MURZAJEV, E. M.
NEZNÁMYMI KONČINAMI
(Neproterennymi puťami)
Šport, Bratislava, 1962
preklad Ján Mojžiš
obálka Zdeněk Burian
1. vydanie, 7.000 výtlačkov
77-005-62
turistika, cestopis, cestovanie,
250 s., + 24 s. fot., slovenčina
hmotnosť: 398 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal opotrebovaný
2,00 € PREDANÉ
*gopal2* in *parap*
Horolezecké a cestopisné knihy mávajú mnoho oddaných čitateľov, ktorých nadchýnajú exotikou ďalekých krajín, ale zároveň aj obohacujú novými poznatkami o neznámej prírode a živote iných národov. Aj E. M. Murzajev. jeden z popredných sovietskych cestovateľov a zemepiscov, predkladá čitateľovi takúto knihu. Zhrňuje v nej svoje bohaté zážitky z početných ciest a výsledky, mnohoročného vedeckého bádania v stredoázijských púšťach, na "Streche sveta", Ťaň-šani a v ďalekom Mongolsku, vlasti povestného Džingischána. Nie, nehovorí k nám ako prísny, na slovo skúpy vedec, ale zväčša ako pohotový rozprávač s citlivou dušou, ktorý sa nadchýna krásou prírody, vyhľadáva zaujímavé príhody, raduje sa z úspechov a žiali nad nezdarom. Autor nás vedie piesočnatými, vyprahnutými púšťami Kara-kum, kde voda je pre výpravu často vzácnejšia ako kus zlata, v obrazotvornosti vystupujeme s ním i celou výpravou do úzkych priesmykov a na strmé svahy pamírskych štítov, plavíme sa po grandióznom jazere Issyk-Kuľ, ovrúbenom mohutnými „Nebeskými horami", vstupujeme do príbytkov mongolských chovateľov dobytka, aby sme sa oboznámili s ich spôsobom života, prácou, kultúrou a národnými obyčajami. Na stránkach knihy stretávame aj vzácneho gobijského medveďa, ktorého videlo iba pár šťastlivcov, zvláštne druhy antilop, divé ťavy, kulana, ba oboznamujeme sa aj s ojedinelým koňom Prževaľského. Žasneme vedno s autorom nad mohutnosťou prírodných síl, ktoré dokážu v okamihu zmietnuť osadu či les z povrchu zemského, závalom vytvoriť nové, veličizné jazero alebo úplne zmeniť tok rieky a úrodné zeme premeniť na holú púšť. No obdivujúc zavlažovacie kanály a zelené polia vysoko na svahoch pamírskych hôr, zároveň si uvedomujeme veľkosť ľudského umu a silu človeka, ktorý sa smelo stavia do cesty prírodným živlom, krotí ich a núti poslúchať. Murzajevova kniha ukáže čitateľovi kus neznámeho sveta, zaujímavo porozpráva všeličo nové o púšťach i nebotyčných horstvách, rastlinstve i živočíchoch, radostiach i strastiach cestovateľov a priblíži svet ľudí ďalekých krajín.
Issyk-Kuľ a okolité malebné oblasti Taň-šaňa priťahujú každý rok mnoho turistov, rekreantov a nemocných. Vysoké zasnežené štíty mohutných chrbtov Ala-tau radi navštevujú horolezci Kazachstanu a Kirgizska. Východná časť Issyk-Kuľa a zeleňou vysadený Prževaľsk sú obľúbenými miestami odpočinku pracujúcich severného Kirgizska. V Prževaľsku, v meste, ktoré leží vysoko nad morom, blízko veľkého jazera a zasnežených hôr, býva dosť chladno a človek tom
ľahko znáša stredoázijské leto.
Na okolí Issyk-Kuľa nachádzajú sa kúpele s minerálnymi vodami, ktoré sú známe aj ďaleko za hranicami Strednej Ázie. Kúpele Džety-Oguz sú skryté v úžľabine na severnom svahu Terskeja, iba dvadsaťosem kilometrov od brehu Issyk-Kuľa. Ležia vo výške 2200
metrov. Termálne pramene Džety-Oguza chrlia vodu, ktorá dosahuje 41 —43 stupňov.
Ďalšie kúpele, Aksu, sú taktiež hojne vyhľadávané, najmä pre svoje mierne mineralizované vody. Na samom brehu Issyk-Kuľa leží kúpeľná osada Kojsara — jedno z najobľúbenejších výletných miest obyvateľov Issykkuľskej kotliny. Kojsara je prímorsko-podhorským klimatickým rekreačným miestom.
Orientálne národy poznajú Issyk-Kuľ už dávno. Číňania ho poznali pod menom Žechaj, čo v preklade znamená teplé more;
Mongoli ho nazývajú Tumurtu-núr, čiže železné jazero. V ruských prameňoch sa Issyk-Kuľ spomína už roku 1724, keď cár Peter vyslal posla kapitána Unkovského ku kalmyckému chánovi. Kapitán Unkovskij napísal zprávu o svojej ceste, v ktorej podal podrobný opis precestovaných krajov a ku ktorej pripojil aj nákresy všetkých hôr, riek a jazier, ktoré videl na svojej dlhej ceste. Len sa nevedelo, či Unkovskij bol aj na východnom brehu jazera, pri ústí riek Tup a Džargalant, tam, kde dnes stojí mesto Prževaľsk; v každom prípade však na mape, ktorú zanechal, vidno východný záliv jazera a obe tieto rieky. K Issyk-Kuľu viažu sa početné legendy, povesti a rozprávky. Má aj svoju „Povesť o neviditeľnom meste Kiteži". Pri južnom brehu jazera, kde do neho vteká rieka Ton, vidieť pod vodou rozsiahle zrúcaniny; na inom mieste, pri Kojsare, počas búrky vyhadzujú vlny na breh kosti a čriepky kuchynského riadu. Na severnom brehu, pri stanici Tur-Ajgyr, pol kilometra od brehu, našli pod vodou zrúcaniny stavísk. Povesť rozpráva, že kedysi na severnom pobreží jazera stálo bohaté obchodné mesto Sikuľ. Na južnom brehu boli zas mestá Jar, Ton a Barschon.
Už v VII. storočí viedla jedna z hlavných obchodných ciest z Európy do Číny cez Boomskú rozsadlinu a popri jazere Issyk-Kuľ až do Kašgarska, odkiaľ zas vychádzala dobrá poštová cesta až do Pekingu.
Početné pamiatky hmotnej kultúry, vyskytujúce sa na brehoch jazera Issyk-Kuľ, pomôžu preštudovať a spoznať bohaté dejiny celého) kraja. No aj dnes je už jasné, že kotlina Issyk-Kuľa zohrala veľkú úlohu v dejinách Sedmoriečia.
Issyk-Kuľ sa už dávno stal objektom výskumu. Ako pred revolúciou, tak aj po nej neraz jazero navštívili vedecko-výskumné výpravy, ktoré sa neobmedzili iba na získavanie všeobecných údajov o jazere. Vytýčili si špeciálne výskumné úlohy: zemepisné, hydrologické, hydrochemické, hydrobiologické, ichtyologické a mnohé iné. Vďaka týmto prácam, podniknutým hlavne Akadémiou vied SSSR, možno jazero Issyk-Kuľ považovať za jednu z najlepšie prebádaných vodných nádrží v Sovietskom sväze.
Naposledy som Issyk-Kuľ videl koncom roku 1950. Dopravné lietadlo letelo na linke Prževaľsk—Tamga —Rybačie — Frunze. Hneď po štarte sa dolu v žiari slnka zaligotala síňava hlbokého jazera. Lietadlo letelo nad vodou, ale bol dobrý výhľad aj na zasnežené končiare, vrúbiace jazero: na juhu — Terskej, na severe — Kungej. Bolo vidieť mäkké pestrofarebné nánosy v predhoriach Terskeja, rozhlodané hustými bizarnými vráskami, a hlboké údolia riek, vtekajúcich do úzkych kľukatých zálivov. A napokon sa pod lietadlom rozprestrela pustá rovina pri západnom výbežku jazera a vynorila sa rušná osada Rybačie.
Lietadlo vystúpilo vyššie a vletelo do spleti hôr, aby sa o polhodinu vynorilo nad priestranstvami úrodného Čujského údolia.
Kavak-tau
Od Aralského jazera až po holú púšť Gobi tiahnu sa ozrutné reťaze hôr. Na samých hraniciach medzi Kirgizskou sovietskou socialistickou republikou a Čínou týči sa štít Chan-tengri — kráľ nebies — a štít Víťazstva, ktoré sú hlavnými končiarmi horskej sústavy. Ako hrozní strážni obhliadajú si zo svojho postavenia nadoblačné dŕžavy.
Pramení tu viacero veľkých riek. Belasé ako obloha, mútne ako káva s mliekom, priezračné i belavé, razia si urputne cestu úzkymi rozsadlinami a vtedy nevidno vodu, len bielu, kypiacu penu, ktorá sa na slnku trbliece a ihrá všetkými dúhovými farbami.
KRÁSY SLOVENSKA 1924
