PEUKERTOVÁ, DRAHOMÍRA - FRANCOUZSKÁ KUCHAŘKA

PEUKERTOVÁ, DRAHOMÍRA

FRANCOUZSKÁ KUCHAŘKA

Merkur, Praha, 1988
obálka Antonín Sládek
kresby Daniela Volfová
fotografie Jiří Poláček
1. vydanie, 50.000 výtlačkov
51-579-88

kuchárky, recepty
248 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 320 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý, knižničné pečiatky

PREDANÉ

*bib10*strav*

MADALSKI, JÓZEF - AKO SI UROBÍME HERBÁR

MADALSKI, JÓZEF

AKO SI UROBÍME HERBÁR
(Jak naleźy zbieracz i konzervovacz roślinydo celów naukowych)

Osveta, Bratislava, 1961
preklad Imrich Daubner
1. vydanie, 7.000 výtlačkov
obálka Imrich Polakovič

botanika
60 s., slovenčina
hmotnosť: 64 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

4,90 €

*bib10* in **S4P**

PAULIAK, ERVÍN - OD POVSTANIA K OSLOBODENIU

PAULIAK, ERVÍN

OD POVSTANIA K OSLOBODENIU

Pravda, Bratislava, 1985
edícia Členská knižnica Pravda
1. vydanie, 6.500 výtlačkov
prebal Ivan Šimek
75-067-85

II. svetová vojna, história, dejiny,
320 s., slovenčina
hmotnosť: 435 g

tvrdá väzba s prebalom

PREDANÉ stav: dobrý *mikpa* *kat-his*
PREDANÉ stav: veľmi dobrý, bez prebalu, knižničné pečiatky*bib10*

Kniha Ervína Pauliaka Od Povstania k oslobodeniu je významným príspevkom k 40. výročiu oslobodenia Československa Sovietskou armádou. Autor v nej venuje pozornosť udalostiam druhej svetovej vojny, najmä priebehu bojov počas Veľkej vlasteneckej vojny, v ktorých Sovietska armáda plnila internacionálne oslobodzovacie poslanie a oslobodila mnohé európske krajiny, medzi nimi aj Československo. Publikácia vychádza z celkovej politickej, ekonomickej i zahraničnopolitickej situácie, ktorá vznikla po rozbití Československej republiky v marci 1939. V širšom historickom rámci sleduje ďalší vývoj v Európe i na Slovensku, kde postupne sa rozrastajúce protifašistické a národnooslobodzovacie hnutie vyvrcholilo Slovenským národným povstaním.

Autor presvedčivo dokazuje, že o osudoch Európy a sveta sa rozhodlo v gigantických bitkách na sovietsko-nemeckom fronte. Sovietsky zväz zmobilizoval potrebné vojenské, materiálne i morálne zdroje krajiny, odrazil začiatočný nápor fašistov a vo víťazných bojoch pri Moskve, Stalingrade a Kursku vytvoril základné predpoklady nielen na vyhnanie fašistov zo svojho územia, ale aj na oslobodenie porobených národov. V súlade s historickou skutočnosťou zdôrazňuje, že oslobodenie Československa bolo v plnom súlade s internacionálnymi záujmami protifašistického zápasu i životnými záujmami českého a slovenského národa. V knihe, ktorá je zaujímavá aj pre,, ne-vojaka“, autor podrobne opisuje priebeh vojenských operácií Sovietskej armády, vytvára plastický obraz bojov o jednotlivé dediny a mestá, medzi nimi aj o Bratislavu, ukazuje, že oslobodenie Československa bolo zložitým vojenským a historickým procesom.

Publikácia E. Pauliaka približuje čitateľovi spätosť domáceho protifašistického zápasu s oslobodzovacou misiou Sovietskej armády, kladie dôraz na obdobie, v ktorom prechádzala naša krajina významnými premenami, týkajúcimi sa takmer všetkých oblastí života nášho štátu.

Fašistické velenie na vlom sovietskych vojsk, ktoré sa medzi Ipeľ a Hron vklinili ako široká čepeľ noža, pomerne rýchle zareagovalo. Pravda, už počas bojov o Šahy sťahovalo do tohto priestoru silné operačné zálohy. Od 21. decembra 1944 sa v medziriečí Ipľa a Hrona začala odvíjať neobyčajná bojová dráma.

Veliteľ skupiny nacistických armád Juh generál Hans Friessner, ktorý akoby vycítil, že medzi Ipľom a Hronom sa rozhoduje o osude vojsk generála Frettera-Pica v Budapešti, tam chcel zasadiť silný protiúder. Protiúder otvorili 21. decembra 1944 v sile troch tankových divízií — 8.. 6. a 3. — v súčinnosti s pechotou, s podporou silných jednotiek delostrelectva a letectva. V priebehu bojov sem prisunuli aj ďalšie jednotky, najmä maďarskú divíziu Szent László, ochranné prápory a napokon aj sfanatizované, no nedostatočne vycvičené jednotky maďarskej fašistickej mládežníckej organizácie Levente.

Protiúder fašistického vojska sa začal súčasne na dvoch smeroch: jeden prúd smeroval od Ipeľského Sokolca cez Vyškovce nad Ipľom k Šahám, druhý od Plášťoviec na juh. Išlo o protiúdery na zbiehajúcich sa smeroch s cieľom odrezať 6. gardovú tankovú armádu od tylových komunikácií, 7. gardovú armádu vrhnúť späť cez Ipeľ a napokon vytvoriť si podmienky na úder na Budapešť pozdĺž ľavého brehu Dunaja. Protiúder fašistov bol zo začiatku zdanlivo úspešný. Otočiace jednotky nepriateľa prelomili obranu v úseku 27. gardového streleckého zboru 7. gardovej armády, ktorý sa na dosiahnutých pozíciách nestačil zakopať a opevniť, a 22. decembra sa dostali do priestoru severne od Šiah k osade Tupá, odkiaľ pred dvoma dňami útočili gardoví vojaci Kravčenkovej armády na sever. Pre sovietske jednotky sa situácia stávala kritickou, no iba na krátky čas.

Fašistické velenie, ženúc sa za úspechom, sa dopustilo vážnej chyby, keď odkrylo ľavý bok svojho hlavného úderného zoskupenia. To postrehol a správne zhodnotil veliteľ 2. ukrajinského frontu maršal Sovietskeho zväzu R. J. Malinovskij. Veliteľovi 6. gardovej tankovej armády nariadil na dosiahnutej linii ponechať iba bojové zabezpečenie a úsek odovzdať Plijevovej gardovej jazdecko--mechanizovanej skupine, ktorej prikázal urýchlene sa tam presunúť od Balážskych Ďarmot. Hlavné sily armády sa mali sústrediť južne od Levíc v priestore osád Trhyňa a Sazdice a odtiaľ otvoriť útok pozdĺž západného brehu Hrona na juh, do boku a tyla úderného zoskupenia fašistických vojsk. Na splnenie úlohy zároveň armádu posilnil 4. tankovým zborom zo svojej zálohy. Šumilovova 7. gardová armáda mala časťou síl pevne držať obranu na Ipli a časťou síl sa v súčinnosti so 6. gardovou armádou zúčastniť na likvidácii fašistického protiúderu.

Od začiatku sa v medziriečí Ipľa a Hrona rozpútali mimoriadne kruté boje. Na nejednom úseku či lokálne obmedzenom priestore získalo fašistické vojsko vďaka presile dočasnú výhodu. A v takýchto chvíľach vždy zohrávala hlavnú úlohu nevšedná chrabrosť, odvaha a bezhraničná statočnosť sovietskych gardových vojakov. Na brehu Hrona bojovali proti fašistickému nepriateľovi rovnako statočne ako pred dvoma rokmi na brehoch Volgy pri obrane svojej vlasti.

Možno uviesť veľa prípadov skutočného bojového hrdinstva. Napríklad na predmostie pri Kálnej nad Hronom, ktoré držala jediná tanková rota 20. tankovej brigády, sa 22. decembra vrhol celý prápor nepriateľskej pechoty s podporou šestnástich tankov a samohybných diel. Sovietski gardoví vojaci predmostie statočne bránili, ale pred niekoľkonásobnou presilou postupne museli ustupovať za Hron. V boji o predmostie utrpeli fašisti veľké straty. 

DUBININ, N. P. - GENETIKA, SPRÁVANIE, ZODPOVEDNOSŤ

DUBININ, N. P.
KARPEC, I. I.
KUDRIAVCEV, V. N.

GENETIKA, SPRÁVANIE, ZODPOVEDNOSŤ
(Genetika, povedenije, otvetstvennosť)

Pravda, Bratislava, 1985
preklad Zdena Hlávková
prebal Ján Rovenský
1. vydanie, 2.500 výtlačkov
75-015-85

genetika
264 s., slovenčina
hmotnosť: 344 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu, knižničné pečiatky

1,70 €

*bib10* in *109*

ŠKABRADA, JIŘÍ - VESNICKÉ STAVBY A JEJICH ÚPRAVA

ŠKABRADA, JIŘÍ
VODĚRA, SVATOPLUK

VESNICKÉ STAVBY A JEJICH ÚPRAVA

Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1975
edícia Mechanizace, výstavba a meliorace
obálka František Adámek
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
07-073-75

stavebníctvo, hobby
253 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 796 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

4,50 €

*bib12* *tech*

ŠKOLSKÝ ATLAS ČESKOSLOVENSKÝCH DEJÍN

ŠKOLSKÝ ATLAS ČESKOSLOVENSKÝCH DEJÍN

Ústredná správa geodézie a kartografie, Bratislava, 1966
3. vydanie, 80.280 výtlačkov
29-302-66

geografia, mapy, atlasy, dejiny, história,
76 s., slovenčina
hmotnosť: 448 g

tvrdí väzba, veľký formát
stav: titulný list natrhnutý (viď foto), inak stav dobrý

1,60 € PREDANÉ

*bib12*

KUCHÁR, JOZEF - PREMENY A SÚČASNOSŤ OKRESU PREŠOV

KUCHÁR, JOZEF

PREMENY A SÚČASNOSŤ OKRESU PREŠOV

Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1989
fotografie Dionýz Dugas
prebal Anna Murtinová
12.000 výtlačkov

monografie, publikácie obrázkové,
176 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 739 g

tvrdá väzba s prebalom

5,00 € stav: veľmi dobrý *domic*geo*

*prex*sklad-geo*

PREDANÉ stav: dobrý *bib12*geo*

OKRES PREŠOV, nositeľ Radu práce, je jedným z najvýznamnejších okresov Východoslovenského kraja. Publikáciou o jeho premenách a súčasnosti chceme ukázať výsledky posledných štyroch desaťročí socialistickej výstavby, ktoré tvoria najdôležitejšiu vývinovú etapu v celej jeho doterajšej histórii. Po víťaznom februári 1948 sa začali hlboké premeny ekonomickej a spoločenskej štruktúry okresu, ktoré podmienili prerod od jedného z najzaostalejších okresov k všestranne rozvinutému územnému celku s veľkými perspektívami. Toto významné výročie je príležitosťou, aby sme sa aj prostredníctvom tejto publikácie zamysleli nad výsledkami uplynulej etapy socialistickej výstavby. V obrazovej i textovej časti podávame svedectvo predovšetkým o súčasnom živote našich miest a obcí. o úspechoch v rozvoji priemyslu, poľnohospodárstva, školstva, kultúry a služieb. Primeranú pozornosť však venujeme aj bohatej histórii, jej najvýznamnejším pamiatkam, poznávaniu prírodných krás, možnostiam odpočinku a rekreácie, zariadeniam cestovného ruchu a služieb, ako aj tvorbe a ochrane životného prostredia. Publikácia je predovšetkým obrazovou a tak sa stáva aj určitou dokumentáciou. Obrazová časť je usporiadaná do siedmich samostatných celkov, ktoré dokumentujú históriu a súčasnosť mesta Prešova, jeho okolia, miest Sabinova, Lipian a Veľkého Šariša s priľahlými rekreačnými strediskami. Osobitný priestor majú rekreačné strediská a historické objekty. Publikácia svojím obsahom významovo presahuje časovosť prítomnosti a ostáva trvalým dokumentom svojej doby.

Autori p u b l i k á c i e

PhDr. Jozef KUCHÁR sa narodil 27. 8. 1938. Pôvodným povolaním učiteľ, absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V rokoch 1970—1985 bol šéfredaktorom Prešovských novín. Patrí k dlhoročným funkcionárom Československého zväzu novinárov, v súčasnosti je členom predsedníctva Východoslovenského krajského výboru Slovenského zväzu novinárov a členom redakčnej rady časopisu Národné výbory, ktorý vydáva vláda SSR. Patrí ku skúseným novinárom a spoluautorom mnohých publikácií.

Aj keď sa dlhé roky osobitne venuje prevažne športovej publicistike, hlavne na stránkach denníkov Pravdy a Športu, nevyhýba sa ani ostatným oblastiam, ktoré prináša život a každodenná práca. Jedným z významných a náročných námetov sa stal jeho rodný okres, ktorého je úprimným obdivovateľom a dôverným znalcom, čo potvrdzuje aj obsahové zameranie tejto publikácie.

Dionýz DUGAS, umelecký fotograf, sa narodil 22. 9. 1941. Pôvodným povolaním technik, po mnohých rokoch osvetárskej a redaktorskej práce sa venuje výlučne fotografii. Ťažiskom jeho tvorby je krajina a príroda, ako ju prezentuje v obrazových publikáciách Severný Spiš, Východné Karpaty a Chodníkmi Slovenského raja, no rovnako dohre dokáže spracovať aj náročný účelový scenár v celej jeho šírke, čo potvrdzujú diela Okres Vranov nad Topľou a Mesto Prešov. Ako prešovský rodák a dlhoročný publicista dokonale pozná mesto i okres Prešov a všestranne ich propaguje. O jeho precítenom videní prírodných krás okresu, najvýznamnejších pamiatok minulosti aj súčasného života svedčí aj táto obrazová publikácia.

ZÁHORANSKÁ, ELENA - MODLITBY, MEDITÁCIE A SPEVY SVETA

MODLITBY, MEDITÁCIE A SPEVY SVETA

DAAR, Bratislava, 1990
ilustrácie a prebal Vincent Hložník
1. vydanie
ISBN 80-85218-01-1

beletria, poézia, náboženská literatúra,
160 s., slovenčina
hmotnosť: 454 g

tvrdá väzba s prebalom

PREDANÉ stav: dobrý *bib12*
PREDANÉ stav: dobrý *kocev*nab*

Modlitby, meditatívne texty, sentencie a spevy - nech už vznikali kdekoľvek na svete a v ktorejkoľvek dobe -vždy v sebe skrývali okrem vyslovenia vďaky a radosti, žiadosti a prosby tiež hľadanie: hľadanie seba samého, svojej ľudskej podstaty v individuálnych i kolektívnych formách vzťahov k Bohu. Takéto texty mali a majú aj svoj literárny a filozofický význam, majú svoje nezastupiteľné miesto v dejinách kultúry všetkých národov.

V tejto knihe sa stretneme s ukážkami kanonizovaných i nekanonizovaných modlitieb, výrokmi náboženských mysliteľov rozličných konfesií, citátmi z Biblie, ale aj s textami iného typu. v ktorých človek vzýva Boha ako svojho pána i partnera v rozhovore o podstate sveta, dobre, láske a pravde. Texty, ktoré vznikli v rozličných dobách a rozličných svetadieloch, vnímajú tento vzťah v perspektíve času odmeriavajúceho život a smrť človeka, vždy však so zameraním na budúcnosť. V tom je ich pôvab, krása a inšpirujúca sila.

Chyby sa dopúšťame v tom, že pozeráme na smrť ako na niečo vzdialené. Veľká časť z nej už prešla. Času, ktorý je za nami, sa už zmocnila smrť. Čo záleží na tom, ako rýchlo odchádzaš, odkiaľ v každom prípade musíš odísť. Netreba sa starať, aby sme žili dlho, ale aby sme žili dosť. Život je dlhý, ak je plný. Smrť patrí k veciam, ktoré nie sú zlé, ale predsa vyzerajú ako zlo: naša sebaláska spôsobuje, že inštinktívne túžime po sebazáchove a pohŕdame touto rozlukou, alebo sa nám zdá, že nám berie všeličo dobré, a zbavuje nás tých radostí, na ktoré sme si zvykli.

(Seneca)

SUŠIL, FRANTIŠEK - MORAVSKÉ NÁRODNÍ PÍSNĚ

SUŠIL, FRANTIŠEK

MORAVSKÉ NÁRODNÍ PÍSNĚ
s nápěvy do textu vřaděnými

Vyšehrad, Praha, 1951
obálka Jaroslav Polák
edícia Živý odkaz domova - Knihovna národních klasiků (11)
4. vydanie, 10.750 výtlačkov

hudba, hudobniny, ľudová hudba,
800 s., čeština
hmotnosť: 1956 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, bez prebalu

PREDANÉ

*bib12*

Již po čtvrté vychází monumentální dílo moravského buditele a pokrokového kněze Františka Sušila. Po vydání, které uspořádali za okupace Robert Smetana a Bedřich Václavek, vychází kniha znovu péčí Roberta Smetany a Jaroslavy Václavkové důkaz to, že Sušilova sbírka moravských národních písní je dílo významu trvalého, které ani po stu letech od prvního vydání neztratilo na významu a hodnotě. Sušilovy Moravské národní písně se řadí důstojně po bok Erbenově sbírce českých písní a tvoří s ní mohutný a bohatý soubor dokladů lidové tvořivosti Čechů a Moravanů. Že toto dílo nezestaralo a že je ve své podstatě neustále sbírkou živou a dokumentární, která stále snese i novodobá vědecká měřítka, toho dokladem je skutečnost, že dva tak vynikající badatelé jako Robert Smetana a Bedřich Václavek je vydali znovu, a z jejich doslovu vyplývá, jak vysoko si práci Františka Sušila cenili. Význam Sušilovy sbírky spočívá - jak to oba badatelé zdůrazňují - v tom, že zachytila písňový poklad lidový od třicátých až do šedesátých let minulého století, tedy právě v době, kdy život venkovského lidu ještě nebyl tolik dotčen ani měnící se strukturou společenskou, ani vlivy umělé kultury. Jak důkladně zabral Sušil svou sběratelskou prací do lidového podání, je nejlépe vidět z toho, že je poměrně málo moravských písní v pozdějších sbírkách, které by nebyly zachyceny u Sušila buď celé, nebo zčásti. Sušilova práce nebyla tedy jen dobrým východiskem pro pozdější sběratelskou činnost, rozvíjenou za příznivějších vědeckých předpokladů, nýbrž uchovala si trvalou cenu právě proto, že se Sušil neřídil jednostranným zájmem vlasteneckým, estetickým nebo národopisným, nýbrž dovedl harmonicky spojit všechny tyto zřetele. I po hudební stránce má Sušilova sbírka - jak zdůrazňuje Robert Smetana - veliký význam. Sušilovo sběratelské dílo zachycuje totiž po prvé vůbec s texty také nápěvy moravských písní a dává jimi nahlédnout hluboko do tajů hudební lidové kultury, která má v oblasti mluvené češtiny - svůj zcela zvláštní význam. Nehledíme-li tedy k tomu, že Sušil při své sběratelské činnosti první upozornil na odlišnost písňové mluvy od mluvy nářečí - a to odlišnost chtěnou a vědomou - a na důsledky, které z toho vyplývají pro studium nářečí, což odborná věda pochopila až po půl století, nehledímc-li tedy k tomuto ryze vědeckému objevu a významu Sušilova díla, tkvi jeho hodnota právě v tom, že je to dílo významu obecného, v němž najde poučení a potěšení každý, kdo miluje lidový umělecký projev. Nové vydání, uspořádané Robertem Smetanou a Jaroslavou Václavkovou, přináší v doslovu text písně, která nesměla vyjít za okupace, čímž je edice Sušilových Moravských národních písní úplná.

MISÁL. STANISLAV - ŽIVOT A DIELO MONS. THDR. ŠTEFANA NÁHALKU

MISÁL. STANISLAV

ŽIVOT A DIELO MONS. THDR. ŠTEFANA NÁHALKU

MTM Levoča, 2004
obálka František Dlugoš
2. vydanie
ISBN 80-89187-00-5

životopisy, náboženská literatúra,
152 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 193 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

4,00 € PREDANÉ

*bib12*

CHRISTIE, AGATHA - NAKONIEC PRÍDE SMRŤ

CHRISTIE, AGATHA

NAKONIEC PRÍDE SMRŤ
(Death Comes as the End)

Mladé letá, Bratislava, 1986
preklad Bohuslav Kompiš
ilustrácie František Hübel
2. vydanie, 74.000 výtlačkov
66-040-86

kriminálka, detektívky,
224 s., slovenčina
hmotnosť: 198 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

1,40 € DAROVANÉ EGJAK

*bib12*

Agatha Christie sa zúčastnila mnohých výprav na Blízky východ so svojím manželom archeológom. Skúsenosti a poznatky získané pri vykopávkach ju inšpirovali, aby napísala tento detektívny príbeh zo starého Egypta. Aj pred štyritisíc rokmi sa ľudia milovali a nenávideli, závideli si moc a bohatstvo a vedeli sa preň zabíjať. Neexistovali síce policajní inšpektori a nikto neskúmal odtlačky prstov, Agatha Christie sa však bez moderných kriminalistických postupov zaobíde. Vyzná sa v psychológii a vie rovnako dobre brnknúť na citlivú strunku čitateľovi ako do hĺbky vypracovať psychologickú motiváciu konania svojich postáv a pritom majstrovsky vykresliť atmosféru strachu, kde každý každého podozrieva a každý každého sa bojí. Takáto atmosféra panuje v rodine zádušného kňaza Imhotepa, ktorému umiera jeden člen rodiny za druhým a vždy to vyzerá ako nešťastná náhoda, prirodzená smrť alebo pomsta zo záhrobia...

3

Renisenb zavolala Henet do svojej izby.

Henet pribehla, ale keď uvidela Renisenb stáť so zlomeným amuletom v ruke pri otvorenej kazete na šperky, náhle zastala. Renisenb sa na ňu zadívala prísne a nahnevane.

-To ty si položila kazetu do mojej izby, však, Henet? Chcela si, aby som našla tento amulet? Chcela si, aby som jedného dňa...

-Prišla na to, kto má druhú polovicu, - dopovedala Henet. - Vidím, že si sa už dovtípila. Vždy je dobre vedieť, na čom človek je. Nie, Renisenb?

Henet sa zlomyseľne zasmiala.

- Chcela si, aby ma to poznanie zranilo, - povedala Renisenb, potláčajúc rozčúlenie. - Ty rada ľuďom ubližuješ, však, Henet? Nikdy nepovieš nič rovno do očí: Len čakáš a čakáš, kým príde tá pravá chvíľa. Ty nás všetkých nenávidíš, však? Vždy si nás nenávidela.

- Čo to hovoríš, Renisenb ? Som presvedčená, že to nemyslíš vážne!

Jej hlas však neznel plačlivo, zaznieval v ňom potmehúdsky, víťazoslávny tón.

- Chcela si zasiať svár medzi mňa a Kameniho. Nuž, to sa ti nepodarilo.

- Pekne od teba, že vieš tak odpúšťať, Renisenb. Si celkom iná ako Nofret, či nie?

- Nehovor o Nofret!

- Možno tak naozaj bude lepšie. Kameni nielenže je pekný, ale má aj šťastie, však? A podľa môjho názoru bolo pre neho veľkým šťastím aj to, že Nofret zomrela v pravý čas. Mohla kvôli nemu narobiť plno nepríjemností s tvojím otcom. Asi by sa jej nebolo páčilo, že si berie teba. Nie veru, to by sa jej vôbec nebolo páčilo. Myslím, že by bola určite hľadala spôsob, ako váš sobáš prekaziť. A nepochybujem, že by ho bola našla.

Renisenb si ju premeriavala s chladným opovrhnutím.

- Mala si vždy jedovatý jazyk, Henet. Picháš ním ako škorpión. Ale mňa sa ti nepodarí urobiť nešťastnou.

- To je skvelé, nie? Musíš byť zaľúbená až po uši. Veď Kameni je krásny mladý muž a okrem toho vie, kedy má zanôtiť ľúbostnú pesničku. Ten vždy dosiahne, čo chce, to bezpochyby. Skutočne ho obdivujem. Vždy vyzerá taký prostý a bez falše.

- Čo sa mi to pokúšaš nahovoriť, Henet?

- Len ti hovorím, že Kameniho obdivujem. A som dokonale presvedčená, že je naozaj úprimný a priamy. Myslím, že nepreháňam. Všetko je to tak, ako v tých príbehoch, čo zvyknú rozprávať na bazári. Pekný mladý pisár sa ožení s dcérou svojho pána a dostane s ňou dedičstvo a potom s ňou žije šťastne a spokojne až do smrti. Obdivuhodné, aké úžasné šťastie máva vždy taký pekný mladý muž.

- Nemýlim sa, - zvolala Renisenb. - Ty nás skutočne nenávidíš!

- Ako môžeš niečo také vôbec vysloviť, Renisenb, keď vieš, že som vám všetkým slúžila ako otrok, odkedy zomrela tvoja matka?

V jej hlase však stále zaznieval skôr zlomyseľný, víťazoslávny, zaliečavý tón, než zvyčajné plačlivé bedákanie.

Renisenb pozrela na kazetu a hlavou jej náhle prebleslo ďalšie poznanie.

- A nikto iný, len ty si dala do tejto kazety aj náhrdelník so zlatými levmi. Nezapieraj, Henet! Hovorím ti, že to viem celkom určite.

Henetina potmehúdska radosť zrazu pohasla.

- Nevedela som si pomôcť, Renisenb. Bála som sa...

- Ako to myslíš, čoho si sa bála ?

Henet k nej pristúpila bližšie a stíšila hlas.

- Dala mi ho ona... Nofret. Krátko pred smrťou. Dala mi viac darčekov. Nofret bola velkodušná a štedrá. Ach, áno, bola veľmi štedrá

- Skôr by som povedala, že si ťa dobre platila.

- Nenazýváš to práve najslušnejšie, Renisenb, ale hovorím ti úplnú pravdu. Dala mi náhrdelník s levmi, ametystovú sponu a ešte zopár vecí. A potom, keď prišiel ten chlapec s tou povedačkou, že videl ženu s takým náhrdelníkom na krku... naľakala som sa, uznaj. Dostala som

ROĽNÍCKE POVSTANIE 1831

ROĽNÍCKE POVSTANIE 1831
Zborník príspevkov prednesených na konferencii
Roľnícke povstanie na východnom Slovensku v roku 1831
a jeho miesto v triednych bojoch poddaného ľudu
Košice 15.-16. október 1981

Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1984
edícia Knižnica Historica Carpatica
obálka Jozef Michaláč
1. vydanie, 600 výtlačkov
83-033-84

história, dejiny
164 s., slovenčina
hmotnosť: 389 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

15,00 € PREDANÉ

*bib12*

ZDRAVOTNÍCKE OPATRENIA PROTI CHOLERE V ROKU 1831

MARTA JIROUŠKOVÁ

Prastarou oblasťou výskytu cholery je India a východný Pakistan, predovšetkým oblasť dolného toku Gangy, Brahmaputry a Indu. Cholera sa tu vyskytuje endemický. Podmienky pre vznik choroby sú v týchto oblastiach veľmi dobré. Najvhodnejším miestom je husto obývaná časť delty Gangy, kde ľudia žijú vo veľmi zlých hygienických pomeroch a kde sa odpadky splachujú priamo do vody. Situáciu ešte zhoršujú pútnici v čase náboženských slávností. Ochorenie sa rozširuje hlavne v tých mesiacoch, keď je relatívna vlhkosť vplyvom monzúnových dažďov (od mája do polovice júla) vysoká.

Práve preto, že cholera pochádza z Indie, nazýva sa cholera indica, alebo dnes väčšinou cholera asiatica. Pri klasickom priebehu cholera začína bolesťami v bruchu a prudkými hnačkami, ktoré sprevádza vracanie. Tak nastáva veľká strata vody a elektrolytov. Po krátkom čase (12 hodín) hnačky prestávajú a chorý sa dostáva do kolapsového stavu, má nízky krvný tlak a často až nehmatateľný tep. Koža je vyschnutá a nepružná, pokrytá lepkavým potom, sliznice sú suché, hlas chrapľavý. Ak chorý toto štádium prežije, môže nastať pomerne rýchla rekonvalescencia. Od roku 1817 začala cholera prechádzať hranicu Prednej Indie. Sírila sa do bližších i vzdialenejších štátov, najmä počas vojen. Výbuchy ochorenia a prvé epidémie spadajú do čias, keď sa Indiou začali pochody anglických vojsk a púte k posvätným miestam. Odvtedy, čo cholera prekročila hranice Indie, vo svete sa vyskytlo 6 pandémií cholery. Do Európy prvý raz vnikla roku 1829, a to do Orenburgu v Rusku, kde však hneď v zime zanikla. V roku 1830 však znovu napadla Rusko, prišla tam cez Perziu. Dostala sa na sever Ruska, ba aj do Moskvy. Prenikla do Poľska a roku 1831 cez Halič i do Nemecka a Rakúska. Roku 1832 sa dostala zo Sliezska do Čiech. Potom postupne postihla všetky európske štáty, dokonca bola zavlečená do Kanady a Spojených štátov severoamerických.

Do Poľska preniesli choleru cárske vojská, ktoré prišli potlačiť povstanie poľskej šľachty v novembri 1830. Zavlečenie cholery do Poľska vyvolalo V Uhorsku zdesenie. Choleru predchádzali poplašné chýry o vysokej úmrtnosti. Proti jej rozšíreniu sa urýchlene začali robiť opatrenia.

V Rakúsku panovníckym dekrétom zo dňa 2. 11. 1830 boli nariadené prvé preventívne opatrenia. Koncom roku vyšla Zpráva pro úřady k zachování zdraví... s výstrahou před vpádem a nakazením ... v ruském císařství panujícího moru — úplavice — cholera morbus, s prostředky ku přetržení jeho rozšiřování se. Na najvyšší rozkaz vydané v Budíne 1830 roku. Bola to úprava pre zdravotné komisie a kontumačný personál, ktorá vyšla aj v jednotlivých ľudových rečiach.

Na hraniciach ríše v Haliči sa vytvorili vojenské strážne kordóny na obmedzenie pohybu obyvateľstva. Miestodržiteľská rada Uhorska po správe, že cholera vypukla už aj pri haličských hraniciach (v ruskom meste Satanove), začiatkom roku 1831 na haličské a sedmohradské hranice vyslala osobitných kráľovských komisárov, ktorí mali za úlohu pripraviť potrebné opatrenia a zariadiť nad nimi dozor. Úsek od Trenčianskej po Užhorodskú župu bol podriadený hlavnému županovi Zemplínskej župy grófovi Antonovi Mailátovi, sedmohradský úsek barónovi Žigmundovi Perénimu, vicedirektorovi krajinského komisariátu. Cesty a chodníky vedúce cez pohraničné hory strážilo vojsko i občianski strážcovia. Zemplínska župa dávala napr. v zmysle nariadenia miestodržiteľskej rady zo dňa 28. decembra 1830 zatarasiť okrem jedného všetky priesmyky na hraniciach a urobila aj ďalšie opatrenia, ktoré nariadili kráľovskí komisári (stráže, doprava a predymovanie pošty, skúmanie pasov). V župách sa zriadili osobitné proticholerové komisie, v ktorých dôležitá úloha mala pripadnúť župným lekárom. Miestodržiteľská rada chcela zriadiť dezinfekčné (predymovacie) stanice na dezinfekciu listov a tovaru (pre Šariš v Komárniku, pre Zemplín vo Virave, pre Brežskú župu vo Vereckách, pre Užhorodskú v Užoku) aj na uhorských hraniciach. Uhorská dvorská kancelária bola tej mienky, že táto druhá ochranná čiara (okrem celoríšskej) je zbytočná. Rade sa nariadilo pridŕžať sa celoríšskej úpravy zo dňa 22. januára. Ochranné línie ostali teda len v Haliči. Miestodržiteľská rada Uhorska takto ponechala opatrenia v platnosti, neponáhľala sa ich odvolať. Vzhľadom na to, že cholera vypukla v niektorých obciach tarnopoľského a czortkovského kraja, uhorskí kráľovskí proticholeroví komisári odišli do Ľvova, aby sa poradili s tamojším guberniom o spôsobe styku medzi Haličou a Uhorskom. Ďalšiu žiadosť miestodržiteľskej rady (16. marca), aby v prípade nebezpečenstva mohla vo vlastnej pôsobnosti zariadiť všetko, čo je potrebné, kancelária s poukázaním na celoríšske opatrenia (28. marca) znovu zamietla. Zazlievala jej dokonca aj vyslanie komisárov. Onedlho nato, keď cholera v Haliči