Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

utorok 29. októbra 2019

STONE, IRVING - NESMRTEĽNÁ ŽENA

STONE, IRVING

NESMRTEĽNÁ ŽENA
Biografický román o Jessie Bentonovej Fremontovej
(Immortal Wife)

Smena, Bratislava, 1972
edícia Eva (20)
preklad Adriena Bruothová-Kuzmányová
ilustrácie Viera Bombová
prebal Milan Veselý
doslov Ján Tomeček
73-086-72

literatúra americká, beletria, román,
496 s., slovenčina
hmotnosť: 618 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

0,40 € DAROVANÉ EGJAK

*cesvo*

Americký spisovateľ Irving Stone patri medzi uznávaných majstrov životopisného románu. Bol to práve tento román, čo ho po rokoch neúspešných pokusov v najrozličnejších literárnych žánroch vyniesol na výslnie. Úspešná séria jeho biografických románov sa začína románom o Vincentovi Van Goghovi (Smäd po živote) a pokračuje románmi o významných amerických osobnostiach. Najznámejší z týchto románov je životopis amerického spisovateľa Jacka Londona (Námorník na koni), no v Európe si väčšiu popularitu získala kniha, venovaná ďalšiemu Európanovi - Michelangelovi (Agónia a extáza). Román Nesmrteľná žena patrí do série portrétov amerických dejateľov a jeho hlavnou hrdinkou, ako ukazuje už podtitul románu, je Jessie Fremontová Bentonová, dcéra senátora z Missouri a manželka Johna Fremonta, jedna Z najmalebnejších ženských postáv Ameriky minulého storočia. Jessie predstavuje typ ženy, ktorá ešte z detstva je privyknutá podporovať otca vo všetkých jeho politických zápasoch, nevyhne sa tomu ani v manželstve s mužom, s ktorým môže spolupracovať a pomáhať mu pri napĺňaní jeho životných ambícií. John Fremont spĺlňal jej požiadavky a spolu sa ocitli v strede mnohých politických, hospodárskych i kultúrnych udalostí, ktoré poznačili život a vývin Ameriky v minulom storočí.







Nasledujúce dni boli zlé: generál Kearny, poručík Emory a plukovník Cooke sa vystriedali na mieste svedkov a kúsok po kúsku vybudovali ohromnú stavbu obvinení proti plukovníkovi Fremontovi. Jessie bolo jasné, že jej manžel je tvrdohlavý, ale toto obnažovanie človeka na verejnosti sa jej videlo ohavné a nezmyselné. Ako proces pokračoval, bolo zrejmé, že sa Johnove ťažkosti kopia; všetko, čo urobil v období troch mesiacov, vyplynulo z jeho prvého rozhodnutia získať Kaliforniu pre Spojené štáty a prevziať tam velenie ako guvernér, a muselo nevyhnutne nasledovať. Ak sa jeho konanie posudzovalo jednotlivo, bez vzťahu k pôvodným úvahám, ktoré ho k tomuto konaniu dohnali, zdalo sa všetko prenáhlené, pomýlené, nerozvážne a neznášanlivé; kto by vzal do ruky noviny a čítal obvinenia vznesené generálom Kearnym, poručíkom Emorym alebo plukovníkom Cookom, musel by plukovníka Fremonta na ich základe odsúdiť. Ak sa však pripustili pôvodné okolnosti, boli tieto jeho skutky len ich logickými následkami; každý, kto by si prečítal celý proces, bol by dospel k presvedčeniu, že činy plukovníka Fremonta treba posudzovať ako následky, a nie ako súhrn samostatných príhod.

Pri všetkej spravodlivosti voči generálovi Kearnymu Jessie zbadala, že to isté platí aj o ňom; kto by si prečítal obžalobu vznesenú proti nemu, musel by ho prísne odsúdiť: je panovačný, prepiaty. Prišiel do Kalifornie po tom, čo nerozvážne poslal naspäť dve tretiny svojho mormonského práporu, utrpel porážku pri San Pascual, Mexičania mu ukoristili dve delá a pred úplným zničením ho musel zachrániť veliteľ loďstva Stockton; v posledných bojoch proti Mexičanom v Kalifornii hral vedľajšiu úlohu; vedel, že velitel loďstva Stockton dostal rozkazy z Washingtonu, aby vytvoril civilnú vládu a menoval plukovníka Fremonta za guvernéra, no napriek tomu sa zachoval ako komisný dôstojník, nebral do úvahy Stocktonove zásluhy, ani to, že plukovník Fremont takmer bez krvi dobyl územie a úspešne si počínal ako civilný guvernér, a zrazu sa rozhodol, že bude jediným veliteľom. Voči plukovníkovi Fremontovi sa však musel takto správať, ak sa uznávala správnosť pôvodnej okolnosti: mal v rukách najnovší rozkaz z Washingtonu, aby prevzal vládu nad Kaliforniou, a plukovník Fremont sa dopustil vzbury, keď sa nepodrobil jeho autorite.

Hodnú chvíľu pozorovala výraz tváre sudcov, aby videla, ako reagujú; vše kradmo pozrela na obecenstvo, ktoré sa sem každý deň napoludnie nahrnulo, aby mohlo sledovať dramatický spor medzi dvoma slávnymi mužmi; hltala články v novinách a vystrihovala priaznivé, aby ich ukázala manželovi, no rozladili ju tie, ktoré ho odsudzovali; tie zničila, aby sa mu nedostali do rúk.

Ráno v dvanásty deň procesu pozval štátny zástupca generála Kearnyho, aby pristúpil k svedeckému pultu. Jessie si všimla jeho žlto pergamenovú tvár. Pomyslela si, že vyzerá veľmi nezdravo a na chvíľu pocítila súcit k tomuto starému bojovníkovi, ktorý uprednostnil boj na vojenskom súde pred bojom na bojisku. Tento súcit sa však rozplynul, keď obvinil plukovníka Fremonta, že zničil dôležité listiny. Jessie s radosťou videla, ako jej manžel vyskočil a ohradil sa. Generál Kearny sa ospravedlnil, povedal, že nechcel použiť výraz zničil, ale že pri prvom obvinení štátny zástupca udal tón celému súdnemu pojednávaniu. Generál Kearny hovoril o tom, ako viedol svojich vojakov tisíce míľ po púšti o hlade a o smäde, kde ho ustavične ohrozovali indiánske kmene, a akú významnú úlohu zohral v podrobení Kalifornie. Jessie vytiahla z čiernej tašky ceruzku a papier a poznamenávala si otázky. Po večeri zistila, že jej manžel, otec a švagor robili to isté. Všetci sedeli štyri hodiny v knižnici a pripravili krížový výsluch, aby ním odhalili vernejší obraz udalostí. Keď si šli ľahnúť, povedala manželovi:

Prvý raz od začiatku procesu budem pokojne spať, lebo myslím, že sa generál Kearny kompromitoval.

Poznala, že starosť a láska nie sú dobrými spoločníkmi: od chvíle, čo odišli z majetku Silver Spring a zahrabali sa do práce súvisiacej s procesom, ona a John neboli manželmi, ba ani milencami, ale len partnermi, topiacimi sa v ťažkostiach, ktoré ohrozujú ich spojenie. V tú noc, keďže dôveru, ktorú predtým predstierala, aj úprimne cítila, a pretože aj Johna naplnila nádej, mohli byť opäť milencami.

Na druhý deň ráno odišli z domu osviežení a s jasnými očami o polhodinu skôr a šli v chladnom čerstvom povetrí pešo k Arzenálu. Pred vchodom, pod prečnievajúcou drevenou strieškou stálo niekoľko ľudí a niektorí sa im priateľsky prihovorili:

Veľa šťastia, plukovník. Nebojte sa ich, pani Fremontová, nemôžu vám ublížiť.

Union priniesol v ten deň správu, že plukovník Fremont podrobí generála Kearnyho krížovému výsluchu; muselo sa znovu prebrať celé obdobie kalifornských udalostí, museli vypočuť stovky svedkov a predložiť tisíce dokumentov, ale vo Washingtone každý vedel, že kritická chvíľa procesu nastane vtedy, keď sa

..............................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Dobré manželstvo sa nikdy nekončí; bude mi napĺňať život rovnako krásne, ako mi ho napĺňalo za uplynulých päťdesiat rokov a bude ho napĺňať až do dňa mojej smrti.




JÁNOŠOVOVÁ, MARTA - MALOVANÉ JEHLOU

JÁNOŠOVOVÁ, MARTA

MALOVANÉ JEHLOU

Práce, Praha, 1985
prebal Daniel Zachar, Irena Šomlová
1. vydanie, 66.000 výtlačkov

umenie, hobby, folklór
304 s., čeština
hmotnosť: 1019 g

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: veľmi dobrý

9,90 € PREDANÉ

*kvaja* in *H-6-1*







JOHARI, HARISH - ČAKRY

JOHARI, HARISH

ČAKRY
Centra emergie
(Chakras)

Pragma, Praha, 2001
preklad Eva Schaar
ISBN 80-7205-827-4

ezoterika, alternatívna medicína,
120 s., far. obr., čeština
hmotnosť: 328 g

mäkká väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý

5,00 € PREDANÉ

*H-6-1*

Tantra je dávná věda, která považuje lidské tělo za nejlepší nástroj k vyjádření vědomí. Tato dokonalost je vnímána psychickými centry - čakrami. Jsou umístěny v cerebrospinálním systému, kde se odehrává interakce mezi vyšším vědomím a touhou. Pochopením a využitím energií čaker je jedinec schopen dosáhnout osvíceného stavu.

Harish Johari, indický vědec a expert v umění tantry, nabízí pochopení klasických principů čaker pro jejich praktické využití v současnosti. Odhaluje záhady těchto jemných center proměn pomocí vizualizace, která je nezbytná pro tantrická cvičení a jejich uskutečňování.

Johariho překrásné, barevné ilustrace poskytují tradiční i vizionářské zobrazení každé čakry. Meditace s použitím těchto podob oživuje cerebrospinální centra a harmonizuje kompletní psychický a fyzický systém. Kresby umožňují aspirantovi vybarvovat je a cvičit si tak jejich vizualizaci a uvažovat o významu jednotlivých čaker. K čakrám neodmyslitelně patří mantry, barvy, astrologická znamení, božstva, stejně jako poznání charakteristického chování a typů osobnosti.

Čakry nám poskytují pomůcky k aktivaci center proměnlivé energie a pozvedají intelektuální poznání kvality prožitku spirituálního růstu. Nyní má možnost i západní čtenář získat hodnotné informace o těchto dávných tradicích z jednoho zdroje. Pro studující a spirituální aspiranty každé úrovně mohou být ČAKRY neocenitelným a praktickým zdrojem informací a technik.

Harish Johari celý svůj život nepřetržitě studuje a praktikuje tantru, je znalcem hinduismu, spisovatelem, malířem, sochařem a také je znám jako skladatel indické hudby. Mezi jeho další tituly patří Tantra, Ajurvédická masáž a Léčivá síla drahokamů.









GALANDOVÁ, LENA - DRAMATICKO-INSCENAČNÉ UMENIE, DIVADLO, FILM, ROZHLAS NA SLOVENSKU 1918-1928 I.

GALANDOVÁ, LENA

DRAMATICKO-INSCENAČNÉ UMENIE, DIVADLO, FILM, ROZHLAS NA SLOVENSKU 1918-1928 I.
Zväzok 1.2 - 1918-1928
Bibliografia článkov zo slovenských novín a časopisov 1918-1945

Matica slovenská, Martin, 1980
edícia Slovenská národná retrospektívna bibliografia / séria C - články
1. vydanie, 1.000 výtlačkov
95-013-80

bibliografia, umenie, divadlo, film
1188 s., slovenčina
hmotnosť: 1820 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

15,00 €, spolu s druhým dielom 28,00 €

*bib15* in *H-2-9*








pondelok 28. októbra 2019

GALANDOVÁ, LENA - DRAMATICKO-INSCENAČNÉ UMENIE, DIVADLO, FILM, ROZHLAS NA SLOVENSKU 1918-1928 I.

GALANDOVÁ, LENA

DRAMATICKO-INSCENAČNÉ UMENIE, DIVADLO, FILM, ROZHLAS NA SLOVENSKU 1918-1928 I.
Zväzok 1. 1918-1928
Bibliografia článkov zo slovenských novín a časopisov 1918-1945

Matica slovenská, Martin, 1979
edícia Slovenská národná retrospektívna bibliografia / séria C - články
1. vydanie, 1.000 výtlačkov
95-020-79

bibliografia, umenie, divadlo, film
776 s., slovenčina
hmotnosť: 1288 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

15,00 €, spolu s druhým dielom 28,00 €

*bib15* in *H-2-9*






HAVLÍČEK, FRANTIŠEK - LENINIZMUS - STÁLE ŽIVÉ INTERNACIONÁLNE UČENIE, ROZVÍJANÉ NA ZÁKLADE REVOLUČNEJ PRAXE

HAVLÍČEK, FRANTIŠEK
KRECHLER, VLADIMÍR

LENINIZMUS - STÁLE ŽIVÉ INTERNACIONÁLNE UČENIE, ROZVÍJANÉ NA ZÁKLADE REVOLUČNEJ PRAXE

Pravda, Bratislava, 1980
obálka Jiří Kodeš
1. vydanie, 85.000 výtlačkov
75-039-80

politika, ideológia
80 s., slovenčina
hmotnosť: 71 g

mäkká väzba
stav: dobrý

0,50 € PREDANÉ

*gopal2* in *parap*





utorok 22. októbra 2019

MURAKAMI, HARUKI - SLON MIZNE

MURAKAMI, HARUKI

SLON MIZNE
Výber poviedok z rokov 1980 - 1991
(Zó no šómecu)

Slovart, Bratislava, 2017
edícia MM (134)
preklad Dana Hashimoto
obálka Dodo Dobrík
ISBN 978-80-556-1075-7

beletria, próza krátka, poviedky, literatúra japonská
376 s., slovenčina
hmotnosť: 489 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

6,30 € PREDANÉ

*H-2-1*

Zbierka poviedok Slon mizne obsahuje sedemnásť poviedok, ktoré najprv vyšli prevažne časopisecky a neskôr sa stali súčasťou iných prozaických výberov. Texty, tak ako sú usporiadané v tejto zbierke, vyšli v anglickom preklade v roku 1993, v japončine až o dvanásť rokov neskôr. Podobne ako napríklad v románe Hon na ovcu, aj v tejto knihe Murakami opisuje svet ako prelínanie reality a skutočnosti presahujúcej hranice nášho bežne vnímateľného sveta. Keď v jednom nemenovanom japonskom meste zmizne slon, život istého muža sa mierne vychýli z rovnováhy; žena trpiaca nespavosťou prenikne do zvláštneho sveta polovedomia, v ktorom je možné všetko, aj smrť; do inej ženy sa zaľúbi netvor z podzemia; neznesiteľný hlad dovedie manželský pár k tomu, aby prepadli McDonald - Murakami aj v tomto diele dokazuje, že je majstrom v odkrývaní zvláštnych, občas priam surrealistických chvíľ v živote každého z nás.

Haruki Murakami (1949) sa narodil v Kjóte a vyštudoval klasickú drámu na Univerzite Waseda v Tokiu. Debutoval románom Počúvaj spev vetra (1979), za ktorý získal cenu Gunzó, udeľovanú mladým spisovateľom. Ďalšie ocenenie, literárnu cenu Noma pre nových autorov, získal za román Hon na ovcu (1982), ktorým sa medzinárodne preslávil. Nasledovali ďalšie diela, napríklad Koniec sveta a Hard-Boiled Wonderland (1985), Nórsky les (1987), Tancuj, tancuj, tancuj (1988), Na juh od hraníc, na západ od slnka (1992), Sputnik, moja láska (1999), Kafka na pobreží (2003), Afterdark (2004), O čom hovorím, keď hovorím o behaní (2008), Kronika vtáčika na kľúčik I., II., III. (1994, 1995), 1Q84 (2009) či Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania (2013). Okrem románov píše aj poviedky a eseje. Dodnes boli jeho knihy preložené do 45 jazykov.

Vo Vydavateľstve SLOVART vyšli jeho romány Hon na ovcu, Tancuj, tancuj, tancuj, Kronika vtáčika na kľúčik, Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania a esejisticky ladená próza O čom hovorím, keď hovorím o behaní.

Dana Hashimoto (1960) pochádza z Rožňavy. Na Karlovej univerzite v Prahe vyštudovala odbor orientalistika-japončina, v štúdiu pokračovala na univerzitách Hokkaido daigaku v Sappore a vo Viedni. Pracuje v slobodnom povolaní ako koordinátorka, tlmočníčka, prekladateľka a lektorka cudzích jazykov. Spolupracuje aj s Českou televíziou. Od roku 1986 žije v Tokiu.







Samozrejme, taký efekt neúčinkuje večne. Ak by bola jeho účinnosť večná, prevrátilo by to naruby fungovanie celého vesmíru. Ten efekt pôsobí len na presne určenom mieste a v presne určený čas. Tak ako „šúpanie mandarínky“.

Povedzme si niečo o „šúpaní mandarínky“.

Keď sme sa prvýkrát stretli, povedala mi, že študuje pantomímu.

Aha, poznamenal som. Ani ma to veľmi neprekvapilo. V tom čase všetky mladé dievčatá čosi študovali. Okrem toho nepôsobila dojmom človeka, ktorý by sa niečomu seriózne venoval a usilovne rozvíjal svoj talent.

Potom predviedla „šúpanie mandarínky“. A to znamená doslova a dopísmena šúpanie mandarínky. Po svojom ľavom boku mala veľkú sklenenú misu plnú mandarínok, napravo misu na šupky - podľa scenára -, v skutočnosti tam však nijaké misy neboli. Potom vzala do rúk jednu z tých pomyselných mandarínok a pomaly ju ošúpala, dielik po dieliku si vkladala do úst, vypľúvala kôstky, a keď ovocie dojedla, kôstky zabalila do šupky a tú vložila do misy po svojej pravej ruke. Toto opakovala donekonečna. Keď to človek rozpráva, nijako zložito to nevyzerá. Keď sa na to však pozeráte desať-dvadsať minút zblízka - rozprávali sme sa o bežných veciach pri barovom pulte a ona medzitým takmer podvedome „šúpala mandarínky“ -, postupne nadobudnete dojem, že sa realita okolo vás vytráca. A to je strašne čudný pocit. Keď v minulosti súdili Eichmanna v Izraeli, hovorilo sa, že vhodný trest by bol zavrieť ho do vzduchotesnej miestnosti a pomaly odsávať vzduch. Neviem, aké to je, tak zomrieť, len mi to odrazu prišlo na um.

„Zdá sa, že máš talent,“ povedal som. 

„Ále, veď je to jednoduché. Na to netreba talent. Človek si nemá nahovárať, že tam sú mandarínky, stačí, keď zabudne, že tam mandarínky nie sú. To je všetko.“

Niežeby sme sa stretávali často. Väčšinou raz mesačne, maximálne dvakrát. Zavolal som jej a spýtal som sa, či by si so mnou niekam nevyšla. Navečerali sme sa, v bare sme niečo vypili. Vášnivo sme diskutovali. Ja som počúval jej príbehy, ona moje. Vlastne sme nemali takmer nijakú spoločnú tému, ale to nám vôbec neprekážalo. Boli sme niečo ako kamaráti. Všetko som, samozrejme, platil ja. Občas mi tiež zavolala, ale to bolo vtedy, keď nemala peniaze a bola hladná. Vtedy zjedla skutočne neuveriteľne veľa.

V jej spoločnosti som sa dobre odreagoval. Podarilo sa mi kompletne zabudnúť na prácu, ktorú som vlastne vôbec nechcel robiť, na malicherné neriešiteľné spory, na nepochopiteľné princípy, na ktorých si zakladajú nepochopiteľní ľudia. Mala akúsi zvláštnu schopnosť. Jej príbehy v podstate nemali nijaký zmysel. Hoci som jej prikyvoval, niekedy som ju vôbec nepočúval. Keď sa rozhovorila, cítil som sa uvoľnene a príjemne, ako keď človek pozoruje oblaky plávajúce na oblohe.

Aj ja som jej všeličo porozprával. Aj osobné tajomstvá, aj všedné postrehy, to, o čom som premýšľal a čo som cítil. Možno mi aj ona prikyvovala bez toho, aby ma naozaj počúvala. No aj keby to tak bolo, vôbec by mi to neprekážalo. Potreboval som precítiť isté psychické rozpoloženie. A nebolo to ani pochopenie, ani súcit.

Na jar pred dvoma rokmi jej zomrel otec na srdcovú príhodu, takže dostala určitú hotovosť. Aspoň mi to tak hovorila. Oznámila mi, že za tie peniaze pocestuje do severnej Afriky. Netušil som, prečo chce ísť práve tam, ale jedna moja známa v Tokiu pracovala na alžírskom veľvyslanectve, a tak som jej ju predstavil. Vďaka tomu sa neskôr rozhodla pre Alžírsko. Vyšlo to tak, že som ju odprevadil na letisko. Na pleci jej visela jediná biedna cestovná taška, do ktorej si napchala všetko oblečenie. Pri kontrole batožiny pôsobila, akoby sa do severnej Afriky vracala, a nie tam cestovala.

„Azda sa ešte vrátiš do Japonska?!“ spýtal som sa žartom.

„Samozrejme, že sa vrátim,“ uistila ma.

........................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Zmizol aj ošetrovateľ slona, tí dvaja sa sem už nikdy nevrátia.






nedeľa 20. októbra 2019

GIBBON, LEWIS GRASSIC - ŠKÓTSKA SÁGA 1 - PIESEŇ ZAPADAJÚCEHO SLNKA

GIBBON, LEWIS GRASSIC

ŠKÓTSKA SÁGA 1 - PIESEŇ ZAPADAJÚCEHO SLNKA
(A Scots Quair - Sunset Song)

Pravda, Bratislava, 1978
preklad Miroslava Majerčíková
prebásnil Ján Turan
prebal Emil Bačík
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
75-065-78

beletria, román, literatúra škótska
272 s., slovenčina
hmotnosť: 330 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,10 € darované THCK

*cesvo*

Škótsku literatúru ako svojbytné písomníctvo predstavujeme slovenskému čitateľovi vrcholným dielom L. G. Gibbona (1901—1935) — trilógiou Škótska sága. Táto rozsiahla románová skladba je nezabudnuteľným čitateľským zážitkom. Strhuje nás svojou hlbokou lyričnosťou, robustným humorom i prenikavou tragikou prostého ľudského osudu. Vidiečanka Chris Guthrieová, bytostne spätá s drsnou škótskou prírodou, prežíva prvé citové vzplanutie v búrlivých rokoch prvej svetovej vojny. Keď sa dozvie, že jej manžel Ewan padol, netuší ešte, že zomrel pre lásku k nej... Najťažšie chvíle ľudského utrpenia jej pomôže prežiť rýdze priateľstvo. Napokon Chris nachádza znovu východisko v hlbokom ľúbostnom vzťahu k Robertovi Colquohounovi, svojmu druhému manželovi. Pieseň zapadajúceho slnka sa číta jedným dychom. Sme presvedčení, že každý čitateľ vzápätí nedočkavo siahne po ďalších dvoch dieloch tejto skvelej trilógie.







Takto sa teda veci mali, to boli múry, väzenie, z ktorého neunikne, nič sa nedalo robiť, nič, i keď sa jej srdce z toho omámenia spamätalo a ľady sa v nej roztopili, no napriek tomu nemohla spať... Teraz však pre šum slov, ktoré jej nezvučne vírili hlavou, akoby sa báli jej pier, v tom šume boli hodiny strávené vo vrchoch a na prechádzkach pri jazierkach, i nádhera kníh a spánku v bezpečí — šum sveta, ktorý aj naďalej uplýval vonku, mimo múrov väzenia, a volal na ňu. Jeho nevýslovná krása zotrvávala mimo múrov blawearijského domu, akoby sa jeho duch tej kráse posmieval a po nociach nariekal za tým, čo sa pominulo, odišlo a skončilo.

Napokon sa upokojila, na oblok zaklopalo ráno. Prehodila sa na posteli a celkom vyčerpaná zaspala.

Vstala s popolavou tvárou a pohybovala sa spomalene, dlho bola v kuchyni. Ewan vrazil dnu, mal v to ráno naponáhlo, na repe práve vyrážali nežné tenušké lupene, chcel ta ísť. „Dočerta, Chris, vari ešte spíš?“ začudoval sa spola nahnevane, spola so smiechom a Chris neodpovedala, vrátila sa do komory po mlieko. Ewan sa na ňu zahľadel a potom sa v rozpakoch zamrvil a váhavo ju nasledoval: „Čo sa stalo? Je ti niečo?“

Chris sa k nemu obrátila a zrazu si uvedomila, že je jej odporný, ako tam stojí, tvár mu kypí zdravím, jasné oči -mal ich zo dňa na deň jasnejšie - pre milované polia, na ktoré neprestajne myslel. Okrem starosti o statok a ošetrovania koní ho navyše zohrievala po nociach a cez deň mu chystala jedlo. „Čo tak zazeráš?“ spýtal sa a ona mu chladne odvrkla priškrteným hlasom: „Preboha, nezapáraj do mňa. Musíš sa stále za mnou vláčiť ako stará baba?“

Strhol sa ako kôň, keď ho udrú bičom po chrbte, a v očiach mu vzbĺkol hmlistý plameň. Odvrátil sa od nej.

„Asi si dnes vstala ľavou nohou z postele,“a vyšiel von.

Vzápätí jej to prišlo ľúto a chcela naňho zavolať. Postavila na zem vedrá, že sa za ním rozbehne, lenže on to celé pokazil, zakričiac z dvora: „A rád by som dostal raňajky, prv ako sa zvečerí. “

Akoby bola suchou trávou a jeho slová ohňom. Rozbehla sa a tam na dvore ho predbehla, chytila ho za plece a mykla ním. Tak ho to prekvapilo, že skoro spadol. „To si povedal mne?“ vykríkla. „Myslíš, že som ti slúžka? Ty si môj sluha, nezabúdaj! Ty žiješ z môjho chleba a mlieka, ty vrchársky bedár!“ Vedela, že povedala ešte viac, ale nepamätala si už čo. Triasla ňou zlosť, z ktorej sa prebrala až vtedy, keď ju Ewan mykal za plecia: „Ty mrcha, to hovoríš mne? Mne?“ Blýskal očami ako divá šelma, potom akoby sa bol zlomil, ruky mu ovisli a pustil ju: „Ved si chorá. Mala by si si ľahnúť. “

Nechal ju tam na dvore a šiel do stodoly. Stála tu ako hlúpa, oči jej zaslepovali slzy zlosti a výčitiek svedomia. A keď sa vracala do kuchyne a vyšla s vedrami, Ewan prešiel okolo nej na polia. Na pleci mal motyku, ešte nebolo ani svetlo, šiel na pole bez raňajok. Ponáhľala sa podojiť, hnev v nej odumrel a chcela byť čo najskôr hotová a mať raňajky pripravené, pretože sa Ewan iste čoskoro vráti.

Myslela si to, lenže Ewan sa nevrátil. Ovsená kaša sa uvarila na hustý tvrdý glej. Za pootvorenou okenicou sa prebúdzal hustý a zlovestný červený deň, horúci ako para, valiaca sa cez hory. Čaj vychladol. Čakala, sama zúfalá od hladu. Nemohla obsedieť, chodila od kozuba k dverám a od dverí k stolu. Vtom zazrela na bielizníku píšťalku, čo ležala pri otcovi, keď ležal ochrnutý. Schmatla ju a v momente sa rozbehla cez dvor k stohom.

Zaclonila si oči a zbadala Ewana na repnom poli, ako rovnomerne robí a málo oddychuje, najlepší kopáč v Kinraddie. Potom naňho hlasno a ostro zapískala do celého rána, pol Kinraddie muselo ten hvizd počuť, ale on si to nevšimol. Padlo na ňu zúfalstvo, prestala pískať a zarevala naňho: „Ewan! Ewan!“ Na jej prvý výkrik sa obzrel a motyka mu vypadla. Počul jej zapískanie veľmi dobre, ten podliak! Zakričala znova a on sa rozbehol cez pole k dvoru. Keď bol od nej ani nie na tri metre, s námahou vykríkla po tretí raz, ale hlas znel kontrolova-

.............................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Tamhore zostali už len posledné lúče svetla, ale možno že oni ich nepotrebovali, alebo tomu nevenovali pozornosť, človek sa zaobíde aj bez svetla, ak mu v srdci pokojne horí láskavý ohník.




ENCYKLOPEDICKÝ SLOVNÍK GEOLOGICKÝCH VĚD I. A-M

ENCYKLOPEDICKÝ SLOVNÍK GEOLOGICKÝCH VĚD I. A-M

Academia, Praha, 1983
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
21-074-83

encyklopédie, geológia,
920 s., 441 obr.,
hmotnosť: 1700 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: zachovalá, knižničné pečiatky, dosky takmer oddelené od knižného bloku

4,90 €

*bib15* in *H-kris*





GIBBON, LEWIS GRASSIC - ŠKÓTSKA SÁGA 2 - TEMNÝ MRAK

GIBBON, LEWIS GRASSIC

ŠKÓTSKA SÁGA 2 - TEMNÝ MRAK
(A Scots Quair - Cloud Howe)

Pravda, Bratislava, 1978
preklad Miroslava Majerčíková
prebásnil Ján Turan
prebal Emil Bačík
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
75-066-78

beletria, román, literatúra škótska
232 s., slovenčina
hmotnosť: 312 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,10 € darované THCK

*cesvo*

V druhom diele Škótskej ságy nazvanom Temný mrak sledujeme osudy Chris Colquohounovej v malom mestečku Segget. Po otrase, ktorým pre ňu bola smrť prvého manžela, upne sa hrdinka na Roberta Colquohouna, sympatického mladého farára. Dúfa, že v manželstve s ním nájde zmysel svojho ďalšieho života. Čoskoro si však uvedomuje, že sa zmýlila. Robert je idealista, voľnomyšlienkár v náboženských i politických otázkach, ale v podstate nepraktický človek, rojko, ktorého mysticizmus sa rozbíja o tvrdú realitu života. Chris sa cíti osamotená. Manžel sa jej odcudzil a ona sa preto upriami na svojho syna Ewana. Verí, že Ewan si dokáže nájsť v živote tú správnu cestu. Spolu s príbehmi hlavných protagonistov sledujeme v románe pestré životné osudy mnohých obyvateľov starobylého mestečka v ťažkom období tridsiatych rokov, v čase svetovej hospodárskej krízy. Napriek tragickému vyzneniu román prekypuje bodrým, nespútaným ľudovým humorom.










Medzitým už nastal Deň prímeria, hoci MacDougallovi aj Šťaveľovi to bolo jedno, preniesli prasa a šli si ľahnúť. Celú noc pršalo, a sychravé ráno prišlo cez hlinené role, cez tie role, čo tvorili červený pás okolo Seggetu. Čajky, ktoré prihnal vietor od pobrežia, škriekali, a ak ste v ten deň šli do Seggetu, uvideli by ste dookola toľko blata, až by ste uverili tvrdeniu, že v Seggete sa poriadne neumyjú prv, ako sa skončí žatva a ako splatia všetky dlžoby. Boli to pravdaže len plané reči, ale riadne to ťalo do Seggetčanov, ktorí boli takí hrdí na to svoje výsadné miesto a Kaimes a na nový kostol bez veže, ale už nie takí hrdí na svoje továrne a na pradiarov, ktorí tvorili väčšinu obyvateľstva. A veru, kým sa skončil Deň prímeria, Segget bol na svojich pradiarov hrdý ešte menej.

Okolo jedenástej sa vyjasnilo a ľudia sa pomaly zhromažďovali okolo anjela, čo tak pekne stál na seggetskom námestí. Hej, pekné veselé zhromaždenie, pôsobivé, až na ten smrad, ako povedal Ake Ogilvie. Ale on vždy nad niečím ohŕňal nos, grobian jeden. Nemohol nechať ľudí na pokoji? Bolo ho vidieť medzi ostatnými, medaily mal pripnuté na výložke saka, ruky vo vreckách a díval sa na anjela, akoby s tým dievčaťom nespal ani vtedy, keby zliezlo dolu a vliezlo mu do postele.

Policajt Sim Leslie, prezývaný Laba, sa usiloval vytvoriť polkruh vpravo od chlpatého, kostnatého starostu s vyvalenými očami a slávnymi predkami Burnsovcami.

Chlpáň Hogg práve opisoval, aký bol Burns vlastenec, vždy pripravený preliať krv za vlasť. Ake Ogilvie sa ozval: „Hej. Zabil fúru Francúzov, ale rečami. Vedel lepšie znásilňovať slúžky, ako postaviť sa proti nepriateľovi s mušketou.“ Chlpáň Hogg sa urazil, že to je špinavé utŕhanie na cti, Ogilvie sa zlostí, lebo žiarli, tak je to, lebo to, čo píše, nestojí ani za fajku močky, na rozdiel od toho, čo písal veľký bard. A Ake mu odvrkol, že radšej bude obyčajnou močkou, ako pomyjami vyliatymi na hnojisko, čo sa vydávajú za voňavku. A mladý Alec Hogg, ktorý prišiel domov z Edinburghu, naňho zakričal: „Čo nedáš môjmu otcovi pokoj?“

Ake si ho chladne premeriaval. „Hnoja sa nikdy nedotýkam, iba ak vidlami. Nechaj si tie svoje reči, lebo to svoje pravidlo poruším.“ Alec Hogg vykríkol: „Len skús!“ A možno by sa bola na seggetskom námestí strhla pekná bitka rovno pri anjelovi, okolostojaci vyzerali zhrození a tisli sa bližšie, aby lepšie videli, ale zbadali od East Wyndu prichádzať farára a s ním kostolný zbor, a tak zakričali: „Pst!“

Bol to on, farár, čo s tým celým začal, kázal dnes všetkým prísť na námestie. Jeho predchodca starý Greig sa neunúval nijakými bohoslužbami, mal toľko rozumu, že nechcel prechladnúť pod šírym nebom. Ale dôstojný pán Colquohoun bol veľmi horlivý, vtĺkol ľudom do hlavy, aby pozatvárali obchody a aby sa prestalo robiť aj vo fabrikách, bol to dáky pokrokár, hoci daktorí ľudia povedali, že je ešte čímsi horším, s tým starením sa do druhých ešte len začal. Povrávalo sa, že už mali proti nemu námietky na cirkevnom zasadnutí, lebo kázal v prospech takej či inej bláznivej reformy. Chlpáňa Hogga skoro pripravil o rozum, ak starý starosta ešte vôbec nejakú štipku rozumu mal — vraj čo takto mestská rada a kde by sa mohli stretávať a čo by mohli robiť a kto sú jej členovia a prečo nie je v Seggete nočné osvetlenie a či vedia, že kanalizácia vo West Wynde je zlá, kedy bola inšpekcia vo fabrikách a aká?... Ľudia povedali, že nabudúce sa presťahuje Kaimes na farský dvor a urobí si z neho sídlo. Namojdušu ak ten chlap bude takýmto tempom pokračovať, bude proti nemu celý Segget.

Surový vietor dul celým Howe i námestím a nadúval farárovi pri modlitbe sutanu. Robert Colquohoun mal chudú bielu tvár sklonenú a modlil sa len takým obyčajným hlasom. Človeku to bolo až nepríjemné počúvať, že sa takto rozpráva s bohom, nie ako iní farári - akoby zjedli len polovicu večere a zvyšok im zostal v ústach.
................................................................................................................................................................

... posledná veta ...

Pomaly schádzala dolu vŕškom, len raz sa obzrela na zamračené vrchy a až sa jej zasekol dych pri pohľade na ne, tentoraz ich videla obnažené, bez oblakov z hmlových koruhiev, čo neprestajne korunovali ich vrcholy, zostali iba riedke chumáčiky, miznúce k juhu, a nahé mĺkve skaly sa obracali k oblohe.