KÖHLER, GUNTHER - NEMOCI OBOJŽIVELNÍKŮ A PLAZŮ

KÖHLER, GUNTHER

NEMOCI OBOJŽIVELNÍKŮ A PLAZŮ
(Krankheiten der Reptilen und Amphibien)

Brázda, Praha, 2002
preklad Tomáš Kapic
1. vydanie
ISBN 80-209-0303-8

zoológia
168 s., 57 perokresieb, 134 far. fot., 13 tab., čeština
hmotnosť: 355 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý, nečítaná

12,00 € predané

*zlaja* (in *X02*)

CAESAR, GAIUS IULIUS - ZÁPISKY O VOJNE V GALII - ZÁPISKY O OBČIANSKEJ VOJNE A INÉ

CAESAR, GAIUS IULIUS

ZÁPISKY O VOJNE V GALII - ZÁPISKY O OBČIANSKEJ VOJNE A INÉ

Tatran, Bratislava, 1988
edícia Zlatý fond svetovej literatúry (91)
preklad Jozef Hrabovský, Adriena Slamová, Tomáš Oravec
predslov Alexandra Mallá
prebal Pavol Hrach, Ján Hladík
1. vydanie v tomto výbere, 6.000 výtlačkov

história, literatúra staroveká,
480 s., slovenčina
hmotnosť: 430 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý, prebal po krajoch ohnutý

9,00 € PREDANÉ

*zlaja*

Gaius Iulius Caesar je nesporne jednou z najvynikajúcejších osobností svetových dejín. Nehynúcu slávu si zaistil nielen ako neobyčajne a všestranne nadaný politik a skvelý vojvodca, ale napríklad aj reformou kalendára (tzv. Juliánsky kalendár) a v neposlednom rade ako spisovateľ.

Hoci bol Caesar predovšetkým politik a vojak, našiel si aj čas na literárnu činnosť, ktorou vysvetľoval alebo ospravedlňoval svoje politické a vojenské činy. Z tejto tvorby sa zachovali dva spisy, a to Zápisky o vojne Galii a Zápisky o občianskej vojne. V Zápiskoch o vojne v Galii v siedmich knihách zhrnul udalosti od r. 51 pred n. l. v poradí, ako za sebou nasledovali od začiatku jeho správy v Galii, pričom každá kniha obsahuje to, čo sa stalo v jednom roku. Posledné dva roky svojej správy v Galii nestihol opísať pre rýchly spád udalostí, ústiacich do občianskej vojny, Tie opísal jeho dôstojník Aldus Hirtius v jednej knihe, ktorá je pripojená ako ôsma kniha k Zápiskom o vojne v Galii. Caesarove Zápisky o vojne v Galii majú mimoriadnu dokumentárnu hodnotu. Je to vzácny prameň, podávajúci informácie o situácii v západnej Európe pred dvetisíc rokmi, konkrétne v priestore dnešného Francúzska, Nemecka, Anglicka, Belgicka a Švajčiarska.

Druhý Caesarov zachovaný spis Zápisky o občianskej vojne vyznieva ako Caesarova obrana. Caesar sa ním usiloval presvedčiť rímsku verejnosť a čitateľa, že občiansku vojnu nezavinil on, ale jeho politickí protivníci, ktorí porušovali práva rímskeho ľudu a rímskej republiky. Zápisky o občianskej vojne zachytávajú udalosti z rokov 48 a 49 pred n. l., od začiatku občianskej vojny až po zavraždenie Pompeia. Caesar už asi spis nestihol dokončiť.

No našli sa neznámi účastníci občianskej vojny, od ktorých sa zachovali tri dielka: Alexandrijská vojna  (udalosti rokov 48 a 47). Africká vojna  (udalosti roku 46) a Hispánska vojna (udalosti roku 45).

Dnes po prvý raz predkladáme slovenským čitateľom kompletné vydanie Caesarovho diela -  Zápisky o vojne v Galii, Zápisky o občianskej vojne, ktorých autorom je sám Caesar, spolu s doplnkami, VIII. knihou Aula Hirtia, Alexandrijskou vojnou, Africkou vojnou a Hispánskou vojnou od neznámych autorov. Všetky tieto diela spolu tvoria tzv. Corpus Caesarianum (Caesarovský súbor), historický dokument rokov spred dvoch tisícročí.

55/ Ešte toho istého dňa prepravil Caesar cez rieku veľkú časť jazdcov, ktorí napadli nepriateľských zásobovačov, čo sa bez najmenšieho strachu a podozrenia pohybovali po okolí, a zajali mnoho ťažných zvierat i mužov. A keď týmto zajatým prišli na pomoc kohorty ľahkoodencov, naši sa šikovne rozdelili na dve časti: jedna chránila korisť a druhá sa postavila na odpor blížiacim sa kohortám a zahnala ich. Jednu z týchto kohort, ktorá nerozvážne vyrazila zo šíku pred ostatnými a ostala odrezaná, obkľúčili a pobili a sami sa bez strát s bohatou korisťou vrátili do tábora po tom istom moste.

56/ Kým sa pri Ilerde diali spomínané udalosti, Massilčania na radu Lucia Domitia vypravili sedemnásť vojnových lodí (z toho jedenásť s palubou) a množstvo menších plavidiel, aby už počtom nahnali strach nášmu loďstvu. Na lode naverbovali kopu lukostrelcov a Albikov, o ktorých už predtým bola reč, a posľubovali im hory-doly. Domitius si vyhradil určité lode, aby na ne mohol umiestniť kolónov a pastierov, ktorých si priviedol so sebou. Takto vystrojené loďstvo sa bezstarostne vydalo na more proti našim lodiam, ktorým velil Decimus Brutus a ktoré vyčkávali pri ostrove oproti Massilii.

57/ Počtom lodí bol Brutus v nevýhode, ale v posádkach mal tých najudatnejších mužov zo všetkých légií, vojakov z prvých radov a centuriónov, ktorí túto službu považovali za vec cti. Títo mali prichystané železné a drevené háky na zachytávanie lodí, ako aj množstvo kopijí, oštepov a rozličných striel. Len čo dostali správu, že nepriateľ prichádza, vyplávali z prístavu a zrazili sa s Massilčanmi.

Obe strany bojovali veľmi chrabro a húževnato, pričom Albikovia, mužovia drsní, odchovaní lesom a skúsení v zbrani, nijako nezaostávali za našimi, lebo ich posilňovali sľuby Massilčanov, od ktorých sa len pred chvíľou oddelili. Podobne bojovali Domitiovi pastieri v nádeji, že ich pán prepustí na slobodu, ak pred jeho očami preukážu svoju udatnosť.

58/ Samotní Massilčania sa spoliehali na svoje rýchle lode a obratných kormidelníkov a našich nebrali vážne. Vyhýbali sa útoku a usilovali sa využívať voľnejší priestor, či už aby rozvinutým šíkom obkľúčili naše lode, alebo viacerými loďami napadli našu jednu, alebo aby lodiam plaviacim sa okolo polámali veslá. Keď sa však už museli priplaviť bližšie, prestali sa spoliehať na zručnosť kormidelníkov a stavili na udatnosť horalov.

Naši nemali ani takých šikovných veslárov, ani takých skúsených kormidelníkov, lebo títo boli narýchlo preradení z nákladných lodí a ešte neovládali ani názvy lodného zariadenia. Podobné starosti vyvolávali pomalé a ťažké lode, ktoré boli zhotovené z vlhkého dreva a nemohli dosahovať veľkú rýchlosť. Preto sa naši chopili prvej príležitosti na boj zblízka a bez váhania postavili jednu loď proti dvom, železným hákom sa o ne zakosílili, znehybnili ich, popreliezali na ne a pobili veľké množstvo Albikov a pastierov. Vzápätí časť protivníkových lodí potopili, niekoľké zajali aj s posádkou, ostatné zahnali do prístavu. Toho dňa stratili Massilčania deväť lodí, ak rátame aj zajaté.

59/ Správa o úspechu zastihla Caesara pri Ilerde krátko predtým, ako dokončil most. A šťastie sa opäť rýchlo priklonilo na našu stranu. Nepriatelia, zastrašení chrabrosťou našej jazdy, sa pohybovali po okolí opatrnejšie a bojazlivejšie. Raz obstarávali krmivo na menšej ploche nie veľmi ďaleko od tábora, aby sa mohli okamžite stiahnuť, inokedy pomerne veľkou okľukou skúšali obísť naše stráže a jazdecké hliadky, a keď čo i len zďaleka zočili našu jazdu, v polovici cesty odhodili vrecia s krmivom a dali sa na útek. Napokon zaviedli niekoľkodňovú prestávku, ba dokonca si proti všetkým obyčajam zadovažovali krmivo v noci. 60/ K Caesarovi medzitým prišli vyslanci Oscovčanov a k nim pripojených Calagurrčanov, ktorí sľubovali, že vykonajú všetko, čo prikáže. Rovnako sa zachovali Tarracončania, Jacetovia i Ausetánovia a o niekoľko dní aj Illurgavončania, ktorých sídla siahajú až k rieke Hiber. Všetkých teda Caesar požiadal, aby ho zásobili obilím. Dali mu na to svoje slovo a priviezli obilie do tábora na ťažných zvieratách, ktoré pozháňali, kde sa dalo. K Caesarovi sa pridala i kohorta Illurgavončanov, ktorá sa dozvedela o rozhodnutí rodnej obce, a prešla zo stanovišťa aj so svojimi odznakmi. Za krátky čas teda nastali veľké zmeny: dokončil sa most, k Caesarovi sa dobrovoľne pridalo päť veľkých obcí, vyriešilo sa zásobovanie a ukázali sa nepravdivými správy, že cez Mauretániu sa blížia na pomoc légie vedené Pompeiom. Nečudo, že pod vplyvom týchto okolností mnohé vzdialenejšie obce odpadli od Afrania a postavili sa na Caesarovu stranu.

61/ Tieto udalosti ochromili nepriateľov a Caesar to využil: aby vždy nemusel posielať jazdu veľkou okľukou cez most, dal vyhľadať vhodné miesto a vykopať viacero priekop v šírke

TROSKA, J. M. - KAPITÁN NEMO 1

TROSKA, J. M.

KAPITÁN NEMO 1
Nemova ríša
(Kapitán Nemo - Nemova říše)

Arkus, Senica, 1993
ilustrácie Karel Soukup
preklad Jela Mlčochová
1. vydanie
ISBN 80-900465-4-1

beletria, dobrodružné, sci-fi,
160 s., slovenčina
hmotnosť: 165 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý, nečítaná

1,20 € DAROVANÉ

*zlaja* (in *X02*)

I. diel trilógie rozpráva o obrovskej podzemnej ríši kapitána Nema, kam sa dostáva dvojica priateľov - ing. Farin a ing. Holan .

11. Zázračné farmy a plantáže

Spali ako sysle. A vari sa ešte nikdy doposiaľ necítili takí svieži ako v to ráno. Čo bolo na príčine? Kúpeľ a nápoj, ktorý bol však zase len - voda. Ale tá voda robila zázraky! Profesor Roger, zvyknutý ako každý Francúz na víno, sa nemohol tej vody dopiť. Obaja cítili neobyčajnú sviežosť, ale nie oživenie a potom malátnosť, akú spôsobuje alkohol. Príčinou bola zrejme silno rádioaktívna alkalická minerálka.

Po rannom kúpeli a výdatných raňajkách si chceli vyjsť do záhrady. Ich úmysel zmaril robot, ktorý im priniesol list. CENTRUM

Ústredná správa plantáží Páni,

podľa rozkazu N. pozývam Vás na prehliadku plantáží. Nasledujte svojho sluhu.

Ing. agron. LEWIS

„Výborne! To bude niečo pre mňa! “ zvolal Roger. „A pozrite sa, milý inžinier, toto nie je papier ani pergamen. Povedal by som, že je to papyrus, na ktorý sa písalo v dávnoveku.“

„Máte pravdu. To zase viac zaujíma mňa. A ešte viac celé tie roje nových technických otázok, ktoré sa vynárajú a na rozlúštenie ktorých som veľmi zvedavý.“

„Eh, technické problémy sú podružné.“

„Naopak, priateľu. Technické vymoženosti sú v tomto prostredí najdôležitejšie, pretože nahrádzajú prírodné živly, ktoré sú životnou podmienkou existencie všetkých živočíchov i rastlín.“

„Nevyjadrujete sa správne, inžinier. Živly sú: oheň, zem, voda, vzduch. Všetky sú tu zastúpené.“

„To nemôžete tvrdiť. Môžu byť umelé.“

„Vari si nemyslíte, že i tá zem je umelá?“

„Zem je veľmi široký pojem. Pre agronóma je vhodnejšie pomenovanie pôda alebo prsť. A je veľmi dôležité, aká tá pôda je. Ale radšej poďme, aby sme videli nový div: podzemné plantáže,“ ukončil Farin škriepku.

Za robotom zostupovali do podzemia, hlboko pod základy domu. Konečne sa ocitli na nástupišti a nasadli do pripraveného vozidla, podobného tomu, aké ich dopravilo k palácu.

Niekoľko sekúnd šli po rovine, potom začali stúpať. Zadným oknom videli rýchlo sa vzďaľujúce priečelie paláca, ožiarené slnečnými lúčmi.

„Prešli sme popod dom. Veliteľ si neželá, aby sme sa ukazovali pod jeho oknami. Musíme to rešpektovať,“ hučal Farm.

„Zvláštny hostiteľ,“ uškrnul sa Roger.

Farin mu výstražne zovrel ruku a naznačil, aby mlčal.

Vozidlo letelo po rovine. Asi po štvrťhodine sa pred nimi objavila záplava fialkastého svetla, a než sa nazdali, vniklo to svetlo dovnútra vozidla.

Leteli medzi lánmi polí. Plochy obilia sa striedali so štvorcami kukurice či azda cukrovej trstiny, so zemiačniskami a repnými poliami. Náhle sa objavila skupina budov, nad ktorú ako mrakodrap vynikala vysokánska stavba.

Vozidlo spomalilo a potom zastalo pred jednoposchodovým domom. Sotva vystúpili, vyšiel im v ústrety statný muž. Nemusel sa ani predstaviť, už podľa odevu v ňom spoznali Lewisa. Bol oblečený ako kanadský farmár.

„Ako sa máte? Vítam vás. Tadiaľto, prosím.“ Otvoril dvere.

Ocitli sa v Lewisovej pracovni. Jednoduché, ale funkčné zariadenie. Žalúziový písací stôl, na ľavej strane skriňa s kartotékami, na druhej police s obchodnými knihami, uprostred izby prostý stôl a štyri kreslá. To bolo všetko.

„Malé občerstvenie? Pohárik whisky? Čistú alebo so sódou?“

„Whisky? Asi žartujete...“

„Prečo? Tu je,“ postavil na stôl fľašu a poháriky.

„Počuli sme, že alkoholické nápoje sú vylúčené...“

„Well, v CENTRE. Tu ste však v rezidencii farmára Lewisa, amerického agronóma. Pre toho takéto zákazy neplatia. Ale vám by asi lepšie chutilo víno, však? Dobre, len si povedzte! Tu máme fľašu, a nie poslednú! Takže - na čo si pripiť? Na zdravie sa tu nepije, pretože slovo choroba v našom slovníku neexistuje. Teda - na úspechy Matky Zeme!“

Štrngli si.

„Do dna, páni! Nebojte sa toho! Je to síce číre ako voda, ale ani sám Dionýz neochutnal takéto víno! No, čo poviete?“

„Znamenité šampanské!“ vybuchol profesor. „Ako je to možné? Veď vôbec nemá farbu! “

MAŤUGA, VIKTOR - FAETONOVO SPRISAHANIE

MAŤUGA, VIKTOR

FAETONOVO SPRISAHANIE
eseje

Pictus, Bratislava, 1993
edícia SIGNUM (1)
edičná poznámka Peter Valček
doslov Ján Švantner
ISBN 80-7128-009-7

beletria, próza krátka,
122 s., slovenčina
hmotnosť: 145 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

3,00 € PREDANÉ

*zlaja* (in *X02*)

„Ako je možné, že v dejinnom zápase, ktorý trval stovky rokov, v tomto heroickom okamihu časť slovenskej inteligencie stratila tvár, s nekritickým obdivom sa vrhla do náročia cudzích mocností, zištne, servilne a snobsky padá do mdlôb pred tzv. výdobytkami západnej kultúry, pred všetkým, čo priniesla západná civilizácia, s prázdnym a slabošským nárekom a vzápätí neľútostným vydieraním a intrigami vypaľuje vlastné korene a nadbieha opovržlivcom a neprajníkom, ktorí často z nevedomosti, hlúposti a nenávisti, neraz aj pre judášsky groš a zo závisti k cudziemu vlastenectvu a duchovnému pokladu národa upadli sami do šovinizmu a imperiálnej nadutosti? Pravdu, ktorú veľakrát zradili, už nikdy nenájdu. Paródia na vlastenectvo napokon prospela duchu zvrchovanosti; fraška o slobode napokon pomohla načrtnúť kontúry skutočnej slobody. Prečo sa teda časť inteligencie slovenského národného spoločenstva postavila proti vlastnej nezávislosti? O čo vlastne išlo týmto ľuďom, že ako zámienku svojich vierolomností si zvolili hanobenie vznešeného práva každého vyspelého spoločenstva?”

Okamihy večnosti
(variácie na Mikloškov výrok)

Jazykové prejavy ľudí štátneho aparátu z obdobia päťdesiatych rokov sú okrem iného charakteristické primitívnou militantnou postulatívnosťou a nekompromisnosťou. Reicinov vražedný výrok: „Ten bude hniť!”1 patrí medzi to najstrašnejšie, čo zrodila aparátnická papuľa v dejinách vôbec. Šialenstvo takého kriminálneho jazyka spätne likviduje ľudskú predstavivosť a vyjavuje obrovskú akumuláciu krutosti. Dávno predtým, paralelne so šialenstvom našej epochy, keď jakobíni začali stínať, sa začala hlboko otriasať viera v ľudskú poctivosť. Z výjavu obeseného cárskeho agenta Boscampa, nadaného profesora orientálnych jazykov, alebo z lynčovania generála Ožarovského, či mučenia generálov Píku, Žingora a dalších a ďalších tisícov a miliónov neznesiteľne vzrástla kríza svedomia. Vznešené hodnoty, a to tie najzákladnejšie, strácajú akúkoľvek cenu. Ľudský život, nestojí ani toľko čo zdrap papiera.

Primitívny bonmot v okamihu premieňa ľudskú masu na horu kostí. Slovo „obeť” stráca význam, lebo jeho veľkosť a množstvo presahuje možnosti ľudského chápania. Človek cíti stále väčšiu ťarchu a túži čo najskôr sa s ňou vyrovnať. Cíti, že je to ťarcha dejín, ktoré už nakopili toľkú vinu, že vykúpiť ju môžu vari len bohovia. On, maličký, znáša túto metafyzickú ťarchu a často podlieha lákavej vidine: rýchlo s ňou skoncovať. Rozsieva pomstu všade: na ulici, v dopravnom prostriedku, v kine, v kaviarni, v parlamente..., ale aj v náručí milovanej. Pomstí sa slovami, gestami i mlčaním. A keď príde tá pravá chvíľa či historický okamih, vzplanie v ňom túžba po konečnom riešení: „Ten bude hniť!”.

Také obludné želanie zaznelo v procese s generálom Píkom. A stovky, tisíce podobných jedovatých výrokov lietali krajinou a možno lietajú i dnes. Komu tento jazyk dodáva silu, svetlo a oheň, akým úbohým ľudským tvorom zvyšuje sebavedomie, nahrádza plnosť vedomia a kto v okamihu jeho vyslovenia aspoň v zárodku pocíti, že sa ho zmocnila obyčajná krutosť z nedostatku fantázie?

Keď „umrel” Boh, zdalo sa, že večnosť možno vyjavovať obnovením rituálu sektárstva. Totalitnosť pôsobenia rituálu sekty nahrádza dimenziu vnútornej účasti, ľudská psychika sa mechanicky podriaďuje kolektívnemu vedomiu, podlieha psychóze davu, a účastný nemôže byť ten, kto prejavuje „nesúlad”, ale ten, kto sa bezvýhradne a slepo stotožňuje. Ak jednotlivec prejavil čo len náznak „vnútorného sporu” o zmysel „zmäteného”, či proti nemu, sektárske vedomie nedovoľovalo tento fakt chápať ako túžbu po jasnosti, ale ako zaujatosť a nepriateľstvo. Tomuto „nepriateľstvu” sa prisúdil rovnaký význam, z akého sa samo „vyjavovalo” - napríklad nacizmus. Sektárstvo, sfanatizované sploštené vedomie, masová hystéria plodia „fantastické” konštrukcie, a čím viac sa vzďaľujú od skutočnosti, tým spoľahlivejšie slúžia rozkladajúcim sa vrstvám spoločnosti, jej extrémistickému voluntarizmu, obranárskej agresii, ktorá má pomôcť zmyť silný náter viny. Sektárstvu slúžia nízke duše, v ktorých naďalej ožíva čosi dávnopohanské a barbarské, bez ohľadu na to, či sa nazývajú protestantmi alebo katolíkmi, ľavičiarmi alebo pravičiarmi, národovcami alebo kozmopolitmi, a je vedľajšie, či ide o luzu ulice, luzu salónov či o luzu parlamentov.

Práve v tomto type sektárskeho správania sa vidieť znaky takzvaného nespútaného, voľného života, iracionálne hybridné prvky vitalizmu, ktorý chce strhnúť takzvané putá rozumu a pokroku, prvky démonickej energie, falošného a vypätého kŕča dotyku, aseptického a vypreparovaného kontaktu s reálnou skutočnosťou, zahmlievaného a zastieraného takzvanou spôsobilosťou, vyberaným správaním, toleranciou a znášanlivosťou, pričom sama prax ukazuje, že ide o obyčajné darebáctvo, pokrytectvo a lenivosť, nevľúdnu blazeovanosť, predstieranú nevšímavosť a pohŕdanie, čo má charakter takmer teutónske-ho2 vandalizmu a boľševicko-sionistického hegemonizmu a militarizmu: minifašizmus. Taká vrstva ľudí, staronová „aristokracia”, ktorá bude opäť disponovať rozhodujúcimi a technickými prostriedkami, nemôže sa stať vzorom nového intelektuálneho stavu, ktorý tvorí skutočné hodnoty a zabezpečuje kontinuitné trvanie národnej kultúry, lebo jeho „oddiely” sa sformovali zo spodiny spoločnosti, intelektuálnej zberby, ktorá svoju „službu človeku” iba predstiera, z odpadlíkov a lokajov, a ich vodcom

DOLEČEK, RAJKO - NEBEZPEČNÝ SVET KALÓRIÍ - JOULOV

DOLEČEK, RAJKO

NEBEZPEČNÝ SVET KALÓRIÍ - JOULOV
(Nebezpečný svět kalorií - joulů)

Šport, Bratislava, 1983
preklad Ľudovít Komadel
ilustrácie Karel Slavík
obálka Karel Slavík
2. doplnené vydanie, 15.000 výtlačkov

stravovanie, zdravie,
224 s., slovenčina
hmotnosť: 210 g

mäkká väzba
stav: dobrý

0,50 € 

*zlaja*strav*

HESSE, HERMANN - ROZPRÁVKY

HESSE, HERMANN

ROZPRÁVKY
(Die Märchen)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 2008
zostavil Volker Michels
preklad Hana Ferková
obálka Dušan Grečner
ISBN 978-80-220-1448-9

beletria, rozprávky,
240 s., slovenčina
hmotnosť: 215 g

tvrdá väzba
stav: výborný, nečítaná

9,90 € PREDANÉ

*zlaja* (in *X02*)

Augustín

Na Mostackej ulici bývala mladá žena, ktorá nešťastnou náhodou čoskoro po svadbe stratila muža a teraz biedna a opustená sedávala vo svojej izbietke a čakala dieťa, ktoré nemalo mať otca. A pretože bola taká samučičká sama, celou mysľou sa upínala k očakávanému dieťatku a nebolo už nič krásne a očarujúce a závideniahodné, čo by nebola pre dieťa vydumala, vysnívala a čo by mu nebola želala. Akurátnym sa jej pre maličké videl kamenný dom so zrkadliacimi oblokmi a fontánou v záhrade, a pokiaľ išlo o jeho budúcnosť, prinajmenšom muselo byť profesorom alebo kráľom.

Vedľa chudobnej pani Alžbety býval starec, ktorého bolo zriedka vídať. Bol to malý šedivý človiečik, čo nosieval čiapku so strapcami a zelený dáždnik s kostrou z rybej kosti ako za starých čias. Deti sa ho báli a dospelí si mysleli, že iste má dôvod, prečo žije tak utiahnuto. Často ho dlho nik nevidel, ale dakedy večer sa z jeho malej ošarpanej chalúpky ozývala ľúbezná hudba, akoby ju hralo veľa maličkých jemných nástrojov. Deti, čo išli okolo, sa potom spytovali matiek, či tam spievajú anjeli alebo nebodaj rusalky, ale matky im to nevedeli povedať a vraveli: „Nie, nie, to musí byť hracia skrinka.“

Tento človiečik, ktorého susedia oslovovali pán Binswanger, prechovával k Alžbete osobitný druh priateľstva. Nikdy sa spolu nezhovárali, ale keď šiel starý pán okolo jej okna, zakaždým ju priateľsky pozdravil a ona mu vďačne prikývla, lebo ho mala rada. A obaja si mysleli: Ak by ma niekedy veľmi pritisla bieda, celkom iste si pôjdem po radu k susedovi. A keď sa začalo stmievať a pani Alžbeta sama sedávala pri okne a trúchlila za svojím mŕtvym milým alebo myslela na dieťatko a oddávala sa sneniu, pán Binswanger tíško otvoril obločné krídlo a z jeho tmavej izby sa ľahučko a striebristo ako mesačný svit cez štrbinu v oblaku rinula utešujúca hudba. Sused zas mal na zadnom obloku niekoľko starých bocianích noštekov, ktoré zabúdal polievať, no jednako boli vždy zelené, plné kvetu, bez jediného zvädnutého listu, lebo pani Alžbeta ich včasráno popolievala a opatrila.

V jeden surový vetristý daždivý večer, keď sa už schyľovalo k jeseni a na Mostackej ulici nebolo ani človiečika, úbohá žena zbadala, že prišla jej hodinka, a pochytila ju úzkosť, lebo bola sama. Sotva sa však zotmelo, prišla akási starenka s lampášom v ruke, vkročila do domu, zvarila vodu, prestrela plachtu a robila všetko, čo treba robiť, keď má dieťa prísť na svet. Pani Alžbeta sa tíško podvolila a iba potom, keď sa už dieťatko narodilo a v nových jemných plienočkách začalo driemkať svoj prvý pozemský sen, spýtala sa starenky, odkiaľ prišla.

„Pán Binswanger ma poslal,“ povedala starká a vyčerpaná žena hneď zaspala. Keď sa ráno prebudila, mlieko bolo uvarené, izba čisto vyupratovaná a vedľa nej ležal synček a kričal, lebo bol hladný; starenka tam už nebola. Matka si vzala maličkého do náručia a tešila sa, že je taký pekný a mocný. Myslela na jeho mŕtveho otca, ktorý si ho ani nevidel, a slzy sa jej tisli do očí. Privinula si malú sirôtku na srdce, znovu sa usmievala a potom s chlapčiatkom zaspala. Keď precitla, zasa ju čakalo uvarené mlieko a polievka a dieťa bolo previnuté v čistých plienočkách.

Onedlho matka vyzdravela, zmocnela a sama sa mohla starať o seba aj o malého Augustina. Tu jej zišlo na um, že syna treba pokrstiť, ale že pre neho nemá krstného otca. Večer, keď sa zmrklo a zo susedného domčeka sladko zaznievala hudba, zašla k pánu Binswangerovi. Bojazlivo zaklopala na tmavé dvere, sused prívetivo zvolal „ďalej!“ a šiel jej oproti. Hudba razom zmĺkla. V izbe stála iba malá stará stolná lampa pri akejsi knihe a všetko tam bolo tak ako u iných ľudí.

„Prišla som sa vám poďakovať,“ povedala pani Alžbeta, „že ste mi poslali tú dobrú paniu. Rada jej za pomoc zaplatím, len čo budem môcť pracovať a niečo si zarobím. Teraz však mám inú starosť. Chlapca treba pokrstiť, bude sa volať

SPONG, JOHN SHELBY - WHY CHRISTIANITY MUST CHANGE OR DIE

SPONG, JOHN SHELBY

WHY CHRISTIANITY MUST CHANGE OR DIE
A Bishop Speaks to Believers in Exile
A New Reformation of the Church´s Faith and Practice

HarperSanFrancisco, 1998
1. vydanie
ISBN 0-965-63044-7

náboženská literatúra, filozofia,
258 s., angličtina
hmotnosť: 235 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

2,00 € PREDANÉ

*zlaja*  in **S7P**

HUSÁK, GUSTÁV - O OBRANĚ A OCHRANĚ SOCIALISMU

HUSÁK, GUSTÁV

O OBRANĚ A OCHRANĚ SOCIALISMU
Výbor z projevů a statí 1969-1981
Vydáno k 70. narozeninám generálního tajemníka ÚV KSČ
a prezidenta republiky soudruha Gustáva Husáka

Naše vojsko, Praha, 1982
edícia Marxismus-leninismus o válce a vojenství (78)
obálka Václav Rytina
1. vydanie, 25.000 výtlačkov

politika, autobiografia,
512 s., čeština
hmotnosť: 512 g

tvrdá väzba
stav: výborný, nečítaná, bez prebalu

4,50 € PREDANÉ

*zlaja* (in *X02*)

CHUTNOU STRAVOU PROTI VYSOKÉMU TLAKU

CHUTNOU STRAVOU PROTI VYSOKÉMU TLAKU
(Beat High Blood Pressure Cookbook)

Vyše 300 receptov na vynikajúce a zdravé jedlá

Reader´s Digest Výber Slovensko, Bratislava, 2007
preklad Nataša Holinová
1. vydanie
ISBN 978-80-88983-90-3

zdravie, recepty
320 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 530 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý

4,30 €

*lupev*strav*

RAGACHE, GILES - MÝTY A LEGENDY - EURÓPA

RAGACHE, GILES

MÝTY A LEGENDY - EURÓPA
(L´Europe, mythes et légendes)

Gemini, Bratislava, 1994
ilustrácie Christian Ragache
preklad Jozef Drozd
1. vydanie
ISBN 80-7161-105-0

záhady
48 s., far. fot., slovenčina
hmotnosť: 235 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý

4,00 € PREDANÉ

*lupev*

SILA VEDOMIA

SILA VEDOMIA

Cesty, Praha,
Edícia záhad a tajomstiev
preklad Marián Šidlík
obálka Martin Jansa
ISBN 80-85363-74-7

záhady
144 s., far. a čb fot., slovenčina
hmotnosť: 305 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: veľmi dobrý

4,00 € PREDANÉ

*lupev* (in *119*)

HAUCK, PAUL - AKO MILOVAŤ A BYŤ MILOVANÝ

HAUCK, PAUL

AKO MILOVAŤ A BYŤ MILOVANÝ
(How to Love and be Loved)

Slovart, Bratislava, 1998
edícia Psychológia na každý deň
ilustrácie Gabriella Molnár
obálka Dušan Polakovič
preklad Alica Lajdová
1. vydanie
ISBN 80-7145-275-0

psychológia
112 s., slovenčina
hmotnosť: 82 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

1,60 € PREDANÉ

*lupev* (in *110*)

Väčšina ľudí chce niekoho milovať a aj lásku dostávať. No mnohí majú v citovom vzťahu ťažkosti. Čo nerobia správne? Dr. Paul Hauck v tejto priekopníckej knihe tvrdí, že romantické predstavy o láske sú často zavádzajúce. Aby ste milovali a boli milovaní, treba viac ako láskavosť, trpezlivosť či tolerantnosť. Naopak, vzťah funguje lepšie, ak sa správate asertívne a obaja partneri „dávate aj beriete“. Vysvetľuje, ako prekonať frustráciu a vyhnúť sa iracionálnym a deštruktívnym myšlienkam, ktoré spôsobujú problémy v láske. Opisuje tiež najlepší spôsob, ako dosiahnuť a udržať si úspešné manželstvo. Praktická, čítava a zaujímavá kniha dr. Haucka každému pomôže zlepšiť citový vzťah k svojmu partnerovi, a tak žiť šťastnejším a plnším životom.

NIKDY SA NEVZDÁVAJ

NIKDY SA NEVZDÁVAJ
15 povzbudzujúcich kapitol zo života
Výber zo série Príbehy na každý deň
Poďme si čítať

Advent-Orion, Vrútky, 2004
edícia Prameň
obálka Branislav Matis
ilustrácie Olga Pazerini, Branislav Matis
1. vydanie
ISBN 80-8071-035-X

náboženská literatúra
296 s., slovenčina
hmotnosť: 340 g

tvrdá väzba

2,00 € stav: dobrý *psy*

predané stav: veľmi dobrý *lupev*inc* in psy+nab*
predané stav: veľmi dobrý *priva*nab*

15 povzbudzujúcich kapitol zo života aj o tom, čo sa dá a čo sa nedá kúpiť: Posteľ, ale nie spánok. Knihy, ale nie múdrosť. Jedlo, ale nie chuť. Ozdoby, ale nie krása. Dom, ale nie domov. Lieky, ale nie zdravie. Zábava, ale nie šťastie

MÁŠ DVE MOŽNOSTI 

Juraj bol chlapík, ktorý mal vždy dobrú náladu a ku všetkému nejakú pozitívnu poznámku. Keď sa ho niekto spýtal, ako to robí, odpovedal: „Keby som bol ešte trochu lepší, musel by som byť dvojčaťom.“ Bol vynikajúcim manažérom. Mal svojich priaznivcov - čašníkov, ktorí šli za ním z jednej reštaurácie do druhej. Prečo? Priťahoval ich jeho postoj. Bol takým prirodzeným povzbudzujúcim prostriedkom. Ak mal niekto zo zamestnancov zlý deň, Juraj mu hneď pripomenul niečo pozitívne. Bol som veľmi zvedavý na jeho životný štýl, preto som sa jedného dňa vybral za ním a spýtal sa ho: „Nemôžeš mať predsa vždy dobrú náladu a pozitívne myšlienky. Ako to robíš?“

Odpovedal mi: „Každé ráno, keď vstanem, poviem si: Juraj, máš dnes dve možnosti: Môžeš sa rozhodnúť mať dobrú náladu, ALEBO sa môžeš rozhodnúť mať zlú náladu. Rozhodnem sa mat dobrú náladu. Vždy, keď sa stane niečo zlé, môžem sa rozhodnúť - buď sa stanem obeťou tejto situácie, alebo sa z nej poučím. Ja sa, samozrejme, rozhodnem, že sa z toho poučím. Vždy, keď sa za mnou niekto príde sťažovať, môžem sa rozhodnúť prijať jeho sťažnosti, alebo poukázať na niečo pozitívne. Ja sa rozhodnem pre pozitívnu veď

„Ale to nie je také ľahké,“ namietam.

„Máš pravdu. Život - to je samé rozhodovanie. Keď nemyslíš na zbytočnosti, každá situácia je vlastne rozhodnutie. Ty sa rozhoduješ, ako budeš na túto situáciu reagovať. Ty rozhoduješ o tom, do akej miery ľudia okolo ovplyvnia tvoju náladu. Ty rozhoduješ o tom, či budeš mať dobrú, alebo zlú

náladu. Konečný súčet: Ako prežiješ svoj život, záleží vlastne od tvojich rozhodnutí.“

Aj keď sme sa dosť dlho po tomto rozhovore nevideli, často som naňho myslel. Učil som sa sám rozhodovať o svojom živote, nielen reagovať na to, čo príde samo. O niekoľko rokov som sa dopočul, že sa mu stala veľmi nepríjemná vec. Keď raz ráno nechal zadné dvere na svojej reštaurácii otvorené, prepadli ho traja ozbrojení zlodeji. Keď mu prikázali otvoriť trezor, ruka sa mu od nervozity triasla a zadal zlé heslo. Zlodeji sa vyľakali a postrelili ho.

Našťastie, dosť rýchlo ho našli ľudia a odviezli do nemocnice. Po 18-hodinovej operácii a týždňoch intenzívnej liečby bol Juraj z nemocnice prepustený - aj s črepinou v tele. Stretol som sa s ním asi šesť mesiacov po tejto nepríjemnej udalosti. Keď som sa ho spýtal, ako sa má, povedal mi: „Keby som sa mal lepšie, musel by som byť dvojčaťom. Vidíš tieto jazvy?“

Potom som sa ho spýtal, na čo myslel, keď sa to stalo.

„Prvé, čo mi napadlo, bolo, že som mal zamknúť zadné dvere,“ povedal Juraj. „Potom, keď som ležal na podlahe, spomenul som si, že mám dve možnosti: Môžem sa rozhodnúť žiť, alebo sa môžem rozhodnúť zomrieť. Rozhodol som sa žiť!“

„Nebál si sa? Nestratil si vedomie?“

„Ošetrovatelia boli vynikajúci. Stále sa so mnou rozprávali. Ale keď ma doviezli na operačnú sálu a videl som výraz na