Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

Zobrazujú sa príspevky s označením literatúra grécka. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením literatúra grécka. Zobraziť všetky príspevky

utorok 28. januára 2020

KAZANTZAKIS, NIKOS - KRISTUS ZNOVA UKRIŽOVANÝ

KAZANTZAKIS, NIKOS

KRISTUS ZNOVA UKRIŽOVANÝ
(Le Christ recricifié)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1983
edícia SPKK (421)
preklad Michal Bartko
doslov Michal Bartko
prebal Igor Rumanovský
2. vydanie
13-72-012-83

beletria, román, literatúra grécka
456 s., slovenčina
hmotnosť: 496 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

0,40 € DAROVANÉ

*zukol5*





A Manolios, ktorý vzal na seba všetky hriechy svojich blížnych a chcel umrieť, aby zachránil dedinu? A dokonca i ten nešťastný Panajotis nerobí nič iné, iba sa pripravuje na ťažkú a hroznú úlohu Judáša! Pripravujete sa, deti, pripravujete, i keď si to neuvedomujete: ste na dobrej ceste.

Znova zmĺkli. Manolios si vzdychol a uprel oči na veľkú hviezdu, ktorá sa smiala a tancovala po nebi; pastier ju dobre poznal a mal ju rád. Koľkokrát ho ako malého pastierika oklamala! Mysliac si, že je to Zornička, vypustil ovce na pašu. A bol to Jupiter. „Ľudia majú pravdu, keď ju volajú Šudierkou! " vravel si a díval sa na ňu ako na starého kamaráta z čias detských hier.

Kostantis sklonil hlavu; odrazu pocítil hlboký smútok; on jediný dosiaľ nič neurobil, celkom nič; zaostal za ostatnými; i Judáš ho predišiel.

Jannakos zúfalo krútil hlavou: „Nič som neurobil! " vravel si. „Dať peniaze, rozdať tovar, to všetko nie je nič; dať Jusufáčika, to by bola obeť! Toto ťa čaká, Jannakos. Vedel by si to? Všetko ostatné nestojí za reč! "

Myseľ otca Fotisa sa opäť začala túlať; odišla ďaleko, na staré známe miesta; prešla ich krížom-krážom, potom sa vrátila po svojich stopách na pustý vrch, ktorý sa volal Sarakina. Bola noc; vo svetle hviezd matne rozoznával drahé tváre, črtajúce sa na skalnej stene.

Otec Fotis prerušil mlčanie; hovoril pokojne, nežne.

Deti moje, niekedy mám dojem, že ľudská duša je ako nočný kvet; celý deň je zavretá, a iba keď príde noc, otvorí sa. Dnes večer, keď vás tuším pri sebe tu v tme, cítim, ako sa mi duša otvára. Prednedávnom som vám na salaši sľúbil — pamätáte sa? — že vám i ja raz porozprávam o svojom živote, lebo trpím, keď sa skláňate a bozkávate mi ruku, pretože neviete, kto som a čiu ruku bozkávate.

Aj naše duše sa dnes večer otvorili, otče, — povedal Manolios dojatý; — počúvame ťa.

Otec Fotis začal rozprávať pomalým hlasom, ako keby rozprával rozprávku:

Na brehu mora, v Propontide, oproti Carihradu, leží uprostred záhrad pôvabná dedinka, ktorá sa volá Artaki. Tam som sa narodil. Môj otec bol pop; bol prísny, skúpy na slovo, zamračený ako askéti na freskách v starých kostoloch. Môj otec bol pop a starý otec tiež; chceli, aby som i ja bol popom. Lenže ja som na to veru nemal chuť; sníval som o cestách, o obchodoch, o tom, ako naplním truhly zlatom, nakúpim pušiek, vyzbrojím ľud a oslobodím Artaki od Turkov. Ako vidíte, od mladosti som bol burič a mal som plnú hlavu preludov.

Ale bál som sa otca; bol to jediný človek, ktorého som sa v živote bál. Chodil som do školy a bol som najlepším žiakom, nie zo záľuby, ale zo strachu. Keď som vychodil školu v Artaki, neborka mamička, ozajstná svätica, mi pripravila kufor; poukladala mi doň bielizeň, položila ikonu s krstom Kristovým, sucháre, oriešky, figy a sušené hrozná a poslali ma na teológiu do Carihradu.

Ale odkiaľ som mal vziať trpezlivosť a zbožnosť, s ktorými by som sa bol zapriahol do teológie? Bol som burič; krížom-krážom som prešiel celý Carihrad ako posadnutý: očarila ma jeho krása. Iba jedna myšlienka mi vŕtala v hlave: ako túto posvätnú zem a tieto posvätné vody oslobodiť od Turkov?... A tu jedného dňa vypukla prekliata vojna v deväťdesiatom siedmom. Celý som horel a blčal: nadišla chvíľa, vravel som si, keď môžeme zahnať Turkov až na koniec sveta! Podarilo sa mi tajne nastúpiť na loď; vylodil som sa na gréckom pobreží; ozbrojil som sa ako povstalci puškou, nábojmi a krpcami a vydal som sa do boja proti Turkom.

Otec Fotis si vzdychol; jeho hlas dostal tupý a posmešný tón.

Bol to boj hlineného hrnca so železným kotlom! Preklínam štát, deti moje; on zničí národ!

......................................................................................

... posledná veta ...

A znova sa vydali na pochod po ceste bez konca, na východ.


sobota 29. septembra 2018

EURIPIDES - HERAKLES

EURIPIDES

HERAKLES

J. Otto, Praha, 1924
preklad Klára Pražáková
edícia Sborník světové poesie (145)

literatúra staroveká, poézia, literatúra grécka
84 s., čeština
hmotnosť: 158 g

tvrdá dobová preväzba
stav: dobrý

4,40 € PREDANÉ

*svama* in *H-2-6*





Čí noha ochabuje, šatu druhova se drž a jeHo rukou!

Nechť starec starce podpírá!

Když kvetla mladost radostná, druh vedle druha v poli stál a společné nes' trampoty pro čest a slávu vlasti.

Hleďte, tvrdý otcův vzdor sálá jeho potomkům z očí pyšně planoucích.

Krutý osud stihl děti ubohé, ale jejich mladý zjev přes to září půvabem.

Zahynou-li, Hellado, jaké ztratíš obránce!

Hle, thebský vládce Lykos jde sem před palác.

L y k o s.
(Vystoupí ozbrojenou družinou.)

Já vznáším dotaz k otci Herakleovu a jeho choti smím-li, baže věru smím, jsa jejich pánem, po libosti ptáti se:

,,Jak dlouho ještě chcete smrti vzdorovat? Kde naděje vám kyne, že se spasíte?

(Ukazuje, na děti.)

Či věříte, že jejich otec vrátí se?

Je stínem mezi stíny. Neodvratná smrt vás plní děsem více než-li náleží

(K starci.)

Ty po Helladě chlubil jsi se jalově, že tvoje žena boha z Dia počala,

(K Megaře.)

a ty zas, že jsi chotí reka reků všech.

Co na tom bylo velikého, když tvůj choť buď plaza zhubil nebo nemejského lva? Ať nechlubí se, že jej v rukou zardousil, když uškrtil jej lapeného do tenat.

Ty činy k odporu vás sílí? Pro ně snad smrt má se vyhnout dětem Herakleovým ? Své slavné jméno získal v boji s šelmami ten zbabělec, jenž jiného nic nesvedl.

Štít na levici jeho nikdy netrčel ni nestál proti oštěpům. Znal jenom luk, zbraň zbabělců, jsa vždycky hotov k útěku. Kdo z luku střílí, neosvědčí chrabrosti, leč ten, kdo vyčkávaje pevně na místě, les hbitých kopí měří okem statečným.

Jen opatrnost k mému činu nutí mne, ne zloba. Příliš dobře vím, že zabil jsem Kreonta, otce Megařina, jehož trim jsem uchvátil. Nuž nechci, aby na živu ty děti zbyly — mého činu mstitelé.

A m f i t r y o n.

Ať Zeus ho ztrestá za synovu urážku, jak na Dia se sluší. Mojí věcí jest lži pusté, jimiž napadl tě, vyvrátit,