PETROV, REM VIKTOROVIČ
ROZHOVORY O NOVEJ IMUNOLÓGII
(Besedy o novoj immunologiji)
Obzor, Bratislava, 1979
Mir, Moskva, 1979
edícia Periskop
preklad Peter Lichvár
obálka Jozef Michaláč
1. vydanie, 8.000 výtlačkov
65-015-79
zdravie, alternatívna medicína,
240 s., slovenčina
hmotnosť: 314 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal po krajoch ošúchaný
1,40 €
*zukol4*in **s4s**
Imunitný systém nášho organismu nesúvisí iba s ochranou proti infekčným chorobám a v našom období s transplantáciou tkanív a orgánov. Jeho poruchy majú priamy vzťah k vzniku takých komplikácií, ako je hemolýzy, reumatická horúčka a rôzne druhy alergií, imunológovia budú mať rozhodujúci podiel na ich liečení.
Vo vedeckých časopisoch sa občas zjavovali práce, v ktorých autori písali o úspešnom v hojení cudzorodého kúska kože na základe jeho určitého fyzikálneho a chemického spracovania pred transplantáciou; vždy bolo ťažko riešiť, či sa mýli sám autor, alebo vedome uvádza do omylu iných.
Vedec má právo sa mýliť, ale nemá právo falšovať výsledky pokusov. Vo vede je to absolútne nerozumné z dvoch príčin. Po prvé preto, že sama podstata výskumu spočíva v tom, že sa mnohokrát preverujú hypotézy, pokiaľ sa nedospeje k pravde. Po druhé, falošné údaje vyvrátia iní, nedajú sa utajiť.
Doktor William Summerlin bol prednosta kliniky pre kožné choroby na Stanfordovej univerzite v Kalifornii. Práve tu roku 1970 vyhlásil, že vynašiel spôsob, ako transplantovať kožu jedného človeka druhému. Keď sa transplantát podrží dva týždne v špeciálnom živnom roztoku, koža sa vhojí bez akýchkoľvek reakcií neznášanlivosti.
Koncom roku 1971 Summerlin s touto senzáciou /a bola to ozaj senzácia, ktorá sľúbila definitívne vyriešiť problém neznášanlivosti tkanív pri transplantáciách!/ pricestoval do Minnesoty, aby dokončil prácu na získanie hodnosti doktora lekárskych vied. Tu sa obrátil na Roberta Gooda, známeho imunológa, s ktorým sme sa už skôr stretli. Good ponúkol Summerlinovi prácu vo svojom laboratóriu, aby sa mohol presvedčiť o pravdivosti alebo neopodstatnenosti senzácie.
Možno Summerlinov podvod by bol odhalený skôr, ale roku 1972 Goodovi ponúkli vedenie Memoriálneho rakovinového strediska v Sloan-Catherineu neďaleko New Yorku, najväčšieho strediska tohto druhu v Spojených štátoch. Nebolo to len uznanie jeho osobných zásluh, ale aj priznanie určujúcej úlohy imunologických problémov pri riešení otázok diagnostiky, prevencie a liečenia rakoviny.
Profesor Good sa presťahoval do New Yorku.
Summerlinova senzácia zostala nerozlúštená. Goodovi predsa čosi bránilo definitívne uveriť tomuto mladému experimentátorovi. Obhajoba jeho doktorskej dizertácie bola odložená. Good ponúkol Summerlinovi prácu v Sloan-Catherineu.
Pokusy boli ohromujúce. Bielym myšiam sa ujímali kúsky kože od čiernych. Na transplantátoch rástla čierna srsť. Summerlin sa stáva profesorom Memoriálneho rakovinového strediska.
Profesor Good ukladá dvom ašpirantom, aby overili Summerlinove pokusy. Záporný výsledok. Čierne kúsky kože sa odlučujú, neujímajú sa.
Sir Peter Medawar, anglický vedec, poctený Nobelovou cenou za práce v oblasti transplantácie tkanív, sa taktiež pokúšal zopakovať Summerlinove pokusy. V rozhovore s dopisovateľom novín New York Times vyhlásil: „Nechal som tú prácu, lebo som sa v nej sklamal.“
Summerlinovi sa však čierne kúsky kože transplantované bielym myšiam ujímajú, žijú! Rastie na nich čierna srsť.
Nevedno ešte, ako dlho by bol trval tento „zázrak“, keby nie príhody, ktorá sa stala včasráno 30. marca 1974. Pracovník vivária pristihol Summerlina pri klietkach pre zvieratá, ako čiernym flomasterom farbil bielym myšiam srsť.
Ešte v ten deň profesor Good utvoril osobitnú komisiu. O dva týždne bol podvod zverejnený. 18. apríla 1974 v novinách New York Times vyšiel článok známeho
SOUKUP, JIŘÍ
