ZAMAROVSKÝ, VOJTECH - BOHOVIA A KRÁLI STARÉHO EGYPTA

ZAMAROVSKÝ, VOJTECH

BOHOVIA A KRÁLI STARÉHO EGYPTA

Mladé letá, Bratislava, 1986
ilustrácie Otakar Pok
prebal Lumír Ševčík
1. vydanie, 40.000 výtlačkov
66-150-86

história, starovek
432 s., čb a far. fot., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

predané

*marno*his*

GIBBON, EDWARD - ÚPADOK A ZÁNIK RÍMSKEJ RÍŠE

GIBBON, EDWARD

ÚPADOK A ZÁNIK RÍMSKEJ RÍŠE
(The Decline and Fall of teh RFoman Empire)

Tatran, Bratislava, 1983
edícia Svetová tvorba (154)
preklad Viktor Krupa
doslov Vojtech Kopčan
prebal Pavel Blažo
1. vydanie, 20.000 výtlačkov
61-451-83

história, starovek
464 s., slovenčina

tvrdí väzba s prebalom, veľký formát
stav: dobrý

PREDANÉ

*petca*his*

PÓCZYOVÁ, KLÁRA SZ. - AQUINCUM

PÓCZY, KLÁRA SZ.

AQUINCUM
Starořímské město v Budapešti

Corvina, Budapest,1974
preklad Olga Kozlová
obálka Gábor Pécsi

história, antika, starovek,
112 s., čb fot., čeština

mäkká väzba s prebalom, malý formát
stav: veľmi dobrý

PREDANÉ

*hrocol*his*

GAIUS SUETONIUS TRANQUILLUS - ŽIVOTOPISY RÍMSKYCH CISÁROV

GAIUS SUETONIUS TRANQUILLUS

ŽIVOTOPISY RÍMSKYCH CISÁROV
(De vita Caesarum)

Tatran, Bratislava, 1974
edícia Svetoví klasici (207)
preklad Etela Šimovičová
prebal Dagmar Dolinská
ilustrácie Ján Lebiš
2. vydanie, 25.000 výtlačkov
61-456-74

história, životopisy, antika, starovek
400 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, lepky na prebale

PREDANÉ

*petz1*bio*

ZAMAROVSKÝ, VOJTECH - GRÉCKY ZÁZRAK

ZAMAROVSKÝ, VOJTECH

GRÉCKY ZÁZRAK

Mladé letá, Bratislava, 1990
prebal Lumír Ševčík
2. vydanie, 35.000 výtlačkov
ISBN 80-06-00122-7

história, starovek, antika
608 s., čb  a far. fot., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

PREDANÉ

*inc15*his*

RYAN, GARRETT - NAHÉ SOCHY, BOJOVÉ SLONY A TUČNÍ GLADIÁTORI

RYAN, GARRETT

NAHÉ SOCHY, BOJOVÉ SLONY A TUČNÍ GLADIÁTORI
Zaujímavosti zo sveta starovekých Grékov a Rimanov
(Naked Statues, Fat Gladiators and War Elephants)

Mamaš, 2022
edícia Spoločnosť & dejiny
preklad Ivana Krekáňová
1. vydanie
ISBN 978-80-8268-016-7

história, starovek, antika
304 s., slovenčina

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

PREDANÉ

*home*his*

Prečo starí Gréci a Rimania nenosili nohavice? Používali ženy antikoncepciu? Verili svojim mýtom? Bol rozvod bežný? Ako chytali levy pre Koloseum? Čo sa stalo s Rímom po páde ríše a kde je hrobka Alexandra Veľkého? V sérii krátkych a vtipných esejí historika Garretta Ryana sa dozviete množstvo informácií, ktoré vám v triede na hodinách dejepisu nepovedali. Na rozdiel od väčšiny publikácií o klasickom svete sa kniha Nahé sochy, bojové slony a tuční gladiátori nesústreďuje na slávne osobnosti alebo udalosti, ale na fascinujúce detaily každodenného života.


 

AUGUSTÍN, MILAN - CESTY MEDENÝCH A BRONZOVÝCH BOHOV

AUGUSTÍN, MILAN

CESTY MEDENÝCH A BRONZOVÝCH BOHOV

Litera, 1993
obálka Ľubomír Krátky

starovek, história
190 s., čb fot., slovenčina

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

3,20 €

*svama2*his*

Nezlomná vôľa a túžba po sondách do minulosti zaviedla Milana Augustína na cesty za medenými a bronzovými bohmi, do čias dávnych kultúr starého Egypta, Prednej Ázie, Grécka i Ríma, za hľadaním stôp po našich dávnych predkoch a prvých dotykoch týchto civilizácií s územím stredoeurópskeho regiónu, a teda aj s územím dnešného Slovenska. Jedna z mála pôvodných prác, ktorá sa z pozícií najnovších výskumov usiluje o pohľad na dejiny v širších súvislostiach, o pohľad nový, nie stereotypnoučebnicový, na obdobia, v ktorých kraľuje meď, bronz a železo.

Čitateľ spolu s autorom sleduje vojenské výboje, obchodné cesty, budovanie obranných valov, prekrásnych, až neskutočných pyramid a iných architektonických zázrakov, svedčiacich o ume, vytrvalosti, ale aj tvrdosti a bojovnosti starých Sumerov, Feničanov, Etruskov, Egypťanov, Grékov, Rimanov a mnohých ďalších zakladateľov a budovateľov dávnych civilizácií.

Hľadanie a objavovanie sveta bolo a bude vždy zázračným dobrodružstvom každej generácie. Raz objavujeme časť našej planéty, inokedy sa usilujeme spoznať podstatu fungovania živej bunky alebo rozbíjame atóm, aby sme sa dostali do tajomstiev jeho jadra. Sú však ľudia, ktorí sa za dobrodružstvom vypravujú ďaleko do minulosti, za životom, prácou a cítením generácií, ktoré žili pred tisícročiami...

Kniha nášho priateľa Milana A u g u s t í n a je takýmto dobrodružstvom, ktoré ponúkame spolu s autorom a vydavateľom aj my ako príspevok k poznaniu dejín našej planéty a ich súvzťažností s dejinami krásneho a nám drahého Slovenska. Dnes prežívame éru informatiky v každom odvetví ľudskej činnosti. To staré známe, „... že ten kto nepozná históriu, nemôže predvídať či plánovať budúcnosť“, dnes platí dvojnásobne. Od etiky prechádzame k estetike, od ekológie života k ekológii ľudských vzťahov. Od plurality názorov ku skutočnej demokracii. Je to cesta namáhavá, s množstvom zákrut, klesaní a stúpaní, ale vedie k humanistickým cieľom, za ktorými kráča väčšina ľudstva žijúceho na tejto planéte, lebo je to cesta poznania a skutočnej ľudskej práce. História počiatkov civilizácie, objavovanie nových obzorov je i námetom knihy CESTY MEDENÝCH A BRONZOVÝCH BOHOV, ktorá je jednou z tehličiek na stavbe poznaní a názorov na minulosť, najmä pre mladých ľudí na Slovensku, poznaní inej a z iného uhla interpretovanej histórie, akú nečítali v školských učebniciach. Všetkým, ktorí ju zoberú do ruky, prelistujú i prečítajú, želáme príjemné chvíle poučenia i zábavy.

Mimi a Leo Danihelsovci

sponzori vydania

12. decembra 1992

Los Angeles, Kalifornia, USA

 

ZÚBEK, ĽUDO - RÍŠA SVÄTOPLUKOVA

ZÚBEK, ĽUDO

RÍŠA SVÄTOPLUKOVA

Mladé letá, Bratislava, 1985
edícia Vybrané spisy Ľuda Zúbka
ilustrácie František Hübel
doslov Milan Jurčo
3. vydanie, 10.000 výtlačkov
66-035-85

história, starovek
184 s., slovenčina

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

1,50 €

*matpe*his*


 

ZAMAROVSKÝ, VOJTECH - DEJINY PÍSANÉ RÍMOM

ZAMAROVSKÝ, VOJTECH

DEJINY PÍSANÉ RÍMOM

Mladé letá, Bratislava, 1988

ilustrácie Otakar Pok

fotografie Peter Zamarovský

prebal Lumír Ševčík

2. vydanie, 49.000 výtlačkov

066-140-88

história, starovek

416 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom

stav: zachovalá, bez prebalu, podčiarkovaný text

PREDANÉ

*matpe*his*

 

FIGULI, MARGITA - BABYLON I., II.

FIGULI, MARGITA

BABYLON I., II.

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1964
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (172)
obálka František Kudláč
3.vydanie, 25.000 výtlačkov

beletria, román, história, starovek, literatúra slovenská
436+404 s., slovenčina

tvrdá väzba
stav: dobrý, 1 diel bez prebalu, prebal ošúchaný

0,90 €

*gopal5**bels*

BABYLON, toto jedinečné dielo slovenskej literatúry, aj významná méta spisovateľkinho umeleckého vývinu, rodilo sa za súmračných čias druhej svetovej vojny a aj jeho vydaním privítali sme oslobodenie nášho života. Vážna doba nútila autorku vyrovnať sa aj pri odľahlom historickom námete s otázkami širšej a zároveň súčasnej ľudskej platnosti. Margita Figuli, dovtedy skôr zobrazovateľka osobných a intímnych zážitkov, i keď ju zaujímala aj sociálna skutočnosť, slávna autorka Troch gaštanových koní, novely o láske, domove a spravodlivom živote, nabrala dychu k hýrivému oživeniu starovekej minulosti. Vo svojom Babylone predstavila nám posledné chvíle Chaldejska, svetovládnej otrokárskej ríše, ktorú dobyl Kýros, predstaviteľ perzskej rozpínavostí za novou svetovou mocou. Aj Kýros, ktorého zotročené vrstvy chaldejskej ríše čakali ako osloboditeľa, ukázal sa napokon krutým otrokárskym dobyvateľom. Taká je historická pravda, i keby osoba nového vládcu sveta bola opradená nymbom lásky a zbožňovania. Vladárske rozbroje medzi predstaviteľmi babylonskej štátnej moci a jej odporcom — kňažskou Esagilou, ale najmä jej zradné spájanie sa s Kýrom i samotná perzská agresia pripomínajú v čomsi udalosti, ktoré sme prežili pri nedávnom dobyvateľskom pochode hitlerovských armád. Pravda, podobnosť je skôr v zmysle udalostí, v hľadaní východiska z chaosu čias, nie priamo v ich priebehu.

Margite Figuli podarilo sa pritom svojrázne spojiť spoločenské udalosti s individuálnym ľudským osudom, a to práve tak pri osobách vladárov, ministrov a veliteľov vojsk ako pri postavách ľudových. V najvýraznejšej z nich, vo svojom chaldejskom dievčati Nanai spodobila vlastne svoje poňatie lásky, života a jeho zmyslu. Krásna Nanai je hrdinkou ťažkého života, ale aj výtvorom sna o svete a o ľudoch. Je aj skutočná aj romantická. Skutočná Je zmyslom svojho konania a romantická pri jeho chvíľkovom uskutočňovaní. V jej osude je ukrytá vzácna autorkina filozofia opravdivých ľudských vzťahov, lásky, jej sily a prirodzenosti i nádhernosti jej prejavu.

V románe Babylon rozžiarili sa temer všetky skvosty autorkinho talentu. Dusí horúčava babylonskej krajiny, udivuje cudzokrajná príroda, jagá sa bezpočet drahokamov, honosia sa paláce, visuté zahrady, chrámy, divotvorné stavby slávneho Mesta Miest. Ale jednako len medzi všetkou tou hýrivosťou rúch, slávností i vojnovej hrôzy najvrúcnejšie pôsobí autorkina snaha po ľudskom súzvuku, porozumení a v dôsledku po spojení pravdy s krásnom.

Pre tieto a ešte iné vlastnosti, ktoré odkrýva čitateľ Babylonu, vydávame dnes Babylon už po tretí raz.

 

ZAMAROVSKÝ, VOJTECH - ÉLŐ OLIMPIA

ZAMAROVSKÝ, VOJTECH

ÉLŐ OLIMPIA

Madách, Bratislava, 1984
preklad Erzsébet Hideghéty
ilustrácia Otakar Pok
fotografie Petr Zamarovský
691-675-84

história, starovek
312 s., čb fot., maďarčina

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: veľmi dobrý

1,50 €

*bruri**his*

Vojtech Zamarovsky, az ókori világ vándorai és az emberiség múltjának szerelmese ezúttal az olimpiai játékok bölcsőjéhez, Olümpiába viszi el olvasóját. Hol feküdt ez a város, milyen sors jutott osztályrészéül a történelemben, mikor kezdett versenyjátékokat rendezni, milyen versenyszámban mérték össze erejüket az ókori atléták – megannyi kérdés, amelyet az író felvet és igyekszik megválaszolni a maga alapos tárgyismeretről tanúskodó s a legapróbb részletek iránt is érzékeny módján. A kérdések másik csoportja már a mai korra vonatkozik, hiszen Olümpia nem tűnt el a történelem süllyesztőjében, hanem ma is él és hat: a kolokagathiát, a testi és szellemi tökélyt állítja elénk eszményül, s arra int, ne forduljon elő még egyszer, hogy a háborúink miatt elhalasztjuk az olimpiát. A népszerű szerző legújabb könyvét a Los Angeles-i olimpiára való készülődés jegyében nyújtjuk át az olvasónak.

 

KERÉNYI, KÁROLY - GÖRÖG MITOLÓGIA

KERÉNYI, KÁROLY

GÖRÖG MITOLÓGIA

Gondolat, Budapest, 1977
48.000 výtlačkov
ISBN 963-280-376-0

história, mytológia, starovek
524 s., čb fot., maďarčina

tvrdá väzba s prebalom, veľký formát
stav: veľmi dobrý

predané

*bruri**his*

Kerényi Károly, a világszerte ismert nevű klasszika filológus istenekről és hérószokról írt görög mitológiája "felnőtteknek" szóló mitológia, a felnőttségnek szellemi értelmében. A szerző egy narrátor, egy elbeszélő görög közbeiktatásával személyes hangon, első személyben előadva tárja fel a görög mítoszok világát a maga egész gazdagságában, egységében és ellentmondó változataiban. Az egyes mitikus hősök születésére, származására, sorsára és halálára vonatkozó különféle hagyományokat, mint egymással egyenrangúakat, mint ugyanazon képzet eltérő változatait mutatja be a maguk pompázatos gazdagságában. Úgy láttatja a mitikus alakokat, ahogyan azokat a mítoszok világában élő, de azokat már "kívülről" is szemlélő ember érzékelhette. Nem stilizált és nem irodalmiasított, tematikus gazdagságában, gondolati egységében és mélységében egyaránt megkapó görög mitológia Kerényi Károly műve.

 

ZAMAROVSKÝ, VOJTECH - DEJINY PÍSANÉ RÍMOM

ZAMAROVSKÝ, VOJTECH

DEJINY PÍSANÉ RÍMOM 

Mladé letá, Bratislava, 1988

ilustrácie Otakar Pok

fotografie Peter Zamarovský

prebal Lumír Ševčík

2. vydanie, 49.000 výtlačkov

066-140-88

história, starovek

416 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom

PREDANÉ stav: dobrý *inc16*his*
PREDANÉ  *hroda*his*

"... Bolo to v Ríme jedného júlového podvečera 1965. Sedel som na Kapitole a hľadel na onen velkolepý park zrúcanín, ktorý sa volá Forum Romanum. Predo mnou sa dvíhali do modrého neba stĺpy Saturnovho chrámu, za nimi svietil mramor chrámu Dioskúrov, od zelene Farnesských záhrad sa odrážal Titov oblúk, obzor uzavierala poslednými lúčmi ožiarená masa Kolosea. Čas sa mi vracal o stáročia a tisícročia nazad, z trosiek vystupovali stavby v pôvodnej nádhere, mysľou mi prechádzali stokrát zodpovedané a napriek tomu vždy vzrušujúce otázky. Ako to, že Rím sa stal z malej roľníckej osady vládcom svetovej ríše? Ako túto ríšu vytvoril, ako ju spravoval, ako táto ríša zanikla? Ako žil v dňoch svojej slávy, aký bol rub tejto slávy? Ako vytvoril civilizáciu a kultúru, bez ktorej si ďalší vývin Európy nevieme predstaviť? Naraz mi zišlo na um, že toto všetko by mohlo zaujímať veľmi mnoho ľudí. Najmä mladých. Tak som sa to pokúsil napísať. “

Toto hovorí Vojtech Zamarovský na margo svojej knihy, ktorá nás vedie do antického Ríma. Podáva v nej dramatický príbeh jeho dejín, ktorých javisko sa rozšírilo z niekoľkých hektárov medzi siedmimi pahorkami nad Tiberom na takmer päť miliónov štvorcových kilometrov. Sleduje ho po dobu vyše tisíc rokov: od čias mýtov a prvých archeologických nálezov cez obdobie kráľovstva, republiky a cisárstva až po pád rímskej ríše. Rovnaký záujem venuje dejinám politickým, vojenským, hospodárskym, spoločenským; zvýšený, ako to zodpovedá ich významu, dejinám rímskej civilizácie a kultúry. Drží sa faktov, zistených a preverených vedou a vybraných tak, ako sú dôležité pre pozorovateľa z druhej polovice dvadsiateho storočia. Sústreďuje na minimálnom priestore maximum informácií, ale ponecháva dosť miesta pre myšlienky a vlastné názory čitateľa.

Úloha, na ktorú sa autor podujal, bola neobyčajne náročná: už pre drvivú masu materiálu. Látku spracoval nielen ako historik, ktorý zostúpil do hĺbky rímskych dejín cez hory kníh, ale aj ako znalec dnešnej tváre krajín, kde sa odohrávali dejiny písané Rímom. Je málo významných rímskych pamiatok od Atlantiku po mezopotámske púšte a od Dunaja po Níl, ktoré nenavštívil; v Taliansku je rovnako doma ako v rodnom Trenčíne, kde nápis na hradnej skale dodnes pripomína, že tam bol tábor rímskych legionárov. Okrem dejín Ríma a rímskej ríše podáva vo svojej knihe aj názory na tieto dejiny: od najstarších autorov až po súčasných.

Zamarovského kniha o dejinách antického Ríma, prvá tohto druhu v našej literatúre, zaujme nielen svojím obsahom a dramatickým dejom, ale aj sviežim štýlom, kultivovaným podaním a myšlienkovou aktuálnosťou.

Vychádza teraz v druhom slovenskom vydaní (v ČSSR piatom) a je doplnená novými čiernobielymi a farebnými fotografiami.

GARBINI, GIOVANNI - STAROVEKÉ KULTÚRY BLÍZKEHO VÝCHODU

GARBINI, GIOVANNI

STAROVEKÉ KULTÚRY BLÍZKEHO VÝCHODU

(The Ancient World)

Pallas, Bratislava, 1971

edícia Umenie sveta

preklad Ján Pauliny

obálka Pavol Blažo

1. vydanie, 5.000 výtlačkov

94-125-71

encyklopédie, umenie, starovek, antika,

183 s., 102 čb a 102 far. fot., slovenčina

hmotnosť: 1005 g

tvrdá väzba, veľký formát

3,00 € stav: dobrý *hroda**ume*

2,00 € stav: dobrý, bez prebalu, pečiatky v knihe *trsos**ume* PREDANÉ

Národy, ktoré vytvorili najstaršie známe civilizácie, zanechali po sebe monumentálne architektonické pamiatky a pozoruhodné umelecké diela. V tejto bohato ilustrovanej publikácii predkladáme čitateľovi súhrnný prehľad dejín umenia starého Blízkeho východu, počnúc od neolitického náleziska v Jerichu (7. tisícročie pred n. 1. ) až po obdobie gréckej nadvlády (5. storočie pred n. L). Oblasť starého Blízkeho východu sa rozkladala na rozľahlom území od Egypta až po Perziu. Profesor Garbini rozdelil svoju knihu na tri hlavné časti: Mezopotámia, Okrajové oblasti (napr. Perzia, Anatólia, Fenícia) a Egypt. Prvú časť venoval „krajine medzi dvoma riekami“, Eufratom a Tigrisom. Tu už v 4. tisícročí pred n. 1. založili Sumeri prvé mestské štáty. Autor podal výstižnú analýzu ich chrámovej architektúry, plastiky, pečatí a úžitkového umenia. Po Sumeroch —-od roku 2350 pred n. 1. až po dobytie Babylonu Peržanmi v roku 539 pred n. I. — vládli v Mezopotámii semitské národy: Akkádi, Babylonci, Kasiti, Asýrčania a Novobabylonci. Jedným z najrozšírenejších a najúspešnejších umeleckých žánrov asýrskej Mezopotámie bol naratívny reliéf.

V druhej časti knihy si autor všíma „okrajové oblasti“. Táto oblasť nie je homogénna. Patria do nej krajiny, ako Irán, Anatólia, Sýria, Fenícia, Palestína. V staroveku do nej prenikali zo severu a od mora národy, ktoré tu zakladali početné štátne útvary. Z nich najúspešnejší boli Chetiti, ktorí vytvorili v Anatólii mocné impérium ohrozujúce začas i samotný Egypt. Malé krajiny, ako Sýria a Palestína, museli často odolávať politickým dakom z Egypta a Mezopotámie. Napriek tomu aj tu dosiahlo umelecké úsilie vynikajúcu úroveň: v 3. tisícročí pred n. l. v plastike, v 2. a l. tisícročí pred n. l. v architektúre. Treťou hlavnou oblasťou je Egypt, krajina vysokej kultúry na Níle. Historický vývoj Egypta bol trochu iný ako osudy jeho susedov. Egypt zostal verný svojmu jazyku, umeniu, náboženstvu i politickému zriadeniu takmer tritisíc rokov. Jeho umenie oslavovalo faraónov. Chrámy a hrobky vzbudzujú ešte i dnes zaslúžený obdiv návštevníkov a predstavujú trvalú prítomnosť egyptskej civilizácie.

O autorovi: Profesor Giovanni Garbini sa narodil v roku 1931. Veľa cestoval po Strednom východe a zúčastnil sa na viacerých archeologických expedíciách. Vedecky sa orientuje najmä na štúdium predovýchodných jazykov a starých nápisov. Publikoval medzi iným tieto práce: Il Semitico di Nord-ovest, (Neapol 1960) a Le Origini delia Statuaria Sumerica, (Rím 1962).

STRONG, DONALD - ANTICKÉ UMENIE

STRONG, DONALD

ANTICKÉ UMENIE
(The Classical World)

Pallas, Bratislava, 1970
edícia Umenie sveta
preklad Marian Fridrichovský
obálka Pavol Blažo
1. vydanie, 8.000 výtlačkov
94-073-70

encyklopédie, umenie, starovek, antika,
184 s., 72 čb a 128 far. fot., slovenčina
hmotnosť: 987 g

tvrdá väzba, veľký formát
stav: dobrý, bez prebalu, pečiatky v knihe

2,00 € PREDANÉ

*trsos* in *H-bar*FR

WALTARI, MIKA - EGYPŤAN SINUHE

WALTARI, MIKA

EGYPŤAN SINUHE
(Sinuhe der Ägypter)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1978
preklad Gabriela Vigašová
prebal Ján Krížik
1. vydanie, 80.000 výtlačkov

beletria, román, história, starovek, Egypt
638 s., slovenčina
hmotnosť: 690 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

1,50 € PREDANÉ

*lupev*

Pätnásť kníh Egypťana Sinuheho uvádza čitateľa do čias starého Egypta v rokoch 1390 až 1335 pred naším letopočtom. Múdry a vzdelaný lekár v štvrti chudobných prijal malého najdúcha, dal mu meno Sinuhe, zasvätil ho do tajomstiev liečenia a okrem všetkej starostlivosti ho zahrnul aj láskou. No Sinuhe, ktorého už aj meno predurčuje k osamelosti, postupne odvrhuje všetkých, čo ho milujú, až sa dostane na dvor faraóna Echnatona a stane sa jeho dôverníkom. Po faraónovej smrti však Sinuhe upadne do nemilosti a jeho bývalý priateľ, egyptský vojvodca a uchádzač o faraónsky stolec, ho pošle do vyhnanstva. Tu starnúci Sinuhe píše svoje pamäti, aby sám pred sebou ospravedlnil činy, ktorých sa dopustil často proti vlastnej vôli a vlastnému presvedčeniu, len zo slabosti a neschopnosti vzoprieť sa brutalite vládychtivých mocnárov. Množstvo exotických zážitkov, plnokrvných postáv a historických udalostí udržiava čitateľa v ustavičnom napätí.

Dielo Mika Waltariho preslávilo tohto fínskeho spisovateľa, narodeného r. 1908, po celom svete. Známy je svojimi divadelnými hrami a v posledných rokoch aj detektívkami, ale najznámejšie jednako zostávajú jeho historické romány: Egypťan Sinuhe, Riman Minutus a Nesmrteľný Turms, ktorého vydanie pripravujeme v edícii SPKK.

Na druhý deň ma v zlatom dome očakávala kráľovská matka, ktorú celé Téby už jednoznačne nazývali čarodejnicou a černošskou strigou, takže každý vedel, komu patrí toto označenie. Myslím si tiež, že si toto meno zaslúžila aj napriek svojej múdrosti a schopnostiam, pretože to bola ukrutná a zákerná starena a veľká moc, ktorú mala, zabila v nej všetko dobré. Keď som sa však na palube svojej lode obliekol do rúcha z kráľovského plátna a založil si všetky odznaky svojej hodnosti, pribehla moja kuchárka Muti z niekdajšieho domu medikováča a zlostne mi povedala:

„Nech je požehnaný deň, ktorý ťa priviedol domov, pane. To sú pekné spôsoby, v noci sa povaľovať v domoch rozkoše a neprísť domov ani len na raňajky, hoci som sa kvôli tebe trápila s varením, bola som hore celú noc a piekla koláče a mäso a bila lenivých otrokov palicou, aby sa pohli s upratovaním, takže ma pravá ruka bolí od únavy. Som stará žena a už neverím mužom; tvoje správanie včera večer, v noci a dnes ráno neprispieva k tomu, aby som si zlepšila o nich mienku. Hľaď, aby si prišiel domov a zjedol raňajky, ktoré som ti pripravila, a pre mňa za mňa si priveď aj tú ženu, ak bez nej nevydržíš ani jediný deň!“

Tak tárala, hoci som vedel, že si Merit veľmi váži a že ju obdivuje. Bola to už jej obyčaj a už kedysi ako lekár chudobných v niekdajšom dome medikováča som si na to tak zvykol, že mi jej uštipačnosti zneli sladko v ušiach a cítil som sa opäť ako doma. Preto som ju rád poslúchol a poslal som posla aj do Krokodílieho chvosta po Merit; a keď sa Muti vliekla popri mojich nosidlách, ešte vždy šomrala:

„Naozaj som si myslela, že si sa odvtedy, čo žiješ na kráľovskom dvore, stal usadlým mužom a že si začal poriadny život. Ale podľa všetkého si sa nič nenaučil, ale si práve taký bezuzdný ako kedysi, hoci som včera mala dojem, že sa ti na tvári zračí pokoj a rozvaha. Zo srdca som sa aj tešila, keď som videla tvoje okrúhle líca. Lebo keď muž priberie, stáva sa pokojnejším. Naozaj to nebude moja vina, ak v Tébach schudneš, ale na vine bude výhradne tvoja vášnivá povaha!“

Takto neprestajne trkotala a pripomínala mi tým matku Kipu; od dojatia by som sa bol určite rozplakal, keby som sa napokon nebol na ňu osopil slovami: „Prestaň už, baba! Tvoje táranie ruší moje myšlienky a znie mi v ušiach ako bzukot múch!“ V tej chvíli stíchla a bola rada, že som sa na ňu osopil a dal jej tak najavo, že sa jej pán vrátil domov.

Na moje privítanie pekne upravila dom: na stĺpoch verandy viseli kytice kvetov, dvor aj ulica pred ním boli vyzametané a mŕtvu mačku, ktorá ležala pred mojím domom, hodila susedom pred dvere. Muti najala aj deti, ktoré stáli na ulici a volali: „Nech je požehnaný deň, ktorý privádza nášho pána domov!“ Toto však urobila preto, lebo sa veľmi hnevala, že som bezdetný. Bola by bývala rada, keby som bol mal deti za predpokladu, že by som si ich bol zadovážil bez ženy; lenže ako, to som už nevedel. Dal som deťom medenáky a Muti im porozdávala medovníčky.

Prišla aj Merit, pekne bola oblečená, s kvetmi vo vlasoch, ktoré sa tak veľmi leskli masťami, že Muti zavzdychala a utierala si nos, zatiaľ čo nám liala vodu na ruky. Jedlo mi výborne chutilo, pretože bolo pripravené na tébsky spôsob a v Achetatone som zabudol, že sa nikde nejedáva tak dobre ako v Tébach.

Poďakoval som sa Muti a chválil som jej kuchárske umenie; aj Merit sa jej líškala a Muti bola mimoriadne spokojná, hoci mraštila čelo a opovržlivo frflala. Neviem, či tieto raňajky v niekdajšom medikováčovom dome boli niečo zvláštne, ale porozprával som o nich kvôli sebe, lebo som sa práve v tej chvíli cítil šťastný a vravel som: „Zastavte sa, vodné hodiny! Prestaň tiecť voda! Je to dobrá chvíľa a nechcem, aby čas plynul ďalej, a chcel by som, aby táto chvíľa nikdy neprešla!“

Kým sme jedli, zhromaždili sa ľudia na mojom dvore. Obyvatelia štvrte chudobných si obliekli svoje najlepšie šaty a ponatierali si tváre, akoby bol sviatok. Prišli ma navštíviť a požalovať sa mi. Povedali: „Veľmi si nám chýbal, Sinuhe! Kým si bol medzi nami, nevedeli sme ti ťa dosť vážiť; až keď si odišiel, zbadali sme, koľko dobrého si pre nás urobil a čo sme v tebe stratili!“

Priniesli mi dary, ktoré, pravda, boli nepatrné a nenáročné, lebo zásahom boha faraóna Echnatona boli ešte chudobnejší ako predtým. Jeden mi priniesol mieru krúpov, druhý vtáka, ktorého zabil palicou, tretí mi daroval sušené datle a štvrtý mi ...

WALTARI, MIKA - EGYPŤAN SINUHE

WALTARI, MIKA

EGYPŤAN SINUHE
(Sinuhe der Ägypter)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1978
preklad Gabriela Vigašová
prebal Ján Krížik
1. vydanie, 80.000 výtlačkov

beletria, román, história, starovek, Egypt
638 s., slovenčina
hmotnosť: 690 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

1,00 €

*mipet2*  in **S1P**

Na druhý deň ma v zlatom dome očakávala kráľovská matka, ktorú celé Téby už jednoznačne nazývali čarodejnicou a černošskou strigou, takže každý vedel, komu patrí toto označenie. Myslím si tiež, že si toto meno zaslúžila aj napriek svojej múdrosti a schopnostiam, pretože to bola ukrutná a zákerná starena a veľká moc, ktorú mala, zabila v nej všetko dobré. Keď som sa však na palube svojej lode obliekol do rúcha z kráľovského plátna a založil si všetky odznaky svojej hodnosti, pribehla moja kuchárka Muti z niekdajšieho domu medikováča a zlostne mi povedala:

„Nech je požehnaný deň, ktorý ťa priviedol domov, pane. To sú pekné spôsoby, v noci sa povaľovať v domoch rozkoše a neprísť domov ani len na raňajky, hoci som sa kvôli tebe trápila s varením, bola som hore celú noc a piekla koláče a mäso a bila lenivých otrokov palicou, aby sa pohli s upratovaním, takže ma pravá ruka bolí od únavy. Som stará žena a už neverím mužom; tvoje správanie včera večer, v noci a dnes ráno neprispieva k tomu, aby som si zlepšila o nich mienku. Hľaď, aby si prišiel domov a zjedol raňajky, ktoré som ti pripravila, a pre mňa za mňa si priveď aj tú ženu, ak bez nej nevydržíš ani jediný deň!“

Tak tárala, hoci som vedel, že si Merit veľmi váži a že ju obdivuje. Bola to už jej obyčaj a už kedysi ako lekár chudobných v niekdajšom dome medikováča som si na to tak zvykol, že mi jej uštipačnosti zneli sladko v ušiach a cítil som sa opäť ako doma. Preto som ju rád poslúchol a poslal som posla aj do Krokodílieho chvosta po Merit; a keď sa Muti vliekla popri mojich nosidlách, ešte vždy šomrala:

„Naozaj som si myslela, že si sa odvtedy, čo žiješ na kráľovskom dvore, stal usadlým mužom a že si začal poriadny život. Ale podľa všetkého si sa nič nenaučil, ale si práve taký bezuzdný ako kedysi, hoci som včera mala dojem, že sa ti na tvári zračí pokoj a rozvaha. Zo srdca som sa aj tešila, keď som videla tvoje okrúhle líca. Lebo keď muž priberie, stáva sa pokojnejším. Naozaj to nebude moja vina, ak v Tébach schudneš, ale na vine bude výhradne tvoja vášnivá povaha!“

Takto neprestajne trkotala a pripomínala mi tým matku Kipu; od dojatia by som sa bol určite rozplakal, keby som sa napokon nebol na ňu osopil slovami: „Prestaň už, baba! Tvoje táranie ruší moje myšlienky a znie mi v ušiach ako bzukot múch!“ V tej chvíli stíchla a bola rada, že som sa na ňu osopil a dal jej tak najavo, že sa jej pán vrátil domov.

Na moje privítanie pekne upravila dom: na stĺpoch verandy viseli kytice kvetov, dvor aj ulica pred ním boli vyzametané a mŕtvu mačku, ktorá ležala pred mojím domom, hodila susedom pred dvere. Muti najala aj deti, ktoré stáli na ulici a volali: „Nech je požehnaný deň, ktorý privádza nášho pána domov!“ Toto však urobila preto, lebo sa veľmi hnevala, že som bezdetný. Bola by bývala rada, keby som bol mal deti za predpokladu, že by som si ich bol zadovážil bez ženy; lenže ako, to som už nevedel. Dal som deťom medenáky a Muti im porozdávala medovníčky.

Prišla aj Merit, pekne bola oblečená, s kvetmi vo vlasoch, ktoré sa tak veľmi leskli masťami, že Muti zavzdychala a utierala si nos, zatiaľ čo nám liala vodu na ruky. Jedlo mi výborne chutilo, pretože bolo pripravené na tébsky spôsob a v Achetatone som zabudol, že sa nikde nejedáva tak dobre ako v Tébach.

Poďakoval som sa Muti a chválil som jej kuchárske umenie; aj Merit sa jej líškala a Muti bola mimoriadne spokojná, hoci mraštila čelo a opovržlivo frflala. Neviem, či tieto raňajky v niekdajšom medikováčovom dome boli niečo zvláštne, ale porozprával som o nich kvôli sebe, lebo som sa práve v tej chvíli cítil šťastný a vravel som: „Zastavte sa, vodné hodiny! Prestaň tiecť voda! Je to dobrá chvíľa a nechcem, aby čas plynul ďalej, a chcel by som, aby táto chvíľa nikdy neprešla!“

Kým sme jedli, zhromaždili sa ľudia na mojom dvore. Obyvatelia štvrte chudobných si obliekli svoje najlepšie šaty a ponatierali si tváre, akoby bol sviatok. Prišli ma navštíviť a požalovať sa mi. Povedali: „Veľmi si nám chýbal, Sinuhe! Kým si bol medzi nami, nevedeli sme ti ťa dosť vážiť; až keď si odišiel, zbadali sme, koľko dobrého si pre nás urobil a čo sme v tebe stratili!“

Priniesli mi dary, ktoré, pravda, boli nepatrné a nenáročné, lebo zásahom boha faraóna Echnatona boli ešte chudobnejší ako predtým. Jeden mi priniesol mieru krúpov, druhý vtáka, ktorého zabil palicou, tretí mi daroval sušené datle a štvrtý mi ...

FIGULI, MARGITA - BABYLON I.

FIGULI, MARGITA

BABYLON I.

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1964
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh (172)
obálka František Kudláč
3.vydanie, 25.000 výtlačkov

beletria, román, história, starovek,
436 s., slovenčina
hmotnosť: 485 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

0,80 €

*mipet2*  in **S2P**

Budova Veliteľstva chaldejských vojsk stála na návrší Hile medzi inými dŕžavnými budovami. Od ostatných stavísk odlišovala sa silnými múrmi a vežami. Pred ňou prechádzali vojenské stráže s prísnou, meravou tvárou, ale s orlími, bystrými očami. Ťažké drevené krídla mohutných brán boli spevnené železným kovaním a skrášlené bronzovými tabulami s výjavmi zo slávnych bitiek. Vnútorný dvor rámovali listnaté kry z cudzích krajín ako symboly víťazstva nad nimi. Okolo pravidelného štvorca krov vinuli sa podstavce s najdokonalejšími sochárskymi výtvormi sveta, ktoré tu zhromaždil ešte Nabuchodonozor. V prostriedku trávnika rozprašovali vodomety chladivé krôpky na všetky strany. Chodníky, vrúbené kamennými hlavami levov, viedli do budovy veliteľstva.

Na jednej z týchto ciest sa zjavil Nebuzardar s Asumom. Zjavil sa v nezvyčajnom čase. Prichodil denne o dobré dve hodiny neskoršie ako teraz. Spôsobila to zrejme návšteva u kráľa.

Stráže zdvihli kopije na jeho počesť.

Všade bolo počuť štrngot koturnov, cengot zbraní a ozvenu krokov.

Po schodoch, ktorými stúpali na poschodie, plápolali svetlá závesných kahancov na stenách a blkotali plamienky lampášov, umiestených na tesaných stĺpoch.

Dvaja dôstojníci, ktorí mali práve stráž predo dvermi kancelárie veliteľa, uvoľnili vchod a vzdali mu vojenskú poctu.

Nebuzardar otvoril dvere a vstúpil prudko do miestnosti.

Už nebolo dostatok času, aby sa San-Urri pripravil na túto nečakanú návštevu, lebo s určitosťou počítal s účinkom otráveného pečiva. Ak by sa nebol plán podaril, Esagila ho mala dôverne informovať, lebo služobníci svätého Marduka bdeli a mali oči po všetkých uliciach Babylonu. Hoci Nebuzardar zázrakom neprišiel o život a vrátil sa, Esagila nepodala o tom zvesť San-Urrimu, lebo bola zaujatá včasnou návštevou vojvodcovou u kráľa. Snovala nové plány a bolo dôležitejšie vypočuť dôverný rozhovor Balsazárov v belasom Amuheinom salóniku ako hlásiť San-Urrimu návrat Nebuzardarov.

Tak sa stalo, že kým dvaja Mardukovi služobníci s pritisnutými hlavami na kľúčovej dierke dverí zachytávali bystrým sluchom každé slovo z rozhovoru kráľa a veliteľa, San-Urri sa pokúsil odstrániť z Nebuzardarovho stola na Veliteľstve chaldejských vojsk dôležité vojenské plány, ktorých nové zhotovenie by zabralo niekoľko mesiacov, ak nie niekoľko rokov.

Otrávené chlebíčky, prípad s chytenými špehúňmi a návrh pustiť ich na slobodu zasiali nedôveru do Nebuzardarovej duše. Nemohol sa od tej chvíle dívať inakšie na San-Urriho ako na svojho nepriateľa a nepriateľa Chaldejska.

Akoby ho hnalo zlé tušenie, ponáhľal sa na veliteľstvo. Akoby bol s istotou predvídal, čo sa deje v jeho pracovni, nečakal na obradné otvorenie dverí, ale sám sa ich prudko a znenazdania zmocnil.

San-Urri práve vyťahoval z priečinka Nebuzardarovho stola dokumenty, na ktorých muselo veľmi záležať tým, ktorí bojovali proti obrannému plánu.

Keď videl vkročiť Nebuzardara, zatisol priečinok, vyskončil a postavil sa do obrannej pózy. Jeho tvár zbledla a jeho ruka pudove siahla po dýke. Sťaby bol mal penu na perách, jedovato zafučal a nevedel sa rozhodnúť, či čakať, kým ho prekole Nebuzardar, alebo či on prvý má spraviť výpad. Musel chytro voliť, lebo mu zostávalo málo času. Už bolo isté: alebo on Nebuzardara, alebo Nebuzardar jeho.

CLEMENCEAU, GEORGES - DEMOSTHENES

CLEMENCEAU, GEORGES

DEMOSTHENES

Politický klub Československé národní demokracie, Praha, 1930
preklad Ota Dubský
predhovor František Novotný
životopis od Josefa Folprechta
grafická úprava J. R. Marek
900 výtlačkov (z toho 6 mimo predaj a 94 na japane číslovaných)

história, životopisy, starovek,
150 s., čeština
hmotnosť: 274 g

tvrdá väzba
stav: výborný

NEPREDAJNÉ

*H-7-1*

.... V oné době, kdy toto divoké drama se navazovalo z Makedonie do Athén, vystoupil muž svrchované mohoucnosti, v němž slovo a činnost měly splynouti, aby nám odkázaly možnosti odvety, jež budou mít vždycky cenu jen úporností řady soudržných vůlí.

Uvádím okolnosti, dřive než ukáži na osoby. Líčím hnutí prostředí, abych vysvětlil hnutí jednotlivcova ve vzájemném spolupůsobení. Anarchie asiatisujících kmenů v ustavičném boji nedovolila poznati krásu řeckého sblížení. Všeřecký Zeus je tužbou. Procítiti více méně matněji vzdálený ideál a určiti jeho odporující si hnutí protiklady atavismů a rozmachů vývojových, toť podstata lidských dějin. Kázání Nazaretského byla jediné z lásky. Jaká krveprolévání následovala po něm mezi křesťany pro doktrinářské otázky kacířské ve jménu společného Boha milosrdenství svět objímajícího!

Tu se objevuje ve vývojích řecké civilisace hlavní úloha athénského Demosthena, vrhajícího se do nejtužšího semknutí strašlivé půtky, v níž má v každé chvíli držeti v rukou své nejisté město, aby přemohl zároveň vojáky své vlastní sporné věci i vojáky nepřítelovy. Obecná umdlévání hrdinnosti, ba i prosté vůle byla obvyklými zjevy, a to jednak pro nezpůsobilost vůdců, jednak pro ochabování davu, který je nakloněn následovati spíše toho, kdo lichotí jeho zděděným pudům, než kazatele, žádající na něm, aby trpěl pro ideál, jenž je nad jejich dosah. Nemyslím, že bychom se tomu měli diviti.

Tytéž zákony způsobují, že padá kámen a vzlétá pták.

Osobní reakce jednotlivce, soustředěného ve svých hlubinách, umožňují mu metodicky uspořádati úsilí vyšší, než jsou snahy třeštícího davu, který nedovede sjednotiti obecný sběh souhlasu, leda za vzájemných ústupků slabosti, při níž se tříští pružná pera inteligence i vůle. Nechť je sebe cennější pro nezbytnou kontrolu, přece zástup neučiní objevů Koperníkových, Galileiových, Newtonových, Pasteurových. Ať rády či nerady, Athény chtěly jít za Demosthenem. V den nadšení mohl se dav na Pnyxu pustit do nebezpečné hry. Ale bylo otázkou náhody očekávat od příslovečné lehkomyslnosti lidu athénského souvislosti hledisek a trvalých rozhodnutí. Je něco jiného mluvit o svobodě, o samostatnosti, ba i o vlasti, nebo uskutečniti vnitřni ukázněnost, častokráte drsnou, k níž velí nezištná služba vznešeným zájmům, jež lze snáze vyhlašovati než uskutečňovati v životě.

Není potřebí zabíhat až do Athén, abychom zachytili životně protiklad dvou stavů lidské činnosti. Od rozechvělého zvuku solva k tuhým pracím ukázněné činnosti je ještě hodně daleko. Kolik krásných vznětů zaniklo po cestě! Pod tvrdým zákonodárstvím římským Řecko, vypleněné, vyssáté, zpustošené, musilo snášet soustavné vykořisťování od bezuzdné soldatesky, než došlo k zbožnému pustošení křesťanů. Zničení athénského idealismu bylo definitivně skončeno. ....

RENAN, ARNOŠT - APOŠTOLÉ

RENAN, ERNEST

APOŠTOLÉ
(Les Apôtres)
Dějiny počátků křesťanství od smrti Ježíšovy až k velkým missiím sv. Pavla

Vzdělávací bibliotéka, Praha, 1896
preklad Bořivoj Vajgrt
35. zväzok

náboženská literatúra, dejiny, starovek,
374 s., čeština
hmotnosť: 298 g

tvrdá väzba. malý formát
stav: veľmi dobrý, zrejme dobová preväzba

NEPREDAJNÉ

*H-6-6*

Kapitola VI.

Církev jest považována za společnost chudých. — Založení jáhenství. — Služebnice církevní a vdovy.

Srovnávací dějiny náboženství zjevily nám obecnou pravdu: všechna náboženství, jež měla začátek a jež nevznikala zároveň s počátky mluvy, měla spíše sociální příčiny než theologické. Bylo tomu tak i s budhismem. Neobyčejný úspěch tohoto náboženství nezpůsobila nihilistická filosofie, jež mu sloužila za základ, byla to jeho sociální část. Bylo to prohlašování, že mají býti kasty zrušeny, že dle jeho slov „zákon milosti má býti zaveden pro všechny“, čím později Cakya-Muni a jeho žáci okouzlili nejdříve Indii, potom největší část Asie. Jako křesťanství, tak i budhismus byl hnutím chudých. Veliké kouzlo, jež na ráz připoutávalo, vězelo v tom, že vyděděným třídám bylo usnadněno, aby se rehabilitovaly vyznáváním kultu, jenž je pozvednul a jenž jim nabídnul nekonečná ulehčení pomoci a zbožnosti.

Chudých v prvním století bylo v Judsku nápadně mnoho. Země jest přírodou zbavena zdrojů, jež zjednávají blahobyt. V těchto neprůmyslných krajinách skoro každé jmění ma původ buď v institucích náboženských, bohatě nadaných, buď v přízni vlády. Bohatství chrámu bylo již dlouho výhradním důchodem malého počtu vznešených. Asmonejci zřídili kolem své dynastie zástup bohatých rodin;  Herodové velice rozmnožili přepych a blahobyt v jisté třídě společnosti. Ale pravý žid theokrat, obraceje se od římské civilisace, stával se tím ještě chudší. Utvořila se celá třída mužů svatých, zbožných, fanatických, velmi chudých, zákona přesně dbalých. V této třídě nacházely si přívržencův sekty a fanatické strany, tou dobou tak četné. Všeobecným snem bylo panování židovského proletáře, jenž zůstal věřícím, a poníženi boháče, jenž byl považován za přebehlíka, za zrádce přešlého k světskému životu, ku vnější civilisaci. Nikdy nebylo takové nenávisti, jako u těchto božích chudých proti skvělým stavbám, jež počínaly pokrývat zem, a proti dílům Římanů. Aby nezemřeli hladem, museli pracovati na těchto stavbách, jež se jim zdály býti pomníky pýchy a zakázaného přepychu a domýšleli se, že jsou obětí zlých, zkažených bohatců, nevěrných zákonu.

Chápeme jak dychtivě byla uvítána společnost vzájemné pomoci v takovémto stavu. Malá církev křesťanská musela se zdáti rájem. Tato rodina prostých a sjednocených bratří vábila členy ze všech stran. V náhradu za to co přinesli získali zajištěnou ...