STASZ, MICHAL
STASZOVÁ, MIROSLAVA
USA: V POKLUSE ZA ŠŤASTÍM
Pravda, Bratislava, 1989
edícia Členská knižnica Pravda
prebal Ivan Šimek
1. vydanie, 10.500 výtlačkov
cestopis, politika,
248 s., čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 376 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky
0,50 € - DAROVANÉ THCK
*bib10*
Aká je vlastne Amerika?
Ako to vyspieval folkový spevák, gitarista a skladateľ Woody Guthrie v piesni This Land Is Your Land, rozprestiera sa od Kalifornie po New York, od sekvojových hájov až po vody Mexického zálivu. Medzi týmito miestami sa rozpína viac ako 9 miliónov štvorcových kilometrov územia Spojených štátov, na ktorom býva dnes už skoro 240 miliónov ľudí. Bývajú v mestách, ktoré sú svetoznáme, ale aj v takých, ktoré nášmu čitateľovi znejú romanticky a niekedy exoticky: Eau Clair, Fargo, Browning, Billings, Helena, Aztec, Coeur d’Aléne, Yakima, Alamogordo, Council Bluffs, llwaco, Kayenta, Lake Havasu City, Amarillo, Orogrande, Amana, Lynchburg... Aj Llano Estacado naozaj existuje. Aj rieka Pecos, aj Červená a Zelená rieka, aj Rio Grande.
Michal a Miroslava Staszovci mali päť a pol roka, aby túto krajinu spoznali a vypovedali o nej v takmer každodennom rozhlasovom spravodajstve a príležitostných novinových a časopiseckých reportážach. Roky strávené poväčšine v New Yorku či na tisícoch kilometrov ciest znamenali aj stovky stretnutí s Američanmi - neznámymi i slávnymi, naivnými i vychytralými, najčastejšie však priateľskými, pracovitými a podnikavými.
Viac ako päť rokov je v ľudskom živote dosť veľa. Ale na spoznanie takej krajiny, akou sú Spojené štáty - v ich rozmanitosti a rozsiahlosti, komplikovanosti a znovu odhaľovanej prekvapivej odlišnosti od vlastného sveta dočasného obyvateľa - je aj tých pár rokov málo.
To, čo autori videli a zažili, sa teraz pokúsili slovom i obrazom vtesnať do tejto útlej knižky, aby aj oni trochu prispeli k odpovedi na úvodnú otázku, ktorá ich od návratu domov pri stretnutiach s našimi ľuďmi neustále sprevádza.
V zmenenej politickej klíme druhej polovice osemdesiatych rokov čiastočne vyprchalo čaro Rambovho hrdinstva. Amerika sa namiesto do svalov znova zahľadela do peňazí. V osemdesiatych rokoch sa stalo celkom prijateľným byť bezohľadne ambiciózny a chváliť sa bohatstvom. Symbolom úspechu, novým hrdinom sa okrem iných stal Donald Trump - staviteľ, obchodník s nehnuteľnosťami, majiteľ herní. Trump Tower, výšková budova, ktorú postavil na Piatej avenue, sa stala jednou z turistických atrakcií v New Yorku. Denne do tejto veže bohatstva a prepychu prichádzajú tisíce ľudí pozrieť si najluxusnejšie butiky, tichučko padajúce vodopády, fialovým mramorom obložené, zlatom ozdobené átriá. Byty v tomto honosnom dome boli projektované výlučne pre milionárov. Samozrejme, býva tu aj Trump. Jeho majetok odhadli na tri miliardy dolárov. „Nikto v mojom veku (má niečo vyše štyridsať) nedokázal to, čo ja,“ vystatoval sa. Tí, ktorí ho dobre poznajú, hovoria, že jeho hlavným cieľom sú peniaze. Jeho meno sa spája s novou kategóriou: je to megaprojektant, ktorý uskutočňuje svoje zámery v krátkom čase - s megaziskami. Neobmedzuje sa na malé ciele. Plánuje napríklad postaviť v New Yorku 150-poschodovú budovu, najvyššiu na svete, i ďalších jedenásť 45-poschodových mrakodrapov. Málokto pochybuje o tom, či to dokáže, lebo Donald Trump doteraz uskutočnil všetko, čo chcel. Obratným obchodovaním, výhodnými obchodnými dohodami, ale tiež bezohľadným počínaním, neústupnosťou. Podnikateľ Trump začal flirtovať aj s politikou. Objavili sa dohady, že mieni kandidovať na prezidenta. „Nie, neuchádzam sa o prezidentský úrad, ale keby som kandidoval, vyhral by som,“ vyhlásil.
Američania obdivujú ctižiadostivých, neústupných ľudí, ktorí siahajú vysoko, čo možno najvyššie. Niektorí však začali Trumpa porovnávať s filmovým občanom Kaneom, arogantným, bezohľadným tlačovým magnátom, ktorý sa po dosiahnutí obrovského bohatstva usiloval mocou peňazí nevyberanými prostriedkami aj o politickú moc. Ambiciózny Trump má napokon dosť peňazí, aby mohol zatúžiť aj po politickom vplyve.
Nádej však majú len tí mocní a bohatí, ktorí si získajú a udržia priazeň a podporu prostriedkov masovej informácie a propagandy. Tie predstavujú silu s obrovským vplyvom a dosahom. Majú moc „vytvoriť“ hrdinu, glorifikovať ho, presvedčiť, že práve jeho vlastnosti a konanie sú hodné bezvýhradného obdivu. Američania si moc masovokomunikačných prostriedkov uvedomujú. „They can make or brake you“ - môžu z vás urobiť hviezdu, alebo vás zničiť.
Koncom štyridsiatych rokov sa dvaja tlačoví magnáti - William Randolph Hearst, šéf veľkého tlačového impéria, a Henry Luce, šéf nemenej rozsiahlej a vplyvnej spoločnosti Time - rozhodli urobiť z neznámeho kazateľa, ktorý prednášal hŕstkam ľudí na cirkevných zhromaždeniach v Los Angeles, osobnosť s celonárodným vplyvom. Všetci šéfredaktori Hearstových periodík dostali vtedy telegram s textom: „Nafúknite Grahama!“ Rozsiahlu publicitu Grahamovi poskytla aj spoločnosť Time. O dva mesiace neskôr už Billy Graham prednášal niekoľko stotisícovým davom ľudí. „Buď komunizmus, alebo kresťanstvo musí zaniknúť,“ hlásal. Presne to zamýšľali a očakávali od neho Hearst a Luce. Kazateľ Graham sa vtedy svojím vypätým antikomunizmom stal verejným zástancom senátora Josepha McCartyho. Antikomunistická hystéria na niekoľko rokov ochromila americkú spoločnosť.
Akýmsi testom skutočnej moci masovokomunikačných prostriedkov sa stala aféra Watergate. Na základe faktov a dôkazov, ktoré postupne získali reportéri denníka Washington Post Carl Bernstein a Bob Woodward, vo vystupňovanej kampani prinútili odstúpiť prezidenta Richarda Nixona.
Masovokomunikačné prostriedky veľakrát zdiskreditovali, znemožnili ľudí a ich najbližších často nevyberanými, záludnými, až bezohľadnými metódami. Niektorých kandidátov na prezidenta „zlikvidovali“ skôr, než sa stačili k ich kandidatúre vyjadriť voliči. Tí z Američanov, ktorí v politike, podnikaní, kultúre či športe niečo znamenajú, si uvedomujú metódu novinárskej práce: dôležitý je cieľ, nie prostriedky.
V Spojených štátoch v polovici osemdesiatych rokov vychádzalo okolo 1700 denníkov, 10 800 časopisov, vysielalo asi 9000 rozhlasových a 1000 televíznych staníc. Pracovalo tu 7 filmových štúdií a približne 2500 knižných vydavateľstiev. Skutočne impozantný počet. Ale tie zďaleka nepredstavujú taký diverzifikovaný systém, také široké názorové spektrum, ako by sme mohli predpokladať. Proces monopolizácie americkej tlače sa totiž v posledných dvadsiatich rokoch značne prehĺbil a urýchlil. Ben H. Bagdikian, autor šiestich kníh o americkej žurnalistike, ktorý tridsať rokov pracoval ako novinár a v posledných rokoch ako pedagóg a vedec na oddelení žurnalistiky Kalifornskej univerzity v Berkeley, v knihe The Media Monopoly napísal: „Moderná technológia
BÁCS, GYULA
