SVEVO, ITALO
SENILITA
(Senilita)
Petit Press, Bratislava, 2005
edícia Svetová knižnica SME (29)
preklad Eva Mikulajová
ISBN 80-85585-39-1
beletria, román, literatúra talianska
256 s., slovenčina
tvrdá väzba s prebalom
1,80 € stav: dobrý, 1 pečiatka v knihe *sospo*
1,20 € stav: dobrý, pečiatky v knihe, lepka na prebale *trsos*belx-ita*
Román Senilita je v poradí druhým Svevovým dielom. Prejavil sa v ňom už ako zrelý autor. Jeho hlavnou témou je analýza ľudských vzťahov, z ktorej mu vychádza obraz neschopnosti ľudí pochopiť sa navzájom. Emilio Brentani žije ako vážený človek pokojným životom so svojou sestrou Amáliou. Jedného dňa sa zoznámi s dievčinou ľahkých mravov, inteligentnou, no koketnou Angiolinou, a toto stretnutie rozvráti jeho život. Ako ju spoznal, zanedbáva svoju prácu a rozmýšľa iba o nej. Angiolina sa stane modelkou v ateliéri jeho najlepšieho priateľa, sochára Balliho. Emilio sa chytá do vlastnej pasce, klame a týra sám seba. O tom, že je zaľúbený, vie aj jeho sestra Amália, no ona sa mu so svojimi citmi nezdôverí; o jej snoch a o jej citoch k Emiliovmu priateľovi Ballimu sa dozvie iba z toho, že sestra začne rozprávať zo sna... Postupne sa z nej však stane narkomanka (éteromanka) a čoskoro na následky svojej slabosti zomiera. Po jej smrti si Emilio uvedomí, že jeho nedostatok energie, jeho skleslosť robí z neho strojcu vlastného nešťastia i nešťastia iných. Základnou vlastnosťou postavy Emilia Brentaniho je totiž neschopnosť konať, čo napokon nepriamo vedie nielen k smrti jeho sestry Amálie, ale aj k narušeniu jeho vzťahu s milenkou. Keď sa zrútia jeho ilúzie, v samote si uvedomí ničotu svojho života: po láske a bolesti mu zostáva už len pochmúrny pokoj, pýcha celého jeho života, no ten sa zároveň rovná smrti. V románe Senilita nachádzame všetky hlavné znaky autorovho prozaického umenia, predovšetkým obdivuhodnú psychologickú analýzu a hrdinov, v mnohom autobiografických, ktorí si budú v jeho prózach stále podobní, akoby vždy šlo iba o obmenu toho istého jednotlivca a tej istej myšlienky: autor si uvedomuje, že staré hodnoty spoločenské aj hodnoty literárne sa od základu menia, a nové hodnotové a literárne myslenie sa ešte nesformovalo.
Dnešný taliansky Terst bol križovatkou troch kultúr: slovanskej, talianskej a nemeckej. Až do roku 1918 patril do Rakúsko-uhorskej monarchie a v roku 1905 tu dokonca učil angličtinu James Joyce. Práve v tomto meste sa v rodine židovského podnikateľa roku 1861 narodil taliansky románopisec Italo Svevo, vlastným menom Ettore Schmitz (zomrel po automobilovej nehode v roku 1928 v Motta di Livenza), po matke talianskej, po otcovi nemeckej národnosti, vzdelaním inžinier. V románoch Život (Una vita, 1892), Senilita (Senilita, 1898), Zenovo vedomie (La consienza di Zeno, 1923) a v posmrtne vydaných dielach Novela o dobrom starcovi a peknej dievčine (La novella del buono vecchio e delia bella franciulla ed altri scritti, 1929), Krátka sentimentálna cesta a iné nevydané pouiedky (Corto idaggio sentimentale e altri racconti indetiti, 1949) vykresľuje s trpkou iróniou a metódou psychoanalýzy, prepracovanou do najjemnejších detailov, náladových, rozmarných, vrtošivých, svojráznych hrdinov, ktorí majú veľké ambície v oblasti duchovnej, no nie sú schopní svoje ideály realizovať. Sú váhaví, tichí, komplikovaní, pasívni. Aj keď sa niekedy usilujú o zblíženie, ich úsilie vyjde naprázdno.
Počas štúdií v Nemecku si Italo Svevo osvojil vtedajšie filozofické myslenie. Najväčšmi naňho zapôsobila Schopenhauerova filozofia: jej mystický ideál absolútneho pokoja, ubíjajúceho vôľu k životu. Zaujalo ho učenie S. Freuda. Jeho metódu psychoanalýzy spočiatku iba náhodou, neskôr systematicky študoval a majstrovsky uplatnil najmä v Zenovom vedomí. Pre literatúru ho objavil James Joyce. Prečítal si jeho prvé dva romány a našiel v nich veľa blízkeho so svojimi umeleckými zámermi. Joyce upozornil naňho svojich francúzskych priateľov Valéryho Larbauda a literárneho historika Benjamina Crémieuxa, a tí ho uviedli do francúzskej literatúry. Práve James Joyce s Italom Svevom - spolu s Marcelom Proustom a Franzom Kafkom - sa stali zakladateľmi modernej literatúry 20. storočia.
