosťou videla, ako jej manžel vyskočil a ohradil sa. Generál Kearny sa ospravedlnil, povedal, že nechcel použiť výraz zničil, ale že pri prvom obvinení štátny zástupca udal tón celému súdnemu pojednávaniu. Generál Kearny hovoril o tom, ako viedol svojich vojakov tisíce míľ po púšti o hlade a o smäde, kde ho ustavične ohrozovali indiánske kmene, a akú významnú úlohu zohral v podrobení Kalifornie. Jessie vytiahla z čiernej tašky ceruzku a papier a poznamenávala si otázky. Po večeri zistila, že jej manžel, otec a švagor robili to isté. Všetci sedeli štyri hodiny v knižnici a pripravili krížový výsluch, aby ním odhalili vernejší obraz udalostí. Keď si šli ľahnúť, povedala manželovi:
— Prvý raz od začiatku procesu budem pokojne spať, lebo myslím, že sa generál Kearny kompromitoval.
Poznala, že starosť a láska nie sú dobrými spoločníkmi: od chvíle, čo odišli z majetku Silver Spring a zahrabali sa do práce súvisiacej s procesom, ona a John neboli manželmi, ba ani milencami, ale len partnermi, topiacimi sa v ťažkostiach, ktoré ohrozujú ich spojenie. V tú noc, keďže dôveru, ktorú predtým predstierala, aj úprimne cítila, a pretože aj Johna naplnila nádej, mohli byť opäť milencami.
Na druhý deň ráno odišli z domu osviežení a s jasnými očami o polhodinu skôr a šli v chladnom čerstvom povetrí pešo k Arzenálu. Pred vchodom, pod prečnievajúcou drevenou strieškou stálo niekoľko ľudí a niektorí sa im priateľsky prihovorili:
— Veľa šťastia, plukovník. Nebojte sa ich, pani Fremontová, nemôžu vám ublížiť.
Union priniesol v ten deň správu, že plukovník Fremont podrobí generála Kearnyho krížovému výsluchu; muselo sa znovu prebrať celé obdobie kalifornských udalostí, museli vypočuť stovky svedkov a predložiť tisíce dokumentov, ale vo Washingtone každý vedel, že kritická chvíľa procesu nastane vtedy, keď sa
..............................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Dobré manželstvo sa nikdy nekončí; bude mi napĺňať
život rovnako krásne, ako mi ho napĺňalo za uplynulých päťdesiat rokov a bude
ho napĺňať až do dňa mojej smrti.
