SLÁDKOVIČ, ANDREJ
DETVAN
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1963
edícia Kvety (19)
ilustrácie Jozef Cesnak
doslov Milan Pišút
1. vydanie (v SVKL), 10.000 výtlačkov
61-150-63
poézia, literatúra slovenská,
157 s., slovenčina
hmotnosť: 152 g
tvrdá väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý
PREDANÉ
*regihu*poe*
12 9
Pekne, Martinko - jasný kráľ vraví —
hodný si, pekný vezmeš dar:
No, čo chceš? tamto visí blýskavý
pekný, vyšívaný kantár:
ten vezmi, ja zaň platím majstrovi,
keď bo založíš tvojmu vrancovi,
celý svet sa bude dívať.
Ale tie oči tvoje blýskajú
a v tých blyskoch sa tajomstvá zdajú
pred duchom mojim ukrývať.
130
Nuž jasnému to poviem kráľovi -
smelý náš Detvan odvráva
a kantárik si bohatý, nový
s prstami jeho pohráva:
-Nezabil som ja dravca jastraba,
ale som zabil divého vraha,
strach a hrôzu nášho poľa:
holubička to nebola slabá,
ale to veru tá moja drahá,
tá dobrá Elenka bola.
131
A jeden starčok, druh dávnych časov,
dobadká bližšie zhrbený,
snime si klobúk a z jeho vlasov
blýska pablesk postriebrený:
Jasnosť kráľovská! - tu knieža slávy
sa skloní, starcu klobúk postaví
- Jasnosť vaša! - starčok vraví
- Ja, vidíte, už kraj hrobu chodím,
sotva pominie pár dni, pár hodín,
a úmor dych mi zapraví;
132
ale zásluhám svedectvo vydať,
podať pole vašej cnosti,
ku mojim činom jeden kvet pridať,
v diele dobrom zložiť kosti,
toto si žiadam. - Dovoľte tedy,
dovoľte moje osláviť biedy
vaším láskavým pozorom:
veď my krem toho s nášmi biedami
len zriedka môžme vášmi bránami
ku kniežatským kročiť dvorom. -
